Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/2/2024 0724100842 06. 08. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100842.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 8S/2/2024 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom B. XX, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-3-19/2024 zo dňa 25. marca 2024, takto rozhodol: 8S/2/2024 I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29.05.2024 z a m i e t a . II. Správny súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 8S/2/2024 I. Priebeh administratívneho konania 1. V služobnom hodnotení č. SIS-34/1-V-11-41/2022 zo dňa 14. novembra 2022 (ďalej len „služobné hodnotenie“) schválenom riaditeľom sekcie F žalovaného (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) bol prijatý záver podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu - starší referent špecialista a je spôsobilá vykonávať inú menej zodpovednú funkciu - starší referent. 2. Žalobkyňa podala proti služobnému hodnoteniu odvolanie, o ktorom rozhodol riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. SIS-PK-2-19/2023 zo dňa 21. apríla 2023 tak, že služobné hodnotenie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
3. Personálnym rozkazom prvostupňového správneho orgánu č. 167/2023 zo dňa 25. mája 2023 (ďalej len „prvý personálny rozkaz“) bola žalobkyňa podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe prevedená z funkcie starší referent špecialista 11. oddelenia 1. odboru sekcie F žalovaného a súčasne ustanovená podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe do funkcie starší referent 53. oddelenia 5. odboru sekcie F žalovaného. Proti tomuto personálnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, na podklade ktorého riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. SIS-PK-8-28/2023 zo dňa 7. novembra 2023 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) daný personálny rozkaz zrušil a vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. 4. Následne personálnym rozkazom prvostupňového správneho orgánu č. 325 zo dňa 13. decembra 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“) bola žalobkyňa opätovne podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe prevedená z funkcie starší referent špecialista 11. oddelenia 1. odboru sekcie F žalovaného a súčasne ustanovená podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe do funkcie starší referent 53. oddelenia 5. odboru sekcie F žalovaného. Na základe prvostupňového rozhodnutia bola žalobkyňa zároveň zaradená dňom 15. decembra 2023 do 4. platovej triedy, bola jej určená v súlade s § 86 ods. 3 zákona o štátnej službe doba započítateľnej odbornej praxe v dĺžke 20 rokov a 124 dní, bol jej priznaný služobný plat podľa § 84 ods. 3 zákona o štátnej službe a príspevok na bývanie podľa § 141a zákona o štátnej službe, a zároveň bola dňom 14. decembra 2023 podľa § 35 ods. 9 zákona o štátnej službe odvolaná z doterajšej funkcie. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím riaditeľa žalovaného (ďalej len „odvolací orgán“) č. SIS-PK-3-19/2024 zo dňa 25. marca 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietnuté a personálny rozkaz potvrdený. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že podkladové služobné hodnotenie je nezákonné a pre závažné nedostatky je nulitným rozhodnutím, upozornil, že dané služobné hodnotenie bolo schválené prvostupňovým správnym orgánom a odvolanie proti nemu bolo odvolacím orgánom zamietnuté, a teda toto služobné hodnotenie je právoplatné a nemôže byť predmetom ďalšieho preskúmavania odvolacím orgánom podľa § 242 zákona o štátnej službe z dôvodu prekážky res iudicata. 6. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že v personálnom rozkaze absentujú jasné a zrozumiteľné formulovania záverov služobného hodnotenia, z ktorého personálny rozkaz vychádza, resp. vyhodnotenie dôvodov, ktoré viedli príslušného nadriadeného k záveru služobného hodnotenia, uviedol, že zákon o štátnej službe takúto povinnosť neustanovuje, a to pri rešpektovaní § 241 zákona o štátnej službe, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Poukázal pritom na skutočnosť, že podľa § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe obsahuje služobné hodnotenie hodnotiacu časť a záver služobného hodnotenia. Podotkol, že k záveru služobného hodnotenia o nespôsobilosti žalobkyne vykonávať zastávanú funkciu a o spôsobilosti vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, dospela priama nadriadená žalobkyne z dôvodu, že táto ignoruje predchádzajúce služobné hodnotenie č. SIS-34/1-V-11-15/2022 zo dňa 05. januára 2022 (ďalej len „predchádzajúce služobné hodnotenie“) v zmysle rešpektovania pokynov svojho priameho nadriadeného a ďalších nadriadených vykonávať všetky činnosti, ktoré sú jej zverené, pričom dostatočne neovláda všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy žalovaného na výkon verejnej funkcie, a to ani po poskytnutí dostatočne dlhého času, v rámci ktorého nedošlo k náprave. Bol toho názoru, že odôvodnenie personálneho rozkazu je v súlade so zákonom o štátnej službe, a to s ohľadom na skutočnosť, že citovaný zákon vyžaduje pre postup ustanovenia do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe naplnenie základného predpokladu ustanoveného v hypotéze právnej normy vyjadrenej v § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe, ktoré je v odôvodnení náležitým spôsobom s uvedením zákonného rámca objasnené, pričom určujúcou skutočnosťou, na podklade ktorej dochádza k prevedeniu na inú funkciu, je záver služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 4 písm. d) zákona o štátnej službe, ktorý je v personálnom rozkaze jednoznačným a nezameniteľným spôsobom uvedený. 7. Námietky žalobkyne v súvislosti s jej oznámeniami o protispoločenskej činnosti zo dňa 13. januára 2022, zo dňa 21. marca 2022 a zo dňa 11. októbra 2022 považoval vo vzťahu k prejednávanej veci za bezpredmetné s ohľadom na skutočnosť, že všetky uvedené oznámenia o protispoločenskej činnosti boli zákonným spôsobom v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi týkajúcimi sa danej veci a internými predpismi žalovaného riaditeľom žalovaného posúdené ako neopodstatnené.
8. Ďalej uviedol, že § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe stanovuje pri ustanovení do funkcií zákonnú podmienku, podľa ktorej sa policajt ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, pričom je nepochybné, že z dotknutého ustanovenia nevyplýva povinnosť nadriadeného ustanoviť policajta do konkrétnej funkcie, prípadne do vhodnej funkcie, resp. do funkcie, ktorá je z hľadiska vzdelania a kvalifikácie konkrétneho policajta pre výkon jeho ďalšej služby najúčelnejšia. Poukázal na odôvodnenie personálneho rozkazu, podľa ktorého v rámci služobného úradu sekcie F žalovaného sú určené okrem riadiacich funkcií len funkcie starší referent špecialista s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania a starší referent s kvalifikačným predpokladom úplného stredoškolského vzdelania. Konštatoval, že z dôvodu, že na žalobkyňu bolo vykonané služobné hodnotenie so záverom podľa § 27 ods. 4 písm. d) zákona o štátnej službe, a teda, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu, a to funkciu starší referent špecialista, a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, bolo s odkazom na vyššie uvedené, ustanovenie menovanej do funkcie starší referent s kvalifikačným predpokladom úplného stredoškolského vzdelania jediným možným a zákonným východiskom. Z písomnosti „žiadosť o súčinnosť – odpoveď“ zo dňa 12. marca 2024 zároveň zistil, že v rámci služobného úradu sekcie F žalovaného je pre funkciu starší referent určená len 4. platová trieda. 9. Vo vzťahu k započítaniu dĺžky odbornej praxe žalobkyne podotkol, vychádzajúc z personálneho rozkazu, že odborná prax v dĺžke 20 rokov a 124 dní bola žalobkyni započítaná v súlade s § 86 ods. 3 zákona o štátnej službe, a teda prvostupňový správny orgán prihliadal pri ustanovení žalobkyne do funkcie na dĺžku odbornej praxe, pretože jej túto v plnej dĺžke započítal, pričom započítanie odbornej praxe v plnej dĺžke nemalo pre žalobkyňu žiadne negatívne dôsledky. V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že pri jej ustanovení do funkcie nebolo prihliadnuté na jej zdravotný stav, uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadol pri ustanovení do funkcie na zdravotný stav žalobkyne a zároveň, že žalobkyni nebola príslušnou lekárskou komisiou zmenená určená zdravotná klasifikácia A - spôsobilá na výkon štátnej služby policajta, čo vyplýva na jednej strane z písomnosti „žiadosť o súčinnosť – odpoveď“ zo dňa 23. februára 2024, v rámci ktorej bolo zistené, že informáciou o zdravotnom stave žalobkyne, resp. o zdravotnej klasifikácii A disponoval v čase vydania personálneho rozkazu prvostupňový správny orgán, a na strane druhej z písomnosti „úradný záznam“ zo dňa 22. februára 2024 vyplýva, že predseda senátu poradnej komisie riaditeľa žalovaného zriadenej na účely prerokovania odvolania žalobkyne nahliadol do osobného spisu žalobkyne, pričom obsahom spisu nebolo žiadne rozhodnutie, ktorým by príslušná lekárska komisia zmenila určenú zdravotnú klasifikáciu žalobkyne. 10. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej absencii odôvodnenia odňatia osobného príplatku v personálnom rozkaze sa vyjadril, že osobný príplatok podľa § 91 zákona o štátnej službe je nenárokovou zložkou služobného príjmu a jeho priznanie je naviazané na mimoriadnu kvalitu či rozsah výkonu služby, pričom základnou podstatou priznania osobného príplatku je umožniť služobným funkcionárom oceniť individuálne výsledky služobnej činnosti jednotlivých príslušníkov. Ďalej uviedol, že v rámci postupu prevádzania príslušníka žalovaného podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe a súčasne ustanovenia do voľnej funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe sa toto prevedenie vykoná tak, že sa policajt odvolá z doterajšej funkcie a ustanoví do inej funkcie, pričom s odkazom na čl. 6 ods. 2 NR SIS č. 14/2008 pri ustanovení príslušníka do funkcie je riaditeľ alebo riaditeľ sekcie žalovaného povinný prehodnotiť osobný príplatok príslušníka, pri rešpektovaní požiadavky, podľa ktorej príslušníkovi nemožno priznať vyšší osobný príplatok, ako mal priznaný v predchádzajúcej funkcii, ak riaditeľ nerozhodne inak. 11. Konštatoval, že v súvislosti s posudzovaním plnenia štátnej služby žalobkyňou je v odôvodnení personálneho rozkazu uvedené, že žalobkyňa ignoruje predchádzajúce služobné hodnotenie v zmysle rešpektovania pokynov svojho priameho nadriadeného a ďalších nadriadených vykonávať všetky činnosti, ktoré sú jej zverené, pričom žalobkyňa dostatočne neovláda všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy žalovaného na výkon verejnej funkcie, a to ani po poskytnutí dostatočne dlhého času, v rámci ktorého nedošlo k náprave. Dodal, že vo vzťahu k osobnému príplatku je zároveň v odôvodnení personálneho rozkazu uvedené, že žalobkyňa bude plniť služobné úlohy, ktoré sú menej náročné, čo potvrdzuje aj zaradenie do platovej triedy, pričom žalobkyňa služobné úlohy, ktoré bude plniť, nikdy nevykonávala a nemá s nimi skúsenosť.
12. Mal za to, že uvedený popis výkonu štátnej služby žalobkyňou predstavuje dostatočný podklad na posúdenie žalobkyne na účely zhodnotenia kritérií pre priznanie osobného príplatku zmysle § 91 zákona o štátnej službe. Zdôraznil, že v dôsledku ustanovenia žalobkyne do funkcie staršieho referenta došlo k zníženiu množstva, zložitosti a náročnosti služobných úloh, pričom všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré prvostupňový správny orgán v odôvodnení personálneho rozkazu zhodnotil, predovšetkým vo vzťahu ku kvalite plnenia doterajších služobných úloh s dôrazom na konkrétny osobný podiel žalobkyne a úroveň znalosti aplikácie rôznych predpisov, na základe čoho vykonal prognózu kvality plnenia nových služobných úloh, sú uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 7Ssk/11/2022, podľa ktorého je napríklad pochopiteľné, že ak je policajt zaradený na novú funkciu, s ktorou je spojený menší rozsah služobných úloh alebo ich nižšia zložitosť a náročnosť, potom túto okolnosť možno hodnotiť ako dôvod pre priznanie nižšieho alebo žiadneho osobného príplatku. 13. V nadväznosti na námietku žalobkyne, že personálnym rozkazom došlo k jej duplicitnému postihu znížením platovej triedy a zároveň odňatím osobného príplatku, uviedol, že ustanovenie žalobkyne do konkrétnej platovej triedy a prehodnotenie osobného príplatku nie sú postihom, ale len zákonným dôsledkom záveru služobného hodnotenia, ktorým bola žalobkyňa vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú menej zodpovednú funkciu - starší referent. II. Správna žaloba 14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu č. SIS-PK-3-19/2024 zo dňa 25. marca 2024, ako aj personálneho rozkazu prvostupňového správneho orgánu č. 325 zo dňa 13. decembra 2023 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k služobnému hodnoteniu vzala na vedomie, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na prekážku res iudicata. Napriek tomu uviedla dôvody, pre ktoré považuje služobné hodnotenie za nezákonné a pre jeho závažné nedostatky aj za nulitné rozhodnutie. Namietala, že rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu v rozpore s § 241 zákona o štátnej službe neobsahuje jej osobné evidenčné číslo (ďalej len „OEČ“), ktoré nezameniteľne identifikuje osobu príslušníka žalovaného, a zároveň v služobnom hodnotení absentujú pozitívne skutočnosti týkajúce sa jej osoby. Pokiaľ jej bolo v služobnom hodnotení aj v personálnom rozkaze vytýkané, že sa nestala materiálovým kompetentnom a neprevzala materiál alebo triedu MT05 - zabezpečovacia technika, tvrdila, že časť materiálu sa nedala fyzicky skontrolovať, keďže k nemu nemala prístup ani k nemu nebola vyslaná. Podotkla tiež, že jej bezprostredne nariadená, ktorá posudzovala v služobnom hodnotení jej odbornú právnu činnosť, nemá právne vzdelanie. 15. Žalovanému ďalej vytkla rozpor služobného hodnotenia s § 27 ods. 4 písm. e) zákona o štátnej službe, keďže k zákonom stanoveným záverom, že je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, si nemožno pridávať vlastné dodatky, ako napr. „starší referent“, pričom žalovaný si tento nezákonný prístup zo služobného hodnotenia osvojuje aj pri personálnom rozkaze a napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že čo je menej zodpovedná funkcia, určuje platová trieda, ktorá zákonne definuje náročnosť práce a jej zodpovednosť, a preto po služobnom hodnotení mohla byť ustanovená iba na nižšiu platovú triedu (pôvodne bola ustanovená na 7. platovú triedu). Upozornila pritom, že zákon o štátnej službe nepozná pojem „starší referent špecialista“ ani „starší referent“. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný priradzuje k referentským pozíciám (okrem riadiacich pozícií) k staršiemu referentovi špecialistovi platové triedy 8, 7, 6 a 5, čo zodpovedá vysokoškolskému vzdelaniu, a k staršiemu referentovi platovú triedu 4, 3, 2 a 1, čo zodpovedá stredoškolskému vzdelaniu, bola toho názoru, že menej zodpovedná funkcia je v jej prípade aj starší referent špecialista s platovou triedou 6 alebo 5. Zdôraznila, že v odvolaní žiadala, aby bolo preukázané, že nebola voľná žiadna pozícia s platovou triedou 6 a 5 (starší referent špecialista). Z uvedených dôvodov považovala personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a to pre neuvedenie zrejmých dôvodov na jej neustanovenie do platovej triedy 6 alebo 5 a jej ustanovenie iba do platovej triedy 4. 16. Žalovaný podľa jej názoru súčasne konal v rozpore s § 238 zákona o štátnej službe, keď nezabezpečil dôkazy, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci, a taktiež konal v rozpore s § 233 zákona o štátnej službe, keď nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, a nesplnil si povinnosť obstarať
si na rozhodnutie potrebné podklady. Konkrétne tvrdila, že v podanom odvolaní požadovala, aby jej oznámenia o protispoločenskej činnosti boli zabezpečené ako dôkazy do konania, a žalovaný nielenže do spisu nezabezpečil tieto dôkazy, ale k jednému sa v rozhodnutí ani nevyjadril (SIS-48/10-207/2022 zo dňa 28. novembra 2022). Upozornila, že žalovanému podľa vnútorných predpisov oznámila možné spáchanie trestných činov, pričom podľa zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SIS“) nie je v zákonnej kompetencii žalovaného posudzovanie, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin, ale toto prislúcha iba orgánom činným v trestnom konaní. Služobné hodnotenie, ktoré je základom personálneho rozkazu, podľa jej mienky iba potvrdzuje možné páchanie ňou oznámených trestných činov nátlaku a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zdôraznila, že v oznámeniach o protispoločenskej činnosti je spomenutý aj nadriadený, ktorý podpisoval personálny rozkaz, a preto nie je zrejmé, či personálny rozkaz nie je v rozpore s § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe. 17. Ďalej žalovanému vytkla nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia stanovenia výšky jej osobného príplatku na sumu 0 eur. Tvrdila, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere nekorešponduje so samotným žalovaným citovaného rozhodnutia NSS SR sp. zn. 7Ssk/11/2022, ktoré navyše žalovaný citoval iba čiastočne. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že služobné úlohy, ktoré bude plniť, nikdy nevykonávala a nemá s nimi skúsenosť, podľa jej názoru by pri aplikácii uvedeného princípu u všetkých riadiacich (ako aj iných) pracovníkov všetci títo na začiatku ich funkcie museli mať výšku osobného príplatku 0 eur. Nebolo jej tiež zrejmé, prečo sa žalovaný odvoláva na neplatné predchádzajúce služobné hodnotenie, keď už bolo vydané platné služobné hodnotenie. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že „nerešpektovala pokyny“, „nevykonáva všetku činnosť“, „ignoruje...“, spochybňovala, že jej bezprostredne nadriadená a nadriadení nepostupovali a nekonali v zmysle § 53 zákona o štátnej službe a disciplinárne ju nepotrestali. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp. zn. 8Sžo/172/2009 zároveň namietala, že ak by bola pravda, že neovláda všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy žalovaného potrebné na výkon zverenej funkcie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia by tieto skutočnosti museli byť minimálne konkretizované. Žalovaný tiež podľa jej názoru v rozpore s rozhodnutím NSS SR sp. zn. 7Ssk/11/2022 neporovnal množstvo úloh, ktoré boli plnené doteraz, a ktoré bude žalobkyňa plniť na novej funkcii, ich zložitosť a náročnosť, resp. v odôvodnení personálneho rozkazu tieto presné skutočnosti absentujú. Personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie tak podľa jej názoru v rozpore s § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe neobsahujú uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie, a úvah, ktorými bol žalovaný vedený. Navyše upozornila, že po predchádzajúcom služobnom hodnotení (počas dvoch rokov) ani po platnom služobnom hodnotení (počas jedného roka) jej nebol osobný príplatok znížený. 18. Napokon namietala, že žalovaný pri nepriznaní osobného príplatku konal vo vzťahu k nej diskriminačne v rozpore s § 2a ods. 1, 2 zákona o štátnej službe a neoprávnene ju postihol podľa § 2a ods. 8 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), keď voči príslušníkovi žalovaného OEČ 598925, ktorý bol vo februári 2024 preradený na iný odbor, kde sa vyžadujú špecifické odborné vlastnosti (aj vzdelanie) nepostupoval obdobne a ponechal mu osobný príplatok minimálne v takej výške, aký mal na predchádzajúcej pozícii, aj keď s uvedenou problematikou nikdy nepracoval. 19. V nadväznosti na tvrdenie uvedené v personálnom rozkaze, že podľa služobného hodnotenia žalobkyňa neovláda alebo nedostatočne ovláda všeobecne záväzné právne predpisy, uviedla, že aj v prípade pravdivosti tohto tvrdenia jej právnou neznalosťou nespôsobila nikomu ani potencionálnu škodu - v služobnom hodnotení sa to nekonštatuje. Poukázala tiež na skutočnosť, že odvolací orgán vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval porušenie zákona v prvom personálnom rozkaze pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Podotkla, že dané zrušujúce rozhodnutie mal vzhľadom na § 243 ods. 5 zákona o štátnej službe následne rešpektovať aj personálny rozkaz a s ohľadom na § 238a zákona o štátnej službe aj napadnuté rozhodnutie, k čomu nedošlo. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že pred Správnym súdom v Bratislave prebieha pod sp. zn. 1S/20/2023 konanie o jej všeobecnej správnej žalobe proti služobnému hodnoteniu, z ktorého personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie vychádzajú, navrhla predmetné konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 1S/20/2023, keďže prípadné zistenie nezákonnosti služobného hodnotenia správnym súdom bude mať za následok nezákonnosť personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia, a teda v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v tejto veci. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 28. augusta 2024, v ktorom ju navrhol zamietnuť. K návrhu žalobkyne na prerušenie predmetného konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/20/2023 nemal žiadne námietky. 22. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa skutočnosti týkajúce sa služobného hodnotenia napadla už v rámci všeobecnej správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 1S/20/2023. V nadväznosti na námietku žalobkyne ohľadom neuvedenia jej OEČ na rozhodnutí o jej odvolaní proti služobnému hodnoteniu poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa s odkazom na relevantnú právnu úpravu a vydaný zoznam utajovaných skutočností žalovaného (bod 115) uplatňuje výnimka z utajovania príslušnosti k žalovanému, a teda v nadväznosti na § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe v dotknutom prípade totožnosť príslušníka nemala zostať utajená, a preto meno a priezvisko žalobkyne s uvedením, že ide o príslušníčku žalovaného zaradenú v určitej organizačnej zložke, je jednoznačným identifikovaním policajta, ktorého sa rozhodnutie týkalo. Vyjadril sa tiež, že služobné hodnotenie jednoznačne a konkrétne popisuje výkon služobnej činnosti žalobkyňou za stanovené obdobie a vyzdvihuje pozitívne aj negatívne okolnosti so záverom, že negatívne okolnosti prevažovali nad pozitívnymi. 23. K prevedeniu žalobkyne na inú menej zodpovednú funkciu uviedol, že k tomuto kroku prišlo zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, nakoľko bola žalobkyňa služobným hodnotením hodnotená ako nespôsobilá zastávať funkciu a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, pričom jej prevedenie z funkcie vyššej - starší referent špecialista na funkciu nižšiu - starší referent a aj zaradenie do platovej triedy tejto zmene zodpovedajúce bolo realizované v súlade s dikciou príslušnej všeobecne záväznej právnej úpravy a nie je konaním diskriminačným, či v rozpore so zákonom o štátnej službe. V súvislosti s oznámeniami žalobkyne o protispoločenskej činnosti a jej tvrdeniami o údajnom možnom spáchaní trestných činov sa vyjadril, že dané podania žalobkyne boli riadne prijaté a zaevidované a v súlade so zákonom č. 54/2019 Z. z. ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli predložené príslušnému orgánu žalovaného na vybavenie a týmto orgánom aj preverované, na základe čoho jej boli zaslané oznámenia o výsledku preverenia daných oznámení. Upozornil že uvedené oznámenia a súvisiace informácie boli súčasťou podkladov žalovaného v súvislosti so schôdzou osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti žalovaného. Uviedol, že pri vybavovaní dotknutých podnetov neprekračuje svoju pôsobnosť a žiadnym spôsobom sa nesnaží nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní a taktiež z jeho strany neprichádza k snahe o stanovenie toho, či v konkrétnom prípade bol alebo nebol spáchaný trestný čin. Zdôraznil, že vykonanie napadnutého služobného hodnotenia vyplynulo výlučne zo služobnej činnosti žalobkyne, pričom príslušný nadriadení posudzovali kvalitu práce, resp. výkon štátnej služby žalobkyne v hodnotenom období. 24. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prehodnotenia osobného príplatku žalobkyne podľa § 91 zákona o štátnej službe opätovne zdôraznil, že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou služobného príjmu príslušníkov žalovaného, pričom rozhodnutie nadriadeného o priznaní osobného príplatku pre podriadeného príslušníka v určitej výške neznamená, že takýto stav je nemenný, a nadriadený je oprávnený kedykoľvek skúmať, či dôvody na poskytovanie osobného príplatku trvajú a či nedošlo ku skutočnostiam, ktoré môžu odôvodniť toto peňažné plnenie priznať v menšom rozsahu, prípadne ho úplne odňať. Zdôraznil, že pokiaľ príslušní nadriadení výkon štátnej služby žalobkyne za stanovené obdobie vyhodnotili práve so záverom, že je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, tak práve v prípade žalobkyne sa nemožno ustáliť na riadnom odborom výkone služobných činností a úloh jej zverených vo funkcii staršieho referenta špecialistu, do ktorej bola ustanovená pred prevedením do funkcie starší referent, čo je podopreté príslušným spisovým materiálom. Upozornil tiež, že materiály vo veciach služobného pomeru príslušníkov žalovaného vrátane tzv. popisu služobnej činnosti príslušníka žalovaného sú podľa bodu 116 zoznamu utajovaných skutočností žalovaného utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia vyhradené. Mal za to, že
prvostupňový správny orgán sa v personálnom rozkaze dostatočne vysporiadal so všetkými vytýkaným nedostatkami, ktorými bol postihnutý jeho prvý personálny rozkaz v danej veci. IV. Ďalšie podania účastníkov 25. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v replike zo dňa 26. novembra 2025, v ktorej zotrvala na podanej žalobe. 26. Žalovaný v duplike zo dňa 27. februára 2026 trval na svojej predchádzajúcej argumentácii. V. Konanie na správnom súde 27. Prejednávaná vec, ktorá je pred Správnym súdom v Bratislave vedená pod sp. zn. 8S/2/2024, bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu dňa 29. mája 2024 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z. z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“).
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vrátane konania, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 06. augusta 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03. júla 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. VII. Relevantné právne predpisy 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 33. Podľa § 2a ods. 1 zákona o štátnej službe práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z
dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 34. Podľa § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. 35. Podľa § 27 ods. 1 zákona o štátnej službe služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 36. Podľa § 27 ods. 4 zákona o štátnej službe v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 37. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu. 38. Podľa § 91 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení a) vo výkone do výšky 100 %, b) mimo výkonu do výšky 70 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. 39. Podľa § 91 ods. 4 zákona o štátnej službe o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný. 40. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 41. Podľa § 233 ods. 2 zákona o štátnej službe Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 42. Podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 43. Podľa § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom 44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu č. SIS-PK-3-19/2024 zo dňa 25. marca 2024 v spojení s personálnym rozkazom č. 325 zo dňa 13. decembra 2023, ktorým bola žalobkyňa prevedená z funkcie starší referent špecialista 11. oddelenia 1. odboru sekcie F žalovaného a ustanovená do funkcie starší referent 53. oddelenia 5. odboru sekcie F žalovaného, bola zaradená do 4. platovej triedy, bola jej určená doba započítateľnej odbornej praxe v dĺžke 20 rokov a 124 dní, bol jej priznaný služobný plat a príspevok na bývanie, a zároveň bola odvolaná z doterajšej funkcie. 45. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj jej diskrimináciu. Dôvodila nezákonnosťou podkladového služobného hodnotenia, v ktorom prvostupňový správny orgán okrem zákonom stanoveného záveru o jej nespôsobilosti vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilosti vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu použil aj pojmy „starší referent špecialista“ a „starší referent“, ktoré zákon o štátnej službe nepozná. Mala za to, že zodpovednosť funkcie určuje platová trieda, a preto jej mohla byť ako staršiemu referentovi špecialistovi znížená platová trieda z pôvodnej 7. na 6. alebo 5. Odvolaciemu orgánu tiež vytkla nezabezpečenie jej oznámení o protispoločenskej činnosti do spisu a nevyjadrenie sa k nim. Ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie odňatia osobného príplatku, kedy sa žalovaný odvolával aj na jej neplatné predchádzajúce služobné hodnotenie. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o nerešpektovaním pokynov a pod. spochybňovala, že nebola disciplinárne potrestaná. Zároveň namietala, že jej neovládanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov žalovaného nie je v napadnutom rozhodnutí konkretizované a nespôsobila tým nikomu ani potencionálnu škodu. Ďalej žalovanému vytkla, že neporovnal množstvo ňou doteraz plnených úloh a úloh v novej funkcii, ich zložitosť a náročnosť. Navyše upozornila, že po predchádzajúcom ani platnom služobnom hodnotení jej nebol osobný príplatok znížený. Napokon namietala diskriminačný postup žalovaného pri nepriznaní osobného príplatku. 46. V prvom rade správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na prerušenie predmetného konania na čas do právoplatného skončenia konania o všeobecnej správnej žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu o jej odvolaní proti podkladovému služobnému hodnoteniu, ktoré sa vedie pred tunajším správnym súdom pod sp. zn. 1S/20/2023. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v uvedenom konaní, ktoré podľa vlastných zistení správneho súdu nebolo doposiaľ skončené, sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v prejednávanej veci. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že služobné hodnotenie, z ktorého tu napadnuté rozhodnutia vychádzajú, je v spojení s rozhodnutím o odvolaní žalobkyne proti danému služobnému hodnoteniu právoplatné a podľa vedomosti správneho súdu správnej žalobe žalobkyne proti uvedeným správnym aktom nebol priznaný odkladný účinok. Navyše podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, t. j. v danom prípade v čase vydania napadnutých rozhodnutí, kedy podkladové služobné hodnotenie, ako aj rozhodnutie o odvolaní proti nemu objektívne existovali. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobkyne na prerušenie predmetného konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zamietol. 47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ani konanie, ktoré im predchádzalo, nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie daných rozhodnutí. 48. Pokiaľ ide o žalobné body týkajúce sa nezákonnosti podkladového služobného hodnotenia, správny súd na tieto nemohol prihliadnuť, keďže dané služobné hodnotenie predstavuje samostatný predmet prieskumu v správnom súdnictve, pričom jeho zákonnosť je posudzovaná v samostatnom konaní o všeobecnej správnej žalobe žalobkyne aktuálne vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 1S/20/2023. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o prevedení policajta (vrátane príslušníka žalovaného) na inú funkciu v zmysle § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe je obligatórnym zákonným dôsledkom záveru služobného hodnotenia, podľa ktorého je policajt nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu v súlade s § 27 ods. 4 písm. d) zákona o štátnej službe. Z tohto dôvodu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú
námietku žalobkyne ohľadom použitia pojmov „starší referent špecialista“ a „starší referent“ vo výroku prvostupňového rozhodnutia a rovnako ani jej požiadavku, aby bola prevedená na nižšiu platovú triedu (6. alebo 5. namiesto pôvodnej 7. platovej triedy) pri zotrvaní na pozícii starší referent špecialista, keďže prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán boli s poukazom na § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe povinní pri svojom rozhodovaní vychádzať zo záverov v tom čase platného služobného hodnotenia v spojení s rozhodnutím o odvolaní žalobkyne proti tomuto služobnému hodnoteniu. Keďže žalobkyňa je podľa záverov služobného hodnotenia nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu - starší referent špecialista a je spôsobilá vykonávať inú menej zodpovednú funkciu - starší referent, prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, ako žalobkyňu previesť na funkciu starší referent. Zároveň z odpovede na žiadosť o súčinnosť zo dňa 12. marca 2024 obsiahnutej v administratívnom spise, na ktorú poukázal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, je zrejmé, že v rámci služobného úradu sekcie F žalovaného je pre funkciu starší referent určená len 4. platová trieda, ktorú skutočnosť žalobkyňa v podanej žalobe ani nerozporovala. 49. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia nepriznania, resp. odňatia osobného príplatku žalobkyni správny súd považuje za potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Ssk/11/2022 zo dňa 29. marca 2023 (pozn. aj sa keď toto rozhodnutie týka splnenia podmienok na priznanie osobného príplatku podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe a nie podľa ods. 1 ako v prejednávanej veci, napriek rozdielnej maximálnej výške osobného príplatku sú kritériá na jeho priznanie v obidvoch týchto ustanoveniach totožné), na ktorý poukazovala žalobkyňa aj žalovaný: 11. ...Už najvyšší súd v predošlých rozsudkoch sp. zn. 4 Sžo 47/2012 a 6 Sžk 11/2018 vyslovil, že osobný príplatok je fakultatívna zložka služobného príjmu príslušníka Policajného zboru [porov. § 84 ods. 2 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z.], čo zreteľne vyplýva zo použitej formulácie v § 91 ods. 2 cit. zák., že ho príslušníkovi „možno priznať“ rozhodnutím nadriadeného (§ 91 ods. 4 cit. zák.). Charakter tejto náležitosti sa nemení ani jej priznaním, teda naďalej ide o fakultatívnu zložku príjmu, ktorú možno príslušníkovi odňať... 12. Pretože osobný príplatok je fakultatívnou dávkou, ktorú nadriadený policajtovi môže priznať, vykonáva nadriadený v tomto smere správnu úvahu (porov. podobne rozsudok sp. zn. 10 Sžk 8/2020, č. 29/2022 ZNSS). Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúma iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ustanovenie 6 7Ssk/11/2022 § 192 ani § 198 tu neprichádzajú do úvahy, keďže tu nejde o rozhodnutie vo veci správneho trestania, ani sa ním neukladá náhrada škody). Medze a hľadiská pre priznávanie osobného príplatku príslušníkovi Policajného zboru ustanovuje už citovaný § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nadriadený je tak podľa citovaného ustanovenia povinný kumulatívne skúmať množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, a tieto kritériá vždy povinne zohľadniť pri rozhodovaní o osobnom príplatku. Citované ustanovenie síce hovorí doslovne len o kritériách, za ktorých možno osobný príplatok priznať, podľa kasačného súdu sa však rovnaké kritériá musia aplikovať aj pri zvyšovaní, znižovaní a odnímaní osobného príplatku. Zvyšovanie a znižovanie totiž nie je nič iné než (nové) priznávanie príplatku a odnímanie je zasa rozhodovaním o tom, že policajt už nespĺňa podmienky, aby mu bol osobný príplatok naďalej priznaný. Vo všetkých týchto prípadoch tak nadriadený zohľadňuje podmienky (medze a hľadiská) priznania osobného príplatku, ktoré sú ustanovené v citovanom § 91 ods. 2 zákona. ...15. Ako už bolo uvedené, zo znenia § 91 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že nadriadený aj pri odnímaní osobného príplatku musí uplatňovať svoju správnu úvahu tak, že bude prihliadať na kritériá uvedené v citovaných ustanoveniach a na ich rozpracovanie v nariadení č. 17/2008. Tento záver podporuje aj znenie cit. čl. 6 ods. 5 nariadenia, podľa ktorého nadriadený pri zmene zaradenia policajta „prehodnotí“ osobný príplatok. Pojem „prehodnotiť“ totiž už zo všeobecného jazykového hľadiska znamená „zhodnotiť inak, znova, nanovo“, prípadne „inak oceniť“. Zmenou zaradenia policajta v zmysle citovaného ustanovenia je každé zaradenie na inú funkciu v zmysle § 35 ods. 1 alebo 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015. Ak bol teda policajt prevedený alebo preložený na inú funkciu, povinnosťou nového nadriadeného je nanovo zhodnotiť kritériá pre priznanie osobného príplatku v zmysle § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Už z uvedených ustanovení tak podľa kasačného súdu vyplýva, že sama zmena zaradenia do funkcii nemôže viesť k tomu, že sa policajtovi neprizná žiaden osobný príplatok len s odôvodnením, že zatiaľ nemožno zhodnotiť, ako
vykonáva túto novú funkciu. V takom prípade by totiž ustanovenie čl. 6 ods. 5 nariadenia č. 17/2008 bolo zbytočné, keďže policajt v každej novej funkcii by nemohol mať osobný príplatok po určitý čas, teda v zásade do prvého priebežného hodnotenia, z ktorého by bolo možné zistiť, ako plní nové úlohy. Ustanovenie čl. 6 ods. 5 však napriek tomu ustanovuje povinnosť vykonať pri zmene zaradenie nové zhodnotenie (prehodnotenie) osobného príplatku. Keďže úroveň vykonávania nových služobných úloh v danom okamihu neprichádza do úvahy ako kritérium pre určenie osobného príplatku, možno takéto prehodnotenie vykonať len za použitia všetkých kritérií ustanovených v § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a prognózy naplnenia týchto kritérií v novej funkcii. To napokon potvrdzuje aj čl. 4 ods. 1 uvedeného pokynu z 12. augusta 2009, ktorý nepovažuje za dôvod zníženia alebo odňatia osobného príplatku zmenu služobného zaradenia samu osebe, ale len ak sa odrazí na zverených služobných úlohách. 16. Keď teda nadriadený prehodnocuje osobný príplatok pri zaradení policajta do novej funkcie, musí porovnať množstvo služobných úloh, ktoré policajt plnil doteraz a ktoré bude plniť v novej funkcii, a ich zložitosť a náročnosť. Následne musí zhodnotiť kvalitu plnenia doterajších služobných úloh a na jej základe vykonať prognózu kvality plnenia nových služobných úloh. Toto porovnanie musí vykonávať racionálne s ohľadom na to, že osobný príplatok má náležite zohľadňovať všetky citované aspekty výkonu služby policajta. Je napríklad pochopiteľné, že ak je policajt zaradený na novú funkciu, s ktorou je spojený menší rozsah služobných úloh alebo ich nižšia zložitosť a náročnosť, potom túto okolnosť možno hodnotiť ako dôvod pre priznanie nižšieho alebo žiadneho osobného príplatku. Na druhej strane, ak policajt doterajšie (náročnejšie, zložitejšie) služobné úlohy plnil riadne a zodpovedne (hoci aj hodnotenie obsahovalo určité výhrady), potom nezodpovedá racionálnemu uvažovaniu 8 7Ssk/11/2022 jednoduchý záver, že nové úlohy nebude plniť na požadovanej úrovni. Logicky totiž možno predpokladať skôr to, že niekto, kto bol schopný plniť náročnejšie a zložité služobné úlohy, bude schopný (kvalitnejšie) plniť aj jednoduchšie a nenáročnejšie služobné úlohy. Takto vykonané vyhodnotenie musí nájsť svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia (personálneho rozkazu), pretože ide o úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri použití ustanovenia § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., na základe ktorého sa rozhoduje o osobnom príplatku (porov. § 241 ods. 3 cit. zák.). To však neznamená, že by raz priznaný osobný príplatok mal byť spätý s osobou policajta a taký záver nemožno vyvodiť ani zo žalobcom citovaného rozsudku českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 As 171/2014. Aj z neho totiž vo výsledku vyplynul rovnaký záver, k akému dospel aj kasačný súd v predošlých odsekoch, teda že osobný príplatok nemožno odňať len kvôli samotnej zmene zaradenia policajta, ale len po zhodnotení s tým spojených zmien z pohľadu zákonných kritérií.“ 50. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti týkajúcej sa prehodnotenia osobného príplatku, ktorý bol v minulosti žalobkyni priznaný, s výsledkom, že jej bol osobný príplatok po jej prevedení odňatý, dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných bodov o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v predmetnej časti. Žalovaný podľa názoru správneho súdu pri uplatňovaní svojho správneho uváženia v tomto smere zohľadnil všetky zákonné medze a hľadiská pre priznanie osobného príplatku uvedené v § 91 ods. 1 zákona o štátnej službe v nadväznosti na dostatočne zistený skutkový stav rozhodný pre posúdenie všetkých tam ustanovených kritérií. Správny súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný neporovnal množstvo ňou doteraz plnených úloh a úloh v novej funkcii, ich zložitosť a náročnosť, keďže odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí výslovne uviedol, že v dôsledku ustanovenia žalobkyne do funkcie staršieho referenta došlo k zníženiu množstva, zložitosti a náročnosti služobných úloh, pričom vzhľadom na kvalitu plnenia doterajších služobných úloh žalobkyňou a úroveň znalosti aplikácie rôznych predpisov vykonal prognózu kvality plnenia nových služobných úloh. 51. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej neovládanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov žalovaného nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne konkretizované, správny súd konštatuje, že žalovaný na tomto mieste opäť vychádzal z obsahu podkladového služobného hodnotenia, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím orgánom a doposiaľ nedošlo k jeho zrušeniu ani zo strany správneho súdu. V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že neovládaním vyššie uvedených predpisov nespôsobila nikomu ani potencionálnu škodu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach ani netvrdil, že by tým žalobkyňa akúkoľvek škodu spôsobila, resp. že by vznik škody hrozil. V odkaze žalovaného na predchádzajúce služobné hodnotenie žalobkyne správny súd rovnako nevzhliadol pochybenie, keďže žalovaný sa s poukazom naň len pokúšal zdôrazniť tú skutočnosť relevantnú z hľadiska zákonných kritérií pre priznanie osobného príplatku, že pochybenia žalobkyne spočívajúce v nerešpektovaní pokynov priameho nadriadeného či neovládaní
príslušných právnych predpisov sú dlhodobejšieho charakteru a k náprave na jej strane nedošlo ani napriek vytknutiu daných pochybení už v predchádzajúcom služobnom hodnotení. Správny súd súčasne nevyhodnotil ako dôvodné ani námietky žalobkyne, že jej vzhľadom na uvedené pochybenia nebol osobný príplatok znížený už skôr, resp. že nebola disciplinárne potrestaná, keďže odňatie osobného príplatku zákon o štátnej službe nepodmieňuje predchádzajúcim disciplinárnym postihom dotknutého policajta, pričom pri ustanovení žalobkyne do novej funkcie bol žalovaný s odkazom na čl. 6 ods. 2 NR SIS č. 14/2008 povinný jej osobný príplatok prehodnotiť. 52. Žalobkyňa zároveň namietala, že pri odňatí jej osobného príplatku malo dôjsť zo strany žalovaného k jej diskriminácii. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prípade diskriminácie (resp. nerovnakého zaobchádzania) sa musí preukázať existencia neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania na základe zakázaných diskriminačných dôvodov. V tomto smere správny súd konštatuje, že žalobkyňa síce poukázala na iného príslušníka žalovaného, s ktorým mal žalovaný zaobchádzať rozdielne, keď tomuto po prevedení ponechal osobný príplatok, avšak z argumentácie žalobkyne nevyplýva, že ňou uvedený príslušník žalovaného bol v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že daný príslušník žalovaného bol prevedený na iný odbor, kde sa vyžadujú špecifické odborné vlastnosti a vzdelanie, z týchto jej tvrdení nie je vôbec zrejmé, z akých dôvodov k tomuto jeho prevedeniu došlo, a teda či sa rovnako ako u žalobkyne jednalo o prevedenie z dôvodu nespôsobilosti daného príslušníka vykonávať doterajšiu funkciu v nadväznosti na záver služobného hodnotenia. V tejto časti preto žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia a správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú. 53. Súčasne správny súd nepovažoval za opodstatnené ani námietky žalobkyne ohľadom nezabezpečenia jej oznámení o protispoločenskej činnosti do spisu a nevyjadrenie sa k nim. Vzhľadom na skutočnosť, že prevedenie žalobkyne bolo obligatórnym dôsledkom podkladového služobného hodnotenia, pričom v tejto časti žalovaný rovnako vychádzal najmä zo zistení obsiahnutých v predmetnom služobnom hodnotení, správny súd nevzhliadol dôvod sa týmito námietkami bližšie zaoberať, keďže tieto vo svojej podstate smerujú proti podkladovému služobnému hodnoteniu, ktorým sa podľa názoru žalobkyne pokúšal žalovaný, resp. jej priama nadriadená túto neoprávnene postihnúť za podanie uvedených oznámení o protispoločenskej činnosti. Nie je teda zrejmé, aký vplyv by mali dané žalobkyňou tvrdené skutočnosti na výsledok predmetného konania, ohliadnuc od ich vplyvu na podkladové služobné hodnotenie, prieskum zákonnosti ktorého je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 1S/20/2023. Navyše z podanej žaloby ani z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalobkyni bola priznaná ochrana podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolací orgán pritom na odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere v napadnutom rozhodnutí reflektoval, keď konštatoval, že všetky jej oznámenia o protispoločenskej činnosti (hoci jedno z nich opomenul uviesť) boli zákonným spôsobom posúdené riaditeľom žalovaného ako neopodstatnené. 54. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby mu nahradila trovy konania, a súčasne žalovanému žiadne trovy konania ani nevznikli. 56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: 8S/2/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.