Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/15/2023 0723100659 31. 07. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100659.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A.. mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. . XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2023 zamietla podľa § 78 ods. 1, § 66 ods. 3 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 461/2003 Z.z. alebo ZSP) žiadosť žalobkyne o prepočet starobného dôchodku od 3.3.2022. 2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom generálny riaditeľ žalovanej rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2023 ( ďalej len napadnuté rozhodnutie), tak že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu. 3. Žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne uviedla, že žalobkyni bol od 7. 5. 2010 priznaný starobný dôchodok v sume 360,70 EUR mesačne, pričom po tomto dátume naďalej vykonávala zárobkovú činnosť ako povinne poistená SZČO. Tvrdenie žalobkyne o neuskutočnení prepočtu dôchodku za obdobie práce popri poberaní dôchodku je neopodstatnené, pretože žalovaná jej starobný dôchodok za všetky získané obdobia poistenia v rokoch 2010 až 2022 priebežne zvyšovala podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení . Konkrétne tak urobila rozhodnutím zo dňa 17. júna 2015 za roky 2010 až 2014, sériou rozhodnutí zo dňa 26. júla 2018 a 3. septembra 2018 za roky 2014 až 2017 a napokon päticou rozhodnutí zo dňa 23. marca 2023 za obdobia rokov 2018 až 2021 a začiatok roka 2022. Žalovaná vysvetlila dôvody posunu účinnosti zvýšenia dôchodku pri niektorých obdobiach v rokoch 2014 až 2017. Keďže účastníčka ako SZČO neuhradila poistné na dôchodkové poistenie včas, Sociálna poisťovňa postupovala podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 3, v zmysle ktorého sa príslušné obdobie započíta na určenie sumy dôchodku až odo dňa, kedy bola zaplatená celá suma dlžného poistného . Z toho dôvodu boli dotknuté mesiace zhodnotené až k neskorším termínom po ich úplnom doplatení (od 1. januára 2018 alebo od 22. januára 2018). Záverom žalovaná konštatovala, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia poistenia aj dosiahnuté vymeriavacie základy a aktuálna výška dôchodku (612,20 EUR mesačne, resp. 677,10 EUR po valorizácii) plne zodpovedá zákonným nárokom žalobkyne. Keďže nebolo zistené žiadne nezákonné odopretie dávky ani jej vyplácanie v nižšej sume, neboli splnené podmienky na vykonanie ďalšieho spätného prepočtu podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 4. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhal, aby súd podľa ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 5. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že napriek poberaniu starobného dôchodku od roku 2010 nepretržite pracovala ako SZČO a odvádzala poistné na sociálne poistenie. Vyjadrila presvedčenie, že Sociálna poisťovňa jej mala vykonať celkový dopočet a zvýšenie starobného dôchodku za celé obdobie od roku 2010 až po ukončení jej podnikateľskej činnosti. Ďalej namietala nesprávnosť mesačne poukazovaných súm dôchodku, nesprávnosť a nevýhodnosť valorizácií v jednotlivých rokoch a poukázala na rozdiely v poukazovaných sumách (v rádoch centov až jednotiek eur) a nepravidelné doplatky, ktoré považovala za dôkaz pochybenia žalovaného. Žalobným petitom navrhla, aby súd zaviazal Sociálnu poisťovňu vykonať dopočítanie dôchodku od roku 2010 po rok 2021 aj s valorizáciou. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyni bol starobný dôchodok za obdobia dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 7. mája 2010 do 3. marca 2022 priebežne zvyšovaný na základe celkovo desiatich samostatných rozhodnutí vydaných v rokoch 2015, 2018 a 2023 v súlade s § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení 1. K posunu účinnosti zvýšenia za niektoré obdobia rokov 2014 až 2017 došlo z dôvodu oneskoreného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie zo strany žalobkyne ako SZČO, v dôsledku čoho boli tieto obdobia v zmysle § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zhodnotené až odo dňa riadneho vyrovnania celého dlžného poistného 359Sk/20/2019. Všetky obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy žalobkyne boli riadne započítané a dôchodok jej bol vyplácaný v správnej výške. 7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v lehote stanovenej súdom písomne nevyjadrila. II. Konanie na správnom súde 8. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 9. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 10. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 11. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 14. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 15. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. III. Aplikovaná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového
poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 1. Ak poistencovi zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti určí z obdobia dôchodkového poistenia získaného v tomto kalendárnom roku . 17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok a na určenie jeho sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. 18. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, vypláca v nižšej sume, ako patrí, odoprela neprávom alebo sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí . 19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku od 3.3.2022 zamietnutá. 20. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. 9. 2010 priznaný starobný dôchodok od 7. mája 2010. Žalobkyňa po priznaní dôchodku naďalej vykonávala zárobkovú činnosť ako povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Dňa 7. júna 2023 (resp. v predchádzajúcej žiadosti) požiadala žalovaného o celkový prepočet a zvýšenie starobného dôchodku od roku 2010 z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti až do zániku poistenia 21. K základnej námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa mala vykonať celkový prepočet starobného dôchodku až súhrnne po ukončení jej zárobkovej činnosti od roku 2010 spätne, správny súd uvádza, že táto argumentácia vychádza z nesprávneho právneho názoru a nepochopenia zákonného mechanizmu zvyšovania dôchodkov pracujúcich dôchodcov. Zákon o sociálnom poistení v § 66 ods. 3 nestanovuje jednorazový spätný prepočet za viacero rokov spätne pri ukončení činnosti, ale zakotvuje priebežné každoročné zvyšovanie starobného dôchodku k 1. januáru kalendárneho roka zo zákona bez žiadosti (pričom do úvahy sa berie polovica osobných mzdových bodov získaných v predchádzajúcom kalendárnom roku) 1, resp. na žiadosť poistenca pri zániku poistenia počas roka. 22. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom a žalobkyni starobný dôchodok za všetky obdobia poistenia získané po 7. máji 2010 priebežne zhodnotila : za obdobia od 7. 5. 2010 do 31. 7. 2010 a od 1. 7. 2012 do 31. 10. 2014 rozhodnutím zo dňa 17. 6. 2015 od 1. 11. 2014; za obdobia rokov 2014 až 2017 rozhodnutiami zo dňa 26. 7. 2018 a rozhodnutím zo dňa 3. 9. 2018;za obdobia rokov 2018 až 2021 a časť roka 2022 rozhodnutiami zo dňa 23. 3. 2023. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli žalobkyni riadne doručené, neboli napadnuté opravnými prostriedkami a nadobudli právoplatnosť. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/84/2023 zo dňa 26. 6. 2024) platí, že konanie o zvýšení dôchodku neslúži na neobmedzené opätovné preskúmavanie právoplatne priznaných nárokov za minulé obdobia . Žalobkyňa nepreukázala žiadne nové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré by v doterajších právoplatných rozhodnutiach nebolo zahrnuté a zhodnotené. Žiadosť žalobkyne o opätovný prepočet dôchodku od roku 2010 teda naráža na prekážku právoplatne rozhodnutej veci a žalovaná ju dôvodne zamietla. 23. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že niektoré obdobia poistenia v rokoch 2014 až 2017 jej neboli priznané od 1. januára bezprostredne nasledujúceho roka, ale až k neskorším dátumom (napr. od 1. 1. 2018 alebo od 22. 1. 2018), správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval striktne podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia a v zhode s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 9Sk/20/2019 zo dňa 24. 2. 2021) sa povinne poistenej SZČO, ktorá nezaplatila poistné včas a v správnej sume, započíta príslušné obdobie na určenie sumy dôchodku až odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného. Keďže žalobkyňa uhradila poistné za dotknuté mesiace oneskorene, žalovaná bola zo zákona povinná zvýšiť dôchodok až odo dňa zaplatenia dlžného poistného, čo v rozhodnutí zo dňa 6. júla 2023 podrobne odôvodnila.
24. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa nezrovnalostí vo výške poukazovaných dôchodkov a valorizácií správny súd uvádza, že žalobkyňa v tomto prípade je dôležitý základný mechanizmus výplaty dávok a určenia výplatného termínu. Dôchodkové dávky sa poukazujú vopred v určených mesačných výplatných termínoch (u žalobkyne 10. deň v kalendárnom mesiaci). Ak dôjde k zvýšeniu alebo valorizácii dôchodku od 1. januára príslušného roka, suma prináležiaca za alikvotnú časť mesiaca (od 1. do 9. januára) je poistencovi vyplácaná osobitným jednorazovým doplatkom. Žalovaná v liste zo dňa 20. júla 2015, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podrobne zúčtovala všetky priznané nároky a poukázané platby vrátane doplatkov (napr. doplatok 187,32 EUR za obdobie do 9. 8. 2015). Žalobkyňou uvádzané rozdiely sú dôsledkom nesprávneho nezarenia na aplikáciu zúčtovacieho mechanizmu a nepredstavujú nezákonné ukrátenie na dôchodkových právach. 25. V posudzovanej veci neboli splnené ani podmienky pre aplikáciu § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nebolo preukázané, že by žalobkyni bola dávka odopretá neprávom, priznaná v nižšej sume alebo priznaná od neskoršieho dátumu, než od ktorého jej podľa zákona patrila . 26. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobkyne sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).