Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/45/2024 2024200015 10. 04. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:2024200015.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Albín Lancz, advokát, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Piešťanská 81883, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. reg. spisu 03129/2024-21.1.2 zo dňa 11.07.2024, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.09.2024 z a m i e t a . odôvodnenie: I. 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.09.2024, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 17.09.2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. reg. spisu 03129/2024-21.1.2 zo dňa 11.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie obce Šoporňa č. 4487/ÚPaSP 923/2023/2024 zo dňa 06.02.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „dodatočné povolenie stavby“), ktorým prvostupňový správny orgán v zmysle § 88a ods. 4 a 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „Bytový dom“ na pozemku parc. č. 659 v kat. ú. C. pre stavebníčky D. E. C. a F. E. G.. Pre dokončenie stavby boli prvostupňovým rozhodnutím určené záväzné podmienky. 2. Žaloba bola následne prípisom zo dňa 03.10.2024 postúpená na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 22.10.2024. 3. Žalobkyňa súčasne s podaním žaloby navrhla priznať v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „SSP“) odkladný účinok správnej žalobe „vzhľadom na skutočnosť, že stavebník pokračuje vo výstavbe bez toho, aby splnil predpísané podmienky, a vzhľadom na možné nezvratné dôsledky, ktoré by pokračovanie stavebných prác mohlo spôsobiť [...]. Je potrebné predísť situácii, kedy by sa následky nezákonného rozhodnutia prejavili skôr, než súd rozhodne o tejto veci.“ Žalobkyňa neuvádza žiadnu bližšiu špecifikáciou „nezvratných dôsledkov“. Z textu žalobných bodov je však možné abstrahovať, že žalobkyňa namieta aj nesplnenie odstupových noriem od susedných pozemkov, keď je stavba realizovaná stavebníkmi vo vzdialenosti len 1 meter od hranice pozemku žalobkyne. Nová stavba podľa žalobkyne neumožňuje riadnu údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Žalobkyňa tiež uvádza: „Nová výstavba zároveň výrazne ohrozuje aj statiku a odvodňovacie pomery okolia domu, pričom dochádza k ohrozeniu zvýšenou vlhkosťou základov domu, keďže nová výstavba bola vykonaná po navýšení terénu donáškou novej zeminy (zvýšenie úrovne ternu novej výstavby spôsobuje odtok vôd priamo k základom domu
žalobkyne)“. Túto situáciu má preukazovať „Obrazový záznam o donáške zeminy a zvýšení úrovne terénu“ a „Fotodokumentácia k situácii v prírode“. 4. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.03.2025. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného neosvedčila, ale ani nekonkretizovala, existenciu skutočností, ktoré by predstavovali reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. II. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. III. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.
11. SSP pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. 12. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa svoj návrh podložila len tvrdením o „nezvratných dôsledkoch“, ktoré by mohlo spôsobiť pokračovanie stavebných prác. Ako je uvedené v bode 3 tohto uznesenia, ako nezvratné dôsledky možno identifikovať len tvrdenie žalobkyne o ohrození statiky a odvodňovacích pomeroch okolia domu žalobkyne, pričom má dochádzať k ohrozeniu základov domu zvýšenou vlhkosťou, keďže nová výstavba bola vykonaná po navýšení terénu donáškou novej zeminy. Tieto tvrdenia žalobkyňa nepodložila žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami. K návrhu na priznanie odkladného účinku boli priložené len 3 fotografie, ktoré zobrazujú: 1) kopy zeminy (bez možnosti bližšie identifikovať miesto jej uloženia), 2) plot a dom (pravdepodobne patriaci žalobkyni), vrátane susediaceho pozemku s existujúcou vegetáciou, 3) plot a dom (pravdepodobne patriaci žalobkyni), vrátane susediaceho pozemku s existujúcou vegetáciou; fotografia č. 3 zobrazuje to isté ako fotografia č. 2 z iného uhla pohľadu. Žiadna iná fotodokumentácia, ale ani v žalobe označený „Obrazový záznam o donáške zeminy a zvýšení úrovne terénu“, nie je súčasťou podania žalobkyne. Tieto dôkazy nepreukazujú v žiadnom rozsahu žalobkyňou tvrdené ohrozenie statiky domu, či odvodňovacích pomerov okolia domu žalobkyne. Nijako nepreukazujú, že by dochádzalo k ohrozeniu základov domu zvýšenou vlhkosťou a už vôbec nepreukazujú vykonanie výstavby po navýšení terénu spôsobom, ktorý by mal spôsobovať priamy odtok vôd zo stavby na základy domu žalobkyne. Správny súd zároveň uvádza, že z dokumentu nachádzajúceho sa v súdnom spise, ktorý potvrdzuje vykonanie overenia podpisov v elektronickej správe vyplýva, že prílohami podania boli aj dva pdf súbory označené ako „Fotodokumentacia – navoz zeminy“ a „Fotodokumentacia – aktualny stav“. 13. Správny súd tak na podklade súdneho i administratívneho spisu, návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrenia žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobkyňa, ktorá podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinná preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a potrebu nariadenia odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko sa obmedzila výlučne na tvrdenie o nezvratných dôsledkoch a všeobecné tvrdenie o hrozbe zvýšenej vlhkosti základov domu. Takéto tvrdenia samy o sebe nie sú dostatočné na prelomenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Tvrdenie o spôsobovaní negatívnych dôsledkov na existujúcu stavbu žalobkyne je potrebné minimálne osvedčiť dôkazmi, ktoré je povinná žalobkyňa predložiť spolu s takýmto návrhom. Žalobkyňa súdu ani len neuviedla a už vôbec dôkazmi neosvedčila, ako je upravená hranica pozemku v jej vlastníctve, neuviedla detailne, ako je upravená stena a základy jej domu, neuviedla detailne, ako je upravená časť pozemku, na ktorom sa má realizovať stavba, ktorá priamo susedí s jej pozemkom/domom a k tomu nepredložila žiadnu konkrétnu a detailnú fotodokumentáciu. Fotky predložené žalobkyňou nezobrazujú tieto relevantné časti pozemku, no zobrazujú širší pohľad na susediaci pozemok. Z predložených fotografií nie je možné v žiadnom rozsahu potvrdiť žalobkyňou tvrdené skutočnosti o nezvratných dôsledkoch. Žalobkyňa nepredložila ani žiadne vyjadrenie statika alebo inak odborne spôsobilej osoby, ktoré by potvrdilo ohrozenie statiky domu žalobkyne, prípadne ohrozenie odvodňovacích pomerov okolia domu žalobkyne. Nepredložila ani žiadne iné podklady, ktoré by preukazovali, že bez priznania odkladného účinku správnej žaloby hrozí poškodenie majetku žalobkyne, resp. ňou tvrdený nenapraviteľný následok. Žalobkyňa nedala
súdu žiadnu možnosť vyhodnotiť aktuálne pomery na mieste. Ani jej tvrdenie, že dodatočné povolenie stavby ohrozuje jej nehnuteľný majetok, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. 14. Súd nespochybňuje negatívny dopad, aký môže mať na susediace nehnuteľnosti prebiehajúca výstavba, no miera a intenzita tohto dopadu musí byť konkretizovaná a následne aj osvedčená vo svetle konkrétnych pomerov vo vzťahu k žalobkyňou uvádzaných následkom. V prejednávanej veci žalobkyňa v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/ SSP). 15. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu, ktorý predkladá návrh. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobkyne, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 17. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 18. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Súd však zároveň uvádza, že zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku netvorí prekážku rozhodnutej veci a takýto návrh je možné podať aj opakovane. 19. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len Nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň podľa § 84 ods. 9 Nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho súdneho konania. 20. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.