Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 10S/11/2025 0925100367 27. 05. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:0925100367.4
Uznesenie 5 10S/11/2025 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 16549/32, 810 08 Bratislava, o podaní žalobcu vo veci samej – podnetu na preskúmanie postupu žalovaného, takto rozhodol: 5 10S/11/2025
I. Správny súd podanie žalobcu zo dňa 24. 06. 2025 odmieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 4 10S/11/2025 1. Podaním doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 25. 06. 2025 (ďalej len „prvé podanie“), ktoré bolo následne postúpené Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 04. 08. 2025 z dôvodu miestnej príslušnosti, sa žalobca domáhal preskúmania postupu žalovaného, a to v súvislosti s vydaným listom žalovaného označeného ako „Sprístupnenie informácie“ zo dňa 04. 06. 2025 (ďalej len „list“). Predmetom listu bola odpoveď žalovaného na predchádzajúcu žiadosť žalobcu zo dňa 22.05.2025, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie informácie o spôsobe vybavenia štyroch žalobcových predchádzajúcich podaní, a to zo dňa 07.04.2025, 13.04.2025, 19.04.2025 a zo dňa 20.04.2025 (ďalej len „predchádzajúce podnety“), keďže o ich vybavení nebol doposiaľ informovaný. Žalovaný v liste konštatoval, že predchádzajúce podnety boli vybavené založením do spisu a súčasne poučil žalobcu, že proti sprístupneniu informácie nie je možné podať opravný prostriedok. 2. V prvom podaní žalobca uviedol, že 1.) predchádzajúce podnety boli žalobcom nezákonne a účelovo založené do spisu bez prešetrenia a bez konania „ex offo“ a 2.) zároveň nebol informovaný o spôsobe ich vybavenia, ako v týchto podnetoch žiadal. O vybavení podnetov sa mal žalobca dozvedieť až na základe následnej žiadosti o sprístupnenie informácie. Podľa žalobcu žalovaný tieto založil do spisu účelovo s cieľom zakryť nezákonné konanie z úrovne Komisie rozhodcov Slovenského zväzu ľadového hokeja. V závere prvého podania žalobca požiadal súd, aby o vybavení svojho prvého podania bol
písomne informovaný prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Žalobca pripojil k svojmu prvému podaniu ako prílohu predchádzajúce podnety a list žalovaného. 3. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 10S/11/2025-23 zo dňa 18. 09. 2025 (ďalej len „uznesenie súdu“) bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia odstránil vady prvého podania tým, že uvedie druh správnej žaloby alebo žaloby, uvedie formálne náležitosti týchto žalôb a uvedie aj žalobné body a žalobný návrh. Žalobca bol uznesením poučený o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. V závere uznesenia bol žalobca dodatočne poučený, že v prípade nedoplnenia svojho prvého podania v určenej lehote, bude jeho podanie odmietnuté. 4. Dňa 05. 10. 2025 bolo na správny súd doručené ďalšie podanie žalobcu (ďalej len „ďalšie podanie“), v ktorom v reakcii na uznesenie súdu uviedol, že z obsahu jeho podania jednoznačne vyplýva, že sa jedná o žalobu proti nečinnosti. V časti „B“ svojho ďalšieho podania s označením „Uvedenie petitu, t. j. žalobný návrh:“ uviedol, že „1.) Podnety, bližšie uvedené v prílohe, boli z úrovne žalovaného nezákonne a účelovo založené do spisu, bez akéhokoľvek prešetrenia, bez akéhokoľvek konania ex offo, 2.) Zároveň som nebol informovaný o spôsobe ich vybavenia, tak ako som žiadal v každom jednom podnete.“. V závere ďalšieho podania žalobca obdobne ako v prvom podaní uviedol, že o spôsobe vybavenia predchádzajúcich podnetov sa dozvedel až na základe žiadosti o sprístupnenie informácie a že žalovaný tieto podnety založil do spisu s cieľom zakryť nezákonné konanie z úrovne komisie rozhodcov. 5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 55 ods. 1 SSP podanie je úkon určený správnemu súdu. 9. Podľa § 55 ods. 2 SSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. 10. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 11. Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 12. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 15. Podľa § 182 ods. 1 psím. h) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). 16. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 18. Podľa § 246 ods. 1 písm. d) SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť žalobné body. 19. Podľa § 246 ods. 1 písm. f) SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť žalobný návrh. 20. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, teda podanie spôsobilé na odstraňovanie vád podania zo strany konajúceho súdu, možno považovať iba také podanie, ktoré neobsahuje všeobecné náležitosti návrhu podľa procesného predpisu, resp. náležitosti vyžadované osobitnými ustanoveniami procesného predpisu. O takéto podanie pôjde najmä vtedy, ak z podania nie je zrejmé, čoho sa účastník domáha, proti komu prípadný návrh smeruje, strana konania nie je riadne označená, podanie nie je datované, nie je podpísané, je nezrozumiteľné, neobsahuje potrebné opísanie skutkových okolností, a to do takej miery, že z údajov uvedených v podaní nie je možné zistiť predmet konania. Odstránenie vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a jeho účelom nemôže byť ani „pomoc“ zo strany súdu adresovaná strane konania, ako by táto mala vo veci postupovať, aby bola úspešná. Toto je zodpovednosť samotnej strany konania, resp. jej právneho zástupcu (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 6. 2018, sp. zn. IV. ÚS 372/2018). 21. Správny súd preskúmaním prvého podania a ďalšieho podania zistil, že ani po vyzvaní žalobcu na doplnenie jeho prvého podania spolu s poučením o právnych následkoch jeho nedoplnenia, nie sú zrejmé dôvody žaloby, t. j. skutkové a právne dôvody nesprávnosti listu a nie je zrejmý ani konečný návrh žalobcu ako požaduje, aby správny súd rozhodol (tzv. „žalobný petit“). Pokiaľ žalobca vo svojom prvom a ďalšom podaní opätovne len krátko a všeobecne uvedie odkaz na nezákonnosť postupu žalovaného a na nesplnenie si povinnosti žalovaného informovať žalobcu o svojom postupe, nie je možné takémuto podaniu priznať právnu ochranu. 22. Konanie pred správnym súdom je konaním návrhovým, ktorého ďalší postup sa riadi podmienkami ustanovenými v SSP. Povinnosť uvedenia žalobných bodov je fundamentom všeobecnej správnej žaloby (eventuálne aj žaloby proti nečinnosti). S výnimkou zákonom taxatívne určených prípadov je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi). Podaním tzv. bianko žaloby a včasným nedoplnením žalobných bodov sa žalobca sám dostáva do situácie, kedy nie je možné zo strany správneho súdu žalobu vecne prejednať, pretože súd nemá k dispozícii žiadne skutkové alebo právne skutočnosti, na podklade ktorých by mohol rozhodnúť, či bol naplnený niektorý zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 SSP (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/27/2021 zo dňa 26. 10. 2022). Všeobecný prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy bez uvedenia žalobných bodov preto nie je prípustný. 23. Na uvedených záveroch nič nemení ani to, že žalobca v ďalšom podaní označil svoje prvé podanie ako žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, keďže aj pre tento druh žaloby je ustanoveniami SSP vyžadované, aby žalobca uviedol žalobné body a aj návrh na rozhodnutie. Okrem týchto dvoch podstatných náležitostí správny súd dodáva, že pre vecné preskúmanie žaloby pre nečinnosť je
ustanovená aj ďalšia nevyhnutná podmienka, a to predchádzajúce neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre. Správny súd pritom rešpektuje, že žalobca dodatočne označil svoje prvé podanie ako žalobu proti nečinnosti. Neuvedením konania, v ktorom žiada odstránenie nečinnosti a pri zotrvaní na obsahu prvého podania žalobcu, má ale súd pochybnosť, či žalobca skutočne žiadal, aby v začatom konaní, ktoré žalobca nešpecifikoval, bolo ďalej zo strany žalovaného pokračované, príp. či žiadal, aby správny súd v merite veci posúdil žalovaným vydaný list. Tento rozpor napriek výzve žalobcu uznesením súdu doposiaľ odstránený nebol. 24. V súhrne uvedených záverov preto správny súd prijal stanovisko, že v konaní nie je možné ďalej pokračovať, pretože z obsahu prvého podania a ani z ďalšieho podania žalobcu nie je zrejmé jasné vymedzenie predmetu konania, nedošlo k vymedzeniu rozsahu súdneho prieskumu (žalobných bodov) a nie je zrejmé ako má správny súd v konaní rozhodnúť. Na základe týchto skutočností preto správny súd prvé podanie žalobcu ako podanie vo veci samej odmietol podľa § 59 ods. 3 SSP. 25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 170 písm. a) SSP, kedy nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov konania z dôvodu odmietnutia žaloby ešte predtým, ako sa so žalovaným začalo konať. 26. Toto uznesenie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 10S/11/2025 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.