Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/41/2025 0725100998 30. 01. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100998.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025, konajúc o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.10.2025 zamieta . odôvodnenie: 1. Združenie domových samospráv, o. z., (ďalej len „žalobca“) sa žalobou zo dňa 08.07.2025 doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov (ďalej len „žalovaný“) č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa § 7a ods. 2 písm. i) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a podľa § 61 ods. 1 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vydal stavebné povolenie na stavbu: BILLA - Centrála, rekonštrukcia, objekt SO.04.01 Komunikácie a spevnené plochy (ďalej len „stavba“), stavebníkovi: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r. o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 30 109 019, v zastúpení JFcon, s. r. o., so sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909, zastúpená spoločnosťou, MFJ support, s. r. o., so sídlom Vajnorská 3371/142, 831 04 Bratislava, IČO: 54 109 019, miesto stavby: ulica A., A. - B., stavba so súpisným číslom XXXX, pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v katastrálnom území B., vo vlastníctve navrhovateľa, podľa LV č. XXXX, druh stavby: inžinierska stavba - rekonštrukcia, v rozsahu stavebných objektov: SO.04.01 Komunikácie a spevnené plochy, účel stavby: inžinierska stavba. 2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorý správny súd uznesením č. k. 9S/41/2025-92 zo dňa 12.09.2025 zamietol. Žalobca podal dňa 20.10.2025 opätovný návrh na priznanie odkladného účinku žalobe. 3. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žaloba zainteresovanej verejnosti nie je všeobecnou správnou žalobou, ale kauzálne odlišným druhom žaloby, napriek tomu že systematika 3. časti SSP o tom nesvedčí. Je to dôsledok úmyselne nedokonale písaného SSP. Poukázal na infringement vedený Európskou komisiou voči SR č. INFR(2019) 2223. Ďalej spomína C. D., E. C. a B.
F.. Uvádza aj rozhodnutie veľkého senátu NSS SR 19SVs/7/2024, kde tento súd urobil názorové salto mortale a obrátil výklad SSP úplne opačne. To ponechalo zainteresovanej verejnosti široké možnosti odvolania správnych žalôb, pričom zjednodušilo procesnú stránku zisťovacích konaní. Ďalej uviedol, že výsledkom je právna obyčaj, ktorá arbitrárnym výkladom SSP sleduje jediné, a to naplniť očakávania B. F. z jeho politickej intervencie, a teda na základe arbitrárneho výkladu práva nenaplniť účel a zmysel správneho súdnictva. To sa prejavuje v predpojatosti súdu, ktorý považuje žalobcu za právnickú osobu a nie za zainteresovanú verejnosť ako osobitný procesný subjekt sui generis. 4. Súdy vydávajú formulárové rozhodnutia, ktoré neobsahujú individuálne vypracované právne odôvodnenie. Nenachádza sa v nich výklad § 185 SSP. Terminologická nepresnosť v označovaní žalobcu má umožniť prijímanie takýchto arbitrárnych uznesení, ktoré sú založené na svojvoľnom výklade, ktorým sa súdna moc snaží vyhovieť politickej intervencii B. F.. Z rozhodnutia sp. zn. 19SVs/7/2021 vyplýva, že žalobca je osobitný procesný subjekt zainteresovaná verejnosť, ktorú žalobca len procesne zastupuje, a to je potrebné terminologicky odlišovať. Žalobca v sebe subsumuje nielen žalobnú legitimáciu podľa vnútroštátneho práva, ale aj žalobnú legitimáciu podľa čl. 9 odseku 2 a 3 Aarhuského dohovoru. 5. Súdy vychádzajú z nesprávneho predpokladu že na actio popularis je potrebná súvzťažnosť na skutkový stav v žalobnej veci alebo súvzťažnosť na záujmy žalobcu. To je nesprávny a účelový argument. Žalobca žiadal, aby správne súdy rozhodovali na základe skutočného obsahu právnych noriem, teda aby vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho odkladný účinok žaloby uplatňovali materiálny korektív vyplývajúci z teologického výkladu tohto ustanovenia. Poukázal na ústavné právo zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorý sa vykladá prostredníctvom taxonómie, zásad a normatívov zákona o životnom prostredí. Jeho súčasťou je zásada predbežnej opatrnosti, ktorá je predmetom ochrany primárnym právom EÚ. Citujúc komentár k paragrafu § 185 SSP ďalej uviedol, , že v prípadoch žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP sa logika rozhodovania o odkladnom účinku obracia naruby. Ak žalovaný nepreukáže vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti, potom správny súd má ipso facto právnu povinnosť odkladný účinok priznať. 6. Rozhodujúcou skutočnosťou na priznanie odkladného účinku je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Lenže predmetom rozhodnutia o odkladnom účinku je vec totožná s predmetom samotného žalobného prieskumu, a teda rozsudku. Z toho vyplýva, že pôvodný predpoklad individuálneho posudzovania či opodstatnenosti žaloby sú nesprávne a na rozhodovanie o odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia sú tieto všeobecné úvahy nepoužiteľné. Uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 sú nepoužiteľné na žalobcu, pretože sa týkajú žaloby fyzickej alebo právnickej osoby. Správne súdy dôsledne neodlišujú žalobcu ako subjekt zainteresovanej verejnosti a žalobcu fyzickú alebo právnickú osobu. 7. Žalobca navrhol položenie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 13.01.2026 uviedol, že žalobca predložil súdu totožné, všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie návrhu, ako aj v pôvodnom návrhu na priznanie odkladného účinku. K jeho podaniu podľa žalovaného dochádza výlučne z dôvodu snahy o obchádzanie nemožnosti napadnúť pôvodné uznesenie o nepriznaní odkladného účinku kasačnou sťažnosťou, či iným opravným prostriedkom. Podľa žalovaného odkladný účinok možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v SSP. Žalobca musí uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov a ten aj preukázať. Žalobca v návrhu uvádza len všeobecné a nekonkrétne dôvody. Podľa žalovaného nevznikla v prejednávanej veci žalobcovi žalobná legitimácia podľa § 178 ods. 3 SSP a ani podľa § 177 ods. 2 SSP, keďže nešlo o vec životného prostredia, ale stavebného konania, a tak žalobca nemal postavenie zainteresovanej verejnosti a nemal právo na účasť v správnom konaní. Žalovaný navrhol opätovný návrh zamietnuť. 9. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 13. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo. 14. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú: - návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou, - vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, - naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku. 15. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci v: - závažnej ujme, - značnej hospodárskej škode či finančnej škode, - závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne - inom vážnom nenapraviteľnom následku. 16. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Návrh žalobcu, ktorý neustále zdôrazňuje svoje poslanie v podobe ochrany životného prostredia, nielenže neobsahuje ani len vymedzenie dôvodu, ktorý SSP spája s priznaním odkladného účinku, ale neobsahuje ani žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v § 185 SSP, pričom ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe nijak neodôvodnil a len jeho subjektívne úvahy o jeho špecifickom postavení údajne vyplývajúci z toho, že by mal byť považovaný za „zainteresovanú verejnosť“ ako subjekt sui generis, na priznanie odkladného účinku nepostačuje. 17. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu na životnom prostredí, resp. závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku, mimochodom, priamo poukazuje aj samotný žalobca, keď cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná
alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal,“ no napriek tomu sa správnemu súdu ani len nepokúsil konkrétne vysvetliť, v čom vidí rozpor stavby povolenej napadnutým rozhodnutím s požiadavkami na ochranu životného prostredia. 18. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“ (v tomto prípade na životnom prostredí, či inom vážnom nenapraviteľnom následku), ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná ujma na životnom prostredí. 19. Správny súd, po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že by mal byť priznaný už len zo samotného faktu, že je podaný ním ako zainteresovanou verejnosťou. Žalobca však má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen vymedziť (čo sa nestalo), ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať (čo sa tiež nestalo). Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí v konkrétnom prípade vymedzenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania odkladného účinku žalobe. 20. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. 21. Nad tento rozsah správny súd uvádza, že v prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový (opätovný) návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu veci, inak by správny súd rozhodoval dvakrát o tom istom. K zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu v prejednávanom prípade rovnako tak nedošlo. 22. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil, keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 23. Vo vzťahu k návrhu na podanie prejudiciálnej otázky správny súd uvádza, že sa s ňou vysporiada v rozhodnutí vo veci samej. 24. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].