Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/3/2022 1022200016 21. 04. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ FirstFarms Gabčíkovo, s.r.o., so sídlom Patašská 586, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 35 844 761, právne zastúpený: Mgr. Eva Gulyášová – Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, 2/ Obec Vrakúň, Obecný úrad Vrakúň, so sídlom Námestie sv. Štefana 474/1, 930 25 Vrakúň, IČO: 00 305 821, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo dňa 24.02.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník konania 1/ (ďalej aj len „navrhovateľ“) doručil na Ministerstvo životného prostredia, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo aj len „žalovaný“) v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „FirstFarms Gabčíkovo, SO 01 novostavba objektu - nádrž na hnojovicu“ vypracované podľa Prílohy č. 8a k zákonu č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj len „oznámenie o zmene“, prípadne „zmena navrhovanej činnosti“). Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracovala spoločnosť Sireco, s.r.o., so sídlom Žatevná 12, 841 01 Bratislava v auguste 2019. 2. Prvostupňový orgán listom zo dňa 03.09.2019 upovedomil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) známych účastníkov konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti začalo podľa § 18 správneho poriadku konanie vo veci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Zároveň týmto listom prvostupňový orgán zaslal informáciu o oznámení o zmene navrhovanej činnosti a vyzval ich na zaujatie stanoviska podľa § 29 ods. 9 zákona
č. 24/2006 Z. z. do 10 pracovných dní od doručenia tohto upovedomenia. Taktiež upozornil dotknutú obec, že podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. má do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene informovať o jeho doručení verejnosť prostredníctvom úradnej tabule a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a zároveň má informovať verejnosť, kde a kedy možno do oznámenia o zmene nahliadnuť. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného. 3. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti bola realizácia novostavby objektu nádrže na hnojovicu v katastrálnom území A. na parcele s číslom 1872/2 v existujúcej prevádzke „Vrakúň - Nyékiszél nová farma“. Súčasná kapacita na uskladnenie hnojovice (celkový objem 4 856,5 m3 + podroštový priestor o objeme 3 045,6 m3) sa po vybudovaní navrhovanej nádrže zvýši o 5 283,37 m3, čím bude možné predĺžiť aj dobu skladovania hnojovice o viac ako štyri mesiace. Zastavovaná plocha navrhovanej nádrže je 905,79 m2, úžitková plocha 754,77 m2 a obostavaný priestor je 6 671,94 m3 (d = 33,28 m, h = 7,67 m). Objem nádrže N1 sa navrhuje 6 038 m3 (d = 31 m, h = 8,0 m) a objem nádrže N2 sa navrhuje 7 073 m3 (d = 33 m, h = 8,27 m). Celková skladovacia kapacita je 5 283,37 m3. Malo ísť o čiastočne zapustený objekt kruhového pôdorysu s priemerom základovej dosky a podkladového betónu 0 33,96 m a celkovou výškou objektu vrátane základovej dosky 8,542 m, resp. dve samostatné železobetónové nádrže „Nl“ a „N2“, umiestnené spôsobom vloženia nádrže „Nl“ do nádrže „N2“. Nádrž „N2“ tvorí poistnú (zachytávaciu) nádrž pre nádrž „Nl“. Nádrž mala byť riešená bez železobétonového stropu a so zastrešením. Uvedené prestrešenie sa odporúča na minimalizáciu zápachu. V strede základovej dosky je v rozmere 3,0 x 3,0 m zväčšená hrúbka železobetónovej dosky (aj zhustené armovanie), a to z dôvodu možnosti osadenia stredového železobetónového piliera, pre zastrešenie nádrže. 4. Areál sa nachádza v chránenej vodohospodárskej oblasti (ďalej aj len „CHVO“) Žitný ostrov a v pásme hygienickej ochrany II. stupňa vodného zdroja farmy. Existujúce veľkokapacitné farmy umiestnené v CHVO zakazuje rozširovať zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale umožňuje ich rekonštruovať a modernizovať, len ak sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu. Vybudovaním sa nezvýši kapacita farmy a nezvýši sa množstvo hnojovice, ktoré vzniká v prevádzke v súčasnosti. 5. K oznámeniu o zmene bolo v stanovenej lehote doručených 6 stanovísk. 6. Listom č. 10433/2019-1.7/mo, 49548/2019 zo dňa 24.09.2019 prvostupňový orgán upovedomil o podkladoch rozhodnutia a podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia prípadne navrhnúť jeho doplnenie do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. 7. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení orgánov štátnej správy a doručených stanovísk vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 10433/2019-1.7/mo, 54233/2019 zo dňa 16.10.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom v súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil nasledujúce podmienky: · dodržiavať všetky určené opatrenia pre činnosť už existujúcu v pásme hygienickej ochrany II. stupňa určeného pre vodný zdroj farmy; · realizovať účinné opatrenia na obmedzenie šírenia pachových látok a amoniaku do okolia z prevádzky nádrže na hnojovnicu, a to na takú úroveň, ktorá neobťažuje obyvateľov obce; · realizovať opatrenia na zníženie koncentrácie amoniaku v pracovnom ovzduší pod najvyšší prípustný expozičný limit. 8. Prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného dňa 29.10.2019. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom žiadal, aby navrhovateľ zhodnotil vplyv predmetného zámeru, a to z hľadiska osobitných zákonov najmä zákona č. 24/2006 Z. z. Okruh požiadaviek, ktoré si žalobca uplatnil, zahŕňali najmä: (i) súlad zámeru s technickými normami, zhodnotenie vplyvov na verejnú dopravu, posúdenie vplyvov na vodu a vodné zdroje, zhodnotenie emisného zaťaženia, overenie statiky navrhovaného objektu súvisiaceho s oznamovanou činnosťou, doloženie výpočtu prietokových množstiev ORL v rámci kanalizačnej siete; (ii) druhý okruh
požiadaviek zahŕňal primárne kompenzačné opatrenia spočívajúce v špecifickom riešení parkovacích miest, požiadavku na použitie špecifických materiálov na úpravu terénu a vyhotovenie stavby, vytvorenie zelenej infraštruktúry vo forme zeleného parčíka, aplikáciu zelených strešných a stenných (brečtanu) krytí, zabezpečenie separovaného zberu odpadu; (iii) tretím okruhom žalobca požadoval zakomponovanie kompenzačných a prevenčných opatrení najmä: výsadbu 20 ks vzrastlých drevín v obci B., umeleckej plastiky v rámci budovy navrhovanej zmeny zámeru, opatrenia voči nepriaznivým poveternostným podmienkam spôsobeným klimatickými zmenami. V závere žalobca žiadal (iv.) zaistenie konštruktívnej súčinnosti zo strany navrhovateľa proaktívne zaslaním podkladov, prípadne rezerváciou konzultácií so žalobcom, aby sa vyhol komplikáciám tak, aby bola naplnená požiadavka čl. 6 ods. 4 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej aj len „Aarhuský dohovor“). Ďalej žiadal, aby žalovaný nariadil ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie žalobcu s účastníkmi konania, nakoľko toto právo mu vyplýva z § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. 10. Žalovaný rozhodnutím č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo dňa 24.02.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil považujúc ho za vecne správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že veľká časť opatrení navrhovaných žalobcom nemá súvis so zmenou navrhovanej činnosti. V súvislosti s jeho námietkou sprístupnenia informácií verejnosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle žalovaného a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca mal týmto spôsobom možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom zhromaždeným v rámci vykonaného dokazovania, pričom tieto podklady boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. Žalovaný zastával názor, že v uvedenom konaní bolo žalobcovi umožnené vyjadriť svoj názor k predmetu konania prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. v súlade so zásadou písomnosti správneho konania. K požiadavke vykonania konzultácií uviedol, že zo zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je správny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol žiadne dôvody ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť ústne pojednávanie. II. Žaloba 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 12. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“)], najmä pre rozpor napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi alebo z dôvodu, že v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP], a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g]. 13. V rámci správnej žaloby žalobca v časti žalobné body rozdelil svoju argumentáciu do dvoch obsiahlych bodov. 14. V prvom žalobnom bode (bod 3.1. žaloby) žalobca namietal hmotnoprávne pochybenia spočívajúce v tom, že žalovaný nesprávne aplikoval § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, čím mu neumožnil realizovať jeho postavenie zainteresovanej verejnosti. 15. V druhom žalobnom bode (bod 3.2. žaloby) žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na viaceré všeobecne zdôvodnené pochybenia na strane žalovaného. Jednou zo zásadných námietok bolo, že žalovaný nesprávne
aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. tým, že vo svojom rozhodnutí neuviedol podmienky navrhnuté žalobcom. Rovnako namietal odopretie práva na informácie, a to tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom. Zároveň poukázal na potrebu nahliadnutia do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. 16. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu nebolo zrejmé, prečo sa ani jedno z ním navrhovaných opatrení nepremietlo do prvostupňového rozhodnutia. Žalobca požadoval od žalovaného zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s touto požiadavkou riadne nevysporiadal. Takýmto konaním teda došlo podľa názoru žalobcu k odopretiu práva na vyjadrenia sa k predmetnému konaniu. 17. Ďalej žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež na skutočnosť, že žalovaný nenariadil konzultácie na žiadosť žalobcu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak existuje procesné právo účastníka konania zúčastňovať sa konzultácií a tieto konzultácie plnia dôležitú úlohu v posudzovaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., mal by ich správny orgán na žiadosť účastníka konania nariadiť, a ak ich odmietne nariadiť alebo nenariadi, mal by takéto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti tiež žalobca poukázal na porušenie zásady spravodlivosti a transparentnosti správneho konania a zásady legitímnych očakávaní pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 19. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím považoval žalovaný za vecne správne a zákonné, pričom ich vydaniu predchádzal zákonný postup v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. ako aj so správnym poriadkom. 20. Čo sa týka namietaného porušenia hmotného práva, žalovaný považoval námietky žalobcu za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko z nich nebolo zrejmé, ako bolo právo porušené, resp. akým spôsobom. 21. Procesnoprávne námietky žalovaného označil žalovaný tiež za zmätočné a nezrozumiteľné. Na námietky spojené s porušením žalobcovho práva efektívne hájiť svoje záujmy, žalovaný uviedol, že požiadavka vykonania konzultácií nie je povinnosťou správneho orgánu a závisí od povahy veci s tým, že z podkladov poskytnutých v rámci konania nebolo nutné nariadiť ústne konanie, a to ani z ohľadom na námietky uplatnené žalobcom. Žalovaný zdôraznil aj skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom zisťovacieho konania pred prvostupňovým orgánom a stal sa ním až podaním rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, čiže vykonanie konzultácií pred prvostupňovým správnym orgánom ani nežiadal. 22. Žalovaný mal za to, že sa náležite vysporiadal so všetkými pripomienkami a námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca si neuvedomil, že v správnom konaní išlo o zmenu navrhovanej činnosti nie o zámer. Činnosť je situovaná v existujúcom areáli navrhovateľa, čo spôsobilo, že mnohé pripomienky žalobcu sú zjavne bezpredmetné. 23. Vzhľadom na to, že žalobca nebol účastníkom konania, prvostupňový orgán sa nemohol zaoberať jeho námietkami, keďže ten žiadne stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti nepodal. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia, toto považoval žalovaný za náležite odôvodnené. Pripomienky, ktoré žiadal žalobca uviesť do výroku napadnutého rozhodnutia, vyhodnotil žalovaný ako nerelevantné, a teda nevyplynula z nich potreba doplniť výrok prvostupňového rozhodnutia. 24. Na námietku neumožnenia uplatnenia práva na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že informácia o začatí konania bola v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. dostupná prostredníctvom obce Vrakúň. Z tohto dôvodu nemohli byť takéto práva porušené a v tejto fáze konania žiadne stanoviská
zo strany zainteresovanej verejnosti neboli doručené. Žalovaný považoval aj tvrdenie žalobcu o odopretí zaslania elektronickej kópie spisu prvostupňovým orgánom za neopodstatnené. 25. Záverom žalovaný upriamil pozornosť správneho súdu na nedostatok procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP a nedostatok aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 3 SSP. Tie spočívali jednak v tom, že (i) žalobca nebol pri spísaní žaloby a jej podaní zastúpený advokátom. Žalobu podpísal a podal štatutárny orgán žalobcu, ktorý nedeklaroval dosiahnutie druhého stupňa právnického vzdelania. (ii) žalobca podľa žalovaného netvrdí porušenie záujmu v oblasti životného prostredia, keďže podľa jej obsahu žaloba neobsahuje žiadne vecné námietky a len teoreticky poukazuje na možné porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania o rozklade ako aj zo samotnej žaloby mal žalovaný za to, že žalobca nesleduje cieľ, ktorým je ochrana životného prostredia, teda má aj vzhľadom na iné podania žalobcu skôr šikanózny charakter. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v replike zo dňa 24.08.2020 zotrval na podanej žalobe. Okrem všeobecného zopakovania svojej argumentácie uviedol, že žalovaný nesprávne argumentoval použitím správneho poriadku a tým postupoval v rozpore so základnými právnymi zásadami. V zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru má verejnosť právo dostať informácie spôsobom, ktorý si sama určí. Žalovaný bol povinný zverejniť informácie, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. Žalobca bol tiež názoru, že využil svoje procesné oprávnenia len v najmenšej nevyhnutnej miere a nenadužíval ich. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie a nedostatku procesnej podmienky zastúpenia v správnom súdnom konaní žalobca uviedol, že jeho člen C. D. E. svojím podpisom prehlásil, že predmetnú žalobu spísal, čím boli splnené obligatórne náležitosti správnej žaloby. 27. Žalobca tiež poukázal na § 65g zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý podľa neho ako mimoriadne opatrenie v súvislosti s COVID-19 zaviedol, že písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. V inom čase sa predpokladá využitie prezenčnej formy konzultácií. 28. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Ďalší účastníci konania 29. Ďalší účastníci konania sa k žalobe nevyjadrili. VI. Konanie na krajskom súde a na kasačnom súde 30. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal. 31. Krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v § 49 SSP, a preto vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže ide o odstrániteľnú vadu. Z dôvodu, že žalobca žalobu nedoplnil ani nepredložil doklad/diplom preukazujúci ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre F. E. (predsedu združenia) ani nepreukázal, že ju podpísal C. D. E., krajský súd žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 SSP pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol. 32. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 33. V kasačnej sťažnosti uviedol, že v zmysle systematiky Správneho súdneho poriadku autorstvo žaloby a podpis žaloby sú dve samostatné náležitosti žaloby. Podpisom sa preukazuje, že žalobu podáva osoba oprávnená vystupovať za toho, kto úkon robí. Žalobu za právnickú organizáciu podpísal
štatutár ako zo zákona oprávnená osoba, čím bola splnená podmienka § 57 ods. 1 písm. e) SSP. Táto skutočnosť bola osvedčená kvalifikovanou pečaťou žalobcu, nie elektronickým podpisom F. E.. Je potrebné rozlišovať, či elektronickú autorizáciu podpisom alebo pečaťou vykonala fyzická osoba alebo právnická organizácia. V danom prípade samotnú žalobu opatril žalobca kvalifikovanou pečaťou organizácie podľa čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014. Kvalifikovanú pečať v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o eGovernmente“) môže opatrovať organizáciou splnomocnená osoba. V poňatí interných riadiacich aktov žalobcu ide o úkon prejavujúci, že ide o vôľu samotného žalobcu a nie svojvôľu niektorého z členov v mene žalobcu vystupujúcich. Autorstvo žaloby podľa § 49 SSP je samostatná náležitosť žaloby a aj preto je nutné uvažovať, že nie je bez ďalšieho nutne zhodná s podpisom. Žaloba bola teda podľa žalobcu odmietnutá aplikáciou nesprávnej právnej normy § 57 ods. 1 písm. e) SSP namiesto správnej normy § 49 SSP. To, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu, neznamená, že žaloba nebola spísaná jej členom C. D. E., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby a jeho zastupovanie. 34. Správny súd podľa názoru sťažovateľa neprípustné extenzívnym výkladom interpretoval zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 SSP, ktoré však ustanovuje, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na „spísanie” žaloby členom alebo zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva povinnosť, aby žaloba bola týmto členom resp. zamestnancom žalobcu aj podpísaná resp. podaná. Sťažovateľ považoval postup krajského súdu za príliš formalistický, v dôsledku čoho mu bol odňatý prístup k správnemu súdu. Prílišné formalistické odmietnutie žaloby len z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru sťažovateľa odmietnutím spravodlivosti. 35. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa k predmetnej kasačnej sťažnosti nevyjadrili. 36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 37. V odôvodnení predmetného uznesenia kasačný súd uviedol, že hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vychádzajúc z ústavno-konformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR kasačný súd pripomenul, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu. 38. Kasačný súd mal zo spisu za preukázané, že krajský súd neakceptoval poverovací dekrét udelený žalobcom C. D. E., a to z dôvodu, že správnu žalobu podpísal predseda Združenia domových samospráv, o. z., F. E.. Uvedený záver jednak logicky nekorešponduje vyššie uvedenému v tom, že aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a navyše sa v tomto prípade kasačnému súdu javil ako prílišný formalizmus. Žaloba nevzbudzuje pochybnosti o tom, že bola spísaná advokátom, resp. osobou s právnickým vzdelaním. Tvrdenie a námietky žalobcu z materiálneho hľadiska vo výsledku podporuje aj poverovací dekrét zo dňa 14.11.2019 (udelený sťažovateľom C. D. E.), ktorý bol pripojený k žalobe. Toto poverenie malo vo výsledku preukazovať právne zastúpenie žalobcu zvoleným zástupcom. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského
súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/110/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a po vrátení kasačným súdom na základe uznesenia sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tunajšom súde vedená pod sp. zn. BA-1S/3/2022. 40. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, považoval za potrebné v zhode s právnym záverom kasačného súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021 uviesť, že podmienka spísania žaloby advokátom, resp. osobou s právnickým vzdelaním druhého stupňa v danom prípade splnená bola. Správny súd následne zaslaním výzvy zo dňa 02.03.2026 zisťoval, či poverenie C. D. E. zo dňa 14.11.2019 naďalej trvá. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 12.03.2026, v rámci ktorého predložil správnemu súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v tomto konaní, a preto správny súd ďalej konal s týmto právnym zástupcom. 41. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 21.04.2026. 42. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 4/2018-45 zo dňa 13.11.2018). 45. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 46. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 47. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 50. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 51. Účelom zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2). 52. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. 53. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. 54. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 55. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky: oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 56. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 57. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 58. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
59. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. 60. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 61. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 62. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 63. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37. 64. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. 65. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 66. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii)informácia je už verejne dostupná v inej forme. 67. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. 68. Predmetom konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
prvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „FirstFarms Gabčíkovo, SO 1 novostavba objektu – nádrž na hnojovnicu“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd sa zaoberal troma kľúčovými námietkami a zisťoval, či (i.) mal žalovaný a prvostupňový orgán povinnosť zaslať žalobcovi elektronickú kópiu spisu, (ii.) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a (iii.) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov z dôvodu nenariadenia konzultácií a nezakomponovania kompenzačných a iných pripomienok žalobcu do rozhodnutia o oznámení o zmene navrhovanej činnosti. 69. Správny súd vychádzal z premisy, že Aarhuský dohovor „je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a ako taký má prednosť pred zákonmi. Aj keď priamo nezakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, obsahuje však (okrem iných) záväzok štátu zabezpečiť verejnosti práva pri ochrane životného prostredia. (E., C. F., L. a kol., Medzinárodné právo verejné a úvod do verejného medzinárodného práva. G. H., 2025 s. 845)“ Tento záväzok sa realizuje formou prijatia vnútroštátnej úpravy ktorá špecifikuje prostriedky a proces uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich z predmetného dohovoru. 70. Námietky žalobcu týkajúce sa nezaslania elektronickej kópie spisu, uvedené v druhom žalobnom bode, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 6Svk/24/2023 zo dňa 30.05.2024, v ktorom kasačný súd konštatoval, že „Pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu.“ Kasačný správny súd v predmetnom rozsudku tiež konštatoval, že „Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby alebo dostať informáciu spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.“ 71. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že ak žalobca mal v záujme v predmetnom administratívnom konaní získať kópiu administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby, mal a mohol využiť svoje procesné oprávnenie – právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo v danom prípade nevyužil nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania v prvom stupni a teda nevyužil ani lehotu po zverejnení oznámenia na vyjadrenie sa k podkladom. Podľa odbornej literatúry: „Poskytnutie podkladov v elektronickej/ digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú. (I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)“. Rovnako tak možno konštatovať obdobné aj v prípade jeho vstupu do konania podaním rozkladu 72. K žalobcovej argumentácii o poskytnutí celého spisu v elektronickej podobe (teda k tvrdeniu o porušení práva na informácie) a v tejto súvislosti o porušení čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru správny súd uvádza, že čl. 4 Aarhuského dohovoru a zákon č. 24/2006 Z. z. sa týka všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti a nie účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch. Preto, ak žalobca chcel v rámci predmetného administratívneho konania získať informácie o životnom prostredí prostredníctvom tohto článku, nič mu nebránilo podať žiadosť
o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „infozákon“), ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám, a to aj k informáciám o životnom prostredí. 73. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu bolo zo strany prvostupňového orgánu odopreté zaslanie elektronickej kópie spisu, správny súd uvádza, že žalobca nebol v prvostupňovom konaní účastníkom konania a ako správne poznamenal žalovaný vo vyjadrení k žalobe, uvedené tvrdenie žalobcu vychádza zrejme z kopírovania žalobných námietok uvedených vo „vzore“ správnej žaloby, bez toho, aby sa žalobca oboznámil s priebehom konkrétneho administratívneho konania. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že právo nahliadnuť do spisu ani právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nevyužil žiaden z účastníkov konania. Žalobca sa stal účastníkom konania až podaním rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. 74. Žalobcovi teda nebolo nijakým spôsobom bránené v realizácii jeho práva na informácie o životnom prostredí tak, ako tvrdil v žalobe, teda porušením čl. 3, čl. 4 Aarhuského dohovoru, § 3, § 23 a § 33 ods. 2 správneho poriadku a § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca mal po podaní rozkladu možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s celým spisovým materiálom. Okrem toho, všetky informácie boli verejne dostupné na stránke https://www.enviroportal.sk počnúc dňom 03.09.2019. Bolo teda iba na žalobcovi, či naozaj osvedčí svoj reálny záujem o ochranu životného prostredia a využije tak svoje procesné práva na dosiahnutie daného cieľa včas, a to ešte počas prvostupňového rozhodovacieho procesu. Prvostupňová orgán požiadal dotknutú obec o sprístupnenie oznámenia o navrhovanej činnosti najmenej 10 pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií. Navyše, v predmetnom konaní o zmene navrhovanej činnosti prvostupňový orgán prostredníctvom listu č. 10433/2019-1.7/mo, 49548/2019 zo dňa 24.09.2019 v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomil identifikovaných účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a o možnosti sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, teda tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a práva navrhnúť ďalšie dôkazy nemôže v konfrontácii s faktickou situáciou obstáť o to viac, že sa v zisťovacom konaní ako účastník neprihlásil. Zverejnenie jednotlivých podkladov bolo žalobcovi prístupné, resp. v prípade záujmu o iné materiály mohol využiť vnútroštátnym právom upravené postupy (napr. infozákon). 75. Okrem iného možno spomenúť aj § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente. Toto ustanovenie upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. 76. Pokiaľ ide o druhú námietku žalobcu, ktorú bol správny súd povinný v tomto konaní skúmať, t. j. námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd oboznámiac sa so zisteným skutkovým a právnym stavom veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky nesprávneho právneho posúdenia. 77. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd resp. správny orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 78. Žalovaný postupoval správne, keď na svojom webovom sídle „https://www.enviroportal.sk/ sk7eia/detail/firstfarms-gabcikovo-so-0l-novostavba-obiektLi-nadrz-na-hnojovicu“ zverejnil informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti o tom, že zmena navrhovanej činnosti „FirstFarm Gabčíkovo, SO 01 novostavba objektu – nádrž na hnojovnicu“ nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., s tým, že v lehote 10 pracovných dní môže verejnosť doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti na adresu uvedenú v tejto informácii. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal následne zverejniť stanoviská dotknutých orgánov, nenachádza právnu podporu. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. neustanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024). Žalobca mal v správnom konaní postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., predmetného konania sa zúčastnil síce až podaním rozkladu, ale správny orgán s ním riadne konal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli zo strany žalovaného zabezpečené všetky jemu patriace procesné práva (právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, respektíve k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, právo nazrieť do administratívneho spisu), ktoré však žalobca nevyužil a vstúpil do konania až podaním rozkladu, čo malo za následok značnú všeobecnosť a nejednoznačnosť podania vo vzťahu k povoľovanej činnosti. To, že neboli zo strany žalovaného zabezpečené postupy podľa predstáv žalobcu, neznamená, že takéto konanie možno pokladať za nezákonné. 79. Argumentáciu žalobcu, že žalovaný mal automaticky doplniť napadnuté rozhodnutie o ním navrhnuté pripomienky, považoval správny súd za nesprávnu, nakoľko správny orgán nemá povinnosť zakomponovať žalobcom navrhované kompenzačné opatrenia a pripomienky. Treba podotknúť, že predložené pripomienky v značnom rozsahu nekorešpondovali s prejednávanou vecou a neodzrkadľovali osobitosti navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho zariadenia. Z administratívneho spisu a zo samotného napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný sa riadne vysporiadal z pripomienkami a navrhovanými kompenzačnými opatreniami, ktoré vyhodnotil ako netýkajúce sa predmetu povoľovanej činnosti, prípadne nevzhliadol ich opodstatnenosť. Je tiež potrebné dodať, že zo žiadnych žalobcom uvedených ustanovení vnútroštátneho alebo medzinárodného práva „nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené“(pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011). 80. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav správne, v súlade s výkladovými metódami, ktoré sa uplatňujú pri výklade právnych noriem. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho výkladu zákona č. 24/2006 Z. z., Aarhuského dohovoru a použitia správneho poriadku správny súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodné. 81. K tretej námietke žalobcu, či žalovaný mal nariadiť konzultácie v rámci zisťovacieho konania, správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď nenariadil konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.. Uvedený zákon neustanovuje povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery kasačného súdu uvedené v rozsudku sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30.06.2022, v ktorom kasačný súd konštatoval, že „z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd potom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. 82. V prejednávanom prípade tak žalobca učinil v intenciách § 29 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., a to podaním rozkladu. Napriek tomu, že žalobca nebol žalobca účastníkom prvostupňového konania, mal správny súd za to, že žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal z návrhmi, požiadavkami a opatreniami, ktoré žalobca požadoval v podanom rozklade. Navyše, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo riadne a zákonným spôsobom zverejnené, čím podľa súdu nespôsobilo konanie žalovaného porušenie žalobcových práv účasti na predmetnom konaní. Z týchto dôvodov nebol správny orgán povinný nariadiť konzultácie, či už v ústnej alebo v písomnej forme, keďže ich vyhodnotil ako nepotrebné k zákonnému rozhodnutiu v danej veci. 83. Na argument uvedený žalobcom v replike, t. j. v súvislosti s odkazom na § 65g zákona č. 24/2006 Z. z., správny súd poznamenáva, že v čase rozhodovania o rozklade žalobcu ako aj v čase zisťovacieho
konania na prvostupňovom orgáne sa predmetné opatrenie v zákone č. 24/2006 Z. z. nenachádzalo. Ohliadnuc od uvedeného, z predmetného ustanovenia nemožno vyvodiť bezpodmienečnú potrebu či dokonca povinnosť správneho orgánu nariadiť konzultácie ústnou formou. 84. Správny súd nemôže opomenúť sa vyjadriť aj k ostatnému obsahu žaloby, ktorá je formulovaná značne všeobecne, nekonkrétne a bez priradenia ku konkrétnym častiam a postupom uplatneným v napadnutom rozhodnutí (okrem vyššie identifikovaných konkrétnych namietaných bodov). Tieto správny súd vyhodnotil ako nerelevantné k prejednávanej veci, nakoľko sú formulované abstraktne, neurčito a obsahujú generické tvrdenia, ktoré sú vzťahované na všeobecnú rovinu praxe verejnej správy v predmetnej oblasti. Rovnako tak všeobecná je časť nazvaná Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva (bod 3.1. žaloby), ktorá len ozrejmuje pohnútky žalobcu a všeobecne, nekonkrétne označuje konanie žalovaného ako v rozpore s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Keďže je na žalobcovi, aby jasne pomenoval ním tvrdenú nezákonnosť v rozhodnutí alebo v správnom konaní, a tým určil predmet súdneho prieskumu, tak sa správny súd bližšie nezaoberal takýmito všeobecnými a neurčitými tvrdeniami žalobcu. 85. Sumarizujúc vyššie uvedené, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nespreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami v žalobcom podanom rozklade a zrozumiteľne uviedol, akými úvahami a odkazmi na zákonnú úpravu bol vedený pri vyhodnocovaní ich relevancie. 86. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti – atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 87. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalším účastníkom konania nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať. 88. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.