Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/141/2021 1021201031 18. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201031.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so sídlom Súmračná 20, 821 02 Bratislava, IČO: 50 626 001, právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom A. XXXXX/ XXX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/62384/ KVJ zo dňa 21.04.2021, takto rozhodol: I.
Správny súd žalobu z a m i e t a .
II.
Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava – Ružinov (ďalej len „stavebný úrad“) listom č. SU/CS 18074/2019/3/PBA zo dňa 06.12.2019 oznámila žalobcovi, že začína konanie vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník v doposiaľ presne nezistenom čase v období mesiacov október – november 2019 v areáli na Zlatých pieskoch v Bratislave uskutočnil bez príslušného stavebného povolenia stavbu „Zázemie súkromnej pláže“ na pozemkoch evidovaných ako parcely registra „C.“ D. E. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX F. XXXX/ XX, katastrálne územie A. v Bratislave (ďalej len „Zázemie súkromnej pláže“). Stavebný úrad súčasne žalobcu predvolal na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 10.01.2020 o 9:00 na stavebnom úrade. 2. Dňa 10.01.2020 sa na stavebnom úrade uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prejednania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, o ktorom bola spísaná zápisnica č. SU/CS 18074/2019/4/PBA zo dňa 10.01.2020. Na toto ústne pojednávanie sa dostavili spoločníčka a konateľka žalobcu (ďalej len „konateľka žalobcu“) a splnomocnený advokát. Konateľka žalobcu uviedla, že dňa 23.09.2019 podala ohlásenie troch kusov stavieb drevených buniek s podlahovou plochou každej po 24 m2. Konateľka žalobcu ďalej uviedla, že si dá vyhotoviť súkromne znalecký posudok, ktorý predloží do 30 dní stavebnému úradu. Konateľka žalobcu záverom uviedla, že si nie je vedomá toho, že by sa jej spoločnosť uvedeným konaním dopustila správneho deliktu.
3. Žalobca sa vo veci prejednania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona vyjadril aj podaním zo dňa 24.01.2020 konštatujúc, že toto správne konanie v jeho aktuálnom štádiu považoval za nesprávne začaté, keďže ani Zázemie súkromnej pláže ani oplotenie nebolo stavbou, resp. sa k nim nevyžadovalo vydanie stavebného povolenia. Uvedené jednoznačne vylučovalo možnosť spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že svoju argumentáciu v ďalšom priebehu správneho konania doplní súkromným znaleckým posudkom. Žalobca tiež poznamenal, že na predmetné správne konanie bolo potrebné nazerať ako na predčasne začaté, pretože ani vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže a ani vo vzťahu k oploteniu ešte nedošlo k právoplatnému ukončeniu správnych konaní, v ktorých by bolo definitívne rozhodnuté o tom, či sa jedná o stavby alebo nie. 4. Stavebný úrad rozhodnutím č. SU/CS 4455/2021/3/PBA zo dňa 04.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcu uznal zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník v období od dňa 23.09.2019 do dňa 17.09.2020 v areáli na Zlatých pieskoch v Bratislave uskutočnil bez príslušného stavebného povolenia stavbu Zázemia súkromnej pláže. Za toto protiprávne konanie stavebný úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške X XXX,XX eur. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že stavbu Zázemia súkromnej pláže tvorila stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá bola pevne spojená so zemou. Ako stavebné výrobky boli použité najmä drevené hranoly a drevotrieskové panely. Pevné spojenie uvedenej stavby so zemou bolo tvorené pevným základom, a to betónovými pätkami, ktoré boli sčasti uložené na upravený terén a sčasti v miestach, kde uvedená stavba stála na drevených stĺpoch, boli tieto ukotvené do betónových pätiek, ktoré boli vybetónované do vhĺbených otvorov v teréne s použitím dreveného debnenia. Na stavbe bola zrealizovaná elektroinštalácia, ktorá bola prípojkou pripojená na elektrickú sieť prostredníctvom reklamnej stavby spoločnosti ISPA. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad ďalej konštatoval, že uskutočňovať a meniť stavbu bolo možné len na základe právoplatného stavebného povolenia. Uskutočňovanie alebo menenie stavby bez takéhoto právoplatného stavebného povolenia sa považovalo za porušenie zákona na úseku stavebného poriadku s následným sankčným postihom. Stavebný úrad žalobcovi v správnom konaní preukázal zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu. Žalobca neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávne konanie a zo skutočností zistených počas miestneho zisťovania na stavbe nevyplývalo, že by toto protiprávne konanie malo absenciu materiálneho znaku správneho deliktu. Porušením právnej úpravy ustanovenej v § 54 stavebného zákona žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že uskutočnil stavbu bez stavebného povolenia. 7. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad tiež konštatoval, že pokuta vo výške X XXX,XX eur predstavovala X,X % z maximálnej možnej výšky pokuty. Pri určení výšky pokuty stavebný úrad zohľadnil všetky zistené poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Ako poľahčujúcu okolnosť stavebný úrad vyhodnotil to, že žalobca spolupracoval so stavebným úradom pri prejednávaní predmetného správneho deliktu. V neprospech žalobcu naopak svedčil predovšetkým rozsah stavebných prác, t.j. že išlo o stavbu dokončenú, a tiež to, že žalobca neprejavil žiadnu snahu o navodenie zákonného stavu. Stavebný úrad mal za to, že výška uloženej sankcie bola primeraná okolnostiam spáchaného správneho deliktu, a že nezasahovala neprimeraným spôsobom do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Uložená pokuta mala vo sfére páchateľa správneho deliktu plniť výchovnú aj represívnu úlohu a postihovať jeho protiprávne konanie. Bolo preto žiaduce, aby uložená pokuta citeľne zasiahla majetkovú sféru páchateľa správneho deliktu. Z týchto dôvodov sa preto nemohlo jednať o sankciu v zanedbateľnej výške. 8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2021/62384/KVJ zo dňa 21.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že toto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sankcia za protiprávne konanie, ktoré bolo správnym deliktom, sa zakladala na princípe objektívnej zodpovednosti právnickej osoby
alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, pričom táto zodpovedala za porušenie alebo nesplnenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie. Uloženie pokuty bolo obligatórne a v prípade preukázania správneho deliktu stavebný úrad nemal možnosť od jej uloženia upustiť. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku, keďže bol určitý, jednoznačný a preskúmateľný, a to aj vo väzbe na výšku uloženej pokuty. Stavebný úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne uviedol rozsah stavby realizovanej bez príslušného povolenia stavebného úradu, a to predovšetkým vo väzbe na štádium, v akom bola stavba realizovaná, resp. vo väzbe na to, za aké stavebné práce stavebný úrad ukladal žalobcovi pokutu. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktoré bolo vo výroku tohto rozhodnutia potrebné uviesť, a ktoré mali za následok, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže stavebný úrad v ňom uviedol, na základe akých podkladov dospel k danému záveru, na základe akých právnych predpisov postupoval, svoju správnu úpravu dostatočne odôvodnil, a to aj vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Stavebný úrad uložil pokutu za dané protiprávne konanie správne, keďže táto správne zohľadňovala pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností za dané protiprávne konanie. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež konštatoval, že stavebný úrad postupoval v konaní o správnom delikte procesne správne, a že svoje rozhodnutie stavebný úrad vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom toto rozhodnutie bolo preskúmateľné v celom rozsahu. Prvostupňové rozhodnutie preto bolo potrebné potvrdiť. II. Žaloba 12. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku“), vrátenia veci stavebnému úradu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. So záverom žalovaného v časti o údajne dostatočne zistenom skutkovom stave veci zo strany stavebného úradu nebolo možné súhlasiť. Žalovaný bez toho, aby prvostupňové rozhodnutie podrobne podrobil prieskumu, sa iba spoľahol na nedostatočne zistený skutkový stav veci tak, ako tento skutkový stav v prvostupňovom rozhodnutí vymedzil stavebný úrad. V prípade Zázemia súkromnej pláže išlo o drevenú konštrukciu, ktorá bola tvorená z troch mobilných buniek o výmere 6 x 4 m, stojacich na voľne vyrobených kamenných prefabrikátoch položených na zemskom povrchu bez akejkoľvek potreby úpravy podložia. Jednotlivé časti Zázemia súkromnej pláže boli prepojené iba skrutkovými spojmi. Kedykoľvek ich bolo možné od seba oddeliť a premiestniť na iné miesto. Jednotlivé časti Zázemia súkromnej pláže teda boli prenosné a rozdeliteľné, keď každú bunku bolo možné bez ťažkostí odstrániť, či premiestniť na iné miesto, a to všetko bez zásahu, či porušenia podložia. Bunky Zázemia súkromnej pláže netvorili jeden celok, ale boli samostatnými a voľne položenými časťami hnuteľnej drevenej konštrukcie. Horná časť Zázemia súkromnej pláže nespĺňala znaky stavby predpokladané stavebným zákonom. Charakter dolnej časti Zázemia súkromnej pláže, t.j. terasy, bol totožný ako charakter hornej časti Zázemia súkromnej pláže, resp. ako charakter jednotlivých mobilných buniek, ktorými bola tvorená. Jediným rozdielom medzi terasou a hornou časťou Zázemia súkromnej pláže bolo to, že terasa bola podopretá drevenými stĺpmi, ktoré boli zo strán priliate betónom. Betón v okolí drevených stĺpov pritom slúžil výlučne na zabránenie podmytia drevenej terasy dažďovou vodou. Betón v okolí drevených stĺpov žiadnym spôsobom nenarúšal zemské podložie. Proces betónovania drevených stĺpov pritom nebol spojený ani len s minimálnou úpravou podložia terasy. Drevené stĺpy podporujúce drevenú terasu bolo kedykoľvek možné zameniť za kovové stĺpy s rozšíreným gumeným podstavcom, pričom tieto kovové stĺpy by spĺňali ten istý účel ako tie drevené stĺpy. 14. Na riadne preukázanie skutočného skutkového stavu Zázemia súkromnej pláže žalobca poukazoval na proces odkrývania podlahy jednej bunky hornej časti tohto objektu. Proces odkrývania podlahy žalobca považoval počas celého správneho konania za rozhodný, pretože z neho bolo zrejmé,
že jednotlivé bunky Zázemia súkromnej pláže neboli spojené pevným základom so zemou. Práve odkrytie podlahy jednej z buniek Zázemia súkromnej pláže nepochybne podporovalo žalobcom neustále prezentovaný záver o tom, že v prípade Zázemia súkromnej pláže sa nejednalo o stavbu v zmysle stavebného zákona. Záver o charaktere Zázemia súkromnej pláže vyplývajúci z procesu odkrývania podlahy jeho bunky však celkom zjavne nebol v súlade s vopred prijatým nesprávnym stanoviskom stavebného úradu, že totiž Zázemie súkromnej pláže stavbou je, a že jeho realizáciou bez stavebného povolenia došlo k spáchaniu správneho deliktu. Stavebný úrad proces odkrývania podlahy Zázemia súkromnej pláže do záznamu z príslušnej obhliadky nezaznamenal výlučne účelovo. Charakter Zázemia súkromnej pláže okrem prezentovaných skutočností podporoval aj pôdorys vyhotovený geodetom G. H. A.. Z predmetného pôdorysu bolo celkom zrejmé, že Zázemie súkromnej pláže v žiadnom prípade nebolo možné charakterizovať ako jeden celok. 15. Z dôvodu protichodných názorov žalobcu a stavebného úradu ohľadom charakteru Zázemia súkromnej pláže navrhol žalobca počas správneho konania pribratie znalca z oblasti stavebníctva za účelom odstránenia týchto rozporov. Stavebný úrad však zistený skutkový stav veci považoval na podklade jediného vykonaného dôkazu v predmetnom správnom konaní, a to príslušnej obhliadky, za postačujúci pre prijatie záveru o tom, že Zázemie súkromnej pláže stavbou bolo. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania ostali pri každom pokuse nepovšimnuté. Stavebný úrad v rozpore s § 36 správneho poriadku nevypočul počas správneho konania jediného svedka, nedal pokyn na vyhotovenie znaleckého posudku, nevykonal geodetické merania kvalifikovanou osobou a ani nezabezpečil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali ním prijaté závery. Stavebný úrad teda nevykonal žiaden z navrhovaných dôkazov a príslušná obhliadka, ktorá bola vykonaná na mieste Zázemia súkromnej pláže, vychádzala len zo subjektívnych a neodborných záverov zamestnanca stavebného úradu s právnickým vzdelaním, a to I. J. B.. 16. Stavebný úrad vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a nekvalifikovane zisteného skutkového stavu veci. Ani napadnuté rozhodnutie ako celok nevychádzalo zo zákonne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom takto zistený skutkový stav veci nemohol byť podkladom pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. 17. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zrealizovaný objekt Zázemia súkromnej pláže jednoducho nebol stavbou. Ak by sa aj pripustilo, že Zázemie súkromnej pláže stavbou bolo, išlo by nanajvýš o stavbu, ktorú predpokladal § 56 písm. c) stavebného zákona, t.j. išlo by o krátkodobé prenosné zariadenie, pri ktorom sa pred zrealizovaním nevyžadovalo ani len ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. 18. Konanie o dodatočnom povolení stavby sa už iba z jeho podstaty mohlo týkať výlučne stavieb. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, nemohli byť splnené ani zákonné predpoklady na údajné protiprávne konanie žalobcu a na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. Na podklade od počiatku nesprávne prijatého právneho záveru, že Zázemie súkromnej pláže bolo stavbou, dospel žalovaný v napadnutom rozhodnutí k rovnakým nesprávnym právnym záverom o protiprávnom konaní žalobcu, a to bez vykonania akéhokoľvek dokazovania na preukázanie spáchania predmetného správneho deliktu. 19. S ohľadom na prekážky konania o dodatočnom povolení stavby bolo v predmetnom správnom konaní nevyhnutné, aby žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil, prečo bolo potrebné, tie ktoré ustanovenia stavebného zákona na daný prípad aplikovať. Naproti tomu však žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia iba zrekapituloval nesprávne prijaté právne závery vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia a stroho konštatoval, že stavebný úrad pri vydaní tohto rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom. 20. Pri realizácii Zázemia súkromnej pláže nedošlo k úprave podložia. Zázemie súkromnej pláže ani nebolo elektrifikované. Zázemie súkromnej pláže bolo hnuteľného charakteru a nespĺňalo ani jeden z technických spôsobov spojenia so zemou predpokladaných v § 43 ods. 1 stavebného zákona. K realizácii Zázemia súkromnej pláže preto postačovalo ohlásenie stavebnému úradu, a táto skutočnosť vylučovala možnosť spáchania správneho deliktu uvedeného vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
21. Určeniu výšky pokuty za správny delikt by malo predchádzať posúdenie všetkých dôkazov a podkladov, a najmä presné zistenie skutkového stavu veci. Stavebný úrad a následne aj žalovaný boli preto povinní obstarať si všetky potrebné dôkazy a dostatočne zistiť skutkový stav veci a až na takomto podklade by žalovaný mohol v napadnutom rozhodnutí legitímne skonštatovať, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí pri určení výšky pokuty prihliadol na všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré vychádzali z dostatočného množstva pokladov. Určenie výšky uloženej pokuty navyše muselo zodpovedať výškam pokút ukladaným v obdobných prípadoch, nemohlo neprimeraným spôsobom zasahovať do práv a oprávnených záujmov účastníka konania a ani nemohlo mať pre účastníka konania likvidačný charakter. Uvedené muselo byť dodržané z dôvodu, aby došlo k individualizácii samotného uloženia pokuty za spáchanie správnych deliktov. 22. V právnom štáte by nemalo byť prípustné, aby sa správny orgán svojvoľne v jednom prípade rozhodol konať a pri druhom ostal absolútne nečinný. V tejto súvislosti bolo zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.12.2020 zrejmé, že žalobca dal do pozornosti stavebného úradu objekty, ktoré sa nachádzali v tesnej blízkosti Zázemia súkromnej pláže. Spomínanými objektami boli športový areál známy ako Wakelake a taktiež objekt LOST WEEKEND. Bola relevantná otázka, prečo pri zjavnej stavbe predpokladanej stavebným zákonom, ako tomu bolo v prípade Wakelake, či LOST WEEKEND, konal stavebný úrad úplne odlišne, resp. zostal úplne nečinný. Týmto žalobca ale nemal za cieľ naznačovať, že keď bola čierna stavba Wakelake tolerovaná stavebným úradom a žalovaným, potom mohli aj ostatní postupovať v rozpore so zákonom a realizovať nepovolené, či čierne stavby. Žalobca tým chcel poukázať na konkrétny prípad nerovnosti pred zákonom. Konanie stavebného úradu a žalovaného bolo v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku. 23. Z napadnutého rozhodnutia nebolo vôbec zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, ktoré ten počas celého konania produkoval. Z napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé iba to, že sa vo všetkých bodoch stotožnil so závermi stavebného úradu vyplývajúcimi z prvostupňového rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia bolo navyše nejasné, z ktorých konkrétnych úvah pri prijatí svojich záverov žalovaný vychádzal. Žalovaný pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2021 navrhujúc žalobu zamietnuť. 25. K jednotlivým žalobným námietkam sa žalovaný už vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď dôvody žaloby boli v podstate totožné s dôvodmi podaného odvolania. Keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, pričom mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a že vydané rozhodnutie bolo zákonné a preskúmateľné v celom rozsahu, považoval žalovaný dôvody žaloby za neopodstatnené. Žalovaný mal za to, že v predmetnom správnom konaní postupoval v súlade so zákonom, a že rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci. 26. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od dňa 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od dňa 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/141/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/141/2021. 28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 18.08.2026. V. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. 30. Podľa § 48 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. 31. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 32. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 33. Podľa § 56 písm. c) stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov. 34. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 35. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. 36. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 38. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaný a stavebný úrad (ďalej spolu len „stavebné orgány“) pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia tohto rozhodnutia stavebných orgánov za žalobcu konkretizovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 40. Správny súd s prihliadnutím k žalobným námietkam prvotne uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 122/2003, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 33.). Vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu na subjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne iný výsledok vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022). Správne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023) a v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016,). Inými slovami, úlohou správnych súdov nie je zabezpečovať účastníkom správneho súdneho konania vždy a po všetkých stránkach bezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami orgánov verejnej správy a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho súdneho konania, resp. administratívneho konania. 41. Správny súd s prihliadnutím k žalobným námietkam taktiež uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, vo veci Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303B, vo veci Georgiadis c. Grécko zo dňa 29.05.1997, vo veci Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.02.1998). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci García Ruiz c. Španielsko zo dňa 21.01.1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008). VI./a K dostatočnosti zistenia skutkového stavu veci 42. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany stavebných orgánov správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Správny súd totiž po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu veci zo strany stavebných orgánov bolo dostatočné na riadne posúdenie veci. Správny súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na dokumentáciu k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020, najmä pokiaľ ide o fotodokumentáciu, vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže, t.j. stavebnej konštrukcii špecifikovanej vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 43. Vo väzbe na dokumentáciu k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že Zázemie súkromnej pláže tvorí „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou. Ako stavebné výrobky boli použité najmä drevené hranoly a drevotrieskové panely. Pevné spojenie stavby so zemou je tvorené pevným základom – betónovými pätkami, ktoré boli s časti uložené na upravený terén a s časti v miestach, kde stavba stojí na drevených stĺpoch, sú tieto ukotvené do betónových pätiek, ktoré boli vybetónované do vhĺbených otvorov v teréne s použitím dreveného debnenia. Stavba je okrem časti terasy zastrešená súvislou strechou, ktorá pozostáva z drevených hranolov s plným záklopom zhotoveným z drevotrieskových panelov a hydroizolačnej vrstvy (strešná krytina). Na stavbe je zrealizovaná elektroinštalácia, ktorá je prípojkou (káblom zakopaným do zeme vedúcim pod nespevnenou príjazdovou komunikáciou) pripojená na elektrickú sieť prostredníctvom reklamnej stavby spoločnosti ISPA. Stavba je opatrená oknami a uzamykateľnými dverami. Je zariadená nábytkom, dekoráciami, elektrospotrebičmi a kuchynským kútom s nerezovým drezom a batériou“ (str. 10 prvostupňového rozhodnutia). Tento popis Zázemia súkromnej pláže v podstatných častiach zodpovedá fotodokumentácii k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže (ďalej len „fotodokumentácia“). 44. Na základe aj predloženej fotodokumentácie mal (rovnako ako stavebný úrad) tiež žalovaný za preukázané, že v danom prípade išlo o stavbu v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, keďže išlo „o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou a ktorej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu – drevené stĺpy, ktoré sú zabetónované v pätkách, ktoré sú zapustené v teréne, čo vyžaduje úpravu terénu, a teda stavba je jednoznačne pevne spojená so zemou, a navyše stavba terasy je súčasťou hornej stavby, ktoré spolu tvoria jeden celok“ (str. 10 napadnutého rozhodnutia). Tento popis pevného spojenia Zázemia súkromnej pláže so zemou zodpovedá fotodokumentácii. O zabetónovaní drevených stĺpov v pätkách a ich zapustení v teréne svedčia napríklad fotografie na liste č. XX a č. XX fotodokumentácie k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže. Pre úplnosť správny súd dodáva, že samotný žalobca v žalobe uvádza, že „terasa je podopretá drevenými stĺpmi, ktoré sú zo strán priliate betónom“ (ods. 32 žaloby). Citované vyjadrenie žalobcu len potvrdzuje to, čo vyplýva aj z fotodokumentácie, ako to bolo uvedené vyššie. O úprave terénu v súvislosti so zabetónovanými pätkami, a to konkrétne o úprave terénu okolo zabetónovaných pätiek, svedčia napríklad fotografie na liste označenom ako „BETONÁŽ“ k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že z fotodokumentácie je zrejmé, že predmetné drevené stĺpy podopierajú aj časť Zázemia súkromnej pláže s oknami, teda to, čo žalobca označuje ako jednu z buniek Zázemia súkromnej pláže (napr. fotografie na liste č. XX a horná fotografia na liste č. XX fotodokumentácie k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže). Na tejto okolnosti, že totiž predmetné drevené stĺpy podopierajú aj časť Zázemia súkromnej pláže s oknami, teda to, čo žalobca označuje ako jednu z buniek Zázemia súkromnej pláže, nemohol nič zmeniť poukaz žalobcu na odkrytie podlahy jednej z buniek Zázemia súkromnej pláže.
45. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že Zázemie súkromnej pláže nie je elektrifikované (str. 10 žaloby), toto jeho tvrdenie je v rozpore so záznamom zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 17.09.2020, v ktorom sa uvádza, že stavba je napojená na elektrinu, a tiež v rozpore s fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé, že v Zázemí súkromnej pláže bola zrealizovaná elektroinštalácia. O tejto okolnosti svedčia viaceré fotografie v rámci fotodokumentácie, z ktorej je (okrem iného) zrejmá prítomnosť elektrospotrebičov v Zázemí súkromnej pláže. Ohľadom elektroinštalácie zrealizovanej v Zázemí súkromnej pláže možno spomenúť napríklad fotografie na liste č. 5 a č. 9 fotodokumentácie k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže. V tejto súvislosti napokon správny súd pre úplnosť pripomína, že už stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že v Zázemí súkromnej pláže je zrealizovaná elektroinštalácia (str. 10 prvostupňového rozhodnutia). 46. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na tú okolnosť, že stavebné orgány neustanovili vo veci znalca, správny súd uvádza, že vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru, že v preskúmavanej právnej veci ustanovenie znalca nebolo potrebné. Obsah administratívneho spisu, osobitne dokumentácia k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže, predstavoval dostatočný podklad pre posúdenie veci a rozhodnutie stavebných orgánov vo veci. 47. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany stavebných orgánov správny súd napokon uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že žalobca opakovane uvádzal, že si dá vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorý následne predloží stavebnému úradu. Takýto znalecký posudok však nie je súčasťou administratívneho spisu, pričom obsah administratívneho spisu ani obsah súdneho spisu nijako nenasvedčuje tomu, že by takýto znalecký posudok zo strany žalobcu bol stavebnému úradu (alebo žalovanému) predložený. Správny súd sa preto touto okolnosťou bližšie nezaoberal. VI./b K právnemu posúdeniu veci zo strany stavebných orgánov 48. Stavebné orgány, vychádzajúc z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, posúdili Zázemie súkromnej pláže ako stavbu v zmysle stavebného zákona, pričom vo svojom rozhodnutí dostatočne a súladne s relevantnou právnou úpravou ozrejmili, ako dospeli k záveru, že Zázemie súkromnej pláže je stavbou v zmysle stavebného zákona. Stavebný úrad vo vyššie citovanej časti prvostupňového rozhodnutia a žalovaný vo vyššie citovanej časti napadnutého rozhodnutia uviedli, na základe akých skutkových okolností dospeli k záveru, že Zázemie súkromnej pláže je (ako stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov) pevne spojené so zemou, resp. že jeho osadenie vyžaduje úpravu podkladu. S posúdením Zázemia súkromnej pláže ako stavby sa správny súd z dôvodov uvádzaných stavebnými orgánmi, citovaných vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, stotožňuje. 49. K poukazu žalobcu na pôdorys Zázemia súkromnej pláže vyhotovený geodetom G. H. A. správny súd uvádza, že tento nie je spôsobilý vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z dokumentácie k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže. Predmetný pôdorys nemá povahu listiny, ktorá by mala väčšiu dôkaznú silu ako uvedená dokumentácia. Z predmetného pôdorysu navyše ani nie je zrejmé, čo sa rozumie pod „modulom“. Okrom toho, z predmetného pôdorysu má vyplývať, že Zázemie súkromnej pláže tvoria štyri moduly. Žalobca však uvádza, že Zázemie súkromnej pláže tvoria tri bunky (napr. ods. 31 žaloby). Možno však uzavrieť, že dokumentácia k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému dňa 19.11.2019 a dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže nijako nenasvedčuje existencii štyroch modulov ani troch buniek. 50. S tvrdením žalobcu, že aj keby sa pripustilo, že Zázemie súkromnej pláže je stavbou, išlo by o krátkodobé prenosné zariadenie (pri ktorom sa pred zrealizovaním nevyžaduje ani len ohlásenie príslušnému stavebnému úradu), správny súd nesúhlasí. Správny súd v tomto smere v prvom rade uvádza, že žalobca v žalobe nijako bližšie nerozvinul svoju úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že aj keby sa pripustilo, že Zázemie súkromnej pláže je stavbou, išlo by o krátkodobé prenosné zariadenie. Z fotodokumentácie je zrejmé, že Zázemie súkromnej pláže rozhodne nie je krátkodobým prenosným zariadením, ktorému záveru nasvedčuje napríklad miera v ňom zrealizovanej elektroinštalácie, ako o nej svedčí dolná fotografia na liste č. 9 fotodokumentácie k štátnemu stavebnému dohľadu vykonanému
dňa 17.09.2020 vo vzťahu k Zázemiu súkromnej pláže. Krátkodobému charakteru Zázemia súkromnej pláže ostatne nenasvedčuje ani skutočnosť, že bolo rozostavané ku dňu 19.11.2019 a na tom istom mieste sa nachádzalo aj dňa 17.09.2020. Pre úplnosť správny súd dodáva, že samotný žalobca na inom mieste žaloby uvádza, že k realizácii Zázemia súkromnej pláže postačovalo ohlásenie príslušnému stavebnému úradu (ods. 48 žaloby). 51. V preskúmavanej právnej veci nebolo nijako sporné, že žalobca nedisponoval stavebným povolením na stavbu Zázemia súkromnej pláže. Je tak zrejmé, že žalobca uskutočnil stavbu Zázemia súkromnej pláže bez stavebného povolenia. 52. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že žalobca uskutočnil stavbu Zázemia súkromnej pláže, t.j. stavbu, na ktorej uskutočnenie bolo potrebné stavebné povolenie, bez stavebného povolenia, čím sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. 53. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd uvádza, že úvahy stavebného úradu uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a úvahy žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú celkom jasné a zrozumiteľné a smerujú ku konkrétnym skutkovým zisteniam majúcim oporu v administratívnom spise, pričom ako celok dostatočne odôvodňujú konkrétnu výšku pokuty uloženej žalobcovi. Stavebné orgány pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty prihliadali na poľahčujúcu okolnosť a tiež na priťažujúcu okolnosť, ktorú vymedzili jasne a zrozumiteľne, ako aj na účel sankcie. 54. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že totiž stavebný úrad nekoná v prípade iných stavieb, na ktoré žalobca poukázal v priebehu správneho konania, správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný v ňom v tejto súvislosti konštatoval, že predmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo konanie o správnom delikte, ktorého sa dopustil žalobca, a že skutočnosť, či sa stavebný úrad zaoberal ostatnými stavbami, na ktoré poukázal žalobca, nebolo predmetom tohto správneho konania (str. 11 napadnutého rozhodnutia). Správny súd v zhode so žalovaným konštatuje, že predmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku, bolo konanie žalobcu. Predmetné konanie žalobcu pritom aj podľa správneho súdu bolo potrebné kvalifikovať ako správny delikt, a to správny delikt v zmysle § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, pričom za spáchanie tohto správneho deliktu bolo potrebné vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že každý prípad je vždy jedinečný a jeho riešenie musí vychádzať z konkrétnych okolností a skutočností zistených správnym orgánom a vzťahujúcich sa ku konkrétnej individuálnej právnej veci. VI./c K preskúmateľnosti rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku 55. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pritom spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j. v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti. 56. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia orgánu verejnej správy je (v kontexte otázky jeho preskúmateľnosti) potrebné mať na pamäti, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku tvoria jeden celok. Odôvodnenie rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku preto nie je možné vnímať izolovane, ale v kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.
57. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku tiež pripomína, že obsah, ako aj rozsah odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy sa môže od prípadu k prípadu líšiť v závislosti od kvality námietok, ako aj charakteru samotného konania. Zásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri odôvodňovaní rozhodnutí orgánu verejnej správy je však požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť primerane odôvodnené. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku taktiež pripomína, že pri akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej správy možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či o tom, že orgán verejnej správy mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy z hľadiska jeho preskúmateľnosti len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej správy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/11/2026 zo dňa 21.05.2026, ods. 38). 58. Správny súd po oboznámení sa s rozhodnutím stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku dospel k záveru, že toto rozhodnutie zodpovedá požiadavkám na jeho preskúmateľnosť. Je z neho totiž zrejmé, ktoré orgány vo veci rozhodovali, a tiež to, ako tieto orgány vo veci rozhodli. Z rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku je ďalej zrejmé, aký skutkový stav tieto orgány vzali za základ svojho rozhodnutia, a tiež to, aké právne normy tieto orgány vo veci aplikovali. Z rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku je napokon zrejmé aj to, ako stavebné orgány aplikovali nimi uvádzané právne normy na zistený skutkový stav, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je primerané skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci. 59. Preskúmateľnosti rozhodnutia stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku ostatne nasvedčuje aj obsah žaloby. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, čo bolo predmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané uvedené rozhodnutie stavebných orgánov, ako aj o tom, na základe akých okolností stavebné orgány rozhodli. Voči záverom stavebných orgánov totiž žalobca vzniesol konkrétne námietky, ktorými polemizuje so závermi stavebných orgánov (napr. žalobné námietky týkajúce sa charakteru Zázemia súkromnej pláže). 60. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že žalobná námietka, v rámci ktorej žalobca namietal postup stavebných orgánov v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, nebola dôvodná. VI./d Posúdenie veci z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP 61. Správny súd preskúmal rozhodnutie stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP, avšak nezistil pritom žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a prípadne aj prvostupňového rozhodnutia. 62. Správnemu súdu je známe, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase jeho rozhodovania je zákonná sadza pokuty za správny delikt fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby spočívajúci v tom, že zhotovuje stavbu bez oprávnenia, stanovená v rozpätí od X XXX,XX eur do XX XXX,XX eur [§ 80 ods. 3 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový stavebný zákon“]. To znamená, že došlo k zmene zákonnej sadzby pokuty za správny delikt, za ktorý bol sankcionovaný aj žalobca, a to tak, že dolná hranica sa zvýšila na X XXX,XX eur a horná hranica sa znížila na XX XXX,XX eur. Samotné zníženie hornej hranice zákonnej sadzby pokuty za správny delikt, za ktorý bol sankcionovaný aj žalobca, však správny súd nepovažoval za dôvod na aplikovanie novej právnej úpravy, keďže žalobcovi bola rozhodnutím stavebných orgánov vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku pokuta
uložená takmer na úrovni dolnej hranice zákonnej sadzby pokuty za správny delikt, za ktorý bol sankcionovaný aj žalobca, podľa novej právnej úpravy, t.j. podľa § 80 ods. 3 písm. a) nového stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že stavebné orgány pri rozhodovaní o výške pokuty podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona mohli uložiť aj nižšiu pokutu ako X XXX,XX K., avšak takto nepostupovali. Vzhľadom na túto okolnosť nemožno dôvodne predpokladať, že by stavebné orgány v prípade zrušenia ich rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie žalobcovi uložili nižšiu pokutu, ako bola pokuta uložená ich rozhodnutím vo veci správneho deliktu na úseku stavebného poriadku. Na podporu tohto záveru správny súd poukazuje na českú správnu súdnu prax (napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3As/389/2021 zo dňa 02.05.2023, ods. 15), vo vzťahu ku ktorej správny súd nevzhliadol žiadny dôvod, kvôli ktorému by ju nebolo možné aplikovať aj v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky. VI./e Záver a trovy konania 63. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 65. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave [§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.