{"guid": "b493391b-f892-4837-8411-7aa96410b4aa:b5fde8ca-4997-4656-a527-17adf31bab7e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2", "spisova_znacka": "BA-1S/3/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/3/2022 z 21. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. apríla 2026, sp. zn. BA-1S/3/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2", "identifikacne_cislo": "1022200016", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (211/2006 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/24#paragraf-18", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5fde8ca-4997-4656-a527-17adf31bab7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/3/2022\n1022200016\n21. 04. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200016.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie\ndomových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne\nzastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,proti\nžalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra\n1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ FirstFarms Gabčíkovo, s.r.o., so sídlom Patašská 586, 930 05\nGabčíkovo, IČO: 35 844 761, právne zastúpený: Mgr. Eva Gulyášová – Advokátska kancelária, s.r.o.,\nso sídlom Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, 2/ Obec Vrakúň, Obecný\núrad Vrakúň, so sídlom Námestie sv. Štefana 474/1, 930 25 Vrakúň, IČO: 00 305 821, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo dňa 24.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ďalší účastník konania 1/ (ďalej aj len „navrhovateľ“) doručil na Ministerstvo životného prostredia,\nodbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo aj len\n„žalovaný“) v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „FirstFarms\nGabčíkovo, SO 01 novostavba objektu - nádrž na hnojovicu“ vypracované podľa Prílohy č. 8a k zákonu\nč. 24/2006 Z. z. (ďalej aj len „oznámenie o zmene“, prípadne „zmena navrhovanej činnosti“). Oznámenie\no zmene navrhovanej činnosti vypracovala spoločnosť Sireco, s.r.o., so sídlom Žatevná 12, 841 01\nBratislava v auguste 2019.\n2. Prvostupňový orgán listom zo dňa 03.09.2019 upovedomil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“)\nznámych účastníkov konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti začalo\npodľa § 18 správneho poriadku konanie vo veci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov zmeny\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie. Zároveň týmto listom prvostupňový orgán zaslal informáciu\no oznámení o zmene navrhovanej činnosti a vyzval ich na zaujatie stanoviska podľa § 29 ods. 9 zákona\n\nč. 24/2006 Z. z. do 10 pracovných dní od doručenia tohto upovedomenia. Taktiež upozornil dotknutú\nobec, že podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. má do troch pracovných dní od doručenia oznámenia\no zmene informovať o jeho doručení verejnosť prostredníctvom úradnej tabule a na svojom webovom\nsídle, ak ho má zriadené, a zároveň má informovať verejnosť, kde a kedy možno do oznámenia o zmene\nnahliadnuť. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného.\n3. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti bola realizácia novostavby objektu nádrže na hnojovicu v\nkatastrálnom území A. na parcele s číslom 1872/2 v existujúcej prevádzke „Vrakúň - Nyékiszél nová\nfarma“. Súčasná kapacita na uskladnenie hnojovice (celkový objem 4 856,5 m3 + podroštový priestor\no objeme 3 045,6 m3) sa po vybudovaní navrhovanej nádrže zvýši o 5 283,37 m3, čím bude možné\npredĺžiť aj dobu skladovania hnojovice o viac ako štyri mesiace. Zastavovaná plocha navrhovanej nádrže\nje 905,79 m2, úžitková plocha 754,77 m2 a obostavaný priestor je 6 671,94 m3 (d = 33,28 m, h = 7,67\nm). Objem nádrže N1 sa navrhuje 6 038 m3 (d = 31 m, h = 8,0 m) a objem nádrže N2 sa navrhuje 7 073\nm3 (d = 33 m, h = 8,27 m). Celková skladovacia kapacita je 5 283,37 m3. Malo ísť o čiastočne zapustený\nobjekt kruhového pôdorysu s priemerom základovej dosky a podkladového betónu 0 33,96 m a celkovou\nvýškou objektu vrátane základovej dosky 8,542 m, resp. dve samostatné železobetónové nádrže „Nl“ a\n„N2“, umiestnené spôsobom vloženia nádrže „Nl“ do nádrže „N2“. Nádrž „N2“ tvorí poistnú (zachytávaciu)\nnádrž pre nádrž „Nl“. Nádrž mala byť riešená bez železobétonového stropu a so zastrešením. Uvedené\nprestrešenie sa odporúča na minimalizáciu zápachu. V strede základovej dosky je v rozmere 3,0 x 3,0\nm zväčšená hrúbka železobetónovej dosky (aj zhustené armovanie), a to z dôvodu možnosti osadenia\nstredového železobetónového piliera, pre zastrešenie nádrže.\n4. Areál sa nachádza v chránenej vodohospodárskej oblasti (ďalej aj len „CHVO“) Žitný ostrov a v pásme\nhygienickej ochrany II. stupňa vodného zdroja farmy. Existujúce veľkokapacitné farmy umiestnené v\nCHVO zakazuje rozširovať zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale umožňuje ich rekonštruovať\na modernizovať, len ak sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu.\nVybudovaním sa nezvýši kapacita farmy a nezvýši sa množstvo hnojovice, ktoré vzniká v prevádzke v\nsúčasnosti.\n5. K oznámeniu o zmene bolo v stanovenej lehote doručených 6 stanovísk.\n6. Listom č. 10433/2019-1.7/mo, 49548/2019 zo dňa 24.09.2019 prvostupňový orgán upovedomil\no podkladoch rozhodnutia a podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil, že účastníci konania\na zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu\njeho zistenia prípadne navrhnúť jeho doplnenie do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia.\n7. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti,\nvyjadrení orgánov štátnej správy a doručených stanovísk vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.\n10433/2019-1.7/mo, 54233/2019 zo dňa 16.10.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nrozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom\nv súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil nasledujúce podmienky:\n· dodržiavať všetky určené opatrenia pre činnosť už existujúcu v pásme hygienickej ochrany II. stupňa\nurčeného pre vodný zdroj farmy;\n· realizovať účinné opatrenia na obmedzenie šírenia pachových látok a amoniaku do okolia z prevádzky\nnádrže na hnojovnicu, a to na takú úroveň, ktorá neobťažuje obyvateľov obce;\n· realizovať opatrenia na zníženie koncentrácie amoniaku v pracovnom ovzduší pod najvyšší prípustný\nexpozičný limit.\n8. Prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle žalovaného dňa 29.10.2019.\n9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom žiadal, aby navrhovateľ\nzhodnotil vplyv predmetného zámeru, a to z hľadiska osobitných zákonov najmä zákona č. 24/2006\nZ. z. Okruh požiadaviek, ktoré si žalobca uplatnil, zahŕňali najmä: (i) súlad zámeru s technickými\nnormami, zhodnotenie vplyvov na verejnú dopravu, posúdenie vplyvov na vodu a vodné zdroje,\nzhodnotenie emisného zaťaženia, overenie statiky navrhovaného objektu súvisiaceho s oznamovanou\nčinnosťou, doloženie výpočtu prietokových množstiev ORL v rámci kanalizačnej siete; (ii) druhý okruh\n\npožiadaviek zahŕňal primárne kompenzačné opatrenia spočívajúce v špecifickom riešení parkovacích\nmiest, požiadavku na použitie špecifických materiálov na úpravu terénu a vyhotovenie stavby,\nvytvorenie zelenej infraštruktúry vo forme zeleného parčíka, aplikáciu zelených strešných a stenných\n(brečtanu) krytí, zabezpečenie separovaného zberu odpadu; (iii) tretím okruhom žalobca požadoval\nzakomponovanie kompenzačných a prevenčných opatrení najmä: výsadbu 20 ks vzrastlých drevín\nv obci B., umeleckej plastiky v rámci budovy navrhovanej zmeny zámeru, opatrenia voči nepriaznivým\npoveternostným podmienkam spôsobeným klimatickými zmenami. V závere žalobca žiadal (iv.) zaistenie\nkonštruktívnej súčinnosti zo strany navrhovateľa proaktívne zaslaním podkladov, prípadne rezerváciou\nkonzultácií so žalobcom, aby sa vyhol komplikáciám tak, aby bola naplnená požiadavka čl. 6 ods. 4\noznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. Dohovoru o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia (ďalej aj len „Aarhuský dohovor“). Ďalej žiadal, aby žalovaný nariadil ústne\npojednávanie za účelom vykonania konzultácie žalobcu s účastníkmi konania, nakoľko toto právo mu\nvyplýva z § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.\n10. Žalovaný rozhodnutím č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo dňa 24.02.2020 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil považujúc ho za vecne\nsprávne. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že veľká časť opatrení navrhovaných\nžalobcom nemá súvis so zmenou navrhovanej činnosti. V súvislosti s jeho námietkou sprístupnenia\ninformácií verejnosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo\nv súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. zverejnené a verejnosti dostupné na webovom\nsídle žalovaného a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou v súlade s §\n29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca mal týmto spôsobom možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k\npodkladom zhromaždeným v rámci vykonaného dokazovania, pričom tieto podklady boli dostatočné na\nrozhodnutie vo veci. Žalovaný zastával názor, že v uvedenom konaní bolo žalobcovi umožnené vyjadriť\nsvoj názor k predmetu konania prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa\n§ 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. v súlade so zásadou písomnosti správneho konania. K požiadavke\nvykonania konzultácií uviedol, že zo zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva správnemu orgánu povinnosť\nnariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci je\npotrebné nariadiť ústne pojednávanie. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že písomnosti\nzabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je\nsprávny orgán povinný nariadiť ústne pojednávanie. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol žiadne\ndôvody ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť ústne pojednávanie.\nII.\nŽaloba\n11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nna ďalšie konanie.\n12. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“)], najmä pre rozpor napadnutého rozhodnutia\ns administratívnymi spismi alebo z dôvodu, že v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP], a že v\nkonaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g].\n13. V rámci správnej žaloby žalobca v časti žalobné body rozdelil svoju argumentáciu do dvoch\nobsiahlych bodov.\n14. V prvom žalobnom bode (bod 3.1. žaloby) žalobca namietal hmotnoprávne pochybenia spočívajúce\nv tom, že žalovaný nesprávne aplikoval § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, čím mu neumožnil\nrealizovať jeho postavenie zainteresovanej verejnosti.\n15. V druhom žalobnom bode (bod 3.2. žaloby) žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na viaceré všeobecne zdôvodnené\npochybenia na strane žalovaného. Jednou zo zásadných námietok bolo, že žalovaný nesprávne\n\naplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. tým, že vo svojom rozhodnutí neuviedol podmienky\nnavrhnuté žalobcom. Rovnako namietal odopretie práva na informácie, a to tým, že neboli sprístupnené\nverejnosti predpísaným spôsobom. Zároveň poukázal na potrebu nahliadnutia do spisu podľa § 23 ods.\n1 správneho poriadku.\n16. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu nebolo zrejmé, prečo sa ani jedno\nz ním navrhovaných opatrení nepremietlo do prvostupňového rozhodnutia. Žalobca požadoval od\nžalovaného zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby, pričom žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí s touto požiadavkou riadne nevysporiadal. Takýmto konaním teda došlo podľa\nnázoru žalobcu k odopretiu práva na vyjadrenia sa k predmetnému konaniu.\n17. Ďalej žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov a tiež na skutočnosť, že žalovaný nenariadil konzultácie na žiadosť žalobcu\npodľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak existuje\nprocesné právo účastníka konania zúčastňovať sa konzultácií a tieto konzultácie plnia dôležitú úlohu\nv posudzovaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., mal by ich správny orgán na žiadosť účastníka konania\nnariadiť, a ak ich odmietne nariadiť alebo nenariadi, mal by takéto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.\nV tejto súvislosti tiež žalobca poukázal na porušenie zásady spravodlivosti a transparentnosti správneho\nkonania a zásady legitímnych očakávaní pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu\nzamietol.\n19. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím považoval žalovaný za vecne správne\na zákonné, pričom ich vydaniu predchádzal zákonný postup v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. ako\naj so správnym poriadkom.\n20. Čo sa týka namietaného porušenia hmotného práva, žalovaný považoval námietky žalobcu za\nzmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko z nich nebolo zrejmé, ako bolo právo porušené, resp. akým\nspôsobom.\n21. Procesnoprávne námietky žalovaného označil žalovaný tiež za zmätočné a nezrozumiteľné. Na\nnámietky spojené s porušením žalobcovho práva efektívne hájiť svoje záujmy, žalovaný uviedol, že\npožiadavka vykonania konzultácií nie je povinnosťou správneho orgánu a závisí od povahy veci\ns tým, že z podkladov poskytnutých v rámci konania nebolo nutné nariadiť ústne konanie, a to ani\nz ohľadom na námietky uplatnené žalobcom. Žalovaný zdôraznil aj skutočnosť, že žalobca nebol\núčastníkom zisťovacieho konania pred prvostupňovým orgánom a stal sa ním až podaním rozkladu voči\nprvostupňovému rozhodnutiu, čiže vykonanie konzultácií pred prvostupňovým správnym orgánom ani\nnežiadal.\n22. Žalovaný mal za to, že sa náležite vysporiadal so všetkými pripomienkami a námietkami žalobcu\nuvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca si neuvedomil, že v správnom konaní\nišlo o zmenu navrhovanej činnosti nie o zámer. Činnosť je situovaná v existujúcom areáli navrhovateľa,\nčo spôsobilo, že mnohé pripomienky žalobcu sú zjavne bezpredmetné.\n23. Vzhľadom na to, že žalobca nebol účastníkom konania, prvostupňový orgán sa nemohol zaoberať\njeho námietkami, keďže ten žiadne stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti nepodal. Čo\nsa týka napadnutého rozhodnutia, toto považoval žalovaný za náležite odôvodnené. Pripomienky, ktoré\nžiadal žalobca uviesť do výroku napadnutého rozhodnutia, vyhodnotil žalovaný ako nerelevantné, a teda\nnevyplynula z nich potreba doplniť výrok prvostupňového rozhodnutia.\n24. Na námietku neumožnenia uplatnenia práva na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že\ninformácia o začatí konania bola v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. dostupná prostredníctvom\nobce Vrakúň. Z tohto dôvodu nemohli byť takéto práva porušené a v tejto fáze konania žiadne stanoviská\n\nzo strany zainteresovanej verejnosti neboli doručené. Žalovaný považoval aj tvrdenie žalobcu o odopretí\nzaslania elektronickej kópie spisu prvostupňovým orgánom za neopodstatnené.\n25. Záverom žalovaný upriamil pozornosť správneho súdu na nedostatok procesnej podmienky podľa §\n49 ods. 1 SSP a nedostatok aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 3 SSP. Tie spočívali jednak v tom, že (i)\nžalobca nebol pri spísaní žaloby a jej podaní zastúpený advokátom. Žalobu podpísal a podal štatutárny\norgán žalobcu, ktorý nedeklaroval dosiahnutie druhého stupňa právnického vzdelania. (ii) žalobca podľa\nžalovaného netvrdí porušenie záujmu v oblasti životného prostredia, keďže podľa jej obsahu žaloba\nneobsahuje žiadne vecné námietky a len teoreticky poukazuje na možné porušenia verejného záujmu\nv oblasti životného prostredia. Z konania o rozklade ako aj zo samotnej žaloby mal žalovaný za to, že\nžalobca nesleduje cieľ, ktorým je ochrana životného prostredia, teda má aj vzhľadom na iné podania\nžalobcu skôr šikanózny charakter.\nIV.\nReplika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 24.08.2020 zotrval na podanej žalobe. Okrem všeobecného zopakovania\nsvojej argumentácie uviedol, že žalovaný nesprávne argumentoval použitím správneho poriadku a tým\npostupoval v rozpore so základnými právnymi zásadami. V zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru má\nverejnosť právo dostať informácie spôsobom, ktorý si sama určí. Žalovaný bol povinný zverejniť\ninformácie, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. Žalobca bol tiež názoru, že využil svoje procesné\noprávnenia len v najmenšej nevyhnutnej miere a nenadužíval ich. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku\naktívnej legitimácie a nedostatku procesnej podmienky zastúpenia v správnom súdnom konaní žalobca\nuviedol, že jeho člen C. D. E. svojím podpisom prehlásil, že predmetnú žalobu spísal, čím boli splnené\nobligatórne náležitosti správnej žaloby.\n27. Žalobca tiež poukázal na § 65g zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý podľa neho ako mimoriadne opatrenie\nv súvislosti s COVID-19 zaviedol, že písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. V\ninom čase sa predpokladá využitie prezenčnej formy konzultácií.\n28. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nĎalší účastníci konania\n29. Ďalší účastníci konania sa k žalobe nevyjadrili.\nVI.\nKonanie na krajskom súde a na kasačnom súde\n30. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 žalobu odmietol\na žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.\n31. Krajský súd v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že existujú pochybnosti o osobe,\nktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v § 49 SSP, a preto vyzval\nžalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže ide o odstrániteľnú vadu. Z dôvodu,\nže žalobca žalobu nedoplnil ani nepredložil doklad/diplom preukazujúci ukončenie vysokoškolského\nvzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre F. E. (predsedu združenia) ani nepreukázal, že\nju podpísal C. D. E., krajský súd žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu\nv zmysle § 49 ods. 1 SSP pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol.\n32. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 podal žalobca (sťažovateľ)\nkasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n33. V kasačnej sťažnosti uviedol, že v zmysle systematiky Správneho súdneho poriadku autorstvo\nžaloby a podpis žaloby sú dve samostatné náležitosti žaloby. Podpisom sa preukazuje, že žalobu\npodáva osoba oprávnená vystupovať za toho, kto úkon robí. Žalobu za právnickú organizáciu podpísal\n\nštatutár ako zo zákona oprávnená osoba, čím bola splnená podmienka § 57 ods. 1 písm. e) SSP.\nTáto skutočnosť bola osvedčená kvalifikovanou pečaťou žalobcu, nie elektronickým podpisom F. E..\nJe potrebné rozlišovať, či elektronickú autorizáciu podpisom alebo pečaťou vykonala fyzická osoba\nalebo právnická organizácia. V danom prípade samotnú žalobu opatril žalobca kvalifikovanou pečaťou\norganizácie podľa čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014. Kvalifikovanú pečať\nv zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o eGovernmente“) môže opatrovať organizáciou splnomocnená osoba. V poňatí interných riadiacich aktov\nžalobcu ide o úkon prejavujúci, že ide o vôľu samotného žalobcu a nie svojvôľu niektorého z členov v\nmene žalobcu vystupujúcich. Autorstvo žaloby podľa § 49 SSP je samostatná náležitosť žaloby a aj preto\nje nutné uvažovať, že nie je bez ďalšieho nutne zhodná s podpisom. Žaloba bola teda podľa žalobcu\nodmietnutá aplikáciou nesprávnej právnej normy § 57 ods. 1 písm. e) SSP namiesto správnej normy §\n49 SSP. To, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu, neznamená, že žaloba\nnebola spísaná jej členom C. D. E., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo\nžalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako\naj poverením člena na spísanie žaloby a jeho zastupovanie.\n34. Správny súd podľa názoru sťažovateľa neprípustné extenzívnym výkladom interpretoval zákonné\nustanovenie § 49 ods. 1 SSP, ktoré však ustanovuje, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na\n„spísanie” žaloby členom alebo zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého\nstupňa. Zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva povinnosť, aby žaloba bola týmto členom resp.\nzamestnancom žalobcu aj podpísaná resp. podaná. Sťažovateľ považoval postup krajského súdu za\npríliš formalistický, v dôsledku čoho mu bol odňatý prístup k správnemu súdu. Prílišné formalistické\nodmietnutie žaloby len z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru sťažovateľa odmietnutím\nspravodlivosti.\n35. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa k predmetnej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\n36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) uznesením sp. zn.\n1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa\n19.11.2020 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n37. V odôvodnení predmetného uznesenia kasačný súd uviedol, že hoci je už samotné spísanie žaloby\nadvokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom,\nresp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné\nprávne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vychádzajúc\nz ústavno-konformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR kasačný\nsúd pripomenul, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku\ntejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi\nnebol odňatý prístup k súdu.\n38. Kasačný súd mal zo spisu za preukázané, že krajský súd neakceptoval poverovací dekrét udelený\nžalobcom C. D. E., a to z dôvodu, že správnu žalobu podpísal predseda Združenia domových samospráv,\no. z., F. E.. Uvedený záver jednak logicky nekorešponduje vyššie uvedenému v tom, že aj v prípade, ak\nnie je žaloba spísaná advokátom, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky\na navyše sa v tomto prípade kasačnému súdu javil ako prílišný formalizmus. Žaloba nevzbudzuje\npochybnosti o tom, že bola spísaná advokátom, resp. osobou s právnickým vzdelaním. Tvrdenie a\nnámietky žalobcu z materiálneho hľadiska vo výsledku podporuje aj poverovací dekrét zo dňa 14.11.2019\n(udelený sťažovateľom C. D. E.), ktorý bol pripojený k žalobe. Toto poverenie malo vo výsledku\npreukazovať právne zastúpenie žalobcu zvoleným zástupcom.\nVII.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023\nvýkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\n\nsúdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/110/2020 bola v súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a po\nvrátení kasačným súdom na základe uznesenia sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tunajšom súde vedená\npod sp. zn. BA-1S/3/2022.\n40. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, považoval za potrebné v zhode s\nprávnym záverom kasačného súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 1Sžk/16/2021 zo dňa 16.12.2021\nuviesť, že podmienka spísania žaloby advokátom, resp. osobou s právnickým vzdelaním druhého stupňa\nv danom prípade splnená bola. Správny súd následne zaslaním výzvy zo dňa 02.03.2026 zisťoval,\nči poverenie C. D. E. zo dňa 14.11.2019 naďalej trvá. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa\n12.03.2026, v rámci ktorého predložil správnemu súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho\nzastupovanie v tomto konaní, a preto správny súd ďalej konal s týmto právnym zástupcom.\n41. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 21.04.2026.\n42. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n44. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo\nna priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností\nštátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému\nzaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie\nľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity.\nIch zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu\nÚstavného súdu SR č. k. III. ÚS 4/2018-45 zo dňa 13.11.2018).\n45. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby\nmajú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n46. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si\nvýpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom\naj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť\nnazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným\npostihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.\n47. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\n49. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n50. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných\nvplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,\nnavrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných\npredpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a\npovinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1).\n51. Účelom zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany\nživotného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania\nstrategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a\nvyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti\nna životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a\nnavrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia,\nktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo\nzabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického\ndokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2).\n52. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní\nvplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len \"zisťovacie konanie\") musí\nbyť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku\n1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,\npovolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.\n53. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť\nna svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na\nvydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.\n54. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti\nrozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona\n(ďalej len \"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy,\nak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo\njeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň\nzverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného\nstanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem\nna navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n55. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v §\n18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť\npríslušnému orgánu písomne a elektronicky: oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované\npodľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.\n56. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o\nzmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru\nalebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude\nposudzovať podľa tohto zákona.\n57. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo\njej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n58. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané\nv zisťovacom konaní.\n\n59. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje\nnavrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania\npodľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí\npríslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.\n60. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom\nkonaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,\nči sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.\n61. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických\ndokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s\npovoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou\nobcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu\nposudzovania vplyvov.\n62. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,\nobstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä\na) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,\nb) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie\nvrátane zdravia,\nc) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,\nd) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,\ne) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.\n63. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení\nrozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.\n64. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a.\n65. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány\npodporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na\nrozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.\n66. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci\nv rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe\nžiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b),\naj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: v požadovanej\nforme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto\nprípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii)informácia je už verejne\ndostupná v inej forme.\n67. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď\nsú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.\n68. Predmetom konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a napadnutého\nrozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým\n\nprvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „FirstFarms Gabčíkovo, SO 1 novostavba\nobjektu – nádrž na hnojovnicu“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd sa\nzaoberal troma kľúčovými námietkami a zisťoval, či (i.) mal žalovaný a prvostupňový orgán povinnosť\nzaslať žalobcovi elektronickú kópiu spisu, (ii.) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia a (iii.) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov z dôvodu nenariadenia konzultácií a nezakomponovania kompenzačných a iných\npripomienok žalobcu do rozhodnutia o oznámení o zmene navrhovanej činnosti.\n69. Správny súd vychádzal z premisy, že Aarhuský dohovor „je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a ako taký má prednosť pred zákonmi. Aj keď priamo\nnezakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, obsahuje však (okrem iných) záväzok\nštátu zabezpečiť verejnosti práva pri ochrane životného prostredia. (E., C. F., L. a kol., Medzinárodné\nprávo verejné a úvod do verejného medzinárodného práva. G. H., 2025 s. 845)“ Tento záväzok sa\nrealizuje formou prijatia vnútroštátnej úpravy ktorá špecifikuje prostriedky a proces uplatňovania práv\na povinností vyplývajúcich z predmetného dohovoru.\n70. Námietky žalobcu týkajúce sa nezaslania elektronickej kópie spisu, uvedené v druhom žalobnom\nbode, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 6Svk/24/2023 zo dňa\n30.05.2024, v ktorom kasačný súd konštatoval, že „Pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 správneho\nporiadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy\na dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo\ndostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie\nmožno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu\ndeterminované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb\nnazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým\nnahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu.“ Kasačný\nsprávny súd v predmetnom rozsudku tiež konštatoval, že „Rovnako k predmetnej otázke pristupuje\nodborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti\ns nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby alebo dostať\ninformáciu spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Zastávame názor, že dostať\ninformáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania\nalebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo\nnahliadla. (I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: I., I., J., C., A., C., F., C., F.,\nK.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však je možné\npovažovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu,\nnie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.“\n71. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že ak žalobca mal v\nzáujme v predmetnom administratívnom konaní získať kópiu administratívneho spisu prevedeného do\nelektronickej podoby, mal a mohol využiť svoje procesné oprávnenie – právo nahliadnuť do spisu pred\nsprávnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo v danom\nprípade nevyužil nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania v prvom stupni a teda nevyužil ani\nlehotu po zverejnení oznámenia na vyjadrenie sa k podkladom. Podľa odbornej literatúry: „Poskytnutie\npodkladov v elektronickej/ digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä\nv prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp.\ndigitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať\nposkytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už\npodklady a priori v spise nenachádzajú. (I., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In:\nI., I., J., C., A., C., F., C., F., K.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)“. Rovnako\ntak možno konštatovať obdobné aj v prípade jeho vstupu do konania podaním rozkladu\n72. K žalobcovej argumentácii o poskytnutí celého spisu v elektronickej podobe (teda k tvrdeniu\no porušení práva na informácie) a v tejto súvislosti o porušení čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského\ndohovoru správny súd uvádza, že čl. 4 Aarhuského dohovoru a zákon č. 24/2006 Z. z. sa týka\nvšeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti a nie účasti verejnosti\nna rozhodovacích procesoch. Preto, ak žalobca chcel v rámci predmetného administratívneho konania\nzískať informácie o životnom prostredí prostredníctvom tohto článku, nič mu nebránilo podať žiadosť\n\no poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„infozákon“), ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám, a to aj k informáciám o životnom\nprostredí.\n73. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu bolo zo strany prvostupňového orgánu odopreté zaslanie\nelektronickej kópie spisu, správny súd uvádza, že žalobca nebol v prvostupňovom konaní účastníkom\nkonania a ako správne poznamenal žalovaný vo vyjadrení k žalobe, uvedené tvrdenie žalobcu vychádza\nzrejme z kopírovania žalobných námietok uvedených vo „vzore“ správnej žaloby, bez toho, aby sa\nžalobca oboznámil s priebehom konkrétneho administratívneho konania. Z administratívneho spisu mal\nsprávny súd za preukázané, že právo nahliadnuť do spisu ani právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\nnevyužil žiaden z účastníkov konania. Žalobca sa stal účastníkom konania až podaním rozkladu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu.\n74. Žalobcovi teda nebolo nijakým spôsobom bránené v realizácii jeho práva na informácie o životnom\nprostredí tak, ako tvrdil v žalobe, teda porušením čl. 3, čl. 4 Aarhuského dohovoru, § 3, § 23 a § 33\nods. 2 správneho poriadku a § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca mal po podaní\nrozkladu možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s celým spisovým materiálom.\nOkrem toho, všetky informácie boli verejne dostupné na stránke https://www.enviroportal.sk počnúc\ndňom 03.09.2019. Bolo teda iba na žalobcovi, či naozaj osvedčí svoj reálny záujem o ochranu životného\nprostredia a využije tak svoje procesné práva na dosiahnutie daného cieľa včas, a to ešte počas\nprvostupňového rozhodovacieho procesu. Prvostupňová orgán požiadal dotknutú obec o sprístupnenie\noznámenia o navrhovanej činnosti najmenej 10 pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.\nNavyše, v predmetnom konaní o zmene navrhovanej činnosti prvostupňový orgán prostredníctvom listu\nč. 10433/2019-1.7/mo, 49548/2019 zo dňa 24.09.2019 v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku\nupovedomil identifikovaných účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a o možnosti sa pred\nvydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie,\nteda tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a práva navrhnúť\nďalšie dôkazy nemôže v konfrontácii s faktickou situáciou obstáť o to viac, že sa v zisťovacom konaní\nako účastník neprihlásil. Zverejnenie jednotlivých podkladov bolo žalobcovi prístupné, resp. v prípade\nzáujmu o iné materiály mohol využiť vnútroštátnym právom upravené postupy (napr. infozákon).\n75. Okrem iného možno spomenúť aj § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente. Toto ustanovenie\nupravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej\nkomunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nosôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.\n76. Pokiaľ ide o druhú námietku žalobcu, ktorú bol správny súd povinný v tomto konaní skúmať, t.\nj. námietku, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny\nsúd oboznámiac sa so zisteným skutkovým a právnym stavom veci dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie nevykazuje žiadne znaky nesprávneho právneho posúdenia.\n77. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej\nvtedy, ak súd resp. správny orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n78. Žalovaný postupoval správne, keď na svojom webovom sídle „https://www.enviroportal.sk/\nsk7eia/detail/firstfarms-gabcikovo-so-0l-novostavba-obiektLi-nadrz-na-hnojovicu“ zverejnil informáciu\npre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti o tom,\nže zmena navrhovanej činnosti „FirstFarm Gabčíkovo, SO 01 novostavba objektu – nádrž na hnojovnicu“\nnepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., s tým, že v lehote 10\npracovných dní môže verejnosť doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene\nnavrhovanej činnosti na adresu uvedenú v tejto informácii. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal následne\nzverejniť stanoviská dotknutých orgánov, nenachádza právnu podporu. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona\nč. 24/2006 Z. z. neustanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov.\nPredmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty\nako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024). Žalobca mal v správnom konaní postavenie\ndotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., predmetného konania sa zúčastnil\nsíce až podaním rozkladu, ale správny orgán s ním riadne konal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi\nboli zo strany žalovaného zabezpečené všetky jemu patriace procesné práva (právo oboznámiť sa s\npodkladmi rozhodnutia a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, respektíve k oznámeniu o zmene\nnavrhovanej činnosti, právo nazrieť do administratívneho spisu), ktoré však žalobca nevyužil a vstúpil do\nkonania až podaním rozkladu, čo malo za následok značnú všeobecnosť a nejednoznačnosť podania vo\nvzťahu k povoľovanej činnosti. To, že neboli zo strany žalovaného zabezpečené postupy podľa predstáv\nžalobcu, neznamená, že takéto konanie možno pokladať za nezákonné.\n79. Argumentáciu žalobcu, že žalovaný mal automaticky doplniť napadnuté rozhodnutie o ním\nnavrhnuté pripomienky, považoval správny súd za nesprávnu, nakoľko správny orgán nemá\npovinnosť zakomponovať žalobcom navrhované kompenzačné opatrenia a pripomienky. Treba\npodotknúť, že predložené pripomienky v značnom rozsahu nekorešpondovali s prejednávanou vecou\na neodzrkadľovali osobitosti navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho zariadenia.\nZ administratívneho spisu a zo samotného napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný sa\nriadne vysporiadal z pripomienkami a navrhovanými kompenzačnými opatreniami, ktoré vyhodnotil ako\nnetýkajúce sa predmetu povoľovanej činnosti, prípadne nevzhliadol ich opodstatnenosť. Je tiež potrebné\ndodať, že zo žiadnych žalobcom uvedených ustanovení vnútroštátneho alebo medzinárodného práva\n„nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam,\nktoré podávajú procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené“(pozri bližšie\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn.\n8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011).\n80. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu aplikoval príslušné\nprávne predpisy na zistený skutkový stav správne, v súlade s výkladovými metódami, ktoré sa uplatňujú\npri výklade právnych noriem. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho výkladu zákona č. 24/2006 Z.\nz., Aarhuského dohovoru a použitia správneho poriadku správny súd vzhľadom na vyššie uvedené\nvyhodnotil ako nedôvodné.\n81. K tretej námietke žalobcu, či žalovaný mal nariadiť konzultácie v rámci zisťovacieho konania, správny\nsúd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď nenariadil konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006\nZ. z.. Uvedený zákon neustanovuje povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania. V tejto\nsúvislosti správny súd poukazuje na závery kasačného súdu uvedené v rozsudku sp. zn. 4Svk/60/2022\nzo dňa 30.06.2022, v ktorom kasačný súd konštatoval, že „z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.\nnevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše\nz § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť\nSprávneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na\nposúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení\nústnej formy konzultácií najvyšší správny súd potom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani\nSprávneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7\nAarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach\nmôže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy\nvýslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v\nprípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky,\ninformácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“.\n82. V prejednávanom prípade tak žalobca učinil v intenciách § 29 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.\nz., a to podaním rozkladu. Napriek tomu, že žalobca nebol žalobca účastníkom prvostupňového\nkonania, mal správny súd za to, že žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal z návrhmi,\npožiadavkami a opatreniami, ktoré žalobca požadoval v podanom rozklade. Navyše, oznámenie\no zmene navrhovanej činnosti bolo riadne a zákonným spôsobom zverejnené, čím podľa súdu\nnespôsobilo konanie žalovaného porušenie žalobcových práv účasti na predmetnom konaní. Z týchto\ndôvodov nebol správny orgán povinný nariadiť konzultácie, či už v ústnej alebo v písomnej forme, keďže\nich vyhodnotil ako nepotrebné k zákonnému rozhodnutiu v danej veci.\n83. Na argument uvedený žalobcom v replike, t. j. v súvislosti s odkazom na § 65g zákona č. 24/2006 Z.\nz., správny súd poznamenáva, že v čase rozhodovania o rozklade žalobcu ako aj v čase zisťovacieho\n\nkonania na prvostupňovom orgáne sa predmetné opatrenie v zákone č. 24/2006 Z. z. nenachádzalo.\nOhliadnuc od uvedeného, z predmetného ustanovenia nemožno vyvodiť bezpodmienečnú potrebu či\ndokonca povinnosť správneho orgánu nariadiť konzultácie ústnou formou.\n84. Správny súd nemôže opomenúť sa vyjadriť aj k ostatnému obsahu žaloby, ktorá je formulovaná\nznačne všeobecne, nekonkrétne a bez priradenia ku konkrétnym častiam a postupom uplatneným v\nnapadnutom rozhodnutí (okrem vyššie identifikovaných konkrétnych namietaných bodov). Tieto správny\nsúd vyhodnotil ako nerelevantné k prejednávanej veci, nakoľko sú formulované abstraktne, neurčito\na obsahujú generické tvrdenia, ktoré sú vzťahované na všeobecnú rovinu praxe verejnej správy\nv predmetnej oblasti. Rovnako tak všeobecná je časť nazvaná Argumentácia z hľadiska porušenia\nhmotného práva (bod 3.1. žaloby), ktorá len ozrejmuje pohnútky žalobcu a všeobecne, nekonkrétne\noznačuje konanie žalovaného ako v rozpore s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Keďže je\nna žalobcovi, aby jasne pomenoval ním tvrdenú nezákonnosť v rozhodnutí alebo v správnom konaní,\na tým určil predmet súdneho prieskumu, tak sa správny súd bližšie nezaoberal takýmito všeobecnými\na neurčitými tvrdeniami žalobcu.\n85. Sumarizujúc vyššie uvedené, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu\no nespreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\nPodľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom\nvysporiadal so všetkými námietkami v žalobcom podanom rozklade a zrozumiteľne uviedol, akými\núvahami a odkazmi na zákonnú úpravu bol vedený pri vyhodnocovaní ich relevancie.\n86. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad\npreskúmateľnosti – atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na\n§ 190 SSP zamietol.\n87. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalším účastníkom konania nepriznal v\nzmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.\nNevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Správny\nsúd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania\npriznať.\n88. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:73bef4d7-dc6e-4480-abeb-60c284735e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2"}, {"guid": "a8fa1564-bfb5-4738-9ec8-9edd7c0657f6:a04b988b-3e3b-4cfd-b1d3-d9e9f46a70ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200600.1", "spisova_znacka": "4Svk/60/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/60/2022 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200600.1"}, {"guid": "9d9ad199-0abc-4dbc-83bd-00b68d28b393:8cfecfb1-92bb-40f4-baf3-0396f6e67a9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200187.1", "spisova_znacka": "3Svk/21/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200187.1"}, {"guid": "430bdfed-407f-42d6-894d-40118e19fdd5:978e9ded-e872-44bb-be09-520ce8660548", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200573.1", "spisova_znacka": "6Svk/24/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/24/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200573.1"}], "citovane_v": []}