Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/59/2020 1020200328 28. 11. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., trvale bytom D. XXX/X, A. E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, právne zastúpenému Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Disciplinárny senát žalovaného rozhodnutím č. 6/2019 DS zo dňa 30. októbra 2019 žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2004 Z.z.) spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z., pretože pri psovi, plemeno jack rusell teriér, samičieho pohlavia, narodeného XX. XXXXXXXXX XXXX, menom „Sely“, majiteľky A. F., A. G. XXX, dňa 19. februára 2019 nevykonala súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechala zviera v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze a ovariohysterektómii v lekárskej starostlivosti aspoň na čas kedy možno očakávať výskyt pre život a zdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou, laparotómiou a ovariohysterektómiou, a uložil jej disciplinárna opatrenie - pokutu vo výške 400,- eur podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov SR. 2. Disciplinárny senát odôvodnil uznanie žalobkyne vinnou tým, že žalobkyňa nevykonala súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechala zviera v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze a ovariohysterektómii v lekárskej starostlivosti aspoň na čas kedy možno očakávať výskyt pre život a zdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou, laparotómiou a ovariohysterektómiou.
Uvedené je preukázané obsahom sťažnosti zo dňa 04. marca 2019 s jej prílohami (príloha k sťažnosti 1 fotografia, príloha k sťažnosti 2 - video), a zdravotnou dokumentáciou predloženou žalobkyňou a A. H. I.. 3. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností. Zobral do úvahy, že žalobkyňa sa disciplinárneho previnenia dopustila z vedomej nedbanlivosti, nakoľko vedela, že v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze a ovariohysterektómii, môžu nastať komplikácie, ktoré môžu ohroziť zdravie a život zvieraťa, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také komplikácie nenastanú a zviera odoslala do domácej laickej starostlivosti. Správny orgán prvého stupňa uložil pokutu v dolnej polovici zákonom prípustnej sadzby, keďže v konaní nebolo preukázané, či išlo o komplikáciu, ktorú bolo možné zvrátiť odborným zásahom veterinárneho lekára a zabrániť tak úhynu zvieraťa alebo nie, a preto ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi disciplinárnym previnením disciplinárne obvinenej a úhynom zvieraťa. 4. Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 6/2019 Pr zo dňa 17. decembra 2019 zamietlo odvolanie žalobkyne a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. 6/2019 DS zo dňa 30. októbra 2019 ako vecne správne. Konštatoval, že žalobkyňa nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy o tom, že konala s odbornou starostlivosťou, a že vykonala všetky úkony na predídenie komplikáciám súvisiacich s anestéziou, laparotómiou a ovariohysterektómiou (okrem jediného jej tvrdenia, že zviera odovzdala prebraté). Zdôraznil, že hoci bola riadne predvolaná na ústne pojednávanie, túto možnosť nevyužila, čím sa sama pripravila o možnosť argumentovať vo svoj prospech, prípadne účinne vyvrátiť tvrdenia sťažovateľky. 5. Prezídium žalovaného uviedlo, že v prejednávanej veci bolo nesporne zistené, že žalobkyňa vykonala na zvierati odborné veterinárne činnosti, chirurgické ošetrenie - cisársky rez a ovariohysterektómiu dňa 19. februára 2019. Po vykonaní laparotómie boli z tela zvieraťa vybraté tri šteňatá. Ďalej bolo preukázané a nebolo sporné, že zviera dňa 20. februára 2019 o 2:35 hod. ráno uhynulo, po tom, čo sa jeho zdravotný stav zhoršil, napriek tomu, že zvieraťu bola podaná prvá pomoc A. I.. Správny orgán mal rovnako tak za preukázané, že na videonahrávke je zachytené zviera a to v čase po operácii. V konaní bolo lekárskou správou preukázané, že z tela zvieraťa boli vybraté tri šteňatá, a tieto sú zachytené aj na videonahrávke. Na základe uvedeného považoval aj odvolací orgán za nesporné, že videonahrávka bola vyhotovená po vykonaní chirurgického ošetrenia - cisárskeho rezu a ovariohysterektómie zvieraťu. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že na videonahrávke je zachytené zviera v čase medzi 23:55 hod. dňa 19. februára 2019 a 02:35 hod. dňa 20. februára 2019, t.j. v čase po vykonaní chirurgického ošetrenia cisárskeho rezu a ovariohysterektómie zvieraťu a pred jeho uhynutím. Dal do pozornosti, že žalobkyňa hoci videom disponovala (bolo jej zaslané na CD nosiči ako príloha návrhu na začatie disciplinárneho konania), jeho obsah ako aj autenticitu vo vyjadrení k návrhu na začatie nerozporovala. Urobila tak až vo svojom odvolaní, aj to však iba všeobecne spochybňujúco ako dôkaz, bez konkrétneho tvrdenia, že sa nejedná u uvedené zviera alebo, že sa jedná o iný čas jeho vyhotovenia, ako uvádza sťažovateľka. 6. Prezídium žalovaného ďalej konštatovalo, že žalobkyňa nie je uznaná za vinnú preto, že odovzdala zviera do domácej starostlivosti neprebraté z anestézie, voči čomu smeruje všetka jej vecná odvolacia argumentácia, ale preto, že ho po takom komplikovanom zákroku ako je cisársky rez a ovariohysterektómia v jednom, poslala domov 25 minút po zákroku. Pre rozhodnutie nebola vôbec podstatná skutočnosť, či zviera bolo alebo nebolo plne prebraté z anestézie, nakoľko v zdravotnej dokumentácii sa stav vedomia pri odovzdaní suky sťažovateľke vôbec neuvádza. 7. K vyhodnoteniu dôkazu čestného prehlásenia A. H. I. zo dňa 06. júna 2019 prezídium žalovaného uviedlo, že toto nie je možné pripustiť ako dôkaz, pretože A. H. I. nie je účastníkom disciplinárneho konania. V opačnom prípade by konanie bolo zaťažené vadou, ktorá by sa následne premietla aj do samotného rozhodnutia. Uvedené priamo vyplýva zo znenia § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktoré dovoľuje namiesto dôkazu pripustiť iba čestné vyhlásenie účastníka konania. Čo sa týka dôkazu „oficiálne stanovisko k sťažnosti podanej A. F. A. H. I. zo dňa 07.03.2019“ prezídium žalovaného uviedlo, že toto je nutné považovať za subjektívne a právne irelevantné, keďže v ňom prezentuje svoje nepreukázané domnienky a nepreukázané závery o pohnútkach sťažovateľky. Rovnako tak sa v ňom A. H. I. odvoláva na dôkazy k nemu nepriložené, ktorých pravdivosť nie je možné overiť. Vyhodnotenie všetkých dôkazov správnym orgánom prvého stupňa považoval odvolací orgán za správne, pretože dôkazy predložené žalobkyňou (lekárska správa, stanovisko A. I., čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 06. júna 2019) nevyvracajú závery o tom, že zviera uhynulo v dôsledku výskytu pre život a zdravie
najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou. Iné dôvody ani neboli preukázané a ani predpokladané. 8. Vo vzťahu k uloženej sankcii sa prezídium žalovaného stotožnilo s jej druhom a výškou a to s ohľadom na prvé previnenie disciplinárne obvinenej. Z tohto dôvodu jej bola uložená sankcia - peňažná pokuta a aj to v dolnej sadzbe. Táto sankcia ako aj jej druh zodpovedajú povahe porušenej povinnosti, spôsobu konania disciplinárne obvinenej, miere jej zavinenia a tomu, že ide o jej prvé previnenie. II. Žaloba 9. Správnou žalobou zo dňa 12. februára 2020 sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6/2019 Pr zo dňa 17. decembra 2019, ako aj rozhodnutia disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 6/2019 DS zo dňa 30. októbra 2019 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a uznanie viny žalobkyne. 10. Namietala, že postupom a rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach, keď tento postupoval v rozpore so zákonom a vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým jej bola neoprávnene uložená peňažná sankcia. V prvom rade mu vytýka porušenie jedného zo základných pravidiel konania zakotvených v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Tvrdila, že v jej neprospech bola porušená zásada rovnosti, keď bolo disciplinárne konanie začaté len vo vzťahu k nej, hoci veterinárny zákrok, pre ktorý je žalobkyňa disciplinárne stíhaná, vykonala spolu s ďalšou veterinárkou, a to A. H. I., pričom práve A. H. I. komunikovala so sťažovateľkou, dohodla s ňou vykonanie zákroku a dokonca aj podaná sťažnosť smerovala proti obom veterinárkam. 11. Dodala, že tak disciplinárny senát ako aj prezídium žalovaného vo svojich rozhodnutiach síce uvádzajú, že postup žalobkyne bol neodborný, avšak tieto svoje závery ničím neodôvodňujú, neopierajú ich o žiadne predpisy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia či odbornú literatúru a taktiež nedefinujú, aký postup by bol vlastne správny a dostatočne odborný, t.j. po aký dlhý čas by malo zviera po chirurgickom zákroku zostať v starostlivosti veterinára. Zdôraznila, že vo veterinárnej praxi je pri danom druhu zákroku bežné odovzdať zviera do domácej starostlivosti po tom, ako sa prebudí z anestézie. 12. Rovnako tak tvrdila, že prezídium žalovaného v rozpore s vlastnými závermi v napadnutom rozhodnutí konštatovalo, že v danom prípade nie je možné určiť, čo bolo príčinou úhynu fenky, a či sa vôbec jednalo o komplikáciu, ktorú by bolo možné zvrátiť odborným zásahom veterinárneho lekára a zabrániť tak úhynu. V disciplinárnom konaní teda vôbec nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom žalobkyne a úhynom fenky. Zároveň zdôraznila, že fenka bola 3 hodiny v domácej starostlivosti sťažovateľky, kde jej mohlo byť napríklad nechtiac ublížené, pričom sama sťažovateľka sa rozhodla nedať fenku na pitvu, hoci zo strany A. H. I. bola upozornená na to, že bez pitvy nebude možné zistiť príčinu úhynu. Týmto sa však správne orgány vôbec nezaoberali. 13. Napadnutým rozhodnutiam žalobkyňa ďalej vytýka, že sú nepreskúmateľné, v rozpore s § 47 správneho poriadku neobsahujú ustanovené náležitosti, keďže z nich nie je možné zistiť dôvody, na základe ktorých dospeli rozhodovacie orgány k záveru, že postup žalobkyne bol neodborný. Mala za to, že postupovala s odbornou starostlivosťou a lege artis, t.j. v súlade so všeobecne uznávanými postupmi vo veterinárnej praxi, pričom opak nebol v disciplinárnom konaní preukázaný. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. mája 2020 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. Vo vzťahu k žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v neprospech žalobkyne bola porušená zásada rovnosti, keď bolo disciplinárne konanie začaté len vo vzťahu k jej osobe hoci zákrok vykonávala s veterinárkou A. H. I., uviedol, že žalobkyňa je za vykonanie veterinárneho úkonu zodpovedná, pričom
argument o možnej diskriminácií pôsobí účelovo a absurdne. Prípadné disciplinárne stíhanie A. I. nemá vplyv na pozíciu žalobkyne a jej stav by ani nezhoršilo, ani nezlepšilo. Rovnako tak nemá vplyv ani na zákonnosť rozhodnutia v tejto veci. 16. Nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže z nich nie je možné zistiť dôvody, na základe ktorých dospeli rozhodovacie orgány k záveru, že postup žalobkyne bol neodborný. Zastával názor, že skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov správnym orgánom prvého stupňa spoľahlivo zistený a ako v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, tak aj v rozhodnutí žalovaného veľmi podrobne odôvodnený. Naproti tomu žalobkyňa žiadnym spôsobom v disciplinárnom konaní nepreukázala opak, a síce že pri vykonávaní súkromných veterinárnych činností postupovala v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. Stanov KVL SR a pri ich výkone nepochybila, pričom však v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku žalobkyňa ako účastník konania bola povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré jej boli známe. Rovnako tak vypracovanie znaleckého posudku disciplinárny senát nepovažoval za potrebný, pretože uvedené fakty sú pre KVL SR ako aj pre žalobkyňu, ako odborne spôsobilú osobu, všeobecne známe. Pokladal za dôležité poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa ústneho pojednávania pred Disciplinárnym senátom dňa 30. októbra 2019 nezúčastnila, a svoju neprítomnosť neospravedlnila, hoci o ňom bola riadne upovedomená a riadne predvolaná. Sama si tak znemožnila uplatnenie jej práv a možnosť navrhnúť dôkazy v konaní na svoju obhajobu. 17. K tvrdeniu žalobkyne, že žiadny právny predpis, odborná literatúra a uznávané postupy vo veterinárnej praxi jej neukladá konať inak, ako v danom prípade konala, uviedol, že po chirurgickou zákroku, aký vykonala žalobkyňa sa predpokladá, aby pacient ostal na pozorovaní v hospitalizácii aspoň na čas, kedy možno očakávať výskyt komplikácií súvisiacich s anestéziou a chirurgickým zákrokom, nevyhnutný na zotavenie pacienta. Určovanie časovej doby, kedy je vhodné poslať zviera po operácií domov sa odvíja od ukazovateľov monitoringu, ktorými sú najmä krvný tlak, teplota, dychová a srdcová frekvencia a stav vedomia objektivizovaný na základe výsledkov neurologického vyšetrenia (posúdenia postoja a chôdze, všetkých hlavových reflexov/nervov, periférnych reflexov, povrchovej a hĺbkovej citlivosti), produkcie moču, schopnosti samostatne piť a najlepšie už aj jesť. Všeobecne sa predpokladá hospitalizácia aspoň 24 hodín od prevedenia zákroku. Zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla žiadne výsledky týchto ukazovateľov, hoci v danom prípade primárnym malo byť skúmanie, či dané reflexy boli oslabené, normálne alebo zosilnené, o čom sa žalobkyňa nezmienila a neuviedla to ani v zdravotnej dokumentácií. 18. Ohľadom námietky žalobkyne, ktorá vytýkala odvolaciemu orgánu, že v rozpore s vlastnými závermi konštatoval, že v danom prípade nebolo možné určiť, čo bolo príčinou úhynu fenky, uviedol, že žalobkyni nebol vytýkaný samotný úhyn psa, ale disciplinárneho previnenia sa dopustila z dôvodu, že nevykonala súkromné veterinárne činnosti odborne. 19. Napokon na námietku žalobkyne, že odvolací orgán si bez ďalšieho osvojil tvrdenia sťažovateľky a tieto považoval za pravdivé a preukázané, reagoval, že žalobkyňa bola na pojednávanie disciplinárneho senátu riadne predvolaná, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Je teda zrejmé, že si sama odňala možnosť hájiť svoje práva, vyjadriť sa k návrhu, navrhnúť dôkazy vyvracajúce jej zavinenie, pričom tak neučinila dobrovoľne. IV. Replika žalobcu 20. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 27. mája 2020 reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 10. júna 2020, pričom zotrvala na stanovisku, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže z nich nie je možné zistiť dôvody, na základe ktorých dospeli správne orgány k záveru, že jej postup pri výkone zdravotnej starostlivosti bol neodborný. Zdôraznila, že žalovaný až dodatočne (až vo vyjadrení sa k žalobe žalobkyne) začína argumentovať a preukazovať, čo sa týka zdôvodnenia údajného neodborného prístupu žalobkyne. 21. Opätovne zdôraznila, že uhynutá fenka bola po dobu minimálne 3 hodiny v domácej starostlivosti, počas ktorej mohla nastať akákoľvek mimoriadna situácia, ktorá spôsobila úhyn zvieraťa, pričom nemusela súvisieť so samotným výkonom. Nepriamym dôkazom toho je aj skutočnosť, že majiteľ
zvieraťa, pokiaľ bol presvedčený o neodbornosti zákroku, mohol toto preukázať odborným pitevným nálezom zvieraťa. Na túto skutočnosť bol žalobkyňou opakovane upozornený, pričom jej doporučenie nerešpektoval. V. Duplika žalovaného 22. V duplike zo dňa 23. júna 2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na vyjadrení zo dňa 27. mája 2020 a zastáva názor, že disciplinárne konanie prebehlo po hmotnoprávnej i procesnej stránke v súlade so zákonom a Stanovami KVL SR. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený, na jeho základe bola vec rozhodnutá. Výška sankcie bola uložená v medziach zákona. Žalobu naďalej žiada zamietnuť a priznať mu trovy konania. VI. Konanie na správnom súde 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/59/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 28. novembra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobkyňa o nariadenie pojednávania vo veci nežiadala a žalovaný listom zo dňa 11. októbra 2023 na výzvu správneho súdu oznámil, že na nariadení pojednávania netrvá. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 18. novembra 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VIII. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora. 29. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. disciplinárna komisia prerokúva porušenie plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 22 zákona č. 442/2004 Z.z. o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods. 1). Disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods. 4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5). 31. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. IX. Posúdenie veci správnym súdom 34. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie prezídia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobkyne vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a bola jej uložená pokuta v sume 400,- eur. 35. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 02. septembra 1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21. februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 36. Vo vzťahu k žalobnej námietke spočívajúcej v tvrdení o porušení precedenčnej zásady resp. zásady rovnosti zakotvenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že disciplinárne konanie bolo začaté len vo vzťahu k žalobkyni, hoci veterinárny zákrok žalobkyňa vykonala spolu s ďalšou veterinárkou A. H. I., správny súd uvádza, že predmetnej námietke nemohol priznať relevanciu. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku vyplývajú obsahové náležitosti
zásady materiálnej rovnosti, keď správne orgány sú povinné dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci k porušeniu tzv. zásadu precedensu vyjadrenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku nedošlo. Hoci je potrebné prisvedčiť tvrdeniu, že pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch je správny orgán podľa zákona povinný dbať na to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní, použitie tejto zásady v konaní však nevyhnutne predpokladá existenciu aspoň dvoch rozhodnutí, napĺňajúcich uvedené zákonné kritériá. V danom prípade však žalobkyňa v správnej žalobe nepoukázala na žiadne ďalšie rozhodnutie žalovaného v skutkovo zhodnom alebo obdobnom prípade. Porušenie precedenčnej zásady by nastalo, ak by žalovaný v obdobných prípadoch, týkajúcich sa disciplinárnych správnych deliktov súkromných veterinárnych lekárov rozhodol odlišne, t.j. predmetné porušenie nie je možné konštatovať za existencie jediného rozhodnutia o danej otázke. Navyše úlohou správneho súdu je vyhodnotiť skutkové okolnosti tohto prípadu, ktoré sú mu známe z pripojeného administratívneho spisu, a na tieto následne aplikovať relevantné ustanovenia právnych predpisov. Pri rozhodovaní o konkrétnej veci preto nie je možné, aby sa súd vyjadroval k inému správnemu konaniu a rozhodnutiu, prípadne k okolnostiam, či by malo byť vedené. Súd sa zaoberá skúmaním zákonnosti rozhodnutí vydaných v tejto veci. 37. Správny súd však ako dôvodnú uznal námietku žalobkyne, v zmysle ktorej žalovanému vytýkala, že napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 47 správneho poriadku neobsahuje ustanovené náležitosti. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostierané účastníkom za neopodstatnené, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. 38. Rovnako tak uvádza, že dokazovanie je skutočná činnosť správneho orgánu, ktorou dôkaznými prostriedkami objasňuje všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Hodnotenie dôkazov, ktoré prichádza do úvahy až po objasnení všetkých rozhodných okolností, je zase činnosť, pri ktorej správny orgán hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uvedená činnosť ako zákonom predpísaný procesný postup správneho orgánu musí mať odraz v administratívnom spise, ako i v obsahu rozhodnutia, ktorého náležitosťou, okrem iného, je i uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení (vykonaných) dôkazov, ktoré a prečo považoval za hodnoverné, a ktoré nie a z akého dôvodu. 39. Napokon správny súd zdôrazňuje, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho prepisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. 40. Správny súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaný uviedol, že čestné prehlásenie A. H. I. zo dňa 06. júna 2019 nie je možné pripustiť ako dôkaz, pretože A. H. I. nie je účastníkom disciplinárneho konania. Ďalej žalovaný uvádzal dôkaz označený ako „oficiálne stanovisko k sťažnosti podanej A. F. A. H. I. zo dňa 07.03.2019“, ktoré posúdil ako subjektívne a právne irelevantné, keďže v ňom A. H. I. prezentuje svoje nepreukázané domnienky a nepreukázané závery o pohnútkach
sťažovateľky, zároveň sa odvolávajúc na dôkazy k nemu nepriložené, ktorých pravdivosť nie je možné overiť. Žalovaný len stroho vyslovil, že vyhodnotenie všetkých dôkazov správnym orgánom prvého stupňa považoval za správne, pretože dôkazy predložené žalobkyňou (lekárska správa, stanovisko A. I., čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 06. júna 2019) nevyvracajú závery o tom, že zviera uhynulo v dôsledku výskytu pre život a zdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou. Napokon žalovaný vyššie uvedené doplnil o záver, že vyhlásenia a dôkazy žalobkyne o prebratí zvieraťa sú v rozpore s tvrdeniami sťažovateľky. Vzhľadom na to, že ku komplikáciám s následkom smrti naozaj došlo, pokladal žalovaný za diskutabilné, či tvrdenia a dôkazy disciplinárne obvinenej sú naozaj pravdivé. 41. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentuje vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ako aj ich vyhodnotenie vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný síce konštatuje, že v konaní bola ako jeden z dôkazov predložená lekárska správa vypracovaná žalobkyňou, opomenul sa však vysporiadať s tým, konkrétne ktoré skutočnosti boli z nej zistené, a ako boli tieto vyhodnotené v konfrontácii s tvrdeniami, plynúcimi z podanej sťažnosti majiteľky uhynutého psa, hoci na viacerých miestach odôvodnenia na tvrdenia sťažovateľky poukazuje, napríklad, keď žalovaný uvádza, že „vyhlásenia a dôkazy disciplinárne obvinenej o prebratí zvieraťa sú v rozpore s tvrdeniami sťažovateľky“, ako aj pri popise skutočností, zistených z videonahrávky, kde tiež žalovaný poukazuje na obsah podanej sťažnosti. 42. V prejednávanej veci je teda zrejmé, že pri vyhodnotení dôkaznej situácie bolo úlohou žalovaného vyrovnať sa s rozpornými tvrdeniami, vyplývajúcimi z lekárskej správy žalobkyne a stanoviska A. H. I. v protiklade s tvrdeniami, zachytenými v sťažnosti majiteľky psa. V prípade situácie odlišných tvrdení je orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti povinný dôkladne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí, resp. vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri ich hodnotení a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie neviny. Oproti ostatným situáciám je potrebné klásť na odôvodnenie rozhodnutia orgánu príslušného na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti zvýšené nároky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti tento orgán vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti tak musí dostatočným a rozumným odôvodnením vysvetliť, prečo prisvedčil jednému tvrdeniu a druhému nie. 43. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ohľadom uloženej sankcie sa žalovaný stotožnil s jej druhom a výškou, a to s ohľadom na prvé previnenie disciplinárne obvinenej. Z tohto dôvodu jej bola uložená sankcia - peňažná pokuta a aj to v dolnej sadzbe. Táto sankcia ako aj jej druh zodpovedajú povahe porušenej povinnosti, spôsobu konania disciplinárne obvinenej, miere jej zavinenia a tomu, že ide o jej prvé previnenie. 44. Z uvedeného jasne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je ani v časti, týkajúcej sa druhu a výšky uloženej sankcie, odôvodnené dostatočne. V prípade správneho trestania je totiž riadne odôvodnenie ukladanej pokuty základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. 45. Z dikcie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z.z. vyplýva, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť. Žalovaný však úplne opomenul, že jeho povinnosťou je skúmať každé jedno z vyššie uvedených zákonných kritérií. Jedinou skutočnosťou, na ktorú opakovane poukázal bolo, že ide o prvé disciplinárne previnenie žalobkyne. Uvedeným zároveň odôvodnil uloženie pokuty v dolnej sadzbe. Takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktoré nereflektuje na zákonnú požiadavku skúmať všetky ustanovené kritériá na uloženie disciplinárneho opatrenia, a obmedzuje sa len na vyhodnotenie jediného z nich, nespĺňa zákonné kritérium preskúmateľnosti správneho rozhodnutia.
46. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov, ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 47. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného o odvolaní žalobkyne opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite a riadne odôvodniť s poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku tak, aby bolo preskúmateľné, to znamená, aby z rozhodnutia bolo zrejmé ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, teda aby z rozhodnutia bolo zrejmé, či došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré bolo potrebné žalobkyni uložiť pokutu, a v akej konkrétnej výške. 48. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.