Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/14/2024 0724100175 25. 06. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. X, XXX XX E., právne zastúpený: A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14/2023 zo dňa 19.12.2023 a č. SPSČPO3-2024/002014-003 zo dňa 01.03.2024, takto rozhodol: I. Správny súd žaloby z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca bol vymenovaný rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2020 zo dňa 27.05.2020 do funkcie nadriadeného - A. F. G. H. H. (ďalej len „F.“). Dňa 18.12.2023 o 10:45 hod. bola žalobcovi doručená písomnosť zo dňa 15.12.2023, označená ako „Návrh na odvolanie z funkcie nadriadeného - A. F. G. H. H. - oznámenie o začatí konania“ (ďalej len “oznámenie o začatí konania“). Vyjadrenie k návrhu na odvolanie mal žalobca doručiť na Prezídium F. do 18.12.2023 do 15:30 hod. 2. Dňa 18.12.2023 žalobca doručil žalovanému vyjadrenie, pričom poukázal na to, že oznámenie o začatí konania neobsahovalo žiadne podstatné skutočnosti týkajúce sa navrhovaného odvolania z funkcie nadriadeného, najmä nebolo zrejmé, či a za akých okolností má k odvolaniu z funkcie nadriadeného skutočne dôjsť, dôvody odvolania a k akému termínu by sa tak malo stať. Čas približne 4 hodiny, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na vyjadrenie nemožno vôbec považovať za dostačujúci. Žalobca mal záujem o nahliadnutie do spisu vedeného k tejto zmene služobného pomeru za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie. Žalobca taktiež navrhol, aby sa po tom, čo mu bude umožnené nahliadnutie do spisu, uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom mali byť prediskutované podrobnosti a predložené jeho vyjadrenie. Žalobca zároveň uviedol, že si nie je vedomý žiadnych dôvodov na odvolanie z funkcie nadriadeného vzhľadom na to, že počas jeho pôsobenia sa nedopustil žiadnych pochybení a naopak bol opakovane ocenený a odmenený za príkladné plnenie služobných povinností. 3. Dňa 27.12.2023 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie ministra vnútra č. 14/2023 zo dňa 19.12.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu odvolal z funkcie nadriadeného – A. F., a to ku dňu 31.12.2023. Žalovaný zároveň z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v relevantnom znení (ďalej len „zákon o HaZZ“) podľa ktorého príslušník F. vymenovaný do funkcie nadriadeného môže byť ministrom vnútra
Slovenskej republiky odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu. K vylúčeniu odkladného účinku žalovaný uviedol, že vzhľadom na významnosť a dôležitosť úloh, ktoré vyplývajú z funkcie A. F., je nevyhnutné a naliehavé zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh F. a vzhľadom na ohrozenie tohto všeobecného záujmu, služobný orgán vylúčil odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pri doručení prvostupňového rozhodnutia žalobca opätovne požiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu týkajúceho sa jeho odvolania z funkcie. Administratívny spis mu nebol poskytnutý z dôvodu, že sa nachádzal u riaditeľky personálneho odboru, ktorá čerpala dovolenku. Kópia administratívneho spisu bola žalobcovi poskytnutá až dňa 02.01.2024. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 09.01.2024. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/002014-003 zo dňa 01.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 29.01.2024 (ďalej len „žaloba 1“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku, ktorým žalovaný podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti napadnutému rozhodnutiu. Žaloba bola na správnom súde vedená pod sp. zn. 4S/14/2024. 6. V žalobe 1 žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že sú splnené podmienky na vylúčenie odkladného účinku a môže tak urobiť iba konštatovaním v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Časť týkajúcu sa vylúčenia odkladného účinku žalobca považoval za nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď žalovaný nezdôvodnil naliehavosť vylúčenia odkladného účinku. Podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ mohol služobný orgán vylúčiť odkladný účinok rozkladu, avšak výlučne, ak by boli splnené zákonné podmienky, a to (i) vylúčenie odkladného účinku vyžadoval naliehavý všeobecný záujem alebo (ii) existovalo nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Zároveň citované ustanovenie ukladá služobnému orgánu povinnosť riadne odôvodniť naliehavosť vylúčenia odkladného účinku, čo žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neurobil. Žalovaný vylúčenie odkladného účinku neurčil vo výroku prvostupňového rozhodnutia, z čoho vyplýva, že žalovaný nevydal formálne rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku. Žalobca taktiež namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred služobným orgánom, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď žalovaný zásadným spôsobom znemožňoval žalobcovi uplatňovať svoje práva v konaní a konanie viedol iba „na oko“. 7. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 04.04.2024 (ďalej len „žaloba 2“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, a navrhol ich zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žaloba bola na správnom súde vedená pod sp. zn. 5S/41/2024. 8. V žalobe 2 žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože neexistoval dôvod na odvolanie z funkcie nadriadeného a žalovaný postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca trval na tom, že napriek zneniu § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, dôvody pre odvolanie žalobcu musia objektívne existovať, aj keď nemusia byť uvedené v samotnom rozhodnutí. Žalobca ďalej namietal, že počas celého konania nemal možnosť sa účelne oboznámiť s podkladmi napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom žalobca sa aktívne domáhal nazretia do administratívneho spisu, žalobcovi nebol daný dostatočný časový priestor, aby mohol reagovať a brániť svoje práva. Žalobcovi neboli ponúknuté ďalšie voľné funkčné miesta, ale iba tie, ktoré vybral žalovaný; bolo zrejmým zámerom žalovaného poškodiť žalobcu a odradiť ho od ďalšieho pokračovania v služobnom pomere. Žalobca v žalobe 2 opätovne zopakoval svoje námietky týkajúce sa vylúčenia odkladného účinku. Argumentáciu žalovaného označil za chaotickú, tendenčnú, logicky rozpornú a napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Napadnuté rozhodnutie nemalo presvedčivú výpovednú hodnotu a skutočné dôvody, pre ktoré žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné boli nezrozumiteľné. 9. Podaním zo dňa 17.05.2024 žalobca navrhol, aby správny súd spojil konania vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 4S/14/2024, sp. zn. 5S/41/2024 a sp. zn. 4S/69/2024 na spoločné konanie.
10. Z obsahu súdnych spisov správny súd zistil, že rozhodnutia, ktorých preskúmania sa žalobca domáha v konaniach vedených pod sp. zn. 4S/14/2024 a sp. zn. 5S/41/2024, spolu skutkovo súvisia, keď sa jedná o rozhodnutia, ktoré na seba nadväzujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uznesením sp. zn. 4S/14/2024 zo dňa 12.12.2024 rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné konanie, spojené veci boli ďalej vedené pod sp. zn. 4S/14/2024. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe 1 zo dňa 26.03.2024 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Žalovaný uviedol, že z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ jednoznačne vyplýva, že minister vnútra Slovenskej republiky môže príslušníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného, z tejto funkcie odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Jedinou obligatórnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia je predchádzajúce vymenovanie do funkcie nadriadeného. Ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ministrovi vnútra Slovenskej republiky ponecháva možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, či pristúpi k jeho realizácii. V prípade ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o HaZZ minister vnútra Slovenskej republiky vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne a autonómne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. 13. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nerozhodol o vylúčení odkladného účinku vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ale túto skutočnosť uviedol až v odôvodnení. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, že odkladný účinok bol vylúčený. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval všetky potrebné náležitosti. 14. Žalovaný taktiež mal za to, že vylúčenie odkladného účinku rozkladu riadne zdôvodnil, keď ho oprel o požiadavku naliehavosti všeobecného záujmu. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe 2 zo dňa 24.02.2025 poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe 1 zo dňa 26.03.2024, na ktorom v plnom rozsahu zotrval a žiadal žalobu zamietnuť. IV. Posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov a na pojednávaní konanom dňa 25.06.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 17. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 18. Podľa § 16 ods. 2 zákona o HaZZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti. 19. Podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu. 20. Podľa § 141 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.
21. Podľa § 141 ods. 4 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 22. Podľa § 145 ods. 1 zákona o HaZZ, účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom. 23. Podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 24. Podľa § 154 ods. 8 zákona o HaZZ, proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. 25. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože podľa jeho tvrdenia neexistovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného a žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. Zákon o HaZZ upravuje v § 50 dve situácie, kedy môže dôjsť k odvolaniu z funkcie nadriadeného. V prvom prípade ide o situáciu, keď sú naplnené konkrétne podmienky uvedené v § 50 ods. 1 zákona o HaZZ a po splnení týchto podmienok vedúci služobného úradu nadriadeného odvolá. Druhý spôsob predstavuje možnosť ministra odvolať nadriadeného aj bez udania dôvodu, to znamená bez splnenia akýchkoľvek vopred daných hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak dôjde k odvolaniu z funkcie nadriadeného z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 zákona o HaZZ, tieto musia byť v rozhodnutí presne pomenované a ich splnenie riadne odôvodnené. V prípade odvolania podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ sa uvedenie dôvodu a jeho odôvodnenie pre odvolanie z funkcie nevyžaduje. Jednoducho povedané, žalovanému z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ nevyplýva žiadna povinnosť označiť dôvody pre odvolanie nadriadeného. Samotná možnosť a posúdenie takéhoto postupu je ponechaná výlučne v kompetencii ministra. Z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ tak vyplýva veľmi extenzívna právomoc, v rámci ktorej zákonodarca ponechal na úvahe ministra, či túto kompetenciu využije. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správna úvaha je vyjadrením určitého stupňa voľnosti, ktorú správnemu orgánu pri rozhodovaní ponechal zákonodarca, a ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo vydané v rámci zákonných hraníc. Nebol dôvodný argument žalobcu, že i v prípade možnosti odvolať nadriadeného bez udania dôvodu, musí byť tento dôvod v rozhodnutí jasne pomenovaný a odôvodnený, pretože § 50 ods. 2 zákona o HaZZ by tak stratil svoje opodstatnenie a bol by v podstate bezúčelný. 26. K možnosti odvolania z funkcie bez udania dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024. V uvedenom prípade síce išlo o posúdenie možnosti odvolať člena súdnej rady bez udania dôvodu, avšak vo všeobecnosti je možné tieto závery aplikovať aj na prejednávaný prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení skonštatoval nasledovné: „Ústavný súd vo všeobecnej rovine uvádza, že požiadavka na odôvodnenie individuálneho právneho aktu má nespochybniteľný zmysel a obsahový význam. Odôvodnenie nie je samoúčelné, pretože vystupuje v pozícii nástroja, ktorý zabezpečuje možnosť preskúmania rozhodnutia. Prostredníctvom odôvodnenia sa zakladá možnosť konfrontácie rozhodnutia s právom aprobovanými dôvodmi rozhodovania.... To ale platí v situácii, keď právna úprava pozitívne a explicitne zakotvuje dôvody odvolania. Len vtedy totiž existuje hypotéza právnej normy slúžiaca ako referencia individuálneho právneho aktu o odvolaní z funkcie. V takom prípade odôvodnenie predstavuje prostriedok, ktorý umožňuje vyhodnotiť, či rozhodnutie bolo v konkrétnom prípade prijaté z dôvodov, ktoré právny poriadok pripúšťa, akceptuje a dovoľuje. V prípade zistenia nesúladu odôvodnenia s normatívne objektivizovanými dôvodmi rozhodnutia dokáže príslušný orgán, najmä opravná inštancia (stupeň), zabezpečiť súlad, a to na právom upravených opravných princípoch (napríklad kasačný princíp alebo apelačný princíp).“
27. Inak povedané, ak zákon ponecháva subjektu verejnej správy možnosť prijať rozhodnutie bez uvedenia dôvodu, prípadné dôvody uvedené v takomto rozhodnutí o odvolaní z funkcie nadriadeného by nebolo možné konfrontovať s objektívne ustanoveným zákonným kritériom. Predmetom skúmania správneho súdu tak bolo iba posúdenie splnenia jedinej zákonnom určenej podmienky, a to predchádzajúce vymenovania žalobcu do funkcie nadriadeného. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom konštatuje, že táto podmienka splnená bola, pretože žalobca bol dňa 27.05.2020 vymenovaný do funkcie nadriadeného - A. F.. Z uvedeného preto nie je možné prijať záver, že žalovaný nerešpektoval zákon o HaZZ, neprekročil svoje kompetencie zverené mu týmto zákonom a nekonal ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce ponechal žalobcovi veľmi krátku lehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania, avšak zákon o HaZZ dĺžku lehoty v takomto prípade neupravuje, a jej určenie bolo ponechané iba na žalovanom. K uvedenému správny súd uvádza, že lehotu približne 4 hodiny je možné považovať za neprimeranú a žalovaný by sa mal v budúcnosti vyhýbať ukladaniu takýchto krátkych lehôt v situáciách, keď jej poskytnutie neodôvodňujú konkrétne časové a skutkové okolnosti. Napriek tejto skutočnosti správny súd nevyhodnotil poskytnutie takejto krátkej lehoty za natoľko podstatnú okolnosť, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa k návrhu na začatie konania v určenej lehote riadne vyjadril a s ohľadom na 15-dňovú lehotu na podanie rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol žalobca uviesť všetky svoje námietky týkajúce sa jeho odvolania z funkcie, správny súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú. 28. S absenciou odôvodnenia rozhodnutia v prípade odvolania z funkcie nadriadeného bez udania dôvodu súvisí aj samotná možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom takéhoto rozhodnutia. Žalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a nedostal dostatočný časový priestor na to, aby mohol reagovať a brániť svoje práva a právom chránené záujmy. 29. Správny súd na tomto mieste opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024, v ktorom skonštatoval: „Vyrovnanie sa s ďalšou sťažnostnou námietkou, ktorá smeruje k nemožnosti sťažovateľov vyjadriť sa k dôvodom odvolania z funkcií členov súdnej rady, sa akcesoricky a neoddeliteľne upína na vysporiadanie sa s potrebou odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ teda ústavný súd už ustálil, že právomoc politických subjektov na odvolanie svojich nominantov v súdnej rade nemožno podmieniť existenciou materiálneho dôvodu na jej využitie, potom sú ďalšie úvahy o potrebe vyjadrovania v uvedenom kontexte zbytočné. Inak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v súdnej rade bez uvedenia dôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého objektivizácia nie je nijako potrebná.“ 30. Žalobca namietal, že žalovaný vylúčenie odkladného účinku rozkladu neurčil vo výroku prvostupňového rozhodnutia a z uvedeného dôvodu žalovaný formálne takéto rozhodnutie nevydal. Túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil taktiež ako neopodstatnenú. Rozhodnutie o vylúčení odkladného účinku rozkladu je výslovne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, a to aj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie. 31. Žalobca ďalej v podanej žalobe 1, ako aj žalobe 2, namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný vylúčil odkladný účinok podaného rozkladu podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ. Správny súd sa čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku, resp. naliehavosť všeobecného záujmu, nebolo dostatočným spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené. Žalovaný až v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách A. F., ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti HaZZ. Správny súd zdôrazňuje, že aj samotné posúdenie vylúčenia odkladného účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného záujmu je ponechané na správnej úvahe orgánu verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Napriek skutočnosti, že išlo o veľmi všeobecné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku, ktoré naviac malo byť obsiahnuté už v prvostupňovom rozhodnutí, pretože sa vzťahovalo práve na rozklad podaný voči tomuto rozhodnutiu, správny súd nepovažoval takéto pochybenie žalovaného za dôvod na zrušenie napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia, pretože jeho zrušenie v časti vylúčenia odkladného
účinku podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vrátenie veci žalovanému by v konečnom dôsledku neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu. 32. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Samotné nedostatočné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku podaného rozkladu v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia, výlučne z dôvodu nešpecifikovania dôvodov pre vylúčenie odkladného účinku (ktoré však samo o sebe bolo konvalidované neskorším odôvodnením v napadnutom rozhodnutí), by neviedlo k zmene samotného výroku, alebo dôvodov pre jeho vydanie, ale iba k zopakovaniu procesu jeho vydania, čo v tomto štádiu správny súd považoval za bezpredmetné, keďže žalobcovi by neboli oznámené iné dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. 33. Správny súd na záver uvádza že jeho úlohou v prejednávanom prípade nebolo posudzovať účelnosť či vecnú správnosť právnej úpravy týkajúcej sa odvolávania nadriadeného bez udania dôvodu, ale na základe administratívneho spisu vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 34. Správny súd v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2022 zo dňa 24.05.2023, v ktorom posudzoval súlad novely ustanovení § 61 ods. 5, 6, a 7 zákona č. 55/2017 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ktorým sa mienia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorom skonštatoval, že je nutné rozlišovať medzi ukončením štátnozamestnaneckého pomeru a odvolaním z hierarchickej pozície vedúceho štátneho zamestnanca. Žalobca možnú diskriminácia v žalobe nenamietal. Nad rámec uvedeného správny súdu uvádza, že odvolaním žalobcu z funkcie nadriadeného nedošlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, preto ani jeho námietka o nepredložení ponuky iných voľných funkčných miest v HaZZ nie je v tomto konaní opodstatnená. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí v bode 71 uviedol: „Samotný čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky chráni štátnych zamestnancov pred stanovením diskriminačného dôvodu prepustenia, ale neustanovuje povinnosť stanoviť konkrétne dôvod odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca. Je vecou koncepcie štátnej správy určovanou zákonodarcom, a nie ústavnosti, či zákon stanoví odvolanie vedúcich zamestnancov na základe konkrétnych dôvod alebo bez nich, ak nejde o kritérium diskriminačné. Z hľadiska demokratickej zodpovednosti za výkon štátnej správy možno uviesť, že s odvolaním vedúceho zamestnanca musí súhlasiť štatutár daného štátneho orgánu alebo iný vedúci zamestnanec, čo vyplýva priamo z napadnutých ustanovení.“ 35. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaných žalôb, a preto ich postupom podľa § 190 SSP zamietol. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.