Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/21/2025 0725100288 25. 06. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100288.2
Uznesenie 8S/21/2025 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., proti žalovanému: BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, so sídlom Panská ulica 41, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 13/2025 zo dňa 09. januára 2025, takto rozhodol: 8S/21/2025 I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 8S/21/2025 I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 16. novembra 2024 bola žalovanému e-mailom doručená žiadosť žalobkyne (s uvedením adresy na doručovanie: Národná rada Slovenskej republiky, Námestie A. Dubčeka č. 1, Bratislava) o sprístupnenie informácie (ďalej len „žiadosť o sprístupnenie informácií“ alebo „žiadosť“), v ktorej na základe § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadala o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1. Kedy (ku ktorému dňu) vzniklo v Bibiane oddelenie marketingu, stratégie a riadenia? 2. Čo je v pracovnej náplni vedúceho tohto oddelenia? Uveďte konkrétne pracovné činnosti. 3. Sprístupnite aktuálny a účinný pracovný poriadok a organizačný poriadok. 4. Bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu vedúceho oddelenia marketingu, stratégie a riadenia? Ak áno, uveďte kde bolo zverejnené a koľkí uchádzači sa doň prihlásili. 5. Bolo vyhlásené výberové konanie na výber zamestnancov tohto oddelenia? Ak áno, uveďte kde bolo zverejnené. 6. Uveďte výšku základnej mzdy a osobného príplatku a prípadných odmien vedúceho oddelenia F. G. od vzniku pracovného pomeru. 7. Uveďte od ktorého dňa vznikol pracovný pomer vedúceho oddelenia F. G.. Predmetné informácie žiadala sprístupniť elektronicky, a to e-mailom na adresu A.. 2. Žalovaný emailom zo dňa 20. novembra 2024 vyzval žalobkyňu na doplnenie žiadosti. Mal za to, že zo žiadosti nie je dostatočne zrejmé, ktorej povinnej osobe je žiadosť určená, a preto žiadal o jej bližšiu špecifikáciu a doplnenie. Žiadal tiež o doplnenie určenia, akým spôsobom majú byť informácie sprístupnené, a adresy trvalého pobytu žalobkyne ako žiadateľa – fyzickej osoby. Uviedol, že mu nie je jednoznačne jasné, či mail, cez ktorý mu bola zaslaná daná žiadosť, je použitý na súkromnú identifikáciu žiadateľa, resp. to má považovať za oficiálny mail z inštitúcie poslaný v sobotu o 19:21 hod.
3. Žalobkyňa svoju žiadosť o sprístupnenie informácií doplnila podaním doručeným žalovanému emailom dňa 24. novembra 2024. 4. Žalovaný e-mailom zo dňa 27. novembra 2024 doručil žalobkyni „odpoveď na žiadosť zo dňa 25.11.2024“, v ktorej uviedol, že ku dňu 01. septembra 2024 vzniklo v organizácii oddelenie marketingu, stratégie a riadenia - nakoľko v danej organizácií pod vedením p. G. H. vznikol chaos nesystémovým riadením a bolo potrebné nastaviť dané riadiace, ekonomické ako aj organizačné procesy. K danému dňu bol vypracovaný nový organizačný poriadok, kde bolo potrebné vytvoriť dané oddelenie. Organizačný poriadok bol zverejnený na úložisku „synology“ organizácie. Vyjadril sa, že údaj o mzde nepatrí do kategórie osobných údajov, ktoré môže zamestnávateľ sprístupniť. To znamená, že zamestnávateľ nesmie zverejniť údaj o výške mzdy svojho zamestnanca, musí dodržiavať povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovného pomeru. 5. Odvolaním zo dňa 10. decembra 2024, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 11. decembra 2024 a žalovanému doručené dňa 13. decembra 2024, sa žalobkyňa domáhala preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení informácie zo dňa 30. novembra 2024 (ďalej aj „odvolanie žalobkyne“). 6. V liste č. 13/2025 zo dňa 09. januára 2025 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) adresovanom žalobkyni sa žalovaný ospravedlnil za omeškanie pri vybavení žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií a poďakoval jej za záujem o transparentné fungovanie ich inštitúcie. Uviedol, že vzhľadom na aktuálnu politickú atmosféru pristúpil k zákonnej výnimke podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií. Vyjadril sa, že ochrana jeho zamestnancov pred neprimeraným politickým a mediálnym tlakom je pre neho kľúčová, pretože si praje, aby svoju prácu mohli vykonávať v profesionálnom a pokojnom prostredí, pričom títo nie sú volenými predstaviteľmi verejnej moci, a preto je jeho povinnosťou chrániť ich individuálne práva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. 7. Žalovaný e-mailom zo dňa 7. novembra 2025 doručil žalobkyni na e-mailovú adresu A.I. „odpoveď na žiadosť zo dňa 16.11.2024“, v ktorej odpovedal na jednotlivé otázky obsiahnuté v žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií. II. Správna žaloba 8. Správnou žalobou zo dňa 28. februára 2025, doplnenou podaním zo dňa 09. septembra 2025, sa žalobkyňa domáhala zrušenia opatrenia žalovaného č. 13/2025 zo dňa 09. januára 2025 (v nadpise ho označila ako „rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S poukazom na § 18 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií mala za to, že nakoľko jej žalovaný požadované informácie nesprístupnil v zákonom ustanovenej lehote ôsmich pracovných dní a ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, sa fiktívne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytnutie informácií stalo doručeným dňa 30. novembra 2024. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil jej odvolanie nadriadenému orgánu a nadriadený orgán ju neupovedomil o dátume doručenia odvolania, možno podľa jej názoru predpokladať, že žalovaný v nadväznosti na § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií vydal zrejme tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k napadnutému opatreniu uviedla, že predmetnú písomnosť vydala osoba, ktorá nemala oprávnenie rozhodovať o odvolaní, a preto sa domnievala, že ide o nulitnú, t. j. neexistujúcu písomnosť, ktorá nemôže vyvolávať právne následky, keďže nadriadený orgán povinnej osoby nerozhodol v zákonnej lehote. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaným sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10. novembra 2025. V súvislosti s podanou žalobou považoval za potrebné vysvetliť okolnosti, ktoré viedli k pochybeniu pri vybavovaní žiadosti podľa zákona o slobode informácií, ako aj prijaté opatrenia na jeho nápravu. Uviedol, že v období podania
žiadosti žalobkyne prebiehali u žalovaného rozsiahle organizačné zmeny a interná revízia procesov, pričom agenda vybavovania žiadostí podľa zákona o slobode informácií nebola priradená žiadnej konkrétnej osobe ani útvaru a osoby, ktoré s touto agendou prišli do styku bez formálneho poverenia, nemali dostatočnú znalosť príslušných právnych predpisov, čo viedlo k nevybaveniu žiadosti. Vyjadril sa, že pristúpil k okamžitej náprave a v spolupráci s odborom práva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prijal konkrétne organizačné a systémové opatrenia, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala. Dodala, že po podaní žaloby boli žalobkyni všetky požadované informácie riadne sprístupnené dňa 07. novembra 2025, čím bol odstránený závadný stav, ktorý bol predmetom žaloby a účel konania bol naplnený. Preto považoval spor za bezpredmetný a nevidel dôvod na jeho ďalšie vedenie. IV. Replika žalobkyne 10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vyjadrila v replike zo dňa 02. decembra 2025, v ktorom zotrvala na podanej žalobe. Tvrdila, že vybavovaním jej žiadosti o sprístupnenie informácií sa konkrétne zaoberala zamestnankyňa personálneho a mzdového oddelenia žalovaného pani G. F., a preto nemožno tvrdiť, že agenda by nebola reálne pridelená žiadnej osobe. Aj keby tvrdenie žalovaného o nedostatočnej znalosti právnej úpravy zo strany zamestnankyne a štatutárky bolo pravdivé, takáto okolnosť podľa jej názoru nemá povahu vyvinenia sa a povinná osoba je povinná zabezpečiť takú vnútornú organizáciu, rozdelenie zodpovednosti a odbornú pripravenosť svojich zamestnancov, by bola schopná vybavovať žiadosti o informácie v zákonných lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom o slobode informácií. Nerozporovala skutočnosť, že po doručení žaloby žalovanému došlo k určitej forme sprístupnenia informácií, ale na úplne inú e-mailovú adresu, ktorá v žiadosti vôbec nefigurovala, nie je verejne prístupná v google vyhľadávaní a žalobkyňa ju používa len ojedinele. Upozornila tiež, že k uvedenému sprístupneniu došlo až s výrazným časovým odstupom viac ako roku od podania žiadosti a až potom, čo podala správnu žalobu a niekoľko mesiacov potom, čo voči štatutárke žalovaného a pani F. bolo vedené priestupkové konanie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVVS2-2025/087462, OU-BAOVVS2-2025/087626 zo dňa 30. júna 2025 boli štatutárka žalovaného pani J. K. a zamestnankyňa G. F. uznané vinnými zo spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. 11. Žalovaný sa k replike žalobkyne v súdom určenej lehote nevyjadril. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 21. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 22. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. VI. Posúdenie veci správnym súdom 23. Z obsahu podanej žaloby správny súd zistil, že žalobkyňa sa v nej domáha prieskumu zákonnosti opatrenia – listu žalovaného č. 13/2025 zo dňa 09. januára 2025, v ktorom sa žalovaný žalobkyni ospravedlnil za omeškanie pri vybavení žiadosti o sprístupnenie informácií a uviedol, že vzhľadom na aktuálnu politickú atmosféru pristúpil k zákonnej výnimke podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany jeho zamestnancov pred neprimeraným politickým a mediálnym tlakom a ochrany ich individuálnych práv v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. 24. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobou napadnutý správny akt je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. Žalobkyňa v nadpise podanej správnej žaloby označila napadnuté opatrenie ako „rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“. S poukazom na § 18 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií mala za to, že nakoľko jej žalovaný požadované informácie nesprístupnil v zákonom ustanovenej lehote ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, uplatnila sa zákonná fikcia vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poskytnutie informácií. Vzhľadom na nepredloženie jej odvolania nadriadenému orgánu, ktorý ju neupovedomil o dátume doručenia odvolania, predpokladala, že žalovaný v nadväznosti na § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Napadnuté opatrenie bolo podľa jej názoru vydané neoprávnenou osobou, a preto ide o nulitnú, t. j. neexistujúcu písomnosť, ktorá nemôže vyvolávať právne následky, keďže nadriadený orgán nerozhodol v zákonnej lehote.
25. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny zistil, že žalovaný žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 16. novembra 2024 po jej doplnení dňa 24. novembra 2024 (nedeľa) v zákonnej lehote ôsmych pracovných dní (§ 17 ods. 1 zákona o slobode informácií), ktorá uplynula dňa 04. decembra 2024, nevybavil tak, že by jej požadované informácie sprístupnil ani nevydal písomné rozhodnutie o nevyhovení jej žiadosti. Z tohto dôvodu sa s poukazom na § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií v danej veci uplatnila fikcia vydania rozhodnutia žalovaného, ktorým odmietol poskytnúť požadované informácie. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa podala proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácie odvolanie zo dňa 10. decembra 2024, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 11. decembra 2024 a žalovanému doručené dňa 13. decembra 2024. 26. Z administratívneho spisu je súčasne zrejmé, že žalovaný odvolanie žalobkyne nepredložil svojmu nadriadenému orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní, ktorým je s poukazom na § 58 ods. 1 správneho poriadku v prípade žalovaného ako právnickej osoby v prvom rade útvar určený zákonom, prípadne jej štatútom, a pokiaľ takýto útvar nie je, čo je aj prípad žalovaného, o odvolaní rozhodne orgán, ktorý právnickú osobu založil alebo zriadil. Keďže žalovaný bol zriadený rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-3054/2014-110/20843 zo dňa 8. decembra 2014, orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní žalobkyne bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací orgán“). Vzhľadom na to, že žalovaný odvolanie žalobkyne odvolaciemu orgánu vôbec nepredložil, je správny súd s poukazom na § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií toho názoru, že zákonná 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne ani nezačala plynúť, keďže skutočnosťou určujúcou začiatok tejto lehoty je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia práve doručenie odvolania povinnou osobou (odvolaciemu orgánu), ktorá skutočnosť v danom prípade doposiaľ nenastala. Z uvedeného dôvodu sa v prejednávanej veci nemohla uplatniť ani fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaného. 27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/8/2023 z 30. septembra 2024: „47. ... považuje kasačný súd za primárne v tejto veci posúdiť predovšetkým spornú otázku plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa ustanovenia § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z. Uvedené ustanovenie spája povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť o odvolaní do 15 dní od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „doručenie odvolania povinnou osobou“. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému, resp. v tomto prípade jeho osobitnej komisii na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch. Zákon č. 211/2000 Z. z. osobitne nerieši dobu od podania odvolania (rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, preto je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne situácie neupravené zákonom č. 211/2000 Z. z. sa subsidiárne aplikuje správny poriadok a odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené práve v správnom poriadku. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Rovnako ustanovenie § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z. predpokladá podanie opravného prostriedku povinnej osobe, t. j. subjektu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vychádza sa tu z predpokladu, že konanie sa vedie v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má ho k dispozícii prvostupňový orgán, preto sa odvolanie podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V nadväznosti na podané odvolanie správny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku možnosť vybaviť vec autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15- dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od
prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. 48. V tomto kontexte kasačný súd dospel k záveru, že ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom... 49. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) vyjadrený v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sžo- KS/259/2004 zo dňa 28. septembra 2005, sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 8Sži/4/2012 z 30. januára 2013, sp. zn. 2Sži/7/2012 z 27. marca 2013, 2Sži/3/2013 z 1. augusta 2013, 6Sžo/ 102/2015 z 27. júla 2016, na ktoré poukázal vo svojej kasačnej sťažnosti aj žalovaný, ale aj v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. v rozhodnutiach so sp. zn. 6Sži/5/2011, sp. zn. 5Sži/13/2013, sp. zn. 5Sži/8/2012, sp. zn. 3Sži/1/2013, sp. zn. 6Sži/3/2013, sp. zn. 5Sži/21/ 2013, sp zn. 3Sži/19/2012. ... Z novšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje kasačný súd aj na jeho uznesenie sp. zn. 2Sžik/4/2019 zo dňa 27. januára 2021...“ 28. V súvislosti s napadnutým opatrením správny súd konštatuje, že jeho obsahom bolo ospravedlnenie žalovaného za omeškanie pri vybavení žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií a tvrdenie, že pristúpil k zákonnej výnimke podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany práv jeho zamestnancov, pričom sa nejedná o rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Napadnuté opatrenie žalovaného je tak vo svojej podstate neformálnym listom, v ktorom žalovaný v čase po uplatnení fikcie vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií žalobkyni a po podaní odvolania proti tomu rozhodnutiu žalobkyňou uvádza, že pristúpil k uplatneniu (bližšie neučenej) výnimky podľa zákona o slobode informácií, pričom žalovaný sa v tomto liste nijakým spôsobom nezmieňuje o žalobkyňou podanom odvolaní a nereflektuje naň. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdeniami žalobkyne naznačujúcimi, že predmetným listom žalovaného malo byť „rozhodnuté“, resp. ním bolo vybavené jej odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácií. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že napadnuté opatrenie nemožno považovať za akt, ktorý by bol svojimi účinkami spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobkyne, prípadne, že by žalobkyni ukladal nejakú povinnosť, ale ide o opatrenie procesnej povahy, ktoré nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 29. Vzhľadom na to, že podaná žaloba smeruje proti správnemu aktu, ktorého prieskum v rámci správneho súdnictva nie je s poukazom na § 7 písm. e) SSP prípustný, keďže ide o opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, správny súd žalobu v zmysle § 99 písm. g) SSP odmietol. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. 31. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 8S/21/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.