Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/199/2020 1020201213 20. 11. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201213.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. E. F. XX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovanej č. 47/7/2020 zo dňa 12.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca bol v minulosti zapísaný v zozname advokátskych koncipientov vedenom žalovanou. Prax advokátskeho koncipienta vykonával v advokátskej kancelárii G. H. A. D. v období od 01.04.2019 do 29.02.2020. Počas trvania koncipientskej praxe bola žalovanej dňa 10.04.2019 doručená sťažnosť a žiadosť o prešetrenie od p. F. I., z ktorej vyplynulo, že sa jej žalobca v mesiaci september 2018 predstavil ako advokát a ponúkol jej právne zastupovanie syna J. K. (poškodeného) v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Skalici. Za poskytnuté právne služby si žalobca vypýtal odmenu 1.000 eur. Skutočnosť, že žalobca nebol zapísaný ako advokát nebola p. F. I. známa. Vzhľadom na to, že k namietanému konaniu došlo ešte pred zápisom žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov, žalovaná vec odložila, pretože nebola oprávnená riešiť prípady protiprávneho poskytovania právnych služieb mimo výkonu advokátskej praxe. Napriek tomu bol žalobca upozornený, že takéto protiprávne poskytovanie právnych služieb vníma žalovaná mimoriadne negatívne a z jeho strany išlo celkom zrejme o neoprávnené podnikanie v oblasti poskytovania právnych služieb. Žalovaná v súlade s § 4 ods. 7 Disciplinárneho poriadku žalobcu napomenula a upozornila na jeho nedovolené konanie, s tým, že v budúcnosti sa má takéhoto konania vyvarovať. 2. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov ku dňu 29.02.2020. Dňa 02.05.2020 G. H. A. D. požiadal o opätovný zápis žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov z dôvodu opätovnej zmeny pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi G. H. A. D. ako školiteľom/zamestnávateľom a žalobcom ako advokátskym koncipientom/zamestnancom. Žalobca následne dňa 05.05.2020 informoval žalovanú o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči jeho osobe za prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a § 221 ods. 1 Trestného zákona a za pokračovací prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, a to na základe
uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. M. sp. zn. ČVS: ORP-146/VYS-SI-2019 zo dňa 30.03.2020. 3. Predsedníctvo žalovanej uznesením č. 47/7/2020 zo dňa 12.06.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodlo o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Žalovaná neposudzovala prípadnú trestnosť skutkov, kvôli ktorým bolo voči žalobcovi vedené trestné konanie, ale preskúmala, či správanie žalobcu zakladalo pochybnosť o tom, že si bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Žalovaná dospela k záveru, že u žalobcu nebola splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, pretože žalobcu nebolo možné, vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa jeho trestného stíhania, považovať za spoľahlivého. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 25.08.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. 5. Žalobca poukázal na to, že trestné stíhanie považuje za nedôvodné a vykonávané na objednávku tretích osôb. V totožnej veci (sťažnosť p. I.) už konala žalovaná a disciplinárne konanie č. 117/1043/2019 sa skončilo napomenutím žalobcu. Žalovaná v uvedenom konaní nevidela nič rozhodujúce, aby žalobca nemohol vykonávať advokátsku prax. Jedinou za odplatu poskytnutou právnou službou sa nemohol dopustiť neoprávneného podnikania. Žalobca sa nikdy neoznačil za advokáta, momentálne ako splnomocnený zástupca zastupuje dve „živé“ veci, pričom žalovaná mu zastupovanie pred súdom v Českej republike povolila. Žalovaná zastupovanie žalobcu v pozícii civilného zástupcu pred prvým zápisom do zoznamu advokátskych koncipientov vôbec neriešila, a preto sa tieto okolnosti pri druhom zápise nemali riešiť, ibaže by sa zistila nová skutočnosť, ktorá v čase prvého zápisu nebola žalovanej známa, čo sa však nestalo. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.12.2020, stotožnila sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a navrhla žalobu zamietnuť.
IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 7. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-6S/199/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 8. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.
9. Správny súd v Bratislave vec verejne prejednal a rozsudok vyhlásil na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 20.11.2024, keďže bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 10. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. 12. Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý. 13. Žalovaná ako dôvod pre nezapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov uviedla, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku spoľahlivosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie, pre poskytovanie právnych služieb bez toho, aby bol zapísaný ako advokátsky koncipient, resp. advokát, pričom ako sám žalobca uviedol, v jednom prípade za takéto poskytovanie právnych služieb prevzal odmenu 1.000 eur a v iných prípadoch finančný príspevok na benzín. Trestné stíhanie začalo voči žalobcovi uznesením zo dňa 30.03.2020, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania o opätovnom zápise do zoznamu advokátskych koncipientov išlo o novú skutočnosť, ktorou sa žalovaná pri posudzovaní splnenia podmienok pre zápis žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov musela zaoberať. Právnou otázkou zostalo posúdenie, či takéto konanie je možné vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá reálne spochybňuje spoľahlivosť žalobcu pre výkon povolania advokáta, resp. advokátskeho koncipienta. 14. Pri posudzovaní spoľahlivosti osoby, ktorá má byť zapísaná do zoznamu advokátskych koncipientov, nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, či v budúcnosti bude táto osoba schopná dodržiavať pravidlá požadované pri výkone koncipientskej praxe a následne pri výkone advokácie. Pojem spoľahlivosť je potrebné chápať vo všeobecnom spoločenskom význame, a to ako občiansku česť, vysokú mravnú úroveň a dobrú povesť. Nesplnenie tejto požiadavky bez ohľadu na trestnoprávne či administratívnoprávne postihnutie so sebou prináša aj istú spoločenskú „sankciu“, napr. vo forme diskvalifikácie z výkonu advokátskeho povolania, kde sa vyžaduje vysoký stupeň etického správania a spoľahlivosti. Posudzovanie skutočností, ktoré môžu preukázateľne spochybniť spoľahlivosť osoby, je ponechané na správnu úvahu žalovanej. Rozsahom a oprávnením žalovanej v rámci správnej úvahy posúdiť splnenie podmienok pre výkon advokácie v prípade vzneseného obvinenia voči advokátovi, už posudzoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a v rozsudku sp. zn. 8Svk/15/2023 zo dňa 25.04.2024 dospel k záveru, že žalovaná je oprávnená sa autonómne rozhodnúť, či advokátovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie, pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie. V prejednávanej veci ide o splnenie podmienok pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, avšak aj v tomto prípade ide o správnu úvahu žalovanej, pričom úlohou správneho súdu v prípade aplikácie zákonom určenej správnej úvahy nie je úvahu správneho orgánu nahrádzať. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu preskúmavajú iba, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že existovali preukázané skutočnosti, ktoré spochybňovali spoľahlivosť žalobcu, a to predovšetkým s ohľadom na začaté trestné stíhanie a okolnosti, ktoré vyšli najavo v čase, keď žalovaná rozhodovala o opätovnom zápise žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Z uvedeného dôvodu považoval správny súd námietku žalobcu, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akou správnou úvahou bola žalovaná pri hodnotení dôkazov vedená, o to viac, že vyhlásenie jeho nespoľahlivosti bolo postavené výsostne na subjektívnej úvahe žalovanej, za nedôvodnú. Za rovnako nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že rozhodnutie o jeho nespoľahlivosti je založené na skutkovom základe, ktorý objektívne neexistoval.
16. Za bezpredmetnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že napadnuté uznesenie predstavuje výrazný zásah do práv žalobcu na slobodný výber povolania. Výkon advokátskeho povolania nie je právne nárokovateľný a zákon o advokácii presne stanovuje podmienky, ktoré musí splniť advokátsky koncipient (advokát) pre zápis do zoznamu vedeného žalovanou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/40/2013). K splneniu zákonných podmienok pre výkon advokátskeho povolania sa vyjadril aj Ústavný súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 104/2015 z 24.02.2015, kde uviedol: „Účelom zákonných podmienok na zápis do zoznamu advokátov (advokátskych koncipientov) je okrem iného ochrana riadneho fungovania justičného systému štátu stanovením obmedzení pre vstup do tohto systému v postavení advokáta (advokátskeho koncipienta) osobám, u ktorých je v dôsledku ich skoršieho správania spochybnené, že budú povolanie advokáta (advokátskeho koncipienta) vykonávať v súlade s princípmi fungovania justičného systému demokratického štátu.“ 17. Rovnako bezpredmetná bola aj námietka žalobcu, že začaté trestné stíhanie je nedôvodné. Úlohou žalovanej pri posudzovaní splnenia podmienok pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov nie je skúmanie a rozhodovanie o vine alebo nevine, ale posúdenie spoľahlivosti osoby, ktorá má byť do tohto zoznamu zapísaná. Samotná skutočnosť, že žalobca bol za tento trestný čin aj právoplatne odsúdený, ako uviedol na pojednávaní konanom dňa 20.11.2024, by mala vplyv až na posudzovanie ďalšej podmienky, a to bezúhonnosti, ktorá však v čase rozhodovania o zápise žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov nebola spochybnená. Taktiež žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaná disponovala podanou obžalobou voči žalobcovi v októbri 2020, je s ohľadom na dátum vydania napadnutého uznesenia zo dňa 12.06.2020 bezpredmetná. Ako správny súd uviedol vyššie, už samotné začatie trestného stíhania, o to viac, že sa jednalo o skutok súvisiaci s poskytovaním právnych služieb, a nie jeho výsledok, vyvolávalo preukázateľné pochybnosti o spoľahlivosti žalobcu. 18. Žalobca na pojednávaní dňa 20.11.2024 predniesol aj ďalšiu žalobnú námietku týkajúcu sa nedodržania 15 dňovej zákonnej lehoty na zápis advokátskeho koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vzhľadom na to, že ide o novotu v súdnom konaní, ktorá nebola vznesená v lehote na podanie žaloby, správny súd na ňu (rovnako ani na tomto pojednávaní namietanú zaujatosť predsedu predsedníctva žalovanej) neprihliadal. Nad rámec uvedeného však správny súd považuje za nutné uviesť, že lehota určená v § 62 ods. 1 zákona o advokácii je lehota poriadková, a jej nedodržanie zo strany orgánu verejnej správy nevyvoláva žiadne právne následky. 19. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanej nahradil trovy konania. 21. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).