Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4Sf/18/2026 0726100656 23. 09. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100656.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX C., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100970653/2026 zo dňa 02.03.2026, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.05.2026, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 08.05.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.05.2026 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100970653/2026 zo dňa 02.03.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103763248/2025 zo dňa 18.09.2025, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku. 2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k začatiu daňového exekučného konania, v rámci ktorého bude vymáhaná pohľadávka správcu dane, čím mu vznikne finančná škoda. Podľa žalobcu sa vymožením pohľadávky už neobnoví stav existujúci pred začatím daňového exekučného konania, čo pre neho predstavuje nenapraviteľný následok. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 27.08.2026. V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku uviedol, že s jeho priznaním nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že na podklade preskúmavaného rozhodnutia začne daňové exekučné konanie a s tým spojené následky. Podľa žalovaného však žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť, či iný nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 8. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 10. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danej veci žalobca poukázal na to, že na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k začatiu daňového exekučného konania, v rámci ktorého bude vymáhaná pohľadávka správcu dane, čím mu vznikne finančná škoda. Podľa žalobcu sa vymožením pohľadávky už neobnoví stav existujúci pred začatím daňového exekučného konania, čo pre neho predstavuje nenapraviteľný následok. Uvedené skutočnosti však samy osebe neosvedčujú, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma alebo značná hospodárska či finančná škoda. Žalobca svoje tvrdenia nepodložil konkrétnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali bezprostrednú hrozbu vážneho nenapraviteľného následku, ktorá by odôvodňovala prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Správny súd po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu dospel k záveru, že žalobca bližšie nekonkretizoval a ani hodnoverne nepreukázal existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy, ktorá by bola spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca predovšetkým neuviedol, v čom konkrétne mala tvrdená finančná škoda spočívať, aký dopad by malo vymáhanie pohľadávky správcu dane na jeho majetkové pomery a z akých konkrétnych okolností vyvodzuje nenapraviteľnosť následku, na ktorý vo svojom návrhu poukázal. 12. Správny súd zdôrazňuje, že samotná možnosť začatia daňového exekučného konania a vymáhania pohľadávky správcu dane sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ide o žalobcom tvrdený následok výkonu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, ktorý nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod na priznanie odkladného účinku. Z návrhu žalobcu nevyplývajú žiadne
konkrétne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že práve v jeho prípade by výkon napadnutého rozhodnutia dosahoval intenzitu následkov predpokladaných v § 185 písm. a) SSP. 13. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd prihliada aj na to, že ide o výnimočný procesný inštitút, ktorého uplatnenie predstavuje zásah do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca predložil také skutkové tvrdenia a dôkazné podklady, ktoré umožnia správnemu súdu urobiť záver o existencii reálnej a bezprostrednej hrozby závažnej ujmy. Účelom tohto inštitútu nie je automatické pozastavenie účinkov rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale poskytnutie ochrany len v situáciách, v ktorých by výkon napadnutého rozhodnutia mohol viesť k zásahu mimoriadnej intenzity. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd sa už bližšie nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).