Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/48/2021 1021200575 23. 09. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X F. G. XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že žalobcovi od 01.01.2021 zvýšila starobný dôchodok na sumu 444,40 EUR mesačne a podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi zvýšila od 01.01.2021 starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 447,80 EUR mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí s postupom prvostupňového orgánu pri výpočte starobného dôchodku. Mal za to, že týmto postupom bol diskriminovaný z dôvodu, že právna úprava, podľa ktorej mal byť starobný dôchodok vymeraný, je voči nemu aplikovaná nesprávne. Bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie porušuje jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2, ods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal posúdenie obdobia služby 699 dní od 01.09.1968 do 31.07.1970 a obdobie výkonu vojaka základnej služby a vojaka z povolania od 01.08.1970 do 31.12.1980, ktoré má byť podľa jeho názoru radené do I. kategórie funkcií a obdobie od 01.08.1970, kedy začal vykonávať vojenskú službu, ktorú mu Sociálna poisťovňa nehodnotila a obdobie výkonu vojenskej služby mu začala hodnotiť až od 18 roku veku. Namietal aj to, že neboli zohľadnené jeho príjmy od 01.09.1968 do 31.07.1972 počas štúdia a výkonu služby na Vojenskej strednej odbornej škole strojníckeho raketového vojska a delostrelectva v Martine, hrubé ročné príjmy od 01.05.1972 do 31.12.1980 získané v Československej ľudovej armáde za výkon služby vojaka z povolania. Podľa jeho názoru sa obdobie 2.192 dní od 01.01.1975 do 31.12.1980, kedy vykonával pyrotechnickú činnosť a zároveň aj funkciu správcu muničných skladov, na ktorú sa vzťahuje príloha č. 1 k rozkazu Ministerstva obrany Československej republiky č. 1/1976, príloha č. 1 písmena a), b) a c), z dôvodu rizikovosti malo započítať dvojnásobne. K odvolaniu pripojil kópiu listu Ministerstva obrany č. SEĽUZ - 70 4/2013 - OdSP zo dňa 15.10.2013, kópie odpovedí od Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky vo veci posúdenia príjmov, kópiu odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2020 vo veci finančných a naturálnych príjmov, kópiu pyrotechnického preukazu vydaného Vysokou vojenskou veliteľsko - technickou školou, kópiu listu o vojenskej prísahe zo dňa 29.08.1970 a kópiu vojenskej knižky série „K“ č. 304266. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu H. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 v celom rozsahu zamietol a predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 18.11.2014 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014. Konštatovala, že starobný dôchodok bol žalobcovi zvyšovaný za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatovala, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 ZSP od 01.01.2020 na sumu 433,10 EUR mesačne (za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 31.12.2019). Uviedla, že Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi k 31.12.2020 dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, na sumu 447,80 EUR mesačne, pričom suma starobného dôchodku žalobcu, bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie, predstavovala 433,10 EUR mesačne. Poukázala na to, že podľa § 82 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov na zvýšenie dôchodku je rozhodujúca mesačná suma dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku - z uvedeného je zrejmé, že na účel zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov sa neprihliada na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej poukázala na § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov podľa ktorého sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31.12.2020, a to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Uviedla, že starobný dôchodok žalobcu, bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, teda suma 444,40 EUR mesačne, je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, čo je o 11,30 EUR mesačne, na 447,80 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia, ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 9,40 EUR mesačne. Konštatovala, že súčasne bol posúdený aj nárok žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Poukázala na § 82b ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy jeho dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Mala za to, že suma minimálneho dôchodku za 46 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal ku dňu vzniku nároku na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, je 447,80 EUR mesačne. Konštatovala, že od 01.01.2021 je zákonná suma starobného dôchodku žalobcu 444,40 EUR mesačne, ktorá bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo v rozhodujúcom období platené poistné na dôchodkové poistenie, naďalej nižšia, ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu, zodpovedajúca 46 rokom obdobia dôchodkového poistenia, platná od 01.01.2021, čo je 447,80 EUR mesačne – z tohto dôvodu sa žalobcovi od 01.01.2021 naďalej vypláca starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, teda v sume 447,80 EUR mesačne, pretože je stále vyšší, ako zákonná suma jeho starobného dôchodku, 444,40 EUR mesačne. Poukázala na to, že zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku upravuje § 82b ZSP v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 82b ods. 1 ZSP účinnom od 01.01.2021 suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, sa určuje podľa prílohy č. 4a - suma minimálneho dôchodku za obdobie rokov po roku 2020, uvedená v prílohe č. 4a ZSP v znení účinnom od 01.01.2021, je rovnaká ako v roku 2020. Ďalej konštatovala, že zákonom č. 140/2015 Z. z. bol do ZSP zavedený nový právny inštitút - minimálny dôchodok - podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný
po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“ Uviedla aj to, že v dôvodovej správe k zákonu č. 140/2015 Z. z. je uvedený aj mechanizmus výpočtu valorizácie minimálneho dôchodku: „zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas obdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na minimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej, zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje. Pred valorizáciou minimálneho dôchodku sa podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní pripočíta k sume starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa musia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až potom posudzovať, či sú splnené podmienky na ich zvýšenie podľa § 82b (minimálny dôchodok)“. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva zámer zákonodarcu, aby nárok na minimálny dôchodok trval len dovtedy, kým starobný dôchodok vymeraný a vyplácaný v sume určenej podľa § 66 ZSP, vrátane valorizácie podľa § 82 ZSP, bude nižší, ako suma minimálneho dôchodku. Námietku žalobcu, vznesenú v jeho odvolaní, ktorou poukazoval na výslednú sumu zvýšeného starobného dôchodku, preto považovala za nedôvodnú. Konštatovala, že nezistila žiadny dôvod, pre ktorý by prvostupňové rozhodnutie malo byť zrušené. Uviedla, že odvolacie konanie sa týkalo zvýšenia starobného dôchodku, valorizácie, avšak žalobca v odvolaní namietal celkový výpočet a priznanie starobného dôchodku – podľa jej názoru sú odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa spôsobu výpočtu starobného dôchodku neopodstatnené, pričom tieto námietky boli predmetom súdneho konania, týkajúceho sa preskúmania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní starobného dôchodku, ktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/105/2013 zo dňa 18.09.2018, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019 súdy Slovenskej republiky vyslovili právny názor, že správny orgán nepochybil a o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozhodol správne. Ďalej uviedla, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2021. Bola toho názoru, že starobný dôchodok žalobcu sa vypláca v správnej sume, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že postupom prvostupňového orgánu bol diskriminovaný z dôvodu, že právna úprava, podľa ktorej mal byť starobný dôchodok vymeraný, je voči nemu aplikovaný nesprávne a že prvostupňové rozhodnutie porušuje jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2, ods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia – bola toho názoru, že namietanú diskrimináciu žalobca nepreukázal. II. Žaloba 4. Žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2021 sa žalobca (v zmysle opravy petitu zo dňa 06.05.2021) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca žalobu v zásade odôvodnil totožnými námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tvrdil, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko namieta nedostatky v oblasti dokazovania, chyby v oblasti nelegitímneho prepustenia z armády, chyby v oblasti posudzovania pyrotechnickej činnosti, práce s muníciou, výbušninami a trhavinami, chyby v oblasti neposudzovania príjmu „služného“ a „ročných hrubých príjmov žalobcu“ v armáde a porušovanie ľudských práv a zneužívanie mladistvých počas výkonu služby v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy v Martine (ďalej len „VSOŠ“). Žalobca v správnej žalobe rozsiahle opísal svoj pobyt vo VSOŠ, jeho pôsobenie v armáde, a taktiež spôsob, akým bol prepustený z armády v roku 1980 a v tejto súvislosti si kladie zložité spoločenské otázky, týkajúce sa pôsobenia maloletých detí v armáde, diskriminácie, hierarchie armádneho velenia. Ďalej poukazoval na to, že
žalovaná nezapočítala všetky ním odslúžené obdobia v armáde (v I. kategórii funkcií a dvojnásobnej dobe) a všetky odpracované obdobia v civilnom sektore v príslušnej kategórii funkcií. Konkrétne namietal, že pri výpočte výšky jeho starobného dôchodku mu nebola zohľadnená výška dosahovaného zárobku v období od 31.07.1972 do 31.12.1983, zaradenie do I. kategórie funkcií od 01.09.1968 do 31.12.1980, taktiež neposúdenie naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v období od 01.09.1968 do 31.07.1972, hodnota osemročného záväzku na ďalší výkon vojenskej služby, činnosť pyrotechnika a funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti ktorú vykonával od 01.01.1975 do 31.12.1980, ktorá, podľa jeho názoru mala byť zhodnotená dvojnásobným zápočtom. K správnej žalobe žalobca pripojil kópie listinných dôkazov v počte 29. Nariadenie pojednávania nežiadal. III. Vyjadrenia účastníkov 5. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2021 žalovaná žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že nie je v jej kompetencii hodnotiť postup a fungovanie armády, a nie je ani príslušná naprávať krivdy, o ktorých sa žalobca domnieva, že na ňom boli spáchané. Jej pôsobnosť a príslušnosť priamo vyplýva zo ZSP, v zmysle ktorého koná len vo veciach a v konaniach týkajúcich sa sociálneho poistenia. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 01.08.1970 do 31.12.1980 v I. kategórii funkcií uviedla, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru boli správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 03.08.1970 do 31.12.1980, na základe potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30.04.2013, pričom zaradenie doby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré jej poskytuje. Tvrdila, že Sociálna poisťovňa v konaní o priznanie starobného dôchodku zohľadnila žalobcovi dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.1968 do 02.08.1970 ako dobu štúdia, od 03.08.1970 do 31.07.1972 ako dobu inej vojenskej služby v I. kategórii funkcií, od 01.08.1972 do 31.12.1980 ako dobu služby profesionálneho vojaka v I. pracovnej kategórii, od 01.01.1981 do 31.05.1990 ako dobu zamestnania; v roku 1990 získal žalobca 92 dní (od 01.06.1990 do 31.08.1990) ako dobu evidovanej nezamestnanosti a od 01.09.1990 obdobie zamestnania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Na námietku žalobcu ohľadom nezohľadnenia hrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 uviedla, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch - rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok - sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Konštatovala, že do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného ňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Podľa jej názoru z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu je neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2013, a preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972 až 1980, aj keď boli potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30.04.2012, a ani ich doplniť do osobného listu dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v čase od 01.09.1968 do 31.07.1972 uviedla, že pri priznaní starobného dôchodku žalobcu bolo započítané obdobie pred 18. rokom veku už od 01.09.1968 do 02.08.1970, ako štúdium, a od 03.08.1970 do 17.11.1970, ako výkon základnej vojenskej služby. Konštatovala, že námietky žalobcu, týkajúce sa výpočtu starobného dôchodku sú nedôvodné, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, ktorý v danej veci žalobcu už rozhodoval, a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/105/2013 zo dňa 18.09.2018. Poukázala na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „nemožno opodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku na starobný dôchodok. Správny orgán nepochybil, keď dobu štúdia od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 nehodnotil v I. kategórii funkcií ani na základe čestných vyhlásení podľa § 197 zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo potvrdilo uvedené obdobie v III. kategórii funkcií. Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy nariadiť vo veci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodoval o opravných prostriedkoch v súlade s predstavami navrhovateľa, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu.“ Poukázala ďalej aj na to, že žalobca podal správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu (zo dňa 14.04.2021) o zvýšení sumy starobného dôchodku, avšak žalobca namieta proti meritórnemu rozhodnutiu, o ktorom už rozhodol rozsudkom Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, v ktorom súd uvádza, že: „uvedenými rozhodnutiami odporkyne a súdu nie je dotknuté právo navrhovateľa podať si novú žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, a to na základe nových skutočností, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie právneho nároku navrhovateľa na prepočítanie starobného dôchodku.“ Zdôraznila, že v danej veci išlo o odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu o zvýšení starobného dôchodku podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím - o rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku žalobcovi a jeho následnom zvýšení podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/105/2013-202 zo dňa 18.09.2018. Opätovne zdôraznila, že súdy Slovenskej republiky v spomínaných rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a súladný so zákonom a v spomínaných rozhodnutiach bola daná odpoveď na všetky námietky, ktoré žalobca vzniesol v tomto konaní – spomínané rozsudky súdov Slovenskej republiky nadobudli právoplatnosť dňom 28.01.2020. Konštatovala, že pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov ku dňu 01.01.2021 vychádzala z rozhodnutí, ktoré boli súdmi Slovenskej republiky považované za správne a zákonné. Tvrdila, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so ZSP. Záverom uviedla, že po preukázaní nových skutočností, t. j. po preukázaní obdobia dôchodkového poistenia, získaného počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2020 do 30.09.2020 bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021, ktorým bol starobný dôchodok žalobcovi zvýšený podľa § 66 ods. 3, § 293l ods. 1, § 82, § 293dx a § 82b ZSP v znení neskorších predpisov na sumu 454,20 EUR mesačne - predmetné rozhodnutie žalobca nenapadol odvolaním. Nariadenie pojednávania nežiadala. 6. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2022 (replike) žalobca zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. 7. Žalovaná dupliku nepodala. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 82 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov, na zvýšenie dôchodku je rozhodujúca mesačná suma dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. 16. Podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov, starobný dôchodok sa v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru 2020, teda najmenej o 9,40 EUR mesačne. 17. Podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov, poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy jeho dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. 18. Podľa § 82b ods. 1 ZSP účinnom od 01.01.2021, suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, sa určuje podľa prílohy č. 4a. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 20. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/48/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/48/2021. 21. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 23.09.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 11.09.2025. 22. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. 521 118 1930 0 zo dňa 14.04.2021, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 521 118 1930 0
zo dňa 03.12.2020. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 82 a 293dx ZSP v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobcovi od 01.01.2021 zvýšil starobný dôchodok na sumu 444,40 EUR mesačne a podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi zvýšil od 01.01.2021 starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 447,80 EUR mesačne. 23. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom prieskumu v tomto konaní teda nie je rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a jeho celkový výpočet (voči ktorému smerovali prakticky všetky žalobcove námietky a ktoré je už právoplatne skončené), ale predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktorými bolo rozhodnuté len o zvýšení starobného dôchodku žalobcu. 24. Správny súd zo súdneho, ako aj administratívneho spisu zistil, že žalovaná rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku priznala žalobcovi nárok na starobný dôchodok v sume 371,60 EUR mesačne, zvýšený od 01.01.2015 na sumu 376,80 EUR mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 01.01.2016 žalovaná následne zvýšila sumu starobného dôchodku žalobcu na 381,90 EUR mesačne. Žalobca podal voči rozhodnutiu o starobnom dôchodku (rozhodnutie o jeho priznaní, celkovom výpočte a jeho zvýšeniu podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov) správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 10Sd/105/2013 - 202 z 18.09.2018 tak, že rozhodnutie o starobnom dôchodku je vecne správne a preto ho potvrdil. Zákonnosť rozhodnutia o starobnom dôchodku pritom preskúmaval na základe rovnakých námietok, aké žalobca vymedzil aj v správnej žalobe podanej v prejednávanej právnej veci. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu rozsudkom sp. zn. 7So/29/2018 z 18.12.2019 potvrdil - oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 28.01.2020. S ohľadom na uvedené zistenia správny súd konštatuje, že otázky týkajúce sa vzniku nároku na starobný dôchodok boli už zodpovedané v predmetných konaniach. Správne boli námietky žalovanej, že pokiaľ by krajský súd v konaní sp. zn. 10Sd/105/2013 vyslovil nezákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, malo by to automaticky dopad aj na napadnuté rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku - takáto situácia však nenastala. Pokiaľ teda žalobca v tomto konaní brojí iba voči záverom konštatovaným v inom rozhodnutí žalovanej, nebolo možné tieto brať na zreteľ ako relevantné. 25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 18.11.2014 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014. 26. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že starobný dôchodok bol žalobcovi zvyšovaný za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 ZSP od 01.01.2020 na sumu 433,10 EUR mesačne (za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 31.12.2019). 27. Správny súd ďalej zistil, že Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi k 31.12.2020 dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku – na sumu 447,80 EUR mesačne, pričom suma starobného dôchodku žalobcu bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie a predstavovala sumu 433,10 EUR mesačne. 28. Správny súd v prejednávanej veci nezistil, že by žalovaná s prvostupňovým orgánom pri zvyšovaní sumy starobného dôchodku pre rok 2021 pochybili, keď postupovali plne v súlade s § 82 ods. 3, § 293dx a následne s § 82b ZSP v znení neskorších predpisov. Žalovaná s prvostupňovým orgánom pri výpočte predmetných zvýšení dôchodku žalobcu vychádzali z platných právnych predpisov (ako aj z právoplatných rozhodnutí súdov), pričom správny súd nedetegoval žiadne ich pochybenie ani v rámci konkrétnych výpočtov jednotlivých zvýšení. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy zvýšenia jeho starobného dôchodku vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením nezakladajú dôvod na spochybnenie zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 29. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 01.08.1970 do 31.12.1980 v I. kategórii funkcií správny súd uvádza, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru boli v predmetnej veci správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 03.08.1970 do 31.12.1980, a to na základe potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30.04.2013, pričom zaradenie
doby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré poskytuje Sociálnej poisťovni – uvedené je taktiež v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky. 30. K námietke žalobcu ohľadom nezohľadnenia hrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 správny súd uvádza, že žalovaná správne priemerný osobný mzdový bod určila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch - rozhodujúce obdobie bolo teda žalovanou správne určené v súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok - sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že do rozhodujúceho obdobia teda nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých žalobca získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznané a vyplácané Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Podľa názoru správneho súdu je predmetná námietka žalobcu neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2013, a preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972 až 1980, aj keď boli potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30.04.2012, a ani ich doplniť do osobného listu dôchodkového poistenia – prvostupňový orgán a žalovaná teda postupovali plne v súlade so zákonom. 31. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v čase od 01.09.1968 do 31.07.1972, správny súd konštatuje, že pri priznaní starobného dôchodku mu bolo započítané obdobie pred 18. rokom veku už od 01.09.1968 do 02.08.1970, ako štúdium, a od 03.08.1970 do 17.11.1970, ako výkon základnej vojenskej služby – uvedené započítanie je podľa správneho súdu súladné so zákonom. Predmetnú námietku žalobcu teda správny súd považuje za neopodstatnenú. Správny súd napokon konštatuje aj to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoju údajnú diskrimináciu, a preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 32. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek námietok žalobcu týkajúcich sa postupu zvýšenia sumy skôr priznaného starobného dôchodku ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).