Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Sa/11/2022 1022200224 24. 06. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200224.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, B., práv. zast.: JUDr. Florián Karabinoš, advokát so sídlom Romanova 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) v zmysle § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) bola žalobcovi od dátumu 10. júna 2021 znížená suma priznaného invalidného dôchodku na sumu XXX,XX EUR mesačne z dôvodu, že došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ako „MPSVZČ“) na hodnotu 70 % v porovnaní so zdravou osobou oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v dôsledku nového posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava odborným posudkom zo dňa 8. apríla 2021. Z posudkového záveru vyplýva, že hodnota MPSVZČ oproti posudku zo dňa 16. marca 2020 bola znížená o 5 % na hodnotu 70 % z dôvodu, že ostatné ochorenia (chronický hnisavý zápal stredného ucha a vysoký krvný tlak) nie sú zdokumentované a ostali bez navýšenia. Žalobca v septembri 2017 utrpel úraz chrbtice pri autohavárií – podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie hrudníka a brušnej steny, zlomenina tela stavca L5 so zasahovaním fragmentu do miechového kanála s kontaktom na odstup koreňov S1 obojstranne. Pre nedostatočný efekt konzervatívnej liečby, indikovaná operácia, ktorá bola vykonaná dňa 29. mája 2018 ako stabilizačná operácia L4-S1. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2021, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu vo veci priznania invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. 3. V odvolaní zo dňa 17.06.2021 žalobca uviedol, že s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa sa nestotožňuje, pretože napádané rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku vychádza z nesprávnych
záverov odborného posudku o invalidite. Odborný posudok zo dňa 08.04.2021 je nesprávny, pretože nezohľadnil a neobsahuje aj iné choroby resp. zdravotné postihnutia, ktorými trpí odvolateľ (žalobca) a ktoré majú vplyv na MPSVZČ – hnisavý zápal stredného ucha a artériová hypertenzia. K odvolaniu boli priložené dve lekárske správy za účelom preukázania nezlepšenia zdravotného stavu bez reálneho predpokladu na zlepšenie do budúcnosti – 1) nález otorinolaryngológa zo dňa 27.05.2021, 2) lekárska správa z interného vyšetrenia zo dňa 09.06.2021. Odvolateľ na základe uvedeného žiadal Sociálnu poisťovňu aby ako správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušila a nahradila ho novým rozhodnutím tak, aby pri zohľadnení lekárskych správ miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neznížila z pôvodnej hodnoty 75 %. 4. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. V zmysle posudku zo dňa 10. decembra 2021 vyplýva, že posudkový lekár MPSVZČ opätovne uznal na hodnote 70 % pre úraz chrbtice, 5% pre iné choroby nebolo navýšené z dôvodu: „Ostatné ochorenia, dokumentované otorinolaryngologickým nálezom so stavom po tympanoplastike v minulosti a ľahkou poruchou sluchu a artériová hypertenzia bez hypertenzných kríz, bez orgánového postihnutia, so stabilizovanými hodnotami krvného tlaku, kontrolovaná, sú z hľadiska trvania invalidity nepodstatné. Z uvedeného dôvodu nemením posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky z apríla a júna 2021, nariaďujem skrátenie lehoty kontrolnej lekárskej prehliadky.“ 5. Žalovaná v napádanom druhostupňovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2021 uviedla, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vo svojom posudku zo dňa 10.12.2021 dostatočne odôvodnil svoje závery aj s poukazom na predložené lekárske správy žalobcu, pričom posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 ZSP posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zdravotný stav žalobcu komplexne posúdili a to na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne zhodnotili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti v nadväznosti na vtedy prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19, posudkový lekár sociálneho zabezpečenia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 10. decembra 2021 vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzoplazia, deformujúca dorzoplazia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena c) - s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (z rozpätia 70 % - 80 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP neurčil. Posudkový lekár posúdil aj žalobcom v odvolaní predložené lekárske správy – otorinolaryngo-logické vyšetrenie v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave zo dňa 27.05.2021, interné vyšetrenie v ProCare Vlčie hrdlo v Bratislave zo dňa 09.06.2021 ako aj ďalšie lekárske správy zo skoršieho obdobia. Tieto ostatné ochorenia posudkový lekár sociálneho poistenia z hľadiska trvania invalidity považoval za nepodstatné, nezvýšil MPSVZČ o 5 percentuálnych bodov a nariadil skrátenie lehoty kontrolnej lekárskej prehliadky. Na základe uvedeného generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán považoval prijaté závery v prvostupňovom rozhodnutí za správne, nakoľko žalobca ako účastník konania v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili. II. Žaloba a jej dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2021 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu zo dňa 16.02.2022 a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej zrušil a žalobcovi priznal k rukám náhradu trov konania a trovy
právneho zastúpenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe nesúhlasí so závermi druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na odborné lekárske posudky vypracované dňa 08.04.2021, resp. dňa 10.12.2021, v ktorých bola žalobcovi oproti odbornému lekárskemu posudku zo dňa 16.03.2020 znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 percentuálnych bodov z hodnoty 75 % na 70 % pre iné ochorenia vydokladované žalobcom – chronický hnisavý zápal stredného ucha a artériová hypertenzia. Pri skoršom odbornom lekárskom posudku zo dňa 08.04.2021 bolo uvedené, že „Ostatné ochorenia nie sú zdokumentované“, čo viedlo posudkového lekára sociálneho poistenia k záveru, že nepriznal zvýšenie MPSVZČ nad hodnotu 70 %. V neskoršom odbornom lekárskom posudku zo dňa 10.12.2021 pri odvolaní žalobcu a doložení dvoch lekárskych správ – nálezov, posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že tieto diagnózy „sú z hľadiska trvania invalidity nepodstatné.“ Pri oboch odborných lekárskych posudkoch žalobca poukazuje na to, že neobsahujú tak meno lekára, ktorý posudok vyhotovil ani meno lekára, ktorý ho overil a rovnako tak žiaden podpis. Teda nie je možné overiť, či dané posudky skutočne vyhotovil posudkový lekár. Zároveň poukázal na rozpory medzi vypracovanými posudkami. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 16.03.2020 sa nad rámec 70 % MPSVZČ priznáva ďalších 5 % za iné ochorenia, v nasledujúcom zo dňa 08.04.2021 je táto skutočnosť prehliadaná. Po zdokladovaní diagnóz žalobcom v odvolacom konaní, odborný lekársky posudok zo dňa 10.12.2021 tieto diagnózy už uvádza, avšak nepriznáva im žiaden význam z hľadiska invalidity. Pre žalobcu je preto tento lekársky posudok nepresvedčivý, neobjektívny a je v priamom rozpore so skorším lekárskym posudkom zo dňa 16.03.2020 bez riadneho odôvodnenia odlišného vyhodnotenia diagnóz. Žalobca uvádza, že ide o ochorenia, ktoré majú objektívny vplyv na mieru na MPSVZČ, majú chronický charakter a nie je tu možné reálne očakávať, že sa v priebehu roka odstránia. Tieto choroby sú u žalobcu naďalej prítomné, ku zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo čo ani závery neskorších odborných lekárskych posudkov neuvádzajú a preto sa javí zníženie invalidného dôchodku za absurdné. Pritom zdôraznil, že to nie je jeho subjektívne hľadisko vyhodnotenia zdravotného stavu ale ide o objektívne závery špecialistov, z nich žiaden nekonštatoval zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Posudok zo dňa 10.12.2021 nie je po medicínskej stránke riadne logicky zdôvodnený a dokonca odporuje skorším zisteniam v posudku zo dňa 16.03.2020. Záverom žalobca uviedol, že žalovaná nemala dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia, nedostatočne zistila skutkový stav na riadne posúdenie veci, jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhol aby v súdnom konaní za účelom objektivizovania zdravotného stavu a odstránenia pochybností bol vyhotovený spoločný znalecký posudok viacerými znalcami, a to na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu znalcami z odboru 48 00 00 Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: 48 10 00 Neurológia, 48 12 00 Ortopédia, 48 13 00 Otorinolaryngológia a 48 07 07 Kardiológia. III. Vyjadrenia žalovanej 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podotkla, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej posúdil dňa 03.10.2018 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zlomeninu driekovej chrbtice, driekového stavca L5 pri úraze v septembri 2017, pričom stabilizačná operácia L4-S1 bola vykonaná až v máji 2018. Pokračovala dispenzárna starostlivosť neurológom, ortopédom a rehabilitačným lekárom. Pre krátky čas po operácii, prítomnú hypotrofiu svalstva, oslabenú dorzálnu flexiu palca ľavej nohy a poruchu hybnosti v driekovom úseku, stav po zlomenine stavca bol posúdený dolnou hranicou položky – stav po operácii chrbtice s nepriaznivým reziduálnym efektom. Z dôvodu zabezpečenia pokojového režimu na dostatočné obdobie potrebné na doliečenie, percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola zvýšená o 5 % za ostatné ochorenia na výslednú hodnotu 75 %. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke bol predložený neurologický nález žalobcu zo septembra 2020, chirurgický nález z marca 2021, výsledok vyšetrenia lumbálnej chrbtice počítačovou tomografiou z februára 2021 a predmetné nálezy dokumentujú nezmenený zdravotný stav, ku ktorému naďalej zodpovedá hodnota 70 % MPSVZČ. Ostatné chorenia, na ktoré vo svojom odvolaní v administratívnom konaní poukazoval žalobca, sú po zmiernení klinických príznakov bezvýznamné a preto posudkovým lekárom sociálneho poistenia došlo ku zníženiu o 5 percentuálnych bodov. Žalovaná ku spochybňovaniu objektívnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia poukázala na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/109/2003. Zdravotný stav žalobcu bol riadne posúdený objektívnym a nestranným spôsobom na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov a odborné lekárske posudku zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom, sú vecne zdôvodnené
v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Námietke žalobcu, že neskoršie dva napádané odborné lekárske posudky neobsahujú meno lekára, ktorý posudok vypracoval, meno lekára, ktorý posudok overil ani ich podpisy, žalovaná uviedla, že to nie je právne relevantné. IV. Replika žalobcu 8. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Právny zástupca nahliadol do súdneho i administratívneho spisu žalovanej a zistil, že dané odborné lekárske posudky obsahujú meno posudkového lekára sociálneho poistenia aj jeho podpis, teda týmto sa odstránili žalobcove pochybnosti ohľadom relevantnosti posudkov, avšak poukazuje na vnútorné rozpory a protirečenia v jednotlivých posudkoch. Opätovne zastáva názor, že odborný lekársky posudok zo dňa 10.12.2021 je absolútne nepresvedčivý, nelogický, neobjektívny a je v priamom rozpore so skorším posudkom zo dňa 16.03.2020, zároveň je nepreskúmateľný pre absenciu odlišného vyhodnotenia zistených diagnóz bez zlepšenia zdravotného stavu. Žalovaná požiadala posudkového lekára D. E. F. o zaujatie stanoviska ku správnej žalobe, ktoré bolo zaujaté listom zo dňa 14.06.2022. I keď žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala na judikát č. 9/2005 Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/109/2003, v zmysle ktorého posudok posudkového lekára sociálneho poistenia je dôkazný prostriedok s rovnakou právnou silou ako posudok súdneho znalca, žalobca takýto náhľad považuje za neprijateľný z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia je zamestnancom žalovanej a teda jeho nezávislosť nie je ničím garantovaná. Týchto lekárov nie je v konaní ani len vypočuť ako svedkov, pretože ich sama žalovaná oboznamuje s obsahom správnej žaloby, žiada ich o stanoviská k žalobe. Žalobca poukazuje na nepravdu v jej vyjadrení na strane 3: „Z dôvodu zabezpečenia pokojového režimu na dostatočné obdobie potrebné na doliečenie, percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu bola zvýšená o 5 % za ostatné ochorenia (...).“ Táto veta podľa žalobcu vytvára v sebe vnútorný rozpor, nakoľko došlo ku zvýšeniu MPSVZČ o 5 % za iné ochorenia, pričom tvrdí, že tomu tak bolo z dôvodu aktuálnej potreby doliečenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo nie je možné. Buď sa upraví hodnota rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo sa zvýši MPSVZČ o tých 5 % za iné ochorenia., pričom stanovisko D. F. nekorešponduje s vyjadrením žalovanej, ktorá vo vyjadrení k žalobe doplnila: „za iné ochorenia“ v presvedčení, že sa z toho stane skutočný dôvod. Ďalej namieta, že v posudku zo dňa 03.10.2018 došlo k určeniu MPSVZČ rozhodujúceho zdravotného postihnutia s poukazom na krátky čas od operácie a nevyčerpanú pooperačnú liečbu 70 % a ku zvýšeniu o 5 % došlo za iné choroby (chronický hnisavý zápal stredného ucha a vysoký krvný tlak). V tejto súvislosti poukazuje na posudok vyhotovený o 17 mesiacov neskôr dňa 03.10.2018, kde sa už nevyskytoval stav krátkosti času od operácie a nevyčerpanú pooperačnú liečbu a kde tieto percentuálne body boli rovnaké, teda i zvýšenie o 5 % za iné ochorenia. Z toto je pre žalobcu zrejmé, že dôvodom zvýšenia MPSVZČ boli skutočné iné ochorenia - chronický hnisavý zápal stredného ucha a vysoký krvný tlak. Žalobca namieta, že by došlo ku zmene zdravotného stavu, na podporu svojich tvrdení v administratívnom konaní predložil lekárske správy, pričom posudkový lekár zdravotného poistenia mal pri vyhotovovaní posudku zo dňa 08.04.2021 vedomosť o týchto diagnózach ale nezohľadnil ich s odôvodnením, že nie sú zdokumentované. Pri nasledujúcom posudku zo dňa 21.06.2021 posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že tieto pridružené ochorenia sú dlhodobo stabilizované a posudkovo neovplyvňujú základné ohorenie. Žalobca tu vidí zjavný rozpor v záveroch, pretože ak raz boli dôvodom na zvýšenie percentuálnych bodov tak pri pokračujúcej existencii majú byť nepretržite dôvodom pre zvýšenie MPSVZČ. Navyše v lekárskej správe ORL zo dňa 27.05.2021 v časti odporúčania sa výslovne uvádza, že stav je trvalý a nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu, rovnako tak ďalšie lekárske správy potvrdzujú trvalú prítomnosť arteriálnej hypertenzie. Tvrdenia žalovanej o tom, že pridružené ochorenia žalobcu sú po zmiernení klinických príznakov bezvýznamné, považuje žalobca za nepravdivé a ničím nepodložené. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie posudkového lekára sociálneho poistenia (zamestnanca žalovanej) ako aj samotnej žalovanej je súčasťou snahy znižovať svoje výdavky, ide o systematické konanie zo strany žalovanej a ako prílohu k replike pripojil štatistiku kumulatívnych výdavkov na dôchodkové dávky, ktoré sa každým rokom znižujú (štatistika zahŕňa roky 2020 a 2021). 9. Žalovaná na repliku žalobcu nereagovala, nevyjadrila sa aj napriek riadne doručenej výzve súdu.
V. Relevantná právna úprava 10. Podľa § 71 ods. 1 ZSP, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 11. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 12. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 71 ods 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 14. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15. Podľa § 71 ods. 6 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 16. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 17. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Podľa § 71 ods. 9 ZSP, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 19. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 20. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 21. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 22. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2021, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým táto znížila sumu invalidného dôchodku žalobcu od 10. júna 2021 na XXX,XX eur mesačne z dôvodu zmeny žalobcovho zdravotného stavu (došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 75 %, na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 8. apríla 2021 vo výške 70 %). Podstatnou námietkou žalobcu bolo, že žalovaná na základe posudkov lekárov sociálneho poistenia zo dňa 08.04.2021, 21.06.2021 a 10.12.2021 u žalobcu nezistila ostatné zdravotné postihnutie ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe ktorého by bolo možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť až o 10 % v zmysle § 71 ods. 8 ZSP. 23. V prvom rade tunajší súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania nesporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej všetky tieto atribúty spĺňajú. 24. V tejto súvislosti zároveň tunajší súd poukazuje na § 153 ods. 5 ZSP, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Teda aj zákonodarca v zákone o sociálnom poistení počíta s tým, že zdravotný stav fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie invalidného dôchodku v zmysle ustanovení ZSP, bude skúmať práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Teda námietka právneho zástupcu žalobcu vznesená o možnej zaujatosti posudkových lekárov ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu len z toho dôvodu, že sú zamestnancami žalovanej je zrejme nedôvodná, pričom zástupca žalobcu iné dôvody zaujatosti posudkových lekárov (okrem všeobecného konštatovania, že sú zamestnancami žalovanej) v konaní neuvádza. 25. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je postihnutie podľa Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek,
stavy po úraze chrbtice, písmeno c - s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchami zvieračov. Toto rozhodujúce postihnutie ani percentuálna miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v jeho dôsledku určená vo výške 70 %, nebolo tak v administratívnom ani v prejednávanom súdnom konaní sporné. 26. Avšak v rámci posudku posudkového lekára Sociálneho poistenia zo dňa 16.03.2020 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovená na výšku 70 %. A to v tom dôsledku, že k druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (percentuálna miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v jeho dôsledku určená vo výške 70 %) bolo pripočítané 5 % zvýšenie podľa § 71 ods. 8 ZSP, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto prípade ostatné zdravotné postihnutia v nadväznosti na vyššie uvedené boli podľa tohto lekárskeho posudku (chronický hnisavý zápal stredného ucha a vysoký krvný tlak). 27. Dňa 08.04.2021 bol opätovne posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 03/2021. Žalobca bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP. 28. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu posudkový lekár v súvislosti s iným zdravotným postihnutím na účely § 71 ods. 8 ZSP konštatoval, že ostatné ochorenia nie sú zdokumentované, preto pristúpil k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 70%. 29. V dôsledku konania o odvolaní bola opätovne posúdená invalidita žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava) D. A. B. dňa 21.06.2021. Posudkový lekár sa v rámci tejto kontrolnej lekárskej prehliadky oboznámil aj s žalobcom predloženými nálezmi (ORL vyšetrenie z 27.05.2021 a Interným vyšetrením z 09.06.2021) a potvrdil lekársky posudok z 08.04.2021, s tým istým posudkovým záverom. Rovnako ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia z 08.04.2021, ostatné ochorenia na účely § 71 ods. 8 ZSP nezistil zdokumentované. Pokiaľ v posudku zo dňa 16.03.2020 medzi ostatné ochorenia ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo zistené chronický hnisavý zápal stredného ucha, posudkový lekár sociálneho poistenia počas tejto lekárskej prehliadky ohľadom sluchového aparátu žalobcu zistil Audiogramom zníženie sluchu zmiešaného typu vpravo, avšak toto vyhodnotil ako dlhodobo stabilizované a posudkovo neovplyvňujúce ochorenie. 30. Ďalej bola žalobcova invalidita na základe konania o odvolaní posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia (Sociálnej poisťovne, ústredie) D. E. F. dňa 10.12.2021, ktorá zotrvala na záveroch posudkov posudkových lekárov Sociálneho poistenia z dní 08.04.2021 a 21.06.2021. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu, v celkovom posudku konštatovala, že „Ostatné ochorenia, dokumentované otorinolaryngo-logickým nálezom so stavom po tympanoplastike v minulosti a ľahkou poruchou sluchu a artériová hypertenzia bez hypertenzných kríz, bez orgánového postihnutia, so stabilizovanými hodnotami krvného tlaku, kontrolovaná, sú z hľadiska trvania invalidity nepodstatné. Z uvedeného hľadiska nemením posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky z apríla a júna 2021...“. Posudkový lekár žalovanej logicky a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu nepristúpil k zmene záverov posudkových lekárov z apríla a júna 2021 a ostatné ochorenia na trvanie invalidity nepovažoval za podstatné. V tomto smere súd ešte aj dodáva, že aj v posudku zo dňa 16.03.2020, posudkový lekár Sociálneho poistenia nepovažoval tieto ostatné ochorenia za až tak podstatné na trvanie invalidity, keď tieto na účely § 71 ods. 8 ZSP vyhodnotil len ako zvýšenie o 5 % z celkových 10 % možných. Napokon aj jedno z ostatných ochorení konštatované v posudku zo dňa 16.03.2020 - vysoký krvný tlak, bol v rámci lekárskeho posudku posudkového lekára dňa 10.12.2021 konštatované, že žalobca má stabilizované hodnoty krvného tlaku. 31. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj v odvolaní žalobcom doloženými lekárskymi nálezmi, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 32. Záverom tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Ssk/153/2023 zo dňa 29.11.2024, podľa ktorého „ Námietku žalobkyne, že lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Trnave zo dňa 9. júna 2021 nie je podpísaný a žalobkyni nie je zrejmé, od akého lekára sa jedná, najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú s odkazom na jeho skoršiu rozhodovaciu prax. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp.zn. 7Ssk/41/2021 z 24. augusta 2022, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sk/33/2018. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Ssk/41/2021 z 24. augusta 2022: ...Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Predovšetkým nemožno súhlasiť so žalobcom, že by nebolo zrejmé, kto vypracoval lekársky posudok z 20. mája 2020. Je pravdou, že prílohou rozhodnutia žalovanej z 28. mája 2020 bola len textová časť tohto posudku, no originál tohto posudku založený v administratívnom spise je riadne podpísaný posudkovou lekárkou a opatrený odtlačkom jej úradnej pečiatky. To isté platí aj o posudku z 29. júla 2020, ktorý vypracoval posudkový lekár ústredia žalovanej, pracoviska v G.. Preto sama okolnosť, že výtlačok určený pre žalobcu tieto náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu alebo nepreskúmateľnosť posudku (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 9Sk 33/2018). Z obsahu oboch posudkov, ako sú podrobne reprodukované v odsekoch 7 a 8 tohto rozsudku, je zrejmé, že posudkoví lekári vzali do úvahy a posúdili všetky lekárske nálezy, ktoré im žalobca vopred predložil. Posudkový lekár totiž aj s ohľadom na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nemôže zohľadňovať lekárske nálezy, ktoré ku dňu svojho posudzovania nemá k dispozícii, lebo mu ich poistenec nepredložil (porov. k povinnosti predložiť lekárske správy napr. rozsudok sp. zn. 9Sk 17/2017).“ 33. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).