Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/77/2022 1022201216 10. 12. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201216.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2022 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), žalobcovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 14.06.2010 priznala starobný dôchodok v sume 230,20 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol starobný dôchodok žalobcu zvýšený od 01.01.2011 na sumu 234,40 eur mesačne, od 01.01.2012 na sumu 242,20 eur mesačne, od 01.01.2013 na sumu 253,40 eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 262,20 eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení zopakoval doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedol, že dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom 13.04.2009, ku ktorému dňu získal 14 378 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 39 rokov a 143 dní. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 777,40 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,1392 x 39,3918 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 = 777,40 eur mesačne. Po vzniku nároku
na starobný dôchodok žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu od 13.04.2009 do 13.06.2010 a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 23,87141988 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 2,5878 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 801,30 eur mesačne. Z takto určenej sumy starobného dôchodku patrí podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 427 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 7,00 %, to je o 56,09100000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 857,36241988 eur mesačne je určená súčtom súm 777,40 eur, 23,87141988 eur a 56,09100000 eur. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 634,11722309 eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 857,36241988 eur mesačne a koeficientu 0,73961397 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 30 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 40,5617 rokov. Suma starobného dôchodku 223,30 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 857,36241988 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, 634,11722309 eur mesačne. Ďalej je v odôvodnení uvedený s poukazom na ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. výpočet starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. a konštatované, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru je 223,30 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a Dohovoru je 57,90 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru je vyššia, starobný dôchodok patrí v tejto sume. Ďalej je odôvodnené zvýšenie starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a skutočnosť, prečo bola doba štúdia žalobcu na VSOŠ leteckej v Košiciach od 01.09.1969 do 31.07.1971 zhodnotená v III. pracovnej kategórii. Napokon je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, že doba od 01.08.1973 do 30.06.2002 a od 01.03.2003 do 31.03.2004, kedy žalobca, ako vojak z povolania, vykonával činnosť pilota, mu bola započítaná na nárok na výsluhový dôchodok, preto mu nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 ods. 1 písm. a) a § 41 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol. Žalobcovi bol od 01.04.2004 priznaný výsluhový dôchodok a bola mu na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená skutočná doba služby od 01.08.1971 do 31.03.2004. Zhodnotenie zvýhodnenej doby služby nebolo potrebné, nakoľko získal skutočnú dobu služby v dostatočnom rozsahu na vznik nároku na výsluhový dôchodok. II. Žaloba 3. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.08.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vo výkone vojenskej služby (ako pilot lietadla) odslúžil celkovo 11 932 dní (10 380 dní + 1 552 dní), t. j. 32 rokov a 252 dní. Okrem toho ako mladistvý študoval a zároveň slúžil v 1. a 2. ročníku VSOŠL v Prešove 699 dní v čase od 01.09.1969 do 31.07.1971, t. j. 1 rok a 334 dní. Táto doba predchádzala vojenskému povolaniu, predstavovala nedeliteľnú súčasť prípravy na budúce vojenské povolanie. Po skončení vojenskej kariéry v čase od 01.07.2004 do 14.06.2010 vykonával civilné zamestnanie v dĺžke 2 175 dní (t. j. 5 rokov a 350 dní). Žalobca prevažnú časť vojenskej služby vykonával vo funkciách výkonných letcov – pilot nadzvukového a podzvukového lietadla vybaveného zbraňovými systémami na obranu teritória a vzdušného priestoru ČSSR. V súlade s platnou legislatívou sa mu v jednotlivých obdobiach na účely sociálneho zabezpečenia započítavala zvýhodnene doba výkonu funkcií výkonných letcov, a to dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií. Doba od 01.09.1969 do 31.07.1971, t. j. 1 rok a 334 dní, ktorá predchádzala vojenskému povolaniu žalobcu
(predstavovala štúdium a výkon služby v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej ako nedeliteľná súčasť prípravy na budúce povolanie). Táto doba reálneho výkonu vojenskej služby nebola posudzovaná v I. kategórii funkcií, ale iba v málo bonitnej III. pracovnej kategórii a navyše až od 18. rokov fyzického veku, hoci preukázateľne žalobca vykonával službu podľa vojenských predpisov, rozkazov vojenských veliteľov a nariadení v regulárnych kasárňach ČSĽA už od dovŕšenia svojho veku 15. rokov. Po skončení vojenskej kariéry dňa 31.03.2004 žalobca pracoval v civilnom sektore od 01.07.2004 do 30.04.2021. Vojenským výsluhovým dôchodcom sa stal dňom 01.04.2004. 4. Žalobca ďalej nesúhlasil s výpočtom krátenia starobného dôchodku a v žalobe uviedol vlastný výpočet. Podľa žalobcu žalovaná svojim postupom porušila princíp primeranosti a alikvótnosti, čím dochádza k neprimeranému zaobchádzaniu s osobou žalobcu. Žiadal, aby žalovaná uznala žalobcovi aj 1. a 2. ročník (od 01.09.1969 do 31.07.1971, t. j. 1 rok a 334 dní) Vojenskej strednej odbornej školy leteckej ako I. kategóriu funkcií. Výkon vojenskej základnej služby sa v prípade žalobcu musí posudzovať od veku 17 rokov, teda odo dňa 01.09.1971. Napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. lebo neobsahuje predpísané náležitosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia mala postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel si mala obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.11.2022 uviedla, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdením zo dňa 16.02.2022 číslo VÚSZ- 652010052500402/2022 oznámil, že v období od 01.09.1969 do 31.07.1973 žalobca študoval na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Košiciach a toto štúdium bolo od 01.09.1969 do 31.07.1971 zaradené do III. pracovnej kategórie, a štúdium od 01.08.1971 do 31.07.1973 bolo zaradené do I. kategórie funkcií z dôvodu, že v tomto období žalobca vykonával základnú vojenskú službu. Uvedené vyplýva z výkazu dôb, ktorými osobitný útvar sociálneho zabezpečenia disponuje. Z historického prehľadu sociálneho zabezpečenia vojakov vyplýva, že na štúdium VSOŠ a Vojenské gymnáziá (ďalej len “VG“) boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava (napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, t. j. školský zákon, zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl). Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaný naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) vojenskej služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku SOŠ. Zákon zaradenie štúdia na VSOŠ do I. a II. kategórie neumožňoval, napriek tomu, že žiaci týchto škôl vykonávali podobnú činnosť ako vojaci z povolania, nakoľko na toto povolanie sa len pripravovali. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG nemohli byť počas štúdia vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. S poukazom na uvedené nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku na VSOŠ a VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-52504- 9/2013-OVZ zo dňa 26.02.2014 v dobe od 01.08.1973 do 30.06.2002 a od 01.03.2003 do 31.03.2004 žalobca, ako vojak z povolania, vykonával činnosť pilota. Uvedená doba pilota bola ako zvýhodnená doba zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.04.2004 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bol od 01.04.2004 priznaný výsluhový dôchodok a bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená skutočná doba služby od 01.08.1971 do 31.03.2004. Zhodnotenie zvýhodnenej doby služby nebolo potrebné, nakoľko žalobca získal skutočnú dobu služby v dostatočnom rozsahu na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným
skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. file_0.jpg file_1.wmf file_2.jpg file_3.wmf
file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 31.03.2023, pričom zopakoval časť argumentácie uvedenej v žalobe. Ďalej uviedol, že finančné a naturálne príjmy, ktoré od 01.09.1969 do 31.07.1973 reálne od štátu dostával, by sa mu mali prejaviť vo vyššej sume starobného dôchodku. Žalobca mal za to, že počas obdobia od 01.09.1969, až do dosiahnutia plnoletosti dňom 13.04.1972 bol v ČSSR detským vojakom, a že boli porušované jeho základné ľudské práva a obmedzovaná sloboda bez opory v zákone. Ďalej žalobca vo vyjadrení uviedol podrobnú argumentáciu týkajúcu sa postavenia a povinností mladistvých žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ. Namietal tiež nezohľadnenie prevzatia 8-ročného záväzku k výkonu ďalšej vojenskej služby, ktorý musel žalobca tesne pred maturitou podpísať. Žalobca žiadal, aby súd posúdil objektívnosť započítania zvýhodnenej doby posúdenej na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.04.2004 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. s tvrdeniami Sociálnej poisťovne, ktoré ho výrazne poškodzujú.
IV. Konanie na správnom súde 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobu prejednal na pojednávaní dňa 10.12.2025 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. 8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Za sporné považoval zaradenie štúdia v 1. a 2. ročníku školy len do III. pracovnej kategórie a tiež nezahrnutie zvýhodneného zápočtu rokov na výsluhový dôchodok do výpočtu starobného dôchodku resp. do jeho krátenia. Žiadal zrušiť
napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a to pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pre nedostatok skutkových a právnych zistení. Žalovaná poukázala na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobu navrhla zamietnuť ako nedôvodnú. V. Právne posúdenie 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
18. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bol žalobcovi od 14.06.2010 priznaný starobný dôchodok. 19. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj pripojeného spisu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím zo dňa 26.05.2004, č. 65201005250402/6-VÚSZ/DO 1 priznal žalobcovi od 01.04.2004 výsluhový dôchodok podľa § 38 zák. č. 328/2002 Z. z. v sume 25.294,- Sk. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.08.1971 do 31.03.2004 (z toho od 01.08.1971 do 31.07.1973 - základná vojenská služba vo vojenskej škole v I. kat. funkcií, od 01.08.1973 do 17.07.1975 - ďalšia služba vo vojenskej škole v I. kat. funkcií, od 18.07.1975 do 31.12.1999 - vojak z povolania v I. kat. funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2003 vojak z povolania v III. prac. kategórii, od 01.01.2004 do 31.03.2004 - vojak z povolania bez kategórie). Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 30 rokov. Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 31.05.2022 bola žalobcovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená skutočná doba služby od 01.08.1971 do 31.03.2004. Zhodnotenie zvýhodnenej doby služby nebolo potrebné, nakoľko žalobca získal skutočnú dobu služby v dostatočnom rozsahu na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom 13.04.2009. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 26.06.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.06.2010. Rozhodnutím číslo 540 413 2943 0 zo dňa 22.01.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 09.01.2015 žalovaná podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 14.06.2010 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 230,20 eur mesačne a zároveň rozhodla o postupnom zvýšení starobného dôchodku žalobcu až na sumu 262,20 eur mesačne od 01.01.2014. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.10.2021, č. k. 10Sd/31/2014-171 obe tieto rozhodnutia žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 20. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu zamestnania vo všeobecnom systéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku aj so zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené, ako aj so zohľadnením hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného teoretického starobného dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 samotný starobný dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne na doby zamestnania s vylúčením doby služby (ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku), a tak dospieť k sume starobného dôchodku, na ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného systému. 21. Z odôvodnenia napadnutého (ako aj prvostupňového) rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vypočítala sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 777,40 eur mesačne. Následne k tejto sume pripočítala sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 23,87141988 eur mesačne a dospela tak k sume starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 801,30 eur mesačne. K takto určenej sume starobného dôchodku pripočítala podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 427 dní dôchodkového poistenia pripočítala zvýšenie o 7,00 %, to je o 56,09100000 eur mesačne. Sumu starobného dôchodku 857,36241988 eur mesačne určila ako súčet súm 777,40 eur, 23,87141988 eur a 56,09100000 eur. Takto určenú sumu dôchodku následne žalovaná krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takýto postup bol však nesprávny. 22. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. To znamená, že súd môže prihliadnuť aj na také vady napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca v žalobe nenamietal. Pokiaľ žalovaná v žalobcovom prípade postupovala tak, že zvýšila teoretickú sumu dôchodku o sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj o ďalšie zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nepostupovala správne. Pre výpočet zvýšenia starobného dôchodku nie je možné zvyšovať „teoretickú výšku“ starobného dôchodku a tú následne krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Naopak, pri zvýšení je potrebné vychádzať z takej sumy starobného dôchodku, na akú vznikol nárok k 13.04.2009
(po už vykonanom krátení). Postup žalovanej, ktorá zvýšenie podľa týchto ustanovení pripočítala k teoretickej sume starobného dôchodku, potom viedol k tomu, že aj tieto zvýšenia podliehali kráteniu podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takéto krátenie sa však mohlo vykonať len k 13.04.2009 pri zisťovaní, na aký starobný dôchodok žalobcovi vznikol nárok. Na krátenie ďalších nárokov získaných zo samostatných dôb zamestnania po prvom vzniku nároku na starobný dôchodok však už nebol žiaden dôvod (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/26/2024 z 29. januára 2025, body 14 – 17). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila. 23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebola doba štúdia v 1. a 2. ročníku (od 01.09.1969 do 31.07.1971, t. j. 1 rok a 334 dní) Vojenskej strednej odbornej školy leteckej započítaná ako I. kategória funkcií, s tou sa vyporiadal už Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 9So/25/2018, týkajúcom sa žalobcovej veci, keď uviedol: „Podľa Prílohy č. 3 ods. 1 Nariadenia náčelníka generálneho štábu Československej ľudovej armády č. 11 z 02.08.1985 (ďalej len „nariadenie“) s názvom „Zásady pre vykazovanie základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže“, poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb.], t. j. v III. pracovnej kategórii. Počas štúdia na vojenskej strednej odbornej škole v rokoch 1968 až 1972 sa podľa nariadenia základná vojenská služba vykonávala v 3. a 4. ročníku a zápočet služby sa vykonal tak, že sa odo dňa vyradenia zo školy (v danom prípade od 31.07.1973) odpočíta 24 mesiacov. Základná vojenská služba bola teda navrhovateľovi započítaná od 01.08.1971 do 31.07.1973 v súlade s uvedeným nariadením. Aj vzhľadom na uvedené je požiadavka navrhovateľa na hodnotenie doby štúdia v I. kategórii funkcií pred 17. rokom veku nedôvodná.“ K tomu súd ešte dodáva, že čo sa týka doby štúdia na vojenských gymnáziách a vojenských stredných školách, táto problematika bola viackrát riešená Najvyšším súdom SR ako aj Najvyšším správnym súdom SR (napr. 7Sk/22/2019, 9Sžsk/20/2018, 9So/108/2016, 7Sk/38/2020). Z už ustálenej judikatúry týchto súdov, potvrdenej Ústavným súdom SR (napr. II.ÚS 295/2022) vyplýva, že štúdium na vojenskej strednej odbornej škole (vrátane vojenského gymnázia) nie je službou vojakov z povolania, pričom toto štúdium sa do služby zarátava až momentom nastúpenia na základnú (náhradnú) službu, avšak nie z dôvodu štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, ale z dôvodu vykonávania základnej (náhradnej) služby (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.02.2023, sp. zn. 7Ssk/62/2021). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta sumu priznaného starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom ustáli túto sumu starobného dôchodku (krátenú) ku dňu vzniku tohto nároku a až následne vykoná príslušné zvýšenia. Nadväzne vypočíta sumu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., výsledné sumy porovná a prizná vyšší starobný dôchodok. 25. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania, keďže mal úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).