{"guid": "2828ccb2-e8d9-4d51-8994-2294c33add23:38a6bd63-7418-482f-ba3f-896d48363680", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/48/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/48/2021 z 23. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. septembra 2025, sp. zn. BA-7Sa/48/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3", "identifikacne_cislo": "1021200575", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Filip Hudec", "sudca_id": 968, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-filip-hudec-968", "datum_vydania": "2025-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199/.odsek-3", "nazov": "§ 199 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199/.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167/.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38a6bd63-7418-482f-ba3f-896d48363680", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/48/2021\n1021200575\n23. 09. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021200575.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X F. G. XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej\nlen „ZSP“) v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že žalobcovi od 01.01.2021 zvýšila starobný\ndôchodok na sumu 444,40 EUR mesačne a podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi\nzvýšila od 01.01.2021 starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 447,80 EUR mesačne (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom\nnamietal, že nesúhlasí s postupom prvostupňového orgánu pri výpočte starobného dôchodku. Mal za\nto, že týmto postupom bol diskriminovaný z dôvodu, že právna úprava, podľa ktorej mal byť starobný\ndôchodok vymeraný, je voči nemu aplikovaná nesprávne. Bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie\nporušuje jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1,\nčl. 2, ods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal\nposúdenie obdobia služby 699 dní od 01.09.1968 do 31.07.1970 a obdobie výkonu vojaka základnej\nslužby a vojaka z povolania od 01.08.1970 do 31.12.1980, ktoré má byť podľa jeho názoru radené do\nI. kategórie funkcií a obdobie od 01.08.1970, kedy začal vykonávať vojenskú službu, ktorú mu Sociálna\npoisťovňa nehodnotila a obdobie výkonu vojenskej služby mu začala hodnotiť až od 18 roku veku.\nNamietal aj to, že neboli zohľadnené jeho príjmy od 01.09.1968 do 31.07.1972 počas štúdia a výkonu\nslužby na Vojenskej strednej odbornej škole strojníckeho raketového vojska a delostrelectva v Martine,\nhrubé ročné príjmy od 01.05.1972 do 31.12.1980 získané v Československej ľudovej armáde za výkon\nslužby vojaka z povolania. Podľa jeho názoru sa obdobie 2.192 dní od 01.01.1975 do 31.12.1980, kedy\nvykonával pyrotechnickú činnosť a zároveň aj funkciu správcu muničných skladov, na ktorú sa vzťahuje\npríloha č. 1 k rozkazu Ministerstva obrany Československej republiky č. 1/1976, príloha č. 1 písmena\na), b) a c), z dôvodu rizikovosti malo započítať dvojnásobne. K odvolaniu pripojil kópiu listu Ministerstva\nobrany č. SEĽUZ - 70 4/2013 - OdSP zo dňa 15.10.2013, kópie odpovedí od Finančného riaditeľstva\n\nSlovenskej republiky vo veci posúdenia príjmov, kópiu odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2020 vo veci finančných a naturálnych príjmov, kópiu\npyrotechnického preukazu vydaného Vysokou vojenskou veliteľsko - technickou školou, kópiu listu o\nvojenskej prísahe zo dňa 29.08.1970 a kópiu vojenskej knižky série „K“ č. 304266.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutie\n3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako\nodvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu prvostupňového orgánu H. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 v celom rozsahu zamietol\na predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca je\npoberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 18.11.2014 právoplatným rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014. Konštatovala, že starobný\ndôchodok bol žalobcovi zvyšovaný za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania\nstarobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatovala,\nže rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok\npodľa § 66 ods. 3 ZSP od 01.01.2020 na sumu 433,10 EUR mesačne (za obdobie dôchodkového\npoistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 31.12.2019). Uviedla,\nže Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi k 31.12.2020 dôchodok zvýšený na sumu minimálneho\ndôchodku, na sumu 447,80 EUR mesačne, pričom suma starobného dôchodku žalobcu, bola vypočítaná\nz vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie, predstavovala\n433,10 EUR mesačne. Poukázala na to, že podľa § 82 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov na\nzvýšenie dôchodku je rozhodujúca mesačná suma dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho\ndôchodku - z uvedeného je zrejmé, že na účel zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 ZSP v\nznení neskorších predpisov sa neprihliada na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej poukázala na §\n82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov podľa ktorého sa starobný dôchodok v roku 2021\nzvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6%\nmesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú\nsumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou\npoisťovňou k 31.12.2020, a to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Uviedla, že starobný dôchodok\nžalobcu, bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, teda suma 444,40 EUR mesačne, je\nzvýšený o pevnú sumu zvýšenia, čo je o 11,30 EUR mesačne, na 447,80 EUR mesačne, pretože\ntáto suma je vyššia, ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za\ndomácnosti dôchodcov, čo predstavuje 9,40 EUR mesačne. Konštatovala, že súčasne bol posúdený\naj nárok žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Poukázala\nna § 82b ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poberateľovi starobného dôchodku vzniká\nnárok na zvýšenie sumy jeho dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30\nrokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje\nsumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.\nMala za to, že suma minimálneho dôchodku za 46 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré\nžalobca získal ku dňu vzniku nároku na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, je\n447,80 EUR mesačne. Konštatovala, že od 01.01.2021 je zákonná suma starobného dôchodku žalobcu\n444,40 EUR mesačne, ktorá bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo v rozhodujúcom\nobdobí platené poistné na dôchodkové poistenie, naďalej nižšia, ako zákonom garantovaná suma\nminimálneho dôchodkového príjmu, zodpovedajúca 46 rokom obdobia dôchodkového poistenia, platná\nod 01.01.2021, čo je 447,80 EUR mesačne – z tohto dôvodu sa žalobcovi od 01.01.2021 naďalej\nvypláca starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, teda v sume 447,80 EUR\nmesačne, pretože je stále vyšší, ako zákonná suma jeho starobného dôchodku, 444,40 EUR mesačne.\nPoukázala na to, že zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku upravuje\n§ 82b ZSP v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 82b ods. 1 ZSP účinnom od 01.01.2021\nsuma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, sa určuje podľa prílohy č. 4a - suma\nminimálneho dôchodku za obdobie rokov po roku 2020, uvedená v prílohe č. 4a ZSP v znení účinnom\nod 01.01.2021, je rovnaká ako v roku 2020. Ďalej konštatovala, že zákonom č. 140/2015 Z. z. bol do\nZSP zavedený nový právny inštitút - minimálny dôchodok - podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu:\n„cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života\nvykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný\nna pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný\n\npo dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak,\naby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré\nmá nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“ Uviedla aj to,\nže v dôvodovej správe k zákonu č. 140/2015 Z. z. je uvedený aj mechanizmus výpočtu valorizácie\nminimálneho dôchodku: „zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení\ndôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas\nobdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na\nminimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej, zákonnej\nsume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné\npri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku\npo dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na\nminimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje. Pred valorizáciou\nminimálneho dôchodku sa podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní pripočíta k sume\nstarobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia\ndôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa\nmusia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až potom posudzovať, či sú splnené podmienky\nna ich zvýšenie podľa § 82b (minimálny dôchodok)“. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva zámer\nzákonodarcu, aby nárok na minimálny dôchodok trval len dovtedy, kým starobný dôchodok vymeraný a\nvyplácaný v sume určenej podľa § 66 ZSP, vrátane valorizácie podľa § 82 ZSP, bude nižší, ako suma\nminimálneho dôchodku. Námietku žalobcu, vznesenú v jeho odvolaní, ktorou poukazoval na výslednú\nsumu zvýšeného starobného dôchodku, preto považovala za nedôvodnú. Konštatovala, že nezistila\nžiadny dôvod, pre ktorý by prvostupňové rozhodnutie malo byť zrušené. Uviedla, že odvolacie konanie sa\ntýkalo zvýšenia starobného dôchodku, valorizácie, avšak žalobca v odvolaní namietal celkový výpočet a\npriznanie starobného dôchodku – podľa jej názoru sú odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa spôsobu\nvýpočtu starobného dôchodku neopodstatnené, pričom tieto námietky boli predmetom súdneho konania,\ntýkajúceho sa preskúmania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní starobného dôchodku,\nktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/105/2013 zo dňa 18.09.2018,\npotvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019 súdy Slovenskej republiky vyslovili právny názor, že správny orgán nepochybil a o nároku žalobcu na\nstarobný dôchodok rozhodol správne. Ďalej uviedla, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne\ndôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia o zvýšení sumy starobného\ndôchodku od 01.01.2021. Bola toho názoru, že starobný dôchodok žalobcu sa vypláca v správnej\nsume, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že postupom\nprvostupňového orgánu bol diskriminovaný z dôvodu, že právna úprava, podľa ktorej mal byť starobný\ndôchodok vymeraný, je voči nemu aplikovaný nesprávne a že prvostupňové rozhodnutie porušuje\njeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2,\nods. 2 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, poukázala na\nustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených\nEurópskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl.\n14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s\nosobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne\nlíšia – bola toho názoru, že namietanú diskrimináciu žalobca nepreukázal.\nII.\nŽaloba\n4. Žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2021 sa žalobca (v zmysle opravy petitu zo dňa 06.05.2021)\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca žalobu v zásade odôvodnil totožnými námietkami,\nktoré uviedol vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tvrdil, že nesúhlasí s napadnutým\nrozhodnutím, nakoľko namieta nedostatky v oblasti dokazovania, chyby v oblasti nelegitímneho\nprepustenia z armády, chyby v oblasti posudzovania pyrotechnickej činnosti, práce s muníciou,\nvýbušninami a trhavinami, chyby v oblasti neposudzovania príjmu „služného“ a „ročných hrubých príjmov\nžalobcu“ v armáde a porušovanie ľudských práv a zneužívanie mladistvých počas výkonu služby v 1.\na 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy v Martine (ďalej len „VSOŠ“). Žalobca v správnej žalobe\nrozsiahle opísal svoj pobyt vo VSOŠ, jeho pôsobenie v armáde, a taktiež spôsob, akým bol prepustený\nz armády v roku 1980 a v tejto súvislosti si kladie zložité spoločenské otázky, týkajúce sa pôsobenia\nmaloletých detí v armáde, diskriminácie, hierarchie armádneho velenia. Ďalej poukazoval na to, že\n\nžalovaná nezapočítala všetky ním odslúžené obdobia v armáde (v I. kategórii funkcií a dvojnásobnej\ndobe) a všetky odpracované obdobia v civilnom sektore v príslušnej kategórii funkcií. Konkrétne\nnamietal, že pri výpočte výšky jeho starobného dôchodku mu nebola zohľadnená výška dosahovaného\nzárobku v období od 31.07.1972 do 31.12.1983, zaradenie do I. kategórie funkcií od 01.09.1968\ndo 31.12.1980, taktiež neposúdenie naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v\nobdobí od 01.09.1968 do 31.07.1972, hodnota osemročného záväzku na ďalší výkon vojenskej služby,\nčinnosť pyrotechnika a funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti ktorú vykonával od\n01.01.1975 do 31.12.1980, ktorá, podľa jeho názoru mala byť zhodnotená dvojnásobným zápočtom. K\nsprávnej žalobe žalobca pripojil kópie listinných dôkazov v počte 29. Nariadenie pojednávania nežiadal.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov\n5. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2021 žalovaná žiadala, aby súd správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. Uviedla, že nie je v jej kompetencii hodnotiť postup a fungovanie armády, a nie je\nani príslušná naprávať krivdy, o ktorých sa žalobca domnieva, že na ňom boli spáchané. Jej pôsobnosť\na príslušnosť priamo vyplýva zo ZSP, v zmysle ktorého koná len vo veciach a v konaniach týkajúcich\nsa sociálneho poistenia. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 01.08.1970 do 31.12.1980 v I.\nkategórii funkcií uviedla, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru\nboli správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 03.08.1970 do 31.12.1980, na základe potvrdenia\nMinisterstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30.04.2013, pričom zaradenie\ndoby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej\nrepubliky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré jej poskytuje. Tvrdila, že Sociálna poisťovňa v konaní o\npriznanie starobného dôchodku zohľadnila žalobcovi dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.1968\ndo 02.08.1970 ako dobu štúdia, od 03.08.1970 do 31.07.1972 ako dobu inej vojenskej služby v I.\nkategórii funkcií, od 01.08.1972 do 31.12.1980 ako dobu služby profesionálneho vojaka v I. pracovnej\nkategórii, od 01.01.1981 do 31.05.1990 ako dobu zamestnania; v roku 1990 získal žalobca 92 dní\n(od 01.06.1990 do 31.08.1990) ako dobu evidovanej nezamestnanosti a od 01.09.1990 obdobie\nzamestnania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Na námietku žalobcu ohľadom nezohľadnenia\nhrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 uviedla, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako\npodiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia\ndôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch - rozhodujúce obdobie sa určilo\nv súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom\nboli splnené podmienky nároku na dôchodok - sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Konštatovala, že\ndo rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas\nktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby,\nobdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného ňou alebo obdobia\ndôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Podľa jej názoru z uvedeného\nvyplýva, že námietka žalobcu je neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky\n1984 až 2013, a preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972 až 1980, aj keď boli potvrdené\nMinisterstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30.04.2012, a ani ich doplniť do osobného\nlistu dôchodkového poistenia. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov\npočas 4 rokov na VSOŠ, v čase od 01.09.1968 do 31.07.1972 uviedla, že pri priznaní starobného\ndôchodku žalobcu bolo započítané obdobie pred 18. rokom veku už od 01.09.1968 do 02.08.1970,\nako štúdium, a od 03.08.1970 do 17.11.1970, ako výkon základnej vojenskej služby. Konštatovala,\nže námietky žalobcu, týkajúce sa výpočtu starobného dôchodku sú nedôvodné, s čím sa stotožnil aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, ktorý v danej\nveci žalobcu už rozhodoval, a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/105/2013 zo\ndňa 18.09.2018. Poukázala na to, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „nemožno\nopodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku na starobný dôchodok. Správny\norgán nepochybil, keď dobu štúdia od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 nehodnotil v I. kategórii\nfunkcií ani na základe čestných vyhlásení podľa § 197 zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo\npotvrdilo uvedené obdobie v III. kategórii funkcií. Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy\nnariadiť vo veci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Skutočnosť, že\nkrajský súd nerozhodoval o opravných prostriedkoch v súlade s predstavami navrhovateľa, nemožno\npovažovať za porušenie práva na súdnu ochranu.“ Poukázala ďalej aj na to, že žalobca podal správnu\nžalobu proti napadnutému rozhodnutiu (zo dňa 14.04.2021) o zvýšení sumy starobného dôchodku,\navšak žalobca namieta proti meritórnemu rozhodnutiu, o ktorom už rozhodol rozsudkom Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, v ktorom súd uvádza, že: „uvedenými\nrozhodnutiami odporkyne a súdu nie je dotknuté právo navrhovateľa podať si novú žiadosť o zvýšenie\nstarobného dôchodku, a to na základe nových skutočností, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie právneho\nnároku navrhovateľa na prepočítanie starobného dôchodku.“ Zdôraznila, že v danej veci išlo o odvolanie\npodané proti prvostupňovému rozhodnutiu o zvýšení starobného dôchodku podľa § 82 a § 293dx ZSP\nv znení neskorších predpisov, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím\n- o rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku žalobcovi a jeho následnom zvýšení podľa §\n66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/105/2013-202 zo dňa 18.09.2018. Opätovne zdôraznila,\nže súdy Slovenskej republiky v spomínaných rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že postup\nSociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a súladný\nso zákonom a v spomínaných rozhodnutiach bola daná odpoveď na všetky námietky, ktoré žalobca\nvzniesol v tomto konaní – spomínané rozsudky súdov Slovenskej republiky nadobudli právoplatnosť\ndňom 28.01.2020. Konštatovala, že pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx ZSP\nv znení neskorších predpisov ku dňu 01.01.2021 vychádzala z rozhodnutí, ktoré boli súdmi Slovenskej\nrepubliky považované za správne a zákonné. Tvrdila, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutia\nvo veci podstatné a právne významné, pri čom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané\nspôsobom súladným so ZSP. Záverom uviedla, že po preukázaní nových skutočností, t. j. po preukázaní\nobdobia dôchodkového poistenia, získaného počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2020 do\n30.09.2020 bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021, ktorým bol starobný\ndôchodok žalobcovi zvýšený podľa § 66 ods. 3, § 293l ods. 1, § 82, § 293dx a § 82b ZSP v znení\nneskorších predpisov na sumu 454,20 EUR mesačne - predmetné rozhodnutie žalobca nenapadol\nodvolaním. Nariadenie pojednávania nežiadala.\n6. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2022 (replike) žalobca zotrval na všetkých svojich argumentoch\nuvedených v správnej žalobe. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.\n7. Žalovaná dupliku nepodala.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nKaždý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n9. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n12. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n\n13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n15. Podľa § 82 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov, na zvýšenie dôchodku je rozhodujúca mesačná\nsuma dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.\n16. Podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov, starobný dôchodok sa v roku 2021\nzvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6%\nmesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú\nsumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou\npoisťovňou k 31. decembru 2020, teda najmenej o 9,40 EUR mesačne.\n17. Podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov, poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok\nna zvýšenie sumy jeho dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30 rokov\nkvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje sumu\nminimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.\n18. Podľa § 82b ods. 1 ZSP účinnom od 01.01.2021, suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2\nneustanovuje inak, sa určuje podľa prílohy č. 4a.\nV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n19. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa\nokrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov\nuvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak\n§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n20. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod\npridelenou spisovou značkou 7Sa/48/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny\nsúd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej\nrozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/48/2021.\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,\n§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa\nstavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel\nk záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným\nvyhlásením rozsudku dňa 23.09.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\nOznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania\nbolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 11.09.2025.\n22. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej\n(generálneho riaditeľa) č. 521 118 1930 0 zo dňa 14.04.2021, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP\nzamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 521 118 1930 0\n\nzo dňa 03.12.2020. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 82 a 293dx\nZSP v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobcovi od 01.01.2021 zvýšil starobný dôchodok\nna sumu 444,40 EUR mesačne a podľa § 82b ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi zvýšil od\n01.01.2021 starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 447,80 EUR mesačne.\n23. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom prieskumu v tomto konaní teda nie je\nrozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a jeho celkový výpočet (voči ktorému smerovali prakticky\nvšetky žalobcove námietky a ktoré je už právoplatne skončené), ale predmetom prieskumu je napadnuté\nrozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktorými bolo rozhodnuté len o zvýšení starobného\ndôchodku žalobcu.\n24. Správny súd zo súdneho, ako aj administratívneho spisu zistil, že žalovaná rozhodnutím o priznaní\nstarobného dôchodku priznala žalobcovi nárok na starobný dôchodok v sume 371,60 EUR mesačne,\nzvýšený od 01.01.2015 na sumu 376,80 EUR mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 01.01.2016\nžalovaná následne zvýšila sumu starobného dôchodku žalobcu na 381,90 EUR mesačne. Žalobca\npodal voči rozhodnutiu o starobnom dôchodku (rozhodnutie o jeho priznaní, celkovom výpočte a jeho\nzvýšeniu podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov) správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v\nBratislave rozhodol rozsudkom č. k. 10Sd/105/2013 - 202 z 18.09.2018 tak, že rozhodnutie o starobnom\ndôchodku je vecne správne a preto ho potvrdil. Zákonnosť rozhodnutia o starobnom dôchodku pritom\npreskúmaval na základe rovnakých námietok, aké žalobca vymedzil aj v správnej žalobe podanej v\nprejednávanej právnej veci. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu rozsudkom sp. zn. 7So/29/2018 z 18.12.2019 potvrdil - oba rozsudky nadobudli právoplatnosť\ndňa 28.01.2020. S ohľadom na uvedené zistenia správny súd konštatuje, že otázky týkajúce sa vzniku\nnároku na starobný dôchodok boli už zodpovedané v predmetných konaniach. Správne boli námietky\nžalovanej, že pokiaľ by krajský súd v konaní sp. zn. 10Sd/105/2013 vyslovil nezákonnosť rozhodnutia\no priznaní starobného dôchodku, malo by to automaticky dopad aj na napadnuté rozhodnutie o zvýšení\nstarobného dôchodku - takáto situácia však nenastala. Pokiaľ teda žalobca v tomto konaní brojí iba voči\nzáverom konštatovaným v inom rozhodnutí žalovanej, nebolo možné tieto brať na zreteľ ako relevantné.\n25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku,\nktorý mu bol priznaný od 18.11.2014 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2014.\n26. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že starobný dôchodok bol žalobcovi zvyšovaný za\nobdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, a to podľa § 66 ods. 3\nZSP v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi\nzvýšený starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 ZSP od 01.01.2020 na sumu 433,10 EUR mesačne\n(za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do\n31.12.2019).\n27. Správny súd ďalej zistil, že Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi k 31.12.2020 dôchodok zvýšený\nna sumu minimálneho dôchodku – na sumu 447,80 EUR mesačne, pričom suma starobného dôchodku\nžalobcu bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové\npoistenie a predstavovala sumu 433,10 EUR mesačne.\n28. Správny súd v prejednávanej veci nezistil, že by žalovaná s prvostupňovým orgánom pri zvyšovaní\nsumy starobného dôchodku pre rok 2021 pochybili, keď postupovali plne v súlade s § 82 ods. 3, §\n293dx a následne s § 82b ZSP v znení neskorších predpisov. Žalovaná s prvostupňovým orgánom\npri výpočte predmetných zvýšení dôchodku žalobcu vychádzali z platných právnych predpisov (ako\naj z právoplatných rozhodnutí súdov), pričom správny súd nedetegoval žiadne ich pochybenie ani\nv rámci konkrétnych výpočtov jednotlivých zvýšení. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy\nzvýšenia jeho starobného dôchodku vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením nezakladajú dôvod\nna spochybnenie zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.\n29. K námietke žalobcu o nezhodnotení doby od 01.08.1970 do 31.12.1980 v I. kategórii funkcií správny\nsúd uvádza, že obdobie výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru boli v predmetnej\nveci správne zhodnotené v I. kategórii funkcií od 03.08.1970 do 31.12.1980, a to na základe potvrdenia\nMinisterstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-110/0213-1 zo dňa 30.04.2013, pričom zaradenie\n\ndoby služby do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej\nrepubliky, ktoré je zodpovedné za údaje, ktoré poskytuje Sociálnej poisťovni – uvedené je taktiež v súlade\ns ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky.\n30. K námietke žalobcu ohľadom nezohľadnenia hrubých zárobkov v rokoch 1972 až 1980 správny súd\nuvádza, že žalovaná správne priemerný osobný mzdový bod určila ako podiel úhrnu osobných mzdových\nbodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v\nrozhodujúcom období vyjadreného v rokoch - rozhodujúce obdobie bolo teda žalovanou správne určené\nv súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom\nboli splnené podmienky nároku na dôchodok - sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Správny súd v tejto\nsúvislosti konštatuje, že do rozhodujúceho obdobia teda nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani\nkalendárne roky, počas ktorých žalobca získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu\ncivilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznané a vyplácané Sociálnou\npoisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.\nPodľa názoru správneho súdu je predmetná námietka žalobcu neopodstatnená, nakoľko rozhodujúcim\nobdobím sú kalendárne roky 1984 až 2013, a preto nie je možné hodnotiť hrubé zárobky v rokoch 1972\naž 1980, aj keď boli potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 30.04.2012,\na ani ich doplniť do osobného listu dôchodkového poistenia – prvostupňový orgán a žalovaná teda\npostupovali plne v súlade so zákonom.\n31. K námietke žalobcu o neposúdení naturálnych a finančných príjmov počas 4 rokov na VSOŠ, v čase\nod 01.09.1968 do 31.07.1972, správny súd konštatuje, že pri priznaní starobného dôchodku mu bolo\nzapočítané obdobie pred 18. rokom veku už od 01.09.1968 do 02.08.1970, ako štúdium, a od 03.08.1970\ndo 17.11.1970, ako výkon základnej vojenskej služby – uvedené započítanie je podľa správneho súdu\nsúladné so zákonom. Predmetnú námietku žalobcu teda správny súd považuje za neopodstatnenú.\nSprávny súd napokon konštatuje aj to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoju údajnú\ndiskrimináciu, a preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n32. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek námietok žalobcu týkajúcich sa postupu\nzvýšenia sumy skôr priznaného starobného dôchodku ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.\n33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "e340841a-bde4-435b-938f-8d5c82c960eb:12850abe-8cf5-422a-bd65-2f616fd1b784", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013201525.1", "spisova_znacka": "10Sd/105/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/105/2013 z 21. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201525.1"}], "citovane_v": []}