Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/103/2024 1019200399 10. 04. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200399.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., A., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Hudák, advokát so sídlom: Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21.12.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 34726/2018/153/ RK zo dňa 21.12.2018 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 34726/2018/153 zo dňa 26.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe podnetov, doručených žalovanému v dňoch 15.11.2017, 24.01.2018, 28.02.2018 a 28.05.2018, ktoré boli podľa ich obsahu vyhodnotené ako podnety fyzických osôb na vykonanie dohľadu nad znaleckou činnosťou žalobkyne ako znalkyne, zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, odvetvie: Klinická psychológia dospelých, odvetvie: Poradenská psychológia, odvetvie: Psychológia sexuality, evidenčné číslo: 915098, ako aj na základe výsledkov vlastnej činnosti v zmysle § 29 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“), žalovaný dňa 07.06.2018 vydal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) Upovedomenie o začatí správneho konania č. 34726/2018/153, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 28.06.2018, a ktorého predmetom bolo konanie o iných správnych deliktoch žalobkyne vymedzených v bodoch 1/ až 6/ predmetného upovedomenia. 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. 34726/2018/153 zo dňa 26.09.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu v bode 1/ výroku prvostupňového rozhodnutia za vinnú zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018, a v bodoch 2/ až 6/ výroku prvostupňového rozhodnutia za vinnú zo spáchania iného
správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1/ až 6/ výroku prvostupňového rozhodnutia, teda že: - v bode 1/: „V denníku znalca: a) v lehote 30 dní nezapísala číslo úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o úkone znaleckej činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018), b) v lehote 30 dni nezapísala dátum vykonania úkonu pri žiadnom zo 170 vytvorených záznamov o úkone znaleckej činnosti (počet aktuálny 30. mája 2018), c) v lehote 30 dní nezapísala dátum vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku a dôvody odmietnutia vykonania úkonu, ktorý mal byť vypracovaný pre E. F. F., v súvislosti s ktorým podľa znaleckého posudku znalkyne č. 61/2017 došlo 24. marca 2017 k uskutočneniu stretnutia znalkyne, zadávateľa a jeho maloletého syna a neurobila tak do vydania tohto rozhodnutia, čím porušila povinnosti týkajúce sa vedenia denníka vyplývajúce z § 14 ods. 1 v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 aj od 1. júla 2018 a § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. júla 2018 (ďalej len „vyhláška").“ - v bode 2/: „V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 54/2016, vypracovanom v Košiciach dňa 12. januára 2017, pre zadávateľku G. E. H., A., vo veci „posúdenia a úpravy styku otca s maloletou, posúdenie dočasného zákazu styku otca s maloletou": a) na titulnej strane neuviedla počet príloh, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške, b) na strane 2 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, d) na stranách 4-14 (časť úvod) uviedla pasáže vyjadrenia zadávateľky, rôznych správ a súdnych rozhodnutí, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 21 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky a kresby rodiny nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.“ - v bode 3/: „V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 61/2017, vypracovanom v Košiciach 4. októbra 2017, pre zadávateľku I. D. A., ml., advokátka, vo veci „úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému“: a) na strane 1 {časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na stranách 1 a 2 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 3 a 4 (časť úvod) uviedla pasáže znaleckého posudku PhDr. Evy Sklenárovej č. 64/2016, popis znaleckého dokazovania v tejto veci a záznam klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, e) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľky nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, f) ako vylúčený znalec vypracovala znalecký posudok týkajúci sa maloletého J. F., keďže z obsahu vyjadrenia účastníčky konania doručeného žalovanému dňa 19. apríla 2018 vyplýva, že na stretnutí s E. F. F. a maloletým uskutočnenom 24. marca 2017 „počas znaleckého dokazovania a samotného vyšetrenia som ho opakovane žiadala nech opustí ambulanciu, že ja takéto informácie o SIS a vláde neakceptujem, že je riadnym klientom o ZP si u mňa nekúpi ani za peniaze, ani pod tlakom, že má kontakty, a teda, že ak to neurobí on, že to musím urobiť ja a v prípade potreby zavolám políciu, no čo som opustila miestnosť", vzhľadom na čo možno mať pre jej pomer k E. F. F., t. j. k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť ojej nezaujatosti, čim porušila povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.“ - v bode 4/: „V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 67/2017, vypracovanom v Košiciach dňa 12. októbra 2017, pre zadávateľa MSc. K. L. M. rer. nat., vo veci „návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča - otca /osobnostný profil maloletej N. L., nar. XX.XX.XXXX - špecifiká vývinu dieťaťa": a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2-5 (časť úvod) uviedla pasáže rôznych správ, klinického interview a e-mailovej komunikácie, čestného prehlásenia a telefonického klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 8 (časť záver) uviedla „na základe zistených skutočnosti cielenou psychodiagnostikou a znaleckým dokazovaním, aktuálnou situáciou, ktorá v rodine nastala doporučujem zverenie mol. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca", hoci z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nevykonala psychologické vyšetrenie otca maloletej ani matky maloletej, pričom vzhľadom na vek maloletej nebolo možné prihliadnuť ani na jej názor, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 10 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa nepoložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.“ - v bode 5/: „V písomnom vyhotovení úkonu znaleckej činnosti označeného ako doplnok k znaleckému posudku č. 67/2017 (znalecký úkon č. 68/2017), vypracovanom v Košiciach 18. októbra 2017, pre zadávateľa MSc. K. L. M. rer. nat., vo veci „vypracovania osobnostného psychologického profilu na menovanú E. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. X, D.": použila pre tento znalecký úkon označenie doplnok (doplnenie), hoci podľa obsahu úkonu ide o nový znalecký posudok, keďže znalkyňa mala zadané nové otázky a neboli a ani nemohli byť splnené predpoklady na doplnenie znaleckého úkonu, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018 a § 18 ods. 4 vyhlášky,
a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čim porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2 a 3 (časť úvod) uviedla obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na stranách 4 a 5 (časť posudok) a na strane 6 (časť záver) uviedla „O. L. má mierne zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality", na čo nadviazala „fakt, že sa prejavili výrazne zvýšené hodnoty návykovosti a kriminality úzko súvisí s pred dispozíciou jedinca k neurolabilite", čiže uviedla rozporuplné informácie, keď najprv deklarovala mierne zvýšené hodnoty, no hneď za tým vyvodila záver o výrazne zvýšených hodnotách, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 8 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohu znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, f) k znaleckému posudku okrem zadania zadávateľa a informovaného súhlasu nepriložila žiadnu prílohu zabezpečujúcu preskúmateľnosť zistení popísaných v časti posudok, resp. v úvodnej časti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.“ - v bode 6/: „V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 83/2017, vypracovanom v Košiciach 27. novembra 2017, pre zadávateľa MSc. K. L. M. rer. nat., vo veci „rozvod manželstvo a úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu": na titulnej strane uviedla počet strán (z toho príloh) ako „31 / 7/ fotodokumentácia + DVD nosič", hoci z obsahu znaleckého úkonu vyplýva, že medzi strany znaleckého posudku účastníčky konania boli zarátané aj strany znaleckého úkonu E. D. J., ktorý je prílohou, čiže nejde o korektnú informáciu, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. ods. 2 písm. b) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, a) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 1 otázky, ktoré mala v znaleckom posudku zodpovedať, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, b) na strane 1 (časť úvod) neuviedla v bode 2 účel znaleckého posudku, t. j. právny úkon, na ktorý mal byť znalecký posudok použitý, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, c) na stranách 2-6 (časť úvod) uviedla výňatky z odbornej literatúry, zo správy vypracovanej E. P. P. a obsah klinického interview, teda skutočnosti, na ktoré pri vypracovaní úkonu znaleckej činnosti prihliadala, ktoré mali byť uvedené v časti posudok, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, d) na strane 8 (časť posudok) uviedla „po občerstvení dieťaťa bolo diagnostikované neuro- feedback diagnostikou, ktorá bola realizovaná tak, že dieťa sedelo na rukách otca, záznam z NFT trval 3 min", na čo však v danej časti nenadviazala tým, aký bol výsledok predmetnej diagnostiky, čiže neuviedla skutočnosť podstatnú pre zodpovedanie otázky zadávateľa, ale až e/na strane 10 (časť záver) uviedla „SMR, Beta ako aj Alfa vlny s monitorovaním celkovej EEG vlny je u maloletej v bežnom populačnom priemere v jej vekovej kategórii", avšak ani z uvedeného sa nedá zistiť, aké boli výsledky diagnostiky, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, e) na strane 12 uviedla znaleckú doložku, ktorú umiestnila pred prílohy znaleckého posudku, čo nie je v súlade s predpísanou štruktúrou znaleckého posudku, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 4 k vyhláške, k znaleckému posudku priložila znalecký
úkon č. 10/2017 E. D. J., z obsahu znaleckého posudku ale nie je zrejmé, ako bol tento znalecký úkon použitý pri vykonaní znaleckej činnosti účastníčky konania, keďže nebol zahrnutý medzi podklady pre vypracovanie znaleckého úkonu a jeho použitie nevyplýva ani z posudkovej časti, teda do znaleckého posudku zahrnula prílohu, ktorá neslúži na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, k znaleckému posudku nepriložila použitú správu E. P. P. a výsledok neurofeedback diagnostiky, čiže k znaleckému posudku nepriložila prílohy slúžiace na zabezpečenie preskúmateľnosti, čím porušila povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení $ § 17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018.“ 3. Za konanie podľa bodov 1/, 3/ až 6/ výroku prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán žalobkyni uložil podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 úhrnnú sankciu – pokutu vo výške 1 000 Eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom zároveň upustil od uloženia súhrnnej sankcie za konanie podľa bodu 2/ výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože peňažné pokuty uložené žalobkyni rozhodnutím žalovaného č. 34510/2017/153 zo 06.04.2017, právoplatným 04.05.2017, a rozhodnutím žalovaného č. 39019/2017/153 z 26.09.2017, právoplatným 19.10.2017, ktorými žalovaný rozhodol o protiprávnosti konania, ku ktorému došlo pri vypracovaní znaleckých posudkov: č. 8/2014 zo dňa 30.04.2015, č. 6/2016 zo dňa 08.02.2016, č. 41/2016 zo dňa 22.09.2016, považoval prvostupňový orgán za dostatočné. 4. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím č. 34726/2018/153/ RK zo dňa 21.12.2018, právoplatným dňa 18.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2, § 61 ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a rozklad žalobkyne zamietol. II. Žaloba 5. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou dňa 18.03.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S/55/2019, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ministra v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a na podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. V bližšom odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že minister ani prvostupňový orgán (ďalej spolu aj „žalovaný“) sa s časťou jej argumentácie prezentovanej v priebehu konania náležite nevysporiadali, podstatnou argumentáciou sa nezaoberali vôbec, ich závery odporujú zákonu, princípom správneho trestania a stabilizovanej judikatúre, pričom žalovaný konal aj v rozpore s § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 a v rozpore s § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018, a teda aj v rozpore s § 30 ods. 1 písm. h) a ďalšími ustanoveniami Správneho poriadku. Vydané rozhodnutia žalobkyňa označila za nezákonné. Ďalej namietala, že žalovaný sa o porušení povinnosti dozvedel z podania, ktoré mu bolo doručené 15.11.2017, s následným doplnením 21.11.2017, odkedy začala plynúť lehota na uloženie sankcie. Keďže uplynula prekluzívna lehota, bolo povinnosťou žalovaného konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastaviť. Zastavenie konania v tejto časti by potom malo vplyv aj na samotnú výšku sankcie, ktorá bola uložená aj za konanie, ktoré sankciou už postihnuté nemalo byť. Nezákonné sú tak podľa žalobkyne obe vydané rozhodnutia. 7. V ďalšej časti žalobnej argumentácie sa žalobkyňa zamerala na formálne nedostatky týkajúce sa znaleckých posudkov v časti „úvod“. Tvrdila, že zo žiadneho právneho predpisu explicitne nevyplýva a v čase vyhotovenia posudkov nevyplývalo, ako presne má byť koncipovaný úvod znaleckého posudku z hľadiska jeho ďalšieho systematického členenia, a čo presne má tvoriť obsahovú náplň bodov úloh znalca a účel posudku. Podľa žalobkyne nikde nie je uvedené, že otázky znalcovi majú byť vymedzené práve v časti „úloha znalca“, a teda že nemôžu byť uvedené v časti „účel znaleckého posudku“. Systematické zaradenie týchto náležitostí podľa žalobkyne v zásade nemá vplyv na preskúmateľnosť
a odbornú správnosť posudku. Zo žiadneho právneho predpisu jednoznačne nevyplýva, že by vytýkanými odchýlkami znaleckých posudkov od normatívne neupraveného a nepublikovaného optimálneho modelu mohla spáchať správny delikt. Takýto výklad by bol uskutočnený výlučne v jej neprospech, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu a s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky o ukladaní povinností. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky dodala, že nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy, pričom nemožno pripustiť, aby si orgán štátnej správy prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria, a sám podával vydávaním metodických pokynov a stanovísk výklad právnych noriem. Žalobkyňa zdôraznila nutnosť rešpektovania princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege certa“, podľa ktorého platí, že správne trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech porušovateľa povinnosti. Pokiaľ by správny orgán dotvoril skutkovú podstatu správneho deliktu v jej neprospech, požadovaním splnenia povinností, ktoré však zo žiadneho právneho predpisu nevyplývajú, by nepochybne konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a princípmi správneho trestania. Žalobkyňa poukázala na to, že touto časťou jej argumentácie sa žalovaný vôbec nezaoberal. Zdôraznila, že z neurčitej alebo nedostatočnej právnej úpravy nie je možné vyvodzovať zodpovednosť trestnej povahy, teda ani administratívnoprávnu zodpovednosť za správny delikt. Podľa žalobkyne zároveň absentuje materiálny znak správneho deliktu v podobe jeho spoločenskej škodlivosti, keďže ide iba o nesprávne označovanie. 8. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobkyňa s poukazom na zmenu právnej úpravy § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. namietala, že sankcionovanie za neuvedenie právneho úkonu v úvodnej časti v jej prípade neprichádzalo do úvahy, a to aj s ohľadom na § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. Podľa jej názoru sa ani s touto právnou argumentáciou žalovaný nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou pisárskej chyby, pokiaľ ide o ďalšie vytýkané formálne nedostatky týkajúce sa iných častí znaleckých posudkov. Spochybniteľnú skutkovú okolnosť žalovaný vyložil výlučne v neprospech žalobkyne, čím postupoval v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“. V súvislosti s nesprávnym umiestnením znaleckej doložky žalobkyňa zvýraznila skutočnosť, že v danom prípade sa nemusí jednať o také pochybenie, ktoré by muselo znamenať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu s ohľadom na jeho materiálnu stránku s následným uložením sankcie. Jedná sa o nedostatok formálny, nemajúci vplyv na použiteľnosť znaleckého posudku a jeho záverov. K týmto námietkam žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. 9. Žalobkyňa poukázala aj na materiálnu stránku správnych deliktov a zdôraznila zásadu „ultima ratio“ trestného postihu, ktorý sa aplikuje aj v správnych konaniach. Zdôraznila, že dohľad žalovaného nemá nahrádzať činnosť súdov pri hodnotení znaleckých posudkov, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery. Analyzované nedostatky znaleckých posudkov žalobkyne však takéto nedostatky podľa nej nevykazujú. Pokiaľ posudok spĺňa ako celok kritériá logickosti, odôvodnenosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti, neexistuje žiaden spoločenský záujem na tom, aby bol znalec sankcionovaný za formálne pochybenia v štruktúre a usporiadaní posudku. Takýto postup by bol celkom zjavne v rozpore so zásadou „ultima ratio“, navyše by takto dochádzalo k postihu znalca bez toho, aby boli skutočne naplnené nielen formálne, ale aj materiálne znaky deliktu. Práve formálny charakter nedostatkov mal byť dôvodom na uplatnenie materiálneho korektívu zo strany žalovaného, ktorý mal stíhať len tie pochybenia, ktoré svojím rozsahom a charakterom zásadne znižujú akceptovateľnosť posudku s ohľadom na jeho účel. 10. Vo vzťahu k nedostatkom týkajúcim sa vecnej stránky a preskúmateľnosti znaleckých posudkov žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa nevyhol ingerencii do ich vecnej stránky, keď nepochybne hodnotil správnosť zvoleného postupu znalca, navyše podľa priamo nesúvisiacej právnej úpravy. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala aj nemožnosť vykonania ústneho pojednávania v danej veci, v rámci ktorého chcela na uvedené nedostatky poukázať, čo jej však nebolo umožnené. Žalovaný sa s uvedenými námietkami nevysporiadal dostatočne. 11. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného
12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.06.2019, v ktorom uviedol, že vydané rozhodnutia považuje za zákonné, s podrobným odôvodnením všetkých právnych záverov. K subjektívnej prekluzívnej lehote uviedol, že rozhodujúcim v tejto súvislosti je okamih, keď na základe oboznámenia sa s obsahom spisu existuje dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu. O zistenie porušenia nemôže ísť v prípade, ak žalovaný ani len nedisponuje rovnopisom namietaného znaleckého posudku a vyjadrením znalca k podnetu. Až na základe oboznámenia sa so všetkými skutočnosťami sa dá vyvodiť záver o tom, či je alebo nie je dôvodné vydať upovedomenie o začatí správneho konania. Navyše, keďže išlo o preskúmavanie viacerých znaleckých úkonov v spoločnom konaní, subjektívna lehota mala byť podľa žalovaného počítaná až podľa doručenia rovnopisu posudku a vyjadrenia k poslednému z podnetov. Podľa žalovaného boli preskúmavané rozhodnutia vydané do jedného roka od doručenia prvého z vyjadrení, keďže nie je možné brať do úvahy, kedy došlo k doručeniu rozhodnutí. Zmyslom subjektívnej lehoty je zabránenie nečinnosti správneho orgánu, ku ktorej však v tomto prípade nedošlo. 13. K námietkam žalobkyne ohľadom formálnych nedostatkov znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že jej interpretácia vychádza z domnienky, že znalci nemôžu byť sankcionovaní za žiadne formálne pochybenia. K takémuto pochybeniu však došlo v piatich preskúmavaných znaleckých úkonoch žalobkyne, navyše v minulosti bolo už voči nej rozhodnuté o vine v obdobných prípadoch, kde žalobkyňa dokonca priznala pochybenia. Žalovaný zdôraznil, že cieľom pomerne detailnej úpravy štruktúry znaleckého posudku nie je vytvorenie odporúčaného modelu, ale ustanovenie náležitostí, ktoré sú záväzné pre všetky osoby vykonávajúce znaleckú činnosť. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaný v plnom rozsahu odkázal na znenie preskúmavaných rozhodnutí a žalobné námietky považoval za nedôvodné. 14. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať. IV. Replika žalobkyne, duplika žalovaného 15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným krajskému súdu dňa 02.07.2019 (replika). Argumentáciu žalovaného označila za špekulatívnu a prezentovaný výklad plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty za popierajúci jej zmysel, umožňujúci ľubovôľu žalovaného a nemožnosť objektivizácie rozhodujúceho okamihu. Podľa žalobkyne jediným spoľahlivo určiteľným momentom zistenia porušenia povinnosti je deň doručenia podnetu a akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí. V ďalšej časti žalobkyňa v plnej miere zotrvala na obsahu podanej žaloby. 16. Duplika žalovaného nebola v danej veci podaná. V. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie 17. Krajský súd vo veci rozhodol dňa 05.08.2020 rozsudkom č. k. 2S/55/2019-83 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 18. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. V rámci kasačného konania bola vec uznesením senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27.06.2023 postúpená na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu NSS SR s právnou otázkou, pri ktorej riešení sa predkladajúci senát chcel odchýliť od judikátu R 11/2004, a to či na posudzovanie zachovania subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal alebo toto rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť. Uznesením Veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 bola vec vrátená senátu NSS SR so záverom, že zodpovedanie otázky predloženej príslušným senátom by bolo predčasné, nakoľko v rozsudku správneho súdu chýba jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie okolností začatia plynutia a uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty a ich dôsledkov na včasnosť uloženia sankcie za predmetný skutok.
Následne NSS SR rozsudkom sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 22.08.2024, právoplatným dňa 06.10.2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. 19. V odôvodnení rozsudku kasačného súdu (bod 24. a nasl.) NSS SR poukázal na uznesenie Veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/6/2023 z 05.06.2024 a jeho závery, a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 466 ods. 3 SSP, podľa ktorého rozhodnutia Veľkého senátu sú pre kasačné senáty záväzné. Zdôraznil, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav, pričom podľa jeho názoru k právnemu posúdeniu otázky subjektívnej lehoty na uloženie sankcie krajským súdom nedošlo, hoci išlo o otázku namietanú žalobkyňou a súd bol povinný ju skúmať aj z úradnej povinnosti, pričom podľa názoru kasačného súdu úvahy správneho súdu sú v tomto smere nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené kasačný súd uzavrel, že úlohou správneho súdu po vrátení veci bude zaujať jednoznačný a riadne odôvodnený záver ohľadom plynutia lehôt vo vzťahu ku každému zo skutkov, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu, t. j. vysporiadať sa s otázkou začiatku a konca lehoty, zaoberať sa žalobnou argumentáciou a rešpektovať závery Veľkého senátu ohľadom kvality odôvodnenia rozhodnutia. Zhrnul, že úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní zaujať stanovisko k plynutiu subjektívnej lehoty v zmysle žalobnej argumentácie, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. VI. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 22. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 24. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 25. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 26. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 27. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti,
b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods.1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom. 28. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom. 29. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 30. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 31. Podľa § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018 konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje. 32. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z. ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 33. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. VII. Posúdenie veci správnym súdom 34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/55/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde po vrátení z NSS SR bola veci pridelená nová sp. zn. 5S/103/2024. 35. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 10.04.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 13.01.2025, teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 10.04.2025. 36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal obe vydané rozhodnutia žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, pri viazanosti právnym názorom
NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 22.08.2024, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obe preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť, vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie danej veci. 37. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania iných správnych deliktov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. tak, ako boli identifikované v bode 2. rozsudku. Úlohou správneho súdu v tomto konaní po vrátení veci kasačným súdom a pri viazanosti právnym názorom, ktorý vyslovil NSS SR v rozsudku kasačného súdu, bolo vysporiadať sa s otázkou plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty vo vzťahu k jednotlivým skutkom v bodoch 1/ až 6/ (ďalej len „skutky 1/ až 6/“), ktoré sa kládli žalobkyni za vinu v súvislosti s výkonom jej znaleckej činnosti, a svoje závery dostatočne a presvedčivo odôvodniť. 38. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, súdneho a administratívneho spisu, správny súd zistil, že žalovaný v danej veci viedol jedno administratívne konanie, v ktorom bolo prejednávaných viacero, konkrétne 6 skutkov, ktorých sa žalobkyňa dopustila z pozície znalca vykonávajúceho znaleckú činnosť v odbore psychológia. Tieto skutky navzájom nespájala žiadna objektívna ani subjektívna súvislosť, ktorá by zakladala dôvod pre ich kvalifikáciu ako pokračovací iný správny delikt, preto bolo potrebné posudzovať ich samostatne, vrátane plynutia prekluzívnej lehoty pre každý z nich (por. rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/1/2016 zo dňa 24.10.2019). Administratívne konanie začalo na základe podnetov, doručených žalovanému v dňoch 15.11.2017, 24.01.2018, 28.02.2018 a 28.05.2018, ktoré boli podľa ich obsahu vyhodnotené ako podnety fyzických osôb na vykonanie dohľadu nad znaleckou činnosťou žalobkyne v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. Pre prehľadnosť správny súd uvádza chronológiu tých doručených podnetov a podaní, ktoré mali pre posúdenie veci kľúčový význam, tak, ako vyplývajú z obsahu administratívneho spisu: - dňa 15.11.2017 bol žalovanému doručený podnet Mgr. Ľubomíry Hnatič na preskúmanie postupu pri výkone znaleckej činnosti žalobkyne a znaleckého posudku č. 67/2017 vypracovaného žalobkyňou dňa 12.10.2017; - dňa 21.12.2017 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobkyne k podnetu Mgr. Ľubomíry Hnatič a súčasne s vyjadrením boli žalovanému predložené rovnopisy znaleckých posudkov a ich doplnkov č. 67/2017, 68/2017, 83/2017; - dňa 24.01.2018 bol žalovanému doručený podnet Ing. Kláry Sokolovej (podnet bol žalovanému odstúpený z Krajského súdu v Košiciach) na preskúmanie postupu pri výkone znaleckej činnosti žalobkyne a znaleckého posudku č. 54/2016 vypracovaného žalobkyňou dňa 12.01.2017, súčasťou podnetu bol aj znalecký posudok č. 54/2016; - dňa 28.02.2018 bol žalovanému doručený podnet Mgr. Štěpána Šandora na preskúmanie postupu pri výkone znaleckej činnosti žalobkyne a znaleckého posudku č. 61/2017 vypracovaného žalobkyňou dňa 04.10.2017, súčasťou podnetu bol aj znalecký posudok č. 61/2017; - dňa 28.05.2018 bol žalovanému doručený podnet JUDr. Andrey Kakulošovej na preskúmanie postupu pri výkone znaleckej činnosti žalobkyne a doplnku č. 68/2017 k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného žalobkyňou dňa 18.10.2017, súčasťou podnetu bol aj doplnok č. 68/2017. 39. Správny súd zároveň zistil, že žalovaný uskutočnil dohľad aj v zmysle § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., teda kontrolou denníkov, v súvislosti s čím vykonal lustráciu v denníku znalca žalobkyne, ktorý bol vedený v elektronickej podobe. K vykonaniu lustrácie došlo zo strany žalovaného dňa 30.05.2018. 40. Správny súd pri posudzovaní prekluzívnej lehoty v danej veci vychádzal z § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018 (v spojení s § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2018), podľa ktorého sankciu za iný správny delikt možno uložiť len do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti (subjektívna prekluzívna lehota), najneskôr však do troch rokov odo dňa jej porušenia (objektívna prekluzívna lehota). Subjektívna prekluzívna lehota a začiatok jej plynutia sa v zmysle zákonnej právnej úpravy teda viaže na okamih, kedy konajúci správny orgán zistí (opierajúc sa o poznatky z vlastnej činnosti alebo z podnetu iného subjektu a o zabezpečené podklady), že k porušeniu povinnosti došlo. Okolnosť, ktorá sa spája s takýmto zistením, nie je expressis verbis stanovená zákonom, preto je potrebné v každej jednotlivej veci takúto okolnosť posudzovať prísne individuálne a pri komplexnom vyhodnotení všetkých podstatných skutočností. Zistenie porušenia povinnosti a jej ustálenie predpokladá určitý stupeň istoty konajúceho správneho orgánu, s ktorou súvisí aj určitý stupeň vedomosti a množstva zabezpečených podkladov na to, aby k takémuto záveru mohol
správny orgán dospieť. Správny súd preto zastáva názor, že týmto okamihom nemôže byť výlučne, bez ďalšieho, samotné doručenie podnetu, bez toho, aby mal správny orgán k dispozícii relevantný podklad, objektívne umožňujúci nadobudnúť dostatočný stupeň presvedčenia pre formulovanie takéhoto záveru. 41. V danej veci sa podstata skutkov (s výnimkou skutku 1/, ktorý sa týkal porušenia povinností žalobkyne súvisiacich s vedením denníka znalca) týkala porušenia povinností žalobkyne ako znalkyne vo vzťahu k nedostatkom znaleckých posudkov č. 54/2016, 61/2017, 67/2017, 68/2017, 83/2017, pričom išlo o vady tak formálneho, ako aj materiálneho charakteru. Tieto vady boli v plnom rozsahu zistiteľné už zo samotného znaleckého posudku, resp. na základe oboznámenia sa s ním, preto správny súd zastáva názor, že práve znalecký posudok bol v danej veci tým kľúčovým podkladom, ktorý objektívne umožnil žalovanému nadobudnúť dostatočný stupeň presvedčenia až istoty, že k porušeniu povinností na strane žalobkyne došlo. Podľa názoru správneho súdu v tomto konkrétnom prípade vyjadrenia produkované v priebehu konania nemali dopad na skutkové vymedzenie ani na právnu kvalifikáciu prejednávaných iných správnych deliktov, a teda ani na ustálenie porušenia povinností žalobkyne. Vyjadrenia žalobkyne, prípadne ďalšie podania fyzických osôb, ktoré boli podávateľmi podnetov, tak nemôžu byť rozhodujúce pre objektivizáciu takýchto záverov vo vzťahu ku skutkom 2/ až 6/. O tom, že nedostatky znaleckých posudkov žalovaný mohol vyvodiť na základe oboznámenia sa s textom znaleckých posudkov, napokon vyplýva aj zo samotnej argumentácie žalovaného uvedenej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu ku skutku 1/ správny súd len podotýka, že porušenie povinností žalobkyne súvisiacich s vedením denníka znalca bolo zistiteľné vlastnou činnosťou žalovaného a na základe ním zabezpečených podkladov (lustrácie), ktoré podľa správneho súdu boli pre vyvodenie porušenia povinností žalobkyne vo vzťahu k vedeniu denníka znalca dostatočné. 42. Pokiaľ ide o skončenie plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, správny súd vychádzal z ustálenej judikatúry, konkrétne z právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Sž/21/01 zo dňa 25.09.2001 (publikovaný aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 11/2004), podľa ktorého „...na zachovanie lehôt podľa § 35 ods. 4 zákona o cestnej doprave nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.“ Toto rozhodnutie je podľa názoru správneho súdu plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec, preto bolo pri posudzovaní okamihu uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty v danej veci potrebné ho spojiť s okamihom právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí. 43. Sumarizujúc uvedené správny súd vyhodnotil plynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty vo vzťahu k jednotlivým skutkom 1/ až 6/ nasledujúcim spôsobom: - vo vzťahu ku skutku 1/: predmetom skutku 1/ bolo nesplnenie povinností žalobkyne zapísať v zákonom stanovenej lehote príslušné údaje do denníka znalca, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe vlastnej činnosti žalovaného - vykonanej lustrácie dňa 30.05.2018, ktorá je ako podklad súčasťou administratívneho spisu, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 31.05.2018 a mala uplynúť dňom 30.05.2019; - vo vzťahu ku skutku 2/: predmetom skutku 2/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 54/2016 zo dňa 12.01.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu H. D. K. doručeného žalovanému dňa 24.01.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný znalecký posudok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 25.01.2018 a mala uplynúť dňom 24.01.2019; - vo vzťahu ku skutku 3/: predmetom skutku 3/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 61/2017 zo dňa 04.10.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu E. F. F. doručeného žalovanému dňa 28.02.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný znalecký posudok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 01.03.2018 a mala uplynúť dňom 28.02.2019; - vo vzťahu ku skutku 4/: predmetom skutku 4/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 67/2017 zo dňa 12.10.2017, pri zistení porušenia povinností
žalobkyne žalovaný vychádzal z podnetu Mgr. Ľubomíry Hnatič doručeného žalovanému dňa 15.11.2017, pričom predmetný znalecký posudok bol žalovanému predložený až spolu s vyjadrením žalobkyne, a to dňa 21.12.2017, kedy sa žalovaný mal možnosť s ním oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 22.12.2017 a uplynula dňom 21.12.2018; - vo vzťahu ku skutku č. 5/: predmetom skutku 5/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním doplnku č. 68/2017 k znaleckému posudku č. 67/2017 zo dňa 18.10.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo na základe podnetu JUDr. Andrey Kakulošovej doručeného žalovanému dňa 28.05.2018, ktorého súčasťou bol aj predmetný doplnok, s ktorým mal žalovaný možnosť sa po jeho doručení oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 29.05.2018 a mala uplynúť dňom 28.05.2019; - vo vzťahu ku skutku 6/: predmetom skutku 6/ bolo porušenie povinností žalobkyne v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 83/2017 zo dňa 27.11.2017, k zisteniu porušenia týchto povinností zo strany žalovaného došlo jeho vlastnou činnosťou, pričom predmetný znalecký posudok bol žalovanému predložený už dňa 21.12.2017, a to samotnou žalobkyňou v rámci jej vyjadrenia k veci, týmto dátumom mal žalovaný možnosť sa s ním oboznámiť, teda subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k tomuto skutku začala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynúť dňa 22.12.2017 a uplynula dňom 21.12.2018. 44. Správny súd rezultuje, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že je opodstatnená námietka žalobkyne ohľadom uplynutia jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, a to vo vzťahu ku skutku 4/, ale aj vo vzťahu ku skutku 6/, ktoré sa týkali porušenia povinností žalobkyne v súvislosti so znaleckým posudkom č. 67/2017 zo dňa 12.10.2017 a v súvislosti so znaleckým posudkom č. 83/2017 zo dňa 27.11.2017, presne identifikovanými v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia. Správny súd, vychádzajúc zo znenia § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. a tiež z ustálenej judikatúry týkajúcej sa plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty (najmä R 11/2004), ustálil, že vo vzťahu ku skutku 4/ a skutku 6/ mal žalovaný možnosť predbežným posúdením veci zistiť porušenie predmetných povinností žalobkyne v nadväznosti na okamih, kedy mu boli znalecké posudky predložené, t. j. dňom 21.12.2017, kedy ich na výzvu žalovaného predložila sama žalobkyňa, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené subjektívna prekluzívna lehota začala vo vzťahu ku skutkom 4/ a 6/ plynúť v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku dňom 22.12.2017 a uplynula dňom 21.12.2018, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 21.12.2018 a nadobudlo právoplatnosť až dňa 18.01.2019, teda subjektívna prekluzívna lehota v danej veci uplynula skôr, ako bola žalobkyni právoplatne uložená sankcia za predmetné správne delikty. 45. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správnu právnu normu alebo jej časť neaplikuje správne alebo vôbec, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží, a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zastáva názor, že v danej veci konajúce orgány správnu právnu normu (zákon č. 382/2004 Z. z.), resp. jej časť (§ 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018) neaplikovali vôbec, hoci označené ustanovenie upravuje tzv. prepadné lehoty, na uplynutie ktorých je správny orgán povinný prihliadnuť ex offo, teda z úradnej povinnosti, bez ohľadu na vznesené námietky či ich absenciu. Tým žalovaný ako konajúci správny orgán založil vadu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom ukladania sankcie za prejednávané iné správne delikty žalobkyne, hoci došlo k preklúzii, teda k zániku práva sankciu uložiť. Správny súd zdôrazňuje, že účelom prekluzívnych lehôt je ochrana účastníka konania pred nečinnosťou správnych orgánov a proti umelému predlžovaniu konania o správnych deliktoch, ktorý účel súvisí s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní, ako aj s garanciou práv účastníkov na spravodlivé konanie, dodržiavanie princípov dobrej verejnej správy, i samotných zásad správneho konania. „Lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúce prieťahy v správnom konaní a sú tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci...“ (R 19/2013).
46. Správny súd zastáva názor, že žalovaný po tom, ako mal možnosť dozvedieť sa o tom, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne, mal konať urýchlene vo vzťahu ku každému z prejednávaných skutkov, pričom mu nič nebránilo v tom, aby vzhľadom na riziko preklúzie viedol viacero samostatných konaní, a to aj s poukazom na skutočnosť, že každý zo skutkov bolo potrebné posudzovať samostatne. 47. Vzhľadom na uvedené došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné obe preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný povinný zohľadniť vyjadrený právny názor správneho súdu, teda existenciu preklúzie vo vzťahu k možnosti uložiť sankciu za iné správne delikty vrátane všetkých skutočností, ktoré s preklúziou súvisia. Správny súd podotýka, že napriek tomu, že sa preklúzia týka len dvoch zo šiestich skutkov, bolo potrebné pristúpiť k zrušeniu oboch rozhodnutí ako celku s poukazom na to, že sankcia bola ukladaná ako úhrnná. 48. Ďalšími okolnosťami, týkajúcimi sa objektívnej prekluzívnej lehoty, ani žalobnými námietkami spadajúcimi pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP, sa správny súd nezaoberal, keďže by to vzhľadom na konštatované prekročenie subjektívnej prekluzívnej lehoty, s následkom nemožnosti uloženia sankcie za iné správne delikty žalobkyni, bolo nadbytočné. 49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 467 ods. 3 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. O výške náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.