{"guid": "a1f4838c-446e-4310-9c56-5cccaa931b40:ebf3c56d-05f6-4d39-a9d5-f9c9b7895572", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2", "spisova_znacka": "4S/14/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/14/2024 z 25. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. júna 2025, sp. zn. 4S/14/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2", "identifikacne_cislo": "0724100175", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Ssk/150/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "6793b127-512a-42f6-a162-b04ff6d06f91:66b5bff5-1d8d-4278-bc1f-345c38b2e67d", "datum": "2026-03-25", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebf3c56d-05f6-4d39-a9d5-f9c9b7895572", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/14/2024\n0724100175\n25. 06. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724100175.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. X,\nXXX XX E., právne zastúpený: A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO:\n47 236 400, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14/2023 zo dňa 19.12.2023 a č. SPSČPO3-2024/002014-003 zo dňa 01.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žaloby z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca bol vymenovaný rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2020 zo dňa\n27.05.2020 do funkcie nadriadeného - A. F. G. H. H. (ďalej len „F.“). Dňa 18.12.2023 o 10:45 hod.\nbola žalobcovi doručená písomnosť zo dňa 15.12.2023, označená ako „Návrh na odvolanie z funkcie\nnadriadeného - A. F. G. H. H. - oznámenie o začatí konania“ (ďalej len “oznámenie o začatí konania“).\nVyjadrenie k návrhu na odvolanie mal žalobca doručiť na Prezídium F. do 18.12.2023 do 15:30 hod.\n2. Dňa 18.12.2023 žalobca doručil žalovanému vyjadrenie, pričom poukázal na to, že oznámenie o začatí\nkonania neobsahovalo žiadne podstatné skutočnosti týkajúce sa navrhovaného odvolania z funkcie\nnadriadeného, najmä nebolo zrejmé, či a za akých okolností má k odvolaniu z funkcie nadriadeného\nskutočne dôjsť, dôvody odvolania a k akému termínu by sa tak malo stať. Čas približne 4 hodiny, ktoré\nboli žalobcovi poskytnuté na vyjadrenie nemožno vôbec považovať za dostačujúci. Žalobca mal záujem\no nahliadnutie do spisu vedeného k tejto zmene služobného pomeru za účelom oboznámenia sa s\npodkladmi pre rozhodnutie. Žalobca taktiež navrhol, aby sa po tom, čo mu bude umožnené nahliadnutie\ndo spisu, uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom mali byť prediskutované podrobnosti a predložené\njeho vyjadrenie. Žalobca zároveň uviedol, že si nie je vedomý žiadnych dôvodov na odvolanie z funkcie\nnadriadeného vzhľadom na to, že počas jeho pôsobenia sa nedopustil žiadnych pochybení a naopak\nbol opakovane ocenený a odmenený za príkladné plnenie služobných povinností.\n3. Dňa 27.12.2023 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie ministra vnútra č. 14/2023 zo dňa 19.12.2023\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu odvolal z funkcie nadriadeného – A. F., a to ku\ndňu 31.12.2023. Žalovaný zároveň z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok\nrozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 50\nods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v relevantnom znení (ďalej len „zákon\no HaZZ“) podľa ktorého príslušník F. vymenovaný do funkcie nadriadeného môže byť ministrom vnútra\n\nSlovenskej republiky odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu. K vylúčeniu odkladného účinku žalovaný\nuviedol, že vzhľadom na významnosť a dôležitosť úloh, ktoré vyplývajú z funkcie A. F., je nevyhnutné\na naliehavé zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh F.\na vzhľadom na ohrozenie tohto všeobecného záujmu, služobný orgán vylúčil odkladný účinok rozkladu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu. Pri doručení prvostupňového rozhodnutia žalobca opätovne požiadal\no nahliadnutie do administratívneho spisu týkajúceho sa jeho odvolania z funkcie. Administratívny\nspis mu nebol poskytnutý z dôvodu, že sa nachádzal u riaditeľky personálneho odboru, ktorá čerpala\ndovolenku. Kópia administratívneho spisu bola žalobcovi poskytnutá až dňa 02.01.2024.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 09.01.2024. Žalovaný rozhodnutím\nč. SPSČ-PO3-2024/002014-003 zo dňa 01.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 29.01.2024 (ďalej len „žaloba 1“),\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku,\nktorým žalovaný podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil\nodkladný účinok rozkladu proti napadnutému rozhodnutiu. Žaloba bola na správnom súde vedená pod\nsp. zn. 4S/14/2024.\n6. V žalobe 1 žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal\nza to, že sú splnené podmienky na vylúčenie odkladného účinku a môže tak urobiť iba konštatovaním v\nodôvodnení prvostupňového rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Časť týkajúcu sa vylúčenia odkladného\núčinku žalobca považoval za nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď\nžalovaný nezdôvodnil naliehavosť vylúčenia odkladného účinku. Podľa § 154 ods. 7 zákona o\nHaZZ mohol služobný orgán vylúčiť odkladný účinok rozkladu, avšak výlučne, ak by boli splnené\nzákonné podmienky, a to (i) vylúčenie odkladného účinku vyžadoval naliehavý všeobecný záujem\nalebo (ii) existovalo nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo\nniekto iný nenahraditeľnú ujmu. Zároveň citované ustanovenie ukladá služobnému orgánu povinnosť\nriadne odôvodniť naliehavosť vylúčenia odkladného účinku, čo žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí\nneurobil. Žalovaný vylúčenie odkladného účinku neurčil vo výroku prvostupňového rozhodnutia, z čoho\nvyplýva, že žalovaný nevydal formálne rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku. Žalobca taktiež\nnamietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred služobným orgánom, ktoré\nmalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď žalovaný zásadným spôsobom znemožňoval\nžalobcovi uplatňovať svoje práva v konaní a konanie viedol iba „na oko“.\n7. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 04.04.2024 (ďalej len „žaloba\n2“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia, a navrhol ich zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žaloba\nbola na správnom súde vedená pod sp. zn. 5S/41/2024.\n8. V žalobe 2 žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože neexistoval dôvod\nna odvolanie z funkcie nadriadeného a žalovaný postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca trval\nna tom, že napriek zneniu § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, dôvody pre odvolanie žalobcu musia objektívne\nexistovať, aj keď nemusia byť uvedené v samotnom rozhodnutí. Žalobca ďalej namietal, že počas\ncelého konania nemal možnosť sa účelne oboznámiť s podkladmi napadnutého rozhodnutia, ako aj\nprvostupňového rozhodnutia, pričom žalobca sa aktívne domáhal nazretia do administratívneho spisu,\nžalobcovi nebol daný dostatočný časový priestor, aby mohol reagovať a brániť svoje práva. Žalobcovi\nneboli ponúknuté ďalšie voľné funkčné miesta, ale iba tie, ktoré vybral žalovaný; bolo zrejmým zámerom\nžalovaného poškodiť žalobcu a odradiť ho od ďalšieho pokračovania v služobnom pomere. Žalobca\nv žalobe 2 opätovne zopakoval svoje námietky týkajúce sa vylúčenia odkladného účinku. Argumentáciu\nžalovaného označil za chaotickú, tendenčnú, logicky rozpornú a napadnuté rozhodnutie za arbitrárne.\nNapadnuté rozhodnutie nemalo presvedčivú výpovednú hodnotu a skutočné dôvody, pre ktoré žalovaný\npovažoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné boli nezrozumiteľné.\n9. Podaním zo dňa 17.05.2024 žalobca navrhol, aby správny súd spojil konania vedené na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 4S/14/2024, sp. zn. 5S/41/2024 a sp. zn. 4S/69/2024 na spoločné konanie.\n\n10. Z obsahu súdnych spisov správny súd zistil, že rozhodnutia, ktorých preskúmania sa žalobca\ndomáha v konaniach vedených pod sp. zn. 4S/14/2024 a sp. zn. 5S/41/2024, spolu skutkovo súvisia,\nkeď sa jedná o rozhodnutia, ktoré na seba nadväzujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd\npodľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) uznesením sp. zn. 4S/14/2024 zo dňa 12.12.2024 rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné\nkonanie, spojené veci boli ďalej vedené pod sp. zn. 4S/14/2024.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe 1 zo dňa 26.03.2024 žiadal žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n12. Žalovaný uviedol, že z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ jednoznačne vyplýva, že minister vnútra\nSlovenskej republiky môže príslušníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného, z tejto funkcie\nodvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Jedinou obligatórnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia\nje predchádzajúce vymenovanie do funkcie nadriadeného. Ide o prejav diskrečnej právomoci štátu,\nkedy sa ministrovi vnútra Slovenskej republiky ponecháva možnosť voľnej úvahy, či využije alebo\nnevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia\ntohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, či pristúpi\nk jeho realizácii. V prípade ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o HaZZ minister vnútra Slovenskej\nrepubliky vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne a autonómne rozhoduje v oblasti právne\ndeterminovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty.\n13. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nerozhodol o vylúčení odkladného účinku vo\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ale túto skutočnosť uviedol až v odôvodnení. Z výrokovej\nčasti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, že odkladný účinok bol vylúčený. Výrok\nprvostupňového rozhodnutia obsahoval všetky potrebné náležitosti.\n14. Žalovaný taktiež mal za to, že vylúčenie odkladného účinku rozkladu riadne zdôvodnil, keď ho oprel\no požiadavku naliehavosti všeobecného záujmu.\n15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe 2 zo dňa 24.02.2025 poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe\n1 zo dňa 26.03.2024, na ktorom v plnom rozsahu zotrval a žiadal žalobu zamietnuť.\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami napadnuté\nako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov a na pojednávaní konanom dňa 25.06.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná\na s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.\n17. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n18. Podľa § 16 ods. 2 zákona o HaZZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru\nmusí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.\nPríslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to,\nže podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania\nalebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti.\n19. Podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie\nnadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.\n20. Podľa § 141 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby\nbol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.\n\n21. Podľa § 141 ods. 4 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\n22. Podľa § 145 ods. 1 zákona o HaZZ, účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do\npríslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní\nalebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.\n23. Podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo\nak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný\nnenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť.\nOdkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n24. Podľa § 154 ods. 8 zákona o HaZZ, proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno\nodvolať.\n25. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože podľa jeho\ntvrdenia neexistovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného a žalovaný konal v rozpore\ns dobrými mravmi. Zákon o HaZZ upravuje v § 50 dve situácie, kedy môže dôjsť k odvolaniu z funkcie\nnadriadeného. V prvom prípade ide o situáciu, keď sú naplnené konkrétne podmienky uvedené v §\n50 ods. 1 zákona o HaZZ a po splnení týchto podmienok vedúci služobného úradu nadriadeného\nodvolá. Druhý spôsob predstavuje možnosť ministra odvolať nadriadeného aj bez udania dôvodu, to\nznamená bez splnenia akýchkoľvek vopred daných hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného vyplýva,\nže v prípade, ak dôjde k odvolaniu z funkcie nadriadeného z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 zákona\no HaZZ, tieto musia byť v rozhodnutí presne pomenované a ich splnenie riadne odôvodnené. V prípade\nodvolania podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ sa uvedenie dôvodu a jeho odôvodnenie pre odvolanie\nz funkcie nevyžaduje. Jednoducho povedané, žalovanému z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ nevyplýva\nžiadna povinnosť označiť dôvody pre odvolanie nadriadeného. Samotná možnosť a posúdenie takéhoto\npostupu je ponechaná výlučne v kompetencii ministra. Z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ tak vyplýva veľmi\nextenzívna právomoc, v rámci ktorej zákonodarca ponechal na úvahe ministra, či túto kompetenciu\nvyužije. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom\npovolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Správna úvaha je vyjadrením určitého stupňa voľnosti, ktorú správnemu orgánu\npri rozhodovaní ponechal zákonodarca, a ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie,\naké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia,\nako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo vydané v rámci zákonných hraníc. Nebol\ndôvodný argument žalobcu, že i v prípade možnosti odvolať nadriadeného bez udania dôvodu, musí byť\ntento dôvod v rozhodnutí jasne pomenovaný a odôvodnený, pretože § 50 ods. 2 zákona o HaZZ by tak\nstratil svoje opodstatnenie a bol by v podstate bezúčelný.\n26. K možnosti odvolania z funkcie bez udania dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024. V uvedenom prípade síce išlo\no posúdenie možnosti odvolať člena súdnej rady bez udania dôvodu, avšak vo všeobecnosti je možné\ntieto závery aplikovať aj na prejednávaný prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom\nuznesení skonštatoval nasledovné: „Ústavný súd vo všeobecnej rovine uvádza, že požiadavka\nna odôvodnenie individuálneho právneho aktu má nespochybniteľný zmysel a obsahový význam.\nOdôvodnenie nie je samoúčelné, pretože vystupuje v pozícii nástroja, ktorý zabezpečuje možnosť\npreskúmania rozhodnutia. Prostredníctvom odôvodnenia sa zakladá možnosť konfrontácie rozhodnutia\ns právom aprobovanými dôvodmi rozhodovania.... To ale platí v situácii, keď právna úprava pozitívne\na explicitne zakotvuje dôvody odvolania. Len vtedy totiž existuje hypotéza právnej normy slúžiaca ako\nreferencia individuálneho právneho aktu o odvolaní z funkcie. V takom prípade odôvodnenie predstavuje\nprostriedok, ktorý umožňuje vyhodnotiť, či rozhodnutie bolo v konkrétnom prípade prijaté z dôvodov,\nktoré právny poriadok pripúšťa, akceptuje a dovoľuje. V prípade zistenia nesúladu odôvodnenia s\nnormatívne objektivizovanými dôvodmi rozhodnutia dokáže príslušný orgán, najmä opravná inštancia\n(stupeň), zabezpečiť súlad, a to na právom upravených opravných princípoch (napríklad kasačný princíp\nalebo apelačný princíp).“\n\n27. Inak povedané, ak zákon ponecháva subjektu verejnej správy možnosť prijať rozhodnutie bez\nuvedenia dôvodu, prípadné dôvody uvedené v takomto rozhodnutí o odvolaní z funkcie nadriadeného\nby nebolo možné konfrontovať s objektívne ustanoveným zákonným kritériom. Predmetom skúmania\nsprávneho súdu tak bolo iba posúdenie splnenia jedinej zákonnom určenej podmienky, a to\npredchádzajúce vymenovania žalobcu do funkcie nadriadeného. Správny súd po oboznámení sa\ns administratívnym spisom konštatuje, že táto podmienka splnená bola, pretože žalobca bol dňa\n27.05.2020 vymenovaný do funkcie nadriadeného - A. F.. Z uvedeného preto nie je možné prijať\nzáver, že žalovaný nerešpektoval zákon o HaZZ, neprekročil svoje kompetencie zverené mu týmto\nzákonom a nekonal ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce ponechal žalobcovi veľmi krátku\nlehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania, avšak zákon o HaZZ dĺžku lehoty v takomto\nprípade neupravuje, a jej určenie bolo ponechané iba na žalovanom. K uvedenému správny súd\nuvádza, že lehotu približne 4 hodiny je možné považovať za neprimeranú a žalovaný by sa mal\nv budúcnosti vyhýbať ukladaniu takýchto krátkych lehôt v situáciách, keď jej poskytnutie neodôvodňujú\nkonkrétne časové a skutkové okolnosti. Napriek tejto skutočnosti správny súd nevyhodnotil poskytnutie\ntakejto krátkej lehoty za natoľko podstatnú okolnosť, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Žalobca sa k návrhu na začatie konania v určenej lehote riadne vyjadril a s ohľadom na\n15-dňovú lehotu na podanie rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol žalobca uviesť\nvšetky svoje námietky týkajúce sa jeho odvolania z funkcie, správny súd vyhodnotil túto námietku ako\nneopodstatnenú.\n28. S absenciou odôvodnenia rozhodnutia v prípade odvolania z funkcie nadriadeného bez udania\ndôvodu súvisí aj samotná možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom takéhoto rozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a nedostal\ndostatočný časový priestor na to, aby mohol reagovať a brániť svoje práva a právom chránené záujmy.\n29. Správny súd na tomto mieste opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024, v ktorom skonštatoval: „Vyrovnanie sa s ďalšou\nsťažnostnou námietkou, ktorá smeruje k nemožnosti sťažovateľov vyjadriť sa k dôvodom odvolania\nz funkcií členov súdnej rady, sa akcesoricky a neoddeliteľne upína na vysporiadanie sa s potrebou\nodôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ teda ústavný súd už ustálil, že právomoc politických\nsubjektov na odvolanie svojich nominantov v súdnej rade nemožno podmieniť existenciou materiálneho\ndôvodu na jej využitie, potom sú ďalšie úvahy o potrebe vyjadrovania v uvedenom kontexte zbytočné.\nInak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v súdnej rade bez uvedenia\ndôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého objektivizácia nie je nijako\npotrebná.“\n30. Žalobca namietal, že žalovaný vylúčenie odkladného účinku rozkladu neurčil vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia a z uvedeného dôvodu žalovaný formálne takéto rozhodnutie nevydal.\nTúto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil taktiež ako neopodstatnenú. Rozhodnutie o vylúčení\nodkladného účinku rozkladu je výslovne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, a to\naj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie.\n31. Žalobca ďalej v podanej žalobe 1, ako aj žalobe 2, namietal nedostatočné odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný vylúčil odkladný účinok podaného rozkladu\npodľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ. Správny súd sa čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu, že\nvylúčenie odkladného účinku, resp. naliehavosť všeobecného záujmu, nebolo dostatočným spôsobom\nv prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené. Žalovaný až v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti,\nv ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany\nživota, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné\núvahy o úlohách A. F., ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti HaZZ. Správny súd\nzdôrazňuje, že aj samotné posúdenie vylúčenia odkladného účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného\nzáujmu je ponechané na správnej úvahe orgánu verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Napriek\nskutočnosti, že išlo o veľmi všeobecné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku, ktoré naviac malo\nbyť obsiahnuté už v prvostupňovom rozhodnutí, pretože sa vzťahovalo práve na rozklad podaný voči\ntomuto rozhodnutiu, správny súd nepovažoval takéto pochybenie žalovaného za dôvod na zrušenie\nnapadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia, pretože jeho zrušenie v časti vylúčenia odkladného\n\núčinku podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia\na vrátenie veci žalovanému by v konečnom dôsledku neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu.\n32. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu\nmôže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje\npreto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Samotné nedostatočné odôvodnenie vylúčenia odkladného\núčinku podaného rozkladu v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné považovať za takú vadu konania,\nktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia,\nvýlučne z dôvodu nešpecifikovania dôvodov pre vylúčenie odkladného účinku (ktoré však samo\no sebe bolo konvalidované neskorším odôvodnením v napadnutom rozhodnutí), by neviedlo k zmene\nsamotného výroku, alebo dôvodov pre jeho vydanie, ale iba k zopakovaniu procesu jeho vydania, čo\nv tomto štádiu správny súd považoval za bezpredmetné, keďže žalobcovi by neboli oznámené iné\ndôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.\n33. Správny súd na záver uvádza že jeho úlohou v prejednávanom prípade nebolo posudzovať účelnosť\nči vecnú správnosť právnej úpravy týkajúcej sa odvolávania nadriadeného bez udania dôvodu, ale\nna základe administratívneho spisu vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n34. Správny súd v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. PL. ÚS 6/2022 zo dňa 24.05.2023, v ktorom posudzoval súlad novely ustanovení § 61 ods. 5,\n6, a 7 zákona č. 55/2017 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ktorým sa mienia a dopĺňajú niektoré\nzákony s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorom skonštatoval, že je nutné rozlišovať medzi ukončením\nštátnozamestnaneckého pomeru a odvolaním z hierarchickej pozície vedúceho štátneho zamestnanca.\nŽalobca možnú diskriminácia v žalobe nenamietal. Nad rámec uvedeného správny súdu uvádza, že\nodvolaním žalobcu z funkcie nadriadeného nedošlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru,\npreto ani jeho námietka o nepredložení ponuky iných voľných funkčných miest v HaZZ nie je v tomto\nkonaní opodstatnená. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí v bode 71 uviedol:\n„Samotný čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky chráni štátnych zamestnancov pred stanovením\ndiskriminačného dôvodu prepustenia, ale neustanovuje povinnosť stanoviť konkrétne dôvod odvolania\nz funkcie vedúceho zamestnanca. Je vecou koncepcie štátnej správy určovanou zákonodarcom, a nie\nústavnosti, či zákon stanoví odvolanie vedúcich zamestnancov na základe konkrétnych dôvod alebo\nbez nich, ak nejde o kritérium diskriminačné. Z hľadiska demokratickej zodpovednosti za výkon štátnej\nsprávy možno uviesť, že s odvolaním vedúceho zamestnanca musí súhlasiť štatutár daného štátneho\norgánu alebo iný vedúci zamestnanec, čo vyplýva priamo z napadnutých ustanovení.“\n35. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaných žalôb,\na preto ich postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Ssk/150/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "6793b127-512a-42f6-a162-b04ff6d06f91:66b5bff5-1d8d-4278-bc1f-345c38b2e67d", "datum": "2026-03-25", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2240c19-0100-4b7b-93e2-c74d24216a44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.298.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.298.2024.1"}, {"guid": "ussr:532355a5-1e76-47db-b853-9ccb07e6c7af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2022 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1"}], "citovane_v": []}