Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/28/2023 0723100416 29. 04. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100416.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, P.O.Box 72/3A, 918 65 Trnava, v zastúpení JUDr. Danica Sitárová, advokátka, so sídlom Námestie hrdinov č. 13, 934 01 Levice, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKN/70646/14115/2023-77263/2023 zo dňa 06.07.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 15.06.2022 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovaného o právnu pomoc a zastupovanie v už prebiehajúcom súdnom konaní na Krajskom súde v Nitre vedenom pod sp. zn. 11S/35/2022 vo veci neposkytnutia informácii podľa zák. č. 211/2000 Z. z. 2. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Komárno, č. KaKN/70646/14115/2023-77263/2023 zo dňa 06.07.2023 nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci zastupovania v prebiehajúcom súdnom konaní vednom na Krajskom súde v Nitre, pod sp. zn. 11S/35/2022 z dôvodu, že nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z. z., t. j. že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť. Predmetom konania na krajskom súde bolo rozhodnutie GR ZVJS-06257/12-2022 zo dňa 23.08.2022, resp. neposkytnutie informácii v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. Žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti a doklady k predmetnej veci. 3. Žalovaný uviedol, že žalobca dňa 11.05.2023 a 06.10.2022 doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v tej istej veci, pričom v oboch prípadoch bol rozhodnutím č. KaKN/19656/2022, ČRZ: 113846/2022 zo dňa 13.10.2022 a rozhodnutím č. sp. KaKN/12064/2023, ČRZ: 65880/2023 zo dňa 08.06.2023 nepriznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Pravidelne pri zasielaných žiadostiach žalobca ako žiadateľ o právnu pomoc podá aj žalobu na súd a žiada o poskytnutie právnej pomoci v danej veci určením advokáta. 4. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti vychádzal žalovaný z prípisu Krajského súdu v Nitre ako i žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sp. zn. KaKN/19656/2022, KaKN/12064/2023 a KaKN/14115/2023. Mal za to, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, by priznanie právnej pomoci a prípadné ustanovenie právneho zástupcu tak bolo nehospodárne a neefektívne. Tým,
že žalobca nesplnil jednu z podmienok pre priznanie nepovažoval za nevyhnutné zaujať stanovisko k tomu, či spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. II. Argumenty žalobcu 5. Žalobca sa podaním, pôvodne doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 14.07.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. KaKN/70646/14115/2023-77263/2023 zo dňa 06.07.2023, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalobca v podaní namieta, že napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky formalizmu a zbavuje ho možnosti zastúpenia advokátom. Dôvody na odmietnutie (zrejme nepriznania nároku na právnu pomoc pozn. správneho súdu) považuje za nepresné a nedôvodné. Má za to, že všetky tri dôvody boli kumulatívne splnené k tomu, aby žalovaný rozhodol. 7. Vzhľadom na to, že podanie neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti bol žalobca v zastúpení centrom ustanoveným advokátom (žalobcovi bol rozhodnutím žalovaného č. sp. KaKN-134980/21519/2023-149774/2023 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci na jeho zastupovanie v tomto konaní advokátom, č.l. 43) vyzvaný uznesením zo dňa 19.06.2024, č. k. 1S/28/2023-53, na doplnenie podania, pretože z neho neboli dostatočne zrejmé dôvody žaloby. (§182 ods. 1 písm. e) SSP) 8. Žalobca svoje podanie doplnil, pričom uviedol, že došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho materiálnej núdze, čím došlo k porušeniu jeho práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2024 zotrval na dôvodoch, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zhodne s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia mal za to, že s vecou, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejmé bezúspešný, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Z tohto dôvodu nepovažoval žalovaný za nevyhnutné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. 10. Žalovaný nad rámec dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie, ktorého prieskumu sa žalobca domáhal v konaní, v ktorom žiadal o priznanie nároku na právnu pomoc, bolo vydané v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Zabezpečenie výkonu trestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a rozhodnutie v rámci neho vydané Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody nemá povahu rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017. Žalovaný zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 v zmysle, ktorého ...“za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zák. č. 327/2005 Z. z. citovaným ustanovením § 8 mu (centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“... 11. Ďalej žalovaný uviedol, že posúdenie zrejmej bezúspešnosti danej právne veci sa týka výhradne len posudzovania nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom dospel k záveru, že žalobca ako žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. 12. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu odmietnuť, resp. zamietnuť. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 13. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc
zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 15. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. účinného v rozhodnom čase ďalej len „zák. č. 327/2005 Z. z.“), tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 16. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 17. Podľa § 8 zák. č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V. Právne posúdenie veci 18. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v medziach žaloby, v rámci ktorej žalobca napádal nesprávnosť záveru žalovaného o posúdení materiálnej núdze žalobcu, čím porušil jeho ústavné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. 19. Úvodom správny súd poukazuje na účel zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1). Zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci (§ 2). 20. Centrum právnej pomoci, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zák. č. 327/2005 Z. z., osobitne podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. Zákon zároveň ustanovuje kritéria pre posudzovanie splnenia ním ustanovených požiadaviek (§ 6 až § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.). 21. Zákonodarca v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. stanovil tri podmienky priznania nároku na právnu pomoc bez finančnej účasti, a to stav materiálnej núdze žiadateľa, skutočnosť, že spor nie je zrejme bezúspešný a že hodnota sporu prevyšuje výšku minimálnej mzdy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky kumulatívne a uvedenej podľa právnej úpravy, pokiaľ žiadateľ o právnu pomoc nesplní čo len jednu z nich, má to za následok nepriznanie nároku na právnu pomoc. 22. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ nejakým spôsobom negatívne zasiahnuť do práva na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by totiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju garantuje citovaný zákon, poskytovala v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov - akým je napr. hranica
odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa poskytuje. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy SR a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžk/4/2020 26.02.2020) 23. Správny súd z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.07.2023 č. sp. KaKN-70646/14115/2023-77263/2023 zistil, že žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci, v ktorej bola žiadaná právna pomoc, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejmé bezúspešný, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Žalovaný sa tak ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok, keďže by tak zbytočne zaťažil žalobcu ako žiadateľa byrokratickým postupom. 24. Žalobca v preskúmavanej veci namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nesprávne posúdil materiálnu núdzu žalobcu, čím došlo k porušeniu jeho práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, t. j. právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 25. Správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby dospel k záveru, že žalovaný postupoval v konaní o posudzovaní splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc žalobcovi v súlade so zákonom. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že žalovaný sa splnením podmienky materiálnej núdze žalobcu v konaní o jeho žiadosti ani nezaoberal. Dôvodom pre nepriznanie nároku na právnu pomoc bolo práve nesplnenie podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona). Už samotné nesplnenie tejto podmienky má za následok nepriznanie nároku na právnu pomoc, a to z toho dôvodu, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok stanovených v § 6 ods. 1 zákona. Z dôvodu, že žalobca sa v rámci svojej žalobnej argumentácie obmedzil iba na nesprávne posúdenie materiálnej núdze, správny súd sa samotným dôvodom nepriznania nároku na právnu pomoc, t. j. či v danej veci bola splnená podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, nad rámec žaloby nezaoberal. 26. Správny súd na podporu svojho záveru poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/8/2022 z 29.11.2023, v ktorom sa najvyšší správny súd zaoberal otázkou, či sa má žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienok v zmysle § 6 ods. 1 zákona venovať každej z podmienok pre priznanie nároku uvedených v tomto ustanovení, pričom uviedol ...“kasačný súd prikláňa k názoru sťažovateľa (centra právnej pomoci, pozn. správneho súdu), že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. (bod 33 rozhodnutia kasačného súdu) Kasačný súd preto ako dôvodnú vyhodnocuje námietku sťažovateľa smerujúcu proti záveru krajského súdu, že sťažovateľ má posúdiť nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne. Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Tento záver je plne súladný i s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad i sťažovateľom poukazovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021). Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. Príkladmo, pokiaľ pri skúmaní splnenia zákonnom stanovených podmienok sťažovateľ dospeje k záveru o nenaplnení podmienky „vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu“ či „minimálnej hodnoty sporu“ (§ 6 ods. 1 písm. b/ či c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci), nebolo by už účelné a hospodárne
ani súladné so zásadou procesnej logiky vyhodnocovať aj splnenie ďalších podmienok, osobitne na dokazovane často náročnejšej podmienky majetkových pomerov žiadateľa (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci).(bod 34 rozhodnutia kasačného súdu)“ 27. Poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 29. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.