Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19Sas/15/2024 0724101433 28. 09. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101433.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. E. XX, A. právne zastúpeného: Mgr. Viktorom Karelom, advokátom so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0339460202024 zo dňa 12.07.2024, takto rozhodol: I.
Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.
II.
Žalobca má voči žalovanej n á r o k na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 19. septembra 2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. 0339460202024 zo dňa 12. júla 2024. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0339460202024 zo dňa 26. apríla 2024, ktorým bolo voči žalobcovi začaté vymáhanie pohľadávok na penále spolu vo výške 7 105,48 EUR vyplývajúcich z dvoch rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 18. apríla 2016 (rozhodnutie č. 0213372716 na sumu 3 301,57 EUR a rozhodnutie č. 0213372616 na sumu 3 803,91 EUR). 2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal najmä premlčanie práva vymáhať predmetné pohľadávky v zmysle § 147 ods. 3 v spojení s § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keďže exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 14. mája 2016 a šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie márne uplynula dňa 14. mája 2022. Ďalej namietal prekážku res iudicata a neprípustnosť opätovného začatia vymáhania pohľadávok novým konaním z 26. apríla 2024, keďže pôvodné vymáhacie konanie vedené pod č. k. 0071950202017 bolo rozhodnutím žalovaného z 11. januára 2024 právoplatne zastavené z dôvodu splnenia podmienok generálneho pardonu podľa § 293fz zákona o sociálnom poistení. Súčasne žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že v máji 2024 bol banke doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z bankového účtu žalobcu, čím došlo k zablokovaniu finančných prostriedkov žalobcu 3. V priebehu konania pred správnym súdom vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dve rozhodnutia: a) Rozhodnutie č. k. 0339460202024 zo dňa 20. mája 2026, ktorým podľa § 225e ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení čiastočne zastavila konanie vo veci vymáhania pohľadávok v sume 3 803,91 EUR z dôvodu, že v priebehu konania došlo k zániku práva na vymáhanie pohľadávky uplynutím desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu v súlade s § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení b) Rozhodnutie č. k. 0339460202024 zo dňa 1. júna 2026, ktorým podľa § 225e ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení zastavila konanie vo veci vymáhania pohľadávok v sume 3 301,57 EUR z dôvodu, že právo vymáhať predmetnú pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu je premlčané a povinný vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo (uplynutím desiatich rokov podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Týmito dvoma rozhodnutiami došlo k právoplatnému a úplnému
zastaveniu núteného vymáhania celej sumy 7 105,48 EUR, ktorá bola predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia. 4. V nadväznosti na uvedené skutočnosti doručil žalobca správnemu súdu dňa 24. augusta 2026 písomné podanie označené ako „Späťvzatie žaloby a návrh na zastavenie konania“ . Žalobca uviedol, že zastavením vymáhania pohľadávok v celom rozsahu odpadol dôvod na ďalšie pokračovanie v konaní o správnej žalobe. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 171 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že správna žaloba bola v čase podania dôvodná a bol to práve žalovaný, kto svojimi rozhodnutiami z 20. mája 2026 a 1. júna 2026 vyvolal procesnú reakciu žalobcu a zavinil zastavenie súdneho konania 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8. septembra 2026 oznámil správnemu súdu, že sa nestotožňuje s návrhom na priznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalovaný argumentoval tým, že k zastaveniu vymáhania nedošlo z dôvodov uvádzaných v žalobe, ale výlučne v dôsledku objektívnej právnej skutočnosti – uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovaného je plynutie času objektívnou okolnosťou, ktorú žalovaný nemohol ovplyvniť, urýchliť ani zamedziť jej plynutiu, pričom zastavenie vymáhania bolo len splnením jeho zákonnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa žalovaného pričítať procesné zavinenie na zastavení súdneho konania žalovanému a náhrada trov by nemala byť priznaná žiadnemu z účastníkov v zmysle § 170 písm. b) SSP. 6. Podľa § 63 SSP žalobca môže vziať žalobu späť, a to celkom alebo sčasti, až do rozhodnutia správneho súdu. Ak žalobca vezme žalobu späť celkom, správny súd konanie zastaví. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 7. Späťvzatie žaloby je prejavom dispozičného oprávnenia žalobcu, ktorý disponuje s konaním a jeho predmetom. Vzhľadom na to, že žalobca vzal správnu žalobu v celom rozsahu späť pred vydaním meritórneho rozhodnutia, správny súd konanie postupom podľa § 63 v spojení s § 99 písm. a) SSP zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 8. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 9. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 10. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne správny súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Vo vzťahu medzi ustanoveniami § 170 písm. b) SSP a § 171 ods. 1 SSP platí vzťah všeobecného pravidla a výnimky. Ako konštatoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v uznesení sp. zn. 4Sfk/20/2023 zo dňa 21. februára 2024, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v uznesení sp. zn. 2Sžk/17/2020 zo dňa 26. mája 2021, správny súd je pri každom zastavení konania povinný prednostne skúmať, či nie sú naplnené podmienky aplikácie § 171 ods. 1 SSP, t. j. či niektorý z účastníkov procesne nezavinil zastavenie konania. Až v prípade, ak procesné zavinenie nemožno pripísať žiadnej zo strán sporu, nastupuje aplikácia všeobecného pravidla podľa § 170 písm. b) SSP, kedy žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov [. 12. Otázkou procesného zavinenia na zastavení konania pri späťvzatí žaloby žalobcom sa judikatúra NSS SR zaoberala opakovane. V ustálenej rozhodovacej praxi NSS SR (napr. uznesenia sp. zn. 4Sfk/20/2023 zo dňa 21. februára 2024, sp. zn. 1Svk/21/2022 zo dňa 15. decembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/21/2021 zo dňa 27. januára 2022) sa dôsledne uplatňuje materiálne, nie čisto formálne hľadisko. Skutočnosť, že formálny dispozičný úkon – späťvzatie žaloby – urobil žalobca, automaticky neznamená, že žalobca nesie procesné zavinenie za zastavenie konania. NSS SR v sp. zn. 4Sfk/20/2023 výslovne formuloval záver, že zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby nie je dôvodom pre zastavenie, ale jeho dôsledkom. Relevantné je skúmať, čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. 13. Pre posúdenie procesného zavinenia je preto rozhodujúca príčina späťvzatia, teda kto svojím konaním po podaní žaloby vyvolal stav, v dôsledku ktorého žalobca stratil právny a vecný záujem na ďalšom pokračovaní v súdnom prieskume. Ak žalovaný po začatí konania odstráni sporný stav, vyrieši vec v prospech žalobcu alebo uspokojí účel sledovaný žalobou, procesné zavinenie za zastavenie konania nesie žalovaný ]. Trvať na pokračovaní v konaní len pre formálne vydanie meritórneho rozsudku by za takejto situácie odporovalo samotnému účelu súdnej ochrany a zásade procesnej ekonómie. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol dve zásadné námietky proti svojmu procesnému zavineniu: 1. že konanie nezastavil z dôvodov uplatnených v žalobe (6-ročné premlčanie podľa § 147 ods. 3 ZoSP),
ale z dôvodu 10-ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 2 ZoSP. 2. že uplynutie času je objektívnou právnou skutočnosťou a zastavenie vymáhania bolo len plnením zákonnej povinnosti orgánu verejnej moci. 14. K námietke odlišnosti dôvodov zastavenia vymáhania, správny súd uvádza, že túto procesnú otázku zodpovedal NSS SR v uznesení sp. zn. 1Svk/13/2024 zo dňa 26. júna 2025, kde vyslovil: „Zavinenie zastavenia konania na účel rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP nemožno spájať s dôvodnosťou podanej žaloby, pretože by došlo k procesnej anomálii, keď by správny súd mal posudzovať vec samú len na účel rozhodovania o náhrade trov konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať s procesnými postupmi, úkonmi alebo rozhodovaním žalovaného, ktoré mali za následok to, že odpadol predmet alebo dôvod správneho súdneho prieskumu. Nie je pritom nevyhnutné, aby došlo k zastaveniu konania podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pretože možno akceptovať aj napr. zastavenie konania podľa § 99 písm. a) SSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ak toto späťvzatie bolo následkom postupu alebo rozhodovania žalovaného.“ 15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správny súd v štádiu rozhodovania o trovách po späťvzatí žaloby nesmie vykonávať fiktívny meritórny prieskum ani prejudiciálne hodnotiť opodstatnenosť jednotlivých žalobných bodov. Pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP sa nevyžaduje, aby žalovaný akceptoval konkrétnu právnu argumentáciu žalobcu alebo formálne konštatoval nezákonnosť svojho pôvodného rozhodnutia. Rozhodujúci je materiálny výsledok: žalobca sa žalobou domáhal ochrany pred núteným vymáhaním celej sumy 7 105,48 EUR a v dôsledku rozhodnutí žalovaného z 20. mája 2026 a 1. júna 2026 bolo vymáhanie tejto sumy v plnom rozsahu zastavené. Predmet súdneho prieskumu tým úplne odpadol a žalobca dosiahol presne ten stav a cieľ, ktorý žalobou sledoval. 16. Navyše v samotnom rozhodnutí žalovaného z 1. júna 2026 je vo výrokovej časti výslovne uvedené, že vymáhanie pohľadávky v sume 3 301,57 EUR sa zastavuje podľa § 225e ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení „z dôvodu, že právo vymáhať predmetnú pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu je premlčané a povinný vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo“ . Samotný žalovaný teda vo svojom výroku priamo aplikoval dôvod premlčania a uplatnenej námietky premlčania, na ktorej žalobca staval svoju procesnú obranu. 16. K námietke objektívneho plynutia času a plnenia zákonnej povinnosti, správyn súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu ktorý vo svojej judikatúre konštatoval, že (napr. nálezy sp. zn. II. ÚS 71/2014, I. ÚS 42/2012, I. ÚS 253/2015), procesné zavinenie je kategóriou rýdzo procesného práva a nemožno ho zamieňať so subjektívnym zavinením (úmysel, nedbanlivosť) v zmysle hmotnoprávnych predpisov. Procesné zavinenie sa posudzuje objektívne, z pohľadu príčinnej súvislosti medzi procesným správaním účastníka a výsledkom konania. 17. V posudzovanej veci to bol výlučne žalovaný, kto svojím postupom vytvoril stav, ktorý žalobcu donútil podať správnu žalobu a vynaložiť náklady na právne zastúpenie. Žalovaný dňa 26. apríla 2024 začal nové konanie o vymáhanie pohľadávok z roku 2016 po tom, čo predchádzajúce vymáhanie sám právoplatne zastavil, zamietol riadne odvolanie žalobcu a prostredníctvom exekučného príkazu prikázal zablokovať žalobcove bankové účty Žalobca sa pred hrozbou bezprostredného strhnutia finančných prostriedkov z účtu musel brániť podaním správnej žaloby spojenej s návrhom na priznanie odkladného účinku Pokiaľ by tak neurobil, žalovaný by finančné prostriedky exekvoval oveľa skôr, než by uplynula akákoľvek desaťročná lehota. 17. Skutočnosť, že počas prebiehajúceho súdneho konania došlo k uplynutiu desaťročnej lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nezbavuje žalovaného procesnej zodpovednosti za vyvolanie sporu. Zastavenie vymáhania síce bolo zákonnou povinnosťou žalovaného, avšak táto povinnosť vyvstala v konaní, ktoré žalovaný sám inicioval a udržiaval v stave vymáhania napriek obranným podaniam žalobcu Tvrdenie, že plynutie času je vonkajšou okolnosťou vylučujúcou zavinenie, je v kontexte núteného vymáhania správnym orgánom neudržateľné: žalovaný vymáhanie začal na sklonku lehôt, a následne ho musel zastaviť. 18. Medzi rozhodnutiami žalovaného z 20. mája 2026 a 1. júna 2026 o zastavení vymáhania a späťvzatím správnej žaloby zo dňa 24. augusta 2026 je daná priama príčinná súvislosť. Zastavenie súdneho konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP preto procesne zavinil žalovaný. 19. Na základe uvedených dôvodov správny súd aplikoval ustanovenie § 171 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 20. Podľa § 175 ods. 2 SSP o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.