Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/74/2022 1022200467 21. 04. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200467.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., samostatne hospodáriaci roľník, so sídlom D. XX, XXX XX D., IČO: 37 652 605, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 3670/2022-640, č. z. 3181/2022 zo dňa 14.02.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 05.05.2020, registračné číslo žiadosti XXXXXXXXXX, požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na ekologické poľnohospodárstvo, platby na viazané priame platby, platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie (ďalej len „žiadosť žalobcu“). 2. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 137042/2021/18612/2021/551 zo dňa 29.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 1 416,28 eura, schválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 2 550,96 eura, schválila poskytnutie podpory formou platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v sume 747,53 eura, schválila poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo v sume 2 781,24 eura a uložila dodatočnú sankciu v sume 1 186,95 eura, neschválila poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie a uložila dodatočnú sankciu v sume 1 578,05 eura a schválila poskytnutie podpory formou úhrady finančnej disciplíny v sume 37,73 eura. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárska platobná agentúra konštatovala, že s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie požadovaných platieb vykonala administratívne kontroly žiadosti žalobcu vrátane krížových kontrol v zmysle relevantnej právnej úpravy. Vykonanými
krížovými kontrolami Pôdohospodárska platobná agentúra zistila na žiadosti žalobcu nezrovnalosť spočívajúcu v prekryve poľnohospodárskej plochy TTP na diele pôdneho bloku E. XXXX/X (ďalej len „DPB E. XXXX/X“), poradové číslo užívanej výmery (ďalej len „pčuv“) 1, v nahlásenej výmere XX,XX ha, s poľnohospodárskou plochou DPB E. XXXX/X, pčuv 1, ktorú vo výmere XX,XX F. nahlásil Pôdohospodárskej platobnej agentúre C. G., ktorý požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie podpory prostredníctvom Jednotnej žiadosti na rok 2020, pričom predmetný prekryv bol zistený vo výmere XX,XX ha. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárska platobná agentúra ďalej konštatovala, že v konaní o priamych podporách bolo zistené, že žalobca v dostatočnom rozsahu nepreukázal užívacie právo k DPB E. XXXX/X v dotknutom prekryve. K stanovisku žalobcu, že totiž DPB E. XXXX/X vo výmere XX,XX F., ktorý bol spornou plochou vo vzťahu k C. G., obhospodaroval od roku 2004 na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv a ústnej dohody s C. G., ktorý mu mal predmetný DPB odovzdať dobrovoľne do užívania, Pôdohospodárska platobná agentúra uviedla, že obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov bolo z právneho hľadiska spôsobom skutočného (faktického) užívania nehnuteľnej veci odlišného od jej užívania založeného na platnom právnom základe, ktorým mohlo byť vlastnícke právo, právo nájmu, právo podnájmu alebo iné obdobné právo. Žalobca vo vyjadrení k správe z kontroly potvrdil, že predmetnú ústnu dohodu s C. G. považoval za podnájomnú zmluvu. V tejto súvislosti Pôdohospodárska platobná agentúra poukázala na to, že ak C. G. odovzdal DPB E. XXXX/ X vo výmere XX,XX F. do užívania žalobcovi, musel mať k tomu oprávnenie z titulu svojho vlastníctva alebo nájomného vzťahu k dotknutým poľnohospodárskym pozemkom, čo však žalobca nepreukázal. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárska platobná agentúra taktiež konštatovala, že v rámci administratívnej kontroly boli pri úprave hraníc užívania v GSAA u žalobcu v rámci DPB E. XXXX/X vyčlenené parcely pčuv X, parcela H., vo výmere X,XX ha, pčuv 2, parcela H., vo výmere X,XX F., pčuv X, parcela H., vo výmere X,XX F. a pčuv X, parcela A, vo výmere X,XX F.. Pôdohospodárska platobná agentúra zistila, že užívané výmery DPB E. XXXX/X, pčuv X, parcela H. a DPB E. XXXX/X, pčuv X, parcela H. neboli spôsobilé na poskytnutie priamej podpory, keďže nedosahovali minimálnu výmeru poľnohospodárskej plochy podľa relevantnej právnej úpravy. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárska platobná agentúra tiež poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak žiadateľ o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb obhospodaroval alebo užíval poľnohospodársku pôdu bez právneho titulu, išlo o skutočnosť, ktorá v procese poskytovania dotácie postačovala na vyradenie žiadateľa z predmetného procesu, a to bez poskytnutia platby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/105/2015 zo dňa 05.04.2016). 7. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím č. s. 3670/2022-640, č. z. 3181/2022 zo dňa 14.02.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že Pôdohospodárska platobná agentúra vykonanými krížovými kontrolami zistila, že žalobcom nahlásený sporný diel bol taktiež predmetom jednotnej žiadosti dotknutého subjektu, t.j. C. G., pričom spornosť bola zistená na výmere XX,XX F.. Zistené nezrovnalosti boli oznámené žalobcovi prostredníctvom zaslaného oznámenia o nezrovnalostiach vo výmere č. 114599/2020 zo dňa 06.08.2020. Žalobca na uvedené oznámenie reagoval zaslaním upravenej špecifikácie nezrovnalostí, v rámci ktorej potvrdil nahlásenú výmeru sporného dielu pôdneho bloku (ďalej len „sporný diel“). Žalovaný taktiež zistil, že Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 82033/2020/301-120 zo dňa 03.07.2020 vyzvala žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich obhospodarovanie a právo užívania sporného dielu. Žalobca na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 20.07.2020, v ktorom uviedol, že sporný diel obhospodaroval od roku 2004 na základe platne uzavretých nájomných zmlúv a ústnej dohody s C. G., ktorý mu mal sporný diel odovzdať dobrovoľne do užívania. 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že ústne dohody predstavovali právny úkon, a teda museli spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými boli (okrem iného) zrozumiteľnosť a určitosť, pričom uvedené náležitosti bolo možné preukázať. Keďže žalobca vo svojich vyjadreniach a predložených podkladoch všeobecne poukazoval na platné nájomné zmluvy a odovzdanie pôdnych
dielov, ktoré s výnimkou sporného dielu neboli bližšie špecifikované, žalobca predloženými vyjadreniami nepreukázal základnú náležitosť ústnej dohody, ktorou bola jej určitosť. V súvislosti s namietanou dohodou o racionálnom užívaní pozemkov v katastrálnom území D. a katastrálnom území I. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „dohoda o racionálnom užívaní pozemkov“) žalovaný konštatoval, že k uzavretiu tejto dohody došlo dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa jej obsahu „bude táto dohoda o užívaní pôdnych dielov v k. ú. D. a k. ú. I. záväzná pre ďalšie roky obhospodarovania týchto pôdnych dielov uvedených v tejto dohode ... “ Keďže predmetom tohto správneho konania bola žalobcom predložená žiadosť o poskytnutie podpôr na rok 2020, pričom v nadväznosti na túto žiadosť sa skúmalo splnenie podmienok na poskytnutie požadovaných podpôr vo vzťahu k príslušnému roku podania žiadosti, t.j. vo vzťahu k roku 2020, dohoda o racionálnom užívaní pozemkov, t.j. dohoda zo dňa 14.06.2021, ktorá sa týkala úpravy vzťahov na tzv. „dlhšie roky“, bola v danom prípade bezpredmetná. Sumarizujúc zistené skutočnosti, žalovaný uviedol, že žalobca síce preukázal obhospodarovanie sporného dielu, avšak užívacie právo k spornému dielu v zmysle relevantnej právnej úpravy nebolo preukázané. Keďže žalobca nepreukázal užívacie právo k väčšej časti výmery sporného dielu, Pôdohospodárska platobná agentúra oprávnene znížila žalobcovi výmeru sporného dielu z nahlásenej výmery XX,XX ha na výmeru X,XX F.. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež zaujal stanovisko k určeniu (výpočtu) sumy poskytnutých podpôr. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie pôdohospodárskych orgánov“), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 12. Jadrom a podstatou predmetnej právnej veci bola duplicitná deklarácia DPB E. XXXX/X s tým, že pôdohospodárske orgány ustálili, že žalobca nepreukázal právo užívania k predmetnej poľnohospodárskej ploche, a že právo užívania patrilo inému žiadateľovi, a to C. G.. 13. Žalobca v správnom konaní dokladoval užívacie právo k jednotlivým plochám listami vlastníctva, nájomnými zmluvami ako aj dohodou o racionálnom užívaní pozemkov. Žalobca tak jednoznačným spôsobom preukázal svoje užívacie právo. Pre úplnosť bolo potrebné v tejto súvislosti uviesť, že medzi žalobcom a C. G. existovala od roku 2004 ústna dohoda, ktorá sa v roku 2021 transformovala aj do písomnej podoby, z ktorej jednoznačným spôsobom vyplývalo usporiadanie užívacích vzťahov k predmetným pozemkom, pri ktorých bola konštatovaná naddeklarácia (nadhodnotenie). Obhospodarovanie pôdy bolo medzi žalobcom a C. G. dlhodobo rozdelené a zamerané tak, aby každý z nich obhospodaroval súvislé a racionálne pôdne celky. To, že takýto užívací stav bol medzi žalobcom a C. G. nesporný a dlhodobo dohodnutý, vyplývalo z viacerých dôkazov a okolností, ktoré vyšli v správnom konaní najavo. Takýmito dôkazmi, resp. okolnosťami boli čestné vyhlásenia viacerých svedkov, ktoré predložil žalobca, a z ktorých vyplývalo, že došlo k dohode o zámene užívania pozemkov (i), dlhodobé a bezproblémové poberanie podpôr v poľnohospodárstve zo strany žalobcu od roku 2004 (ii), platenie miestnych daní za predmetný pôdny diel žalobcom (iii), obhospodarovanie predmetnej plochy od roku 2004 po súčasnosť žalobcom, pričom faktické obhospodarovanie bolo preukázané a konštatované aj správnymi orgánmi (iv) a zjavná tendenčnosť žiadosti C. G. (v). 14. Žalovaný nesprávne interpretoval dohodu o racionálnom užívaní pozemkov, pretože vytrhával z kontextu len jednu vetu, ktorú vykladal v neprospech žalobcu, pričom opomínal celkový text tejto dohody. V predmetnej dohode sa totiž uvádzalo, že táto dohoda nadväzovala na ústnu dohodu od roku 2004. Z dohody o racionálnom užívaní pozemkov vyplývalo, že medzi jej účastníkmi bola jasná dohoda o užívaní počnúc rokom 2004 až po súčasnosť. Žalobca tak jednoznačným spôsobom preukázal užívacie právo k DPB E. XXXX/X. 15. Námietku, v zmysle ktorej bola dohoda o racionálnom užívaní pozemkov neplatná pre jej neurčitosť z dôvodu, že neobsahovala individualizáciu prostredníctvom katastrálnych parciel, ale iba vymedzenie vo forme dielov pôdnych blokov, nebolo možné akceptovať. Dohoda o racionálnom užívaní pozemkov bola tzv. nepomenovanou zmluvou, pre ktorú platná právna úprava nepredpisovala ako obligatórnu
náležitosť jej písomnú formu ani vymedzenie pozemkov podľa údajov katastra nehnuteľností. To, že na účely priamych podpôr sa vymedzoval poľnohospodársky pozemok prostredníctvom dielov pôdnych blokov, vyplývalo jednoznačne z právnej úpravy. Priame platby bolo totiž možné poskytnúť iba na poľnohospodársku plochu, ktorá bola vedená v evidencii dielov pôdnych blokov v systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, t.j. v tzv. LPIS. Poľnohospodárska platobná agentúra nemala právomoc posudzovať platnosť zmlúv a iných právnych titulov, ktorými sa preukazovalo právo užívania poľnohospodárskej plochy. Pôdohospodárska platobná agentúra sa mala zaoberať a obmedziť len na preskúmanie, či z právneho titulu predloženého žiadateľom vyplývalo jeho právo užívať dotknutú plochu, ktorú uviedol v žiadosti. Pôdohospodárska platobná agentúra pri posudzovaní existencie užívacieho práva nemala rozhodovať o platnosti, resp. neplatnosti zmlúv. 16. Keďže Pôdohospodárska platobná agentúra výslovne konštatovala, že žalobca preukázal obhospodarovanie pôdy a z vykonaného dokazovania jasne vyplývalo, že užívacie právo k dotknutej ploche patrilo žalobcovi, bol dostatočne preukázaný a nesporne zistený užívací vzťah k predmetnej pôde, ktorý vylučoval užívacie právo iného žiadateľa. 17. Okrem samotného merita veci (nadvýmera na spornom diele) žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu pôdohospodárskych orgánov namietal aj samotnú výšku jednotlivých platieb. Z vykonaného prepočtu podľa relevantných právnych noriem a údajov pre priame platby vyplývalo, že žalobcovi boli platby priznané vo výške o 3 855,03 eura menej, ak by aj bol záver o nadhodnotení správny. Konkrétne jednotná platba za plochu bola priznaná v sume 1 416,28 eura, pričom správne mala byť priznaná v sume 3 763,00 eur. Platba pre oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami bola priznaná vo výške 747,53 eura, pričom správne mala byť priznaná v sume 2 255,84 eura. Zároveň neboli splnené podmienky na uloženie dodatočnej sankcie, pretože uplynula zákonom stanovená doba pre plnenie záväzkov v súvislosti s poskytnutím podpory. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.05.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 19. Žalovaný nepopieral uzavretie dohody o racionálnom užívaní pozemkov, a to dňa 14.06.2021, a nespochybňoval, že zmluvné strany chceli uzavretím dohody upraviť svoje neusporiadané vzťahy. Žalovaný však ako správny orgán túto dohodu nemohol vziať do úvahy. Žalovaný nepopieral, že mohla existovať ústna dohoda o užívaní a ani netvrdil, že mala mať písomnú formu, a to do momentu, kedy sa mala stať dôkazným prostriedkom na preukázanie užívacieho práva, ak si právo na priame platby uplatnil na tú istú poľnohospodársku plochu iný žiadateľ. Skutočnosť, že došlo k prekryvu pôdy, bola dôkazom, že už neplatil predchádzajúci stav. To znamená, že ústna dohoda, resp. vzájomné vzťahy žalobcu a C. G. z nej vyplývajúce sa už ňou neriadili. Takže nemohol obstáť argument žalobcu, že dohoda nepretržite trvala od roku 2004, a že odo dňa 14.06.2021 mala aj písomnú formu. Z obsahu dohody o racionálnom užívaní pozemkov vyplývalo, že touto dohodou sa zakladali práva a povinnosti do budúcnosti, aj keď mohla nadväzovať na predchádzajúce obdobie do roku 2020. Dohoda o racionálnom užívaní pozemkov bola uzatvorená ex post a jej účelom bola úprava vzťahov do budúcnosti. Dohoda o racionálnom užívaní pozemkov teda nemohla ovplyvniť skutočnosti, ktoré boli základom pre posúdenie splnenia podmienok na vyplatenie platieb správnym orgánom. 20. Podľa dohody o racionálnom užívaní pozemkov mal DPB E. XXXX/X patriť do užívania žalobcu. Samotná táto dohoda bez toho, aby boli predložené nájomné zmluvy žalobcu a C. G., na ktoré sa predmetná dohoda odvolávala, bola v tomto smere neurčitá a nepreskúmateľná. Správny orgán teda objektívne nemal možnosť posúdiť, či zmluvné strany z titulu nájomných zmlúv boli oprávnené prenechať si predmetné pozemky do užívania formou výmeny. Predmetom dohody o racionálnom užívaní pozemkov boli diely pôdnych blokov bez toho, aby boli tieto pozemky bližšie špecifikované prostredníctvom parciel podľa údajov katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že správny orgán mal právo na vyjadrenie názoru, že dohoda o racionálnom užívaní pozemkov pre jej neurčitosť vykazovala znaky absolútne neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak v zmluvách o prenájme poľnohospodárskych pozemkov chýba špecifikácia predmetu prenájmu podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúry a výmery, spôsobuje to ich neurčitosť a tým
absolútnu neplatnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/240/2009 zo dňa 25.03.2010). 21. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov o užívacom práve k dielu pôdneho bloku na vzniknutom prekryve v lehote 10 dní od doručenia výzvy a zároveň bol poučený, že v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve“) sa na doklady predložené po tejto lehote nebude prihliadať. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 06.07.2020. Dňa 21.07.2020 žalobca predložil Pôdohospodárskej platobnej agentúre vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sporný diel obhospodaruje na základe ústnej dohody s C. G. od roku 2004. Z dokladov predložených žalobcom pritom nevyplývalo právo žalobcu užívať diel pôdneho bloku na vzniknutom prekryve. Bolo nesporne preukázané, že dohoda o racionálnom užívaní pozemkov, ktorá bola zo dňa 14.06.2021, vznikla v čase odvolacieho konania vedeného o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 22. S názorom žalobcu, že Pôdohospodárska platobná agentúra mala preskúmať právny úkon len v tom rozsahu, či z neho vyplývalo právo užívania alebo nie, nebolo možné súhlasiť. Pôdohospodárska platobná agentúra musela posúdiť splnenie všetkých podmienok, ktoré právne predpisy vyžadovali, a teda medzi inými aj podmienku, či žiadateľ mal plochu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Ak žiadateľ ani na výzvu nepreukázal vlastnícky, nájomný alebo iný vzťah, z ktorého vyplývalo, že mal určenú plochu k dispozícii, nespĺňal podmienku na poskytnutie platby, pretože všetky podmienky museli byť splnené kumulatívne. Práve z tohto dôvodu prislúchalo Pôdohospodárskej platobnej agentúre právo vyhodnotiť predložené doklady a posúdiť v nich obsiahnuté právne úkony, a teda aj právny titul k užívaniu plochy. 23. Pokiaľ ide o správnosť výpočtu poskytnutých platieb, táto bola dostatočne odôvodnená v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa obrátil na Pôdohospodársku platobnú agentúru listom, v ktorom namietal správnosť výpočtu platieb. Pôdohospodárska platobná agentúra listom zo dňa 05.05.2022 žalobcovi uviedla špecifikáciu platieb. 24. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/74/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/74/2022. 26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď žalobca síce v žalobe žiadal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci, avšak následne podaním zo dňa 20.11.2024 oznámil správnemu súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2026. V.
Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len „nariadenie o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve“), žiadosť o priame platby (ďalej len „žiadosť“) môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“). 28. Podľa § 2 ods. 3 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, priame platby sa poskytnú na výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne využíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 4. 29. Podľa § 7 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2. 30. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2 a na poľnohospodárskej ploche dodržiava poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (ďalej len „postupy“) podľa odseku 2, ak je to v súlade s osobitným predpisom. 31. Podľa § 13 ods. 1 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, žiadateľ predkladá žiadosť od termínu určeného vo výzve zverejnenej platobnou agentúrou na jej webovom sídle najneskôr do 15. mája príslušného roka formou jednotnej žiadosti, ktorá obsahuje informácie podľa osobitného predpisu, vrátane príloh podľa odseku 3. Prílohy podľa odseku 3 písm. a) až c) predkladá žiadateľ na geopriestorovom formulári podľa osobitného predpisu dostupnom prostredníctvom webového sídla platobnej agentúry. 32. Podľa § 13 ods. 2 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, ak žiadateľ predloží žiadosť po termíne podľa odseku 1, sumy platieb sa znížia podľa osobitného predpisu alebo sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa osobitného predpisu. Po uplynutí lehoty na predloženie žiadosti podľa odseku 1 oznamuje žiadateľ zmeny jednotnej žiadosti podľa osobitného predpisu platobnej agentúre do 31. mája príslušného roka. 33. Podľa § 16 ods. 7 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, priame platby sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu príslušného orgánu riadne preukáže vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu. 34. Podľa § 30 ods. 12 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka“), platba na operáciu podľa § 15 na plochu poľnohospodárskej pôdy alebo na počet hospodárskych zvierat vyjadrený v dobytčích jednotkách sa zníži, ak platobná agentúra na základe vykonanej kontroly zistí, že žiadateľ počas trvania zväzku nedodržal výmeru dielov pôdnych blokov, na ktorú sa vzťahuje záväzok, alebo počet dobytčích jednotiek; žiadateľ vráti všetky poskytnuté platby za predchádzajúce roky okrem prípadu, ak rozsah nedodržania výmery plochy poľnohospodárskej pôdy počas trvania záväzku neprevýšil 3 % výmery za rok. 35. Podľa § 38 ods. 8 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, platba podľa § 31 ods. 1 sa žiadateľovi v kalendárnom roku neposkytne, ak žiadateľ porušil niektorú z minimálnych požiadaviek na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín uvedenú v prílohe č. 10.
36. Podľa § 26 ods. 4 zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve, v prvostupňovom konaní sa neprihliada na dôkazy predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitnými predpismi. 37. Podľa § 28 ods. 1 zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve, ak žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, konajúci orgán ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania k poľnohospodárskej ploche; právom užívania k poľnohospodárskej ploche sa rozumie právo túto poľnohospodársku plochu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 38. Podľa § 28 ods. 2 zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve, ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k poľnohospodárskej ploche má len jeden žiadateľ, o jeho žiadosti konajúci orgán rozhodne v súlade s ustanovenými podmienkami podľa osobitných predpisov. O žiadosti ostatných žiadateľov konajúci orgán rozhodne podľa osobitných predpisov. 39. Podľa čl. 19 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11.03.2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (ďalej len „delegované nariadenie“), ak je rozdiel väčší ako 50 % žiadna pomoc alebo podpora na plochu sa na predmetnú skupinu plodín neposkytuje. Navyše sa príjemcovi uloží dodatočná sankcia rovnajúca sa sume pomoci alebo podpory zodpovedajúcej rozdielu medzi nahlásenou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 18. 40. Podľa čl. 19 ods. 3 delegovaného nariadenia, ak sumu vypočítanú podľa odsekov 1 a 2 nie je možné v plnej miere započítať v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku zistenia v súlade s článkom 28 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 (1), nevyrovnaný zostatok sa zruší. VI. Právne posúdenie veci zo strany správneho súdu 41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie pôdohospodárskych orgánov, a to vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v oblasti pôdohospodárstva. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či pôdohospodárske orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie eventuálne všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia pôdohospodárskych orgánov uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia pôdohospodárskych orgánov za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 42. Správny súd z administratívneho spisu (a súdneho spisu) zistil, že medzi žalobcom na jednej strane a pôdohospodárskymi orgánmi na druhej strane je sporné to, či žalobca riadne preukázal splnenie podmienok na poskytnutie požadovanej podpory vo vzťahu k DPB E. XXXX/X v nahlásenej výmere. Kým žalobca namieta, že riadne preukázal splnenie podmienok na poskytnutie požadovanej podpory vo vzťahu k DPB E. XXXX/X v nahlásenej výmere, zatiaľ pôdohospodárske orgány dospeli k opačnému záveru, že totiž žalobca riadne nepreukázal splnenie podmienok na poskytnutie požadovanej podpory vo vzťahu k DPB E. XXXX/X v nahlásenej výmere, pretože riadne nepreukázal právo užívania k tejto poľnohospodárskej ploche v rozsahu prekryvu na výmere XX,XX F.. 43. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že „podľa systému GSAA sa užívaná výmera nahlásená na diele "E." s kódom užívanej výmery X prekrýva na výmere XX,XX F. s plochou iného žiadateľa“, a že spolužiadateľom bol C. G.. Tieto zistenia, uvádzané (okrem iného) v Špecifikácii nezrovnalostí zo dňa 06.08.2020, v zásade medzi žalobcom na jednej strane a pôdohospodárskymi
orgánmi na druhej strane ani neboli sporné. Inými slovami, nebolo sporné, že žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu, a to DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., podali viacerí žiadatelia, a to žalobca a tiež C. G.. 44. Keďže žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu, a to DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., podali viacerí žiadatelia, bolo potrebné, aby žalobca preukázal právo užívania k predmetnej poľnohospodárskej ploche. Správny súd v tomto smere z administratívneho spisu zistil, že žalobca preukazoval právo užívania k predmetnej poľnohospodárskej ploche, a to DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., dohodou o racionálnom užívaní pozemkov. Podľa pôdohospodárskych orgánov však samotná dohoda o racionálnom užívaní pozemkov na preukázanie práva žalobcu na užívanie predmetnej poľnohospodárskej plochy, a to DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., nepostačovala. S týmto záverom pôdohospodárskych orgánov sa správny súd posudzujúc predmetnú právnu vec v intenciách žalobných námietok stotožňuje. 45. Správny súd v zhode s pôdohospodárskymi orgánmi uvádza, že ak C. G. odovzdal DPB E. XXXX/ X vo výmere XX,XX F. do užívania žalobcu, musel mať k tomu oprávnenie z titulu svojho vlastníckeho práva alebo nájomného práva k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré tvorili tento diel pôdneho bloku v časti prekryvu. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. Inými slovami, C. G. mohol odovzdať DPB E. XXXX/X vo výmere XX,XX F. žalobcovi len vtedy, ak na to bol oprávnený titulom svojho vlastníckeho práva alebo nájomného práva k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré tvorili tento diel pôdneho bloku v časti prekryvu. Bez predloženia nájomných zmlúv, na ktoré sa odvoláva dohoda o racionálnom využívaní pozemkov, skutočne nebolo možné posúdiť, či žalobca a C. G. mali z titulu nájomných zmlúv oprávnenie navzájom si prenechať do užívania poľnohospodárske pozemky tvoriace predmet dohody o racionálnom užívaní pozemkov. Bez predloženia takýchto nájomných zmlúv nezostávalo iné, ako konštatovať, že žalobca riadne nepreukázal právo užívania k predmetnej poľnohospodárskej ploche, a to k DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F.. 46. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa práva užívania DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F. správny súd uvádza, že tieto sa v podstatnej časti týkali posúdenia platnosti dohody o racionálnom užívaní pozemkov z hľadiska jej určitosti. Nie je sporné, že Pôdohospodárska platobná agentúra v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že dohoda o racionálnom užívaní pozemkov je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, keď jej predmetom sú diely pôdneho bloku bez toho, aby dotknuté poľnohospodárske pozemky boli individualizované prostredníctvom parcelných čísiel, ich výmer, druhu pozemku a uvedenia listov vlastníctva, na ktorých sú zapísané. Na druhej strane je zrejmé, že Pôdohospodárska platobná agentúra v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že bez predloženia nájomných zmlúv, na ktoré sa odvoláva dohoda o racionálnom užívaní pozemkov, nebolo možné posúdiť, či žalobca a C. G. mali z titulu nájomných zmlúv oprávnenie navzájom si prenechať predmetné poľnohospodárske pozemky do užívania. Inými slovami, ak by aj bola dohoda o racionálnom užívaní pozemkov platným právnym úkonom, stále by bolo potrebné za účelom preukázania práva užívania k predmetnej poľnohospodárskej ploche, a to DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., preukázať, že žalobca a C. G. mali z titulu nájomných zmlúv oprávnenie navzájom si prenechať predmetné poľnohospodárske pozemky do užívania. Túto argumentačnú líniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že totiž bez predloženia nájomných zmlúv, na ktoré sa odvoláva dohoda o racionálnom užívaní pozemkov, nebolo možné posúdiť, či žalobca a C. G. mali z titulu nájomných zmlúv oprávnenie navzájom si prenechať predmetné poľnohospodárske pozemky do užívania, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekorigoval v tom smere, že by nebola súladná s relevantnou právnou úpravou alebo že by nebola súladná so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu, žalobca v žalobe nijako nenamietal. Ak by pritom aj bol čiastkový záver Pôdohospodárskej platobnej agentúry o neplatnosti dohody o racionálnom užívaní pozemkov nesprávny, nemohlo by toto zistenie viesť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia pôdohospodárskych orgánov, keď z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že k posúdeniu oprávnenia žalobcu a C. G. prenechať si predmetné poľnohospodárske pozemky do užívania v zmysle dohody o racionálnom užívaní pozemkov bolo potrebné predložiť aj príslušné nájomné zmluvy. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že prípadná nesprávnosť jedného z viacerých dôvodov, o ktoré orgán verejnej správy opiera výrok svojho rozhodnutia, nie je dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak toto rozhodnutie obsahuje dostatok ďalších dôvodov súladných s relevantnou právnou úpravou a majúcich oporu v skutkových zisteniach vyplývajúcich z administratívneho spisu.
47. Nad rámec doposiaľ uvedeného správny súd dodáva, že ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, že dohoda o racionálnom užívaní pozemkov je platným právnym úkonom, a z predpokladu, že by bolo riadne preukázané oprávnenie žalobcu a C. G. prenechať si do užívania poľnohospodárske pozemky tvoriace predmet dohody o racionálnom užívaní pozemkov, stále by bolo potrebné konštatovať, že táto dohoda zaväzuje zmluvné strany do budúcnosti, a teda v období od dňa 14.06.2021. Pokiaľ sa v tejto dohode konštatuje, že nadväzuje na ústnu dohodu z roku 2004, resp. ústnu dohodu od roku 2004, ako sa to uvádza v predmetnej dohode, z tejto „nadväznosti“ nie je nepochybne preukázaný obsah ústnej dohody z obdobia pred jej uzatvorením. Skutočnosť, že popri žalobcovi aj C. G. požiadal o poskytnutie podpory na rok 2020 na DPB E. XXXX/X v prekryve na výmere XX,XX F., nasvedčuje tomu, že v roku 2020 už neplatil predchádzajúci stav podľa údajnej ústnej dohody. 48. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že ním tvrdený užívací stav (zámena pozemkov) bol medzi ním a C. G. nesporný a dlhodobo dohodnutý, správny súd (opätovne) poukazuje na argumentáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry uvádzanú v prvostupňovom rozhodnutí, že totiž dohoda o racionálnom užívaní pozemkov sama osebe bez toho, aby boli predložené nájomné zmluvy žalobcu a C. G., na ktoré sa táto dohoda odvolávala, bola nepreskúmateľná. V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že s tzv. inventarizáciou pre rok 2020 sa (okrem iného) žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí (str. 10 a 11 napadnutého rozhodnutia), pričom predmetnú argumentáciu žalovaného, t.j. argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tzv. inventarizácie pre rok 2020, žalobca v žalobe nijako nespochybňoval. Správny súd taktiež dodáva, že čestné vyhlásenia viacerých svedkov mohli preukazovať „iba“ obhospodarovanie ako faktické užívanie DPB E. XXXX/X, nie však oprávnenie užívať ho na základe riadneho právneho dôvodu. Ani platenie miestnych daní za predmetný diel pôdneho bloku nemožno považovať za dôkaz o existencii práva užívania k poľnohospodárskej ploche. K poukazu žalobcu na dlhodobé a bezproblémové poberanie podpôr v poľnohospodárstve z jeho strany od roku 2004 je potrebné uviesť, že pri vybavovaní podania adresovaného orgánu verejnej správy je vždy potrebné prihliadať k skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnemu podaniu. V preskúmavanej právnej veci pritom bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že o poskytnutie podpory na DPB E. XXXX/X na rok XXXX požiadal aj C. G.. 49. Pokiaľ žalobca v žalobe podotkol, že zákonná lehota na podávanie žiadostí o poskytnutie podpory bola najneskôr do 15. mája príslušného roka, pričom C. G. podal žiadosť, ktorou ho križoval, až dňa 25.05.2020, správny súd poukazuje na § 13 ods. 2 nariadenia o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve, podľa ktorého ak žiadateľ predloží žiadosť po 15. máji príslušného roka, sumy platieb sa znížia podľa osobitného predpisu alebo sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa osobitného predpisu. Z odkazu k poznámke pod čiarou k textácii predmetnej právnej normy „alebo sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa osobitného predpisu“ vyplýva, že žiadosť sa považuje za neprípustnú a príjemcovi sa neposkytne žiadna pomoc ani podpora, ak omeškanie presiahne 25 kalendárnych dní, a to v zmysle čl. 13 ods. 1 tretí pododsek delegovaného nariadenia. Ak by teda aj C. G. podal svoju žiadosť, ktorou križoval žalobcu, až dňa 25.05.2020, nešlo by o žiadosť, ktorá by bola neprípustná. 50. Dôvodné neboli ani (stručné) žalobné námietky týkajúce sa súm namietaných platieb pre prípad, ak by aj bol záver pôdohospodárskych orgánov o nadhodnotení správny. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že na účely výpočtu súm namietaných platieb bolo potrebné z povahy veci vychádzať z určenej plochy. Z napadnutého rozhodnutia je pritom zrejmé, že pôdohospodárske orgány vychádzali pri výpočte súm namietaných platieb práve z určenej plochy, a teda v tomto smere postupovali správne. Pokiaľ žalobca pri výpočte súm namietaných platieb vychádzal z nahlásenej plochy, ako tomu nasvedčujú rukopisné poznámky na prílohe žaloby označenej ako „Špecifikácia platieb“, tento jeho postup nemá oporu v relevantnej právnej úprave. 51. Dôvodná nebola ani (inak pomerne vágna) námietka, že neboli splnené podmienky na uloženie dodatočnej sankcie. Dodatočná sankcia bola uložená v súlade s relevantnou právnou úpravou. Z čl. 19 delegovaného nariadenia jednoznačne vyplývala povinnosť uložiť žalobcovi dodatočnú sankciu, keď nahlásená plocha presahovala určenú plochu v rozsahu uvedenom v čl. 19 ods. 2 delegovaného nariadenia. V nadväznosti na predmetnú žalobnú námietku správny súd ešte dodáva, že strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie k vybaveniu žaloby iba v zodpovedajúcej (a teda nízkej) miere detailov (k tomu porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, ods. 54).
52. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu skutkového stavu, ktorý vzali pôdohospodárske orgány za základ svojho rozhodnutia, s administratívnym spisom, resp. že skutkový stav, ktorý vzali pôdohospodárske orgány za základ svojho rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, neboli dôvodné. Podstatné skutkové zistenia, z ktorých pôdohospodárske orgány vychádzali, mali oporu v administratívnom spise a tieto skutkové zistenia pôdohospodárske orgány aj správne právne posúdili. 53. S odkazom na uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 55. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.