{"guid": "9437c0f7-7940-4c1a-907e-0cb8f74a9427:dc094c29-6d66-4685-8454-89070f421470", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1", "spisova_znacka": "BA-2S/59/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/59/2020 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. novembra 2024, sp. zn. BA-2S/59/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1", "identifikacne_cislo": "1020200328", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/442", "nazov": "zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc094c29-6d66-4685-8454-89070f421470", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/59/2020\n1020200328\n28. 11. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200328.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,\ntrvale bytom D. XXX/X, A. E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s. r. o.,\nso sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, právne zastúpenému Erben & Erben, advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Komory veterinárnych lekárov\nSlovenskej republiky č. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019 a vec\nv r a c i a žalovanému na\nďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Disciplinárny senát žalovaného rozhodnutím č. 6/2019 DS zo dňa 30. októbra 2019 žalobkyňu uznal\nvinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. o\nsúkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2004 Z.z.) spočívajúceho v porušení\npovinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z., pretože pri psovi, plemeno jack rusell teriér,\nsamičieho pohlavia, narodeného XX. XXXXXXXXX XXXX, menom „Sely“, majiteľky A. F., A. G. XXX,\ndňa\n19. februára 2019 nevykonala súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechala\nzviera v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze a ovariohysterektómii v lekárskej starostlivosti aspoň\nna čas kedy možno očakávať výskyt pre život a zdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s\nanestéziou, laparotómiou a ovariohysterektómiou, a uložil jej disciplinárna opatrenie - pokutu vo výške\n400,- eur podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 442/2004 Z.z. a § 3 písm. b/ prvej\nčasti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov SR.\n2. Disciplinárny senát odôvodnil uznanie žalobkyne vinnou tým, že žalobkyňa nevykonala súkromné\nveterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechala zviera v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze\na ovariohysterektómii v lekárskej starostlivosti aspoň na čas kedy možno očakávať výskyt pre život a\nzdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou, laparotómiou a ovariohysterektómiou.\n\nUvedené je preukázané obsahom sťažnosti zo dňa 04. marca 2019 s jej prílohami (príloha k sťažnosti 1 fotografia, príloha k sťažnosti 2 - video), a zdravotnou dokumentáciou predloženou žalobkyňou a A. H. I..\n3. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný\nvýkon súkromných veterinárnych činností. Zobral do úvahy, že žalobkyňa sa disciplinárneho previnenia\ndopustila z vedomej nedbanlivosti, nakoľko vedela, že v anestézii a po laparotómii, cisárskom reze\na ovariohysterektómii, môžu nastať komplikácie, ktoré môžu ohroziť zdravie a život zvieraťa, ale bez\nprimeraných dôvodov sa spoliehala, že také komplikácie nenastanú a zviera odoslala do domácej laickej\nstarostlivosti. Správny orgán prvého stupňa uložil pokutu v dolnej polovici zákonom prípustnej sadzby,\nkeďže v konaní nebolo preukázané, či išlo o komplikáciu, ktorú bolo možné zvrátiť odborným zásahom\nveterinárneho lekára a zabrániť tak úhynu zvieraťa alebo nie, a preto ani nebola preukázaná príčinná\nsúvislosť medzi disciplinárnym previnením disciplinárne obvinenej a úhynom zvieraťa.\n4. Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 6/2019 Pr zo dňa 17. decembra 2019 zamietlo odvolanie\nžalobkyne a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. 6/2019 DS zo dňa 30. októbra 2019 ako vecne\nsprávne. Konštatoval, že žalobkyňa nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy o tom, že konala s odbornou\nstarostlivosťou, a že vykonala všetky úkony na predídenie komplikáciám súvisiacich s anestéziou,\nlaparotómiou a ovariohysterektómiou (okrem jediného jej tvrdenia, že zviera odovzdala prebraté).\nZdôraznil, že hoci bola riadne predvolaná na ústne pojednávanie, túto možnosť nevyužila, čím sa sama\npripravila o možnosť argumentovať vo svoj prospech, prípadne účinne vyvrátiť tvrdenia sťažovateľky.\n5. Prezídium žalovaného uviedlo, že v prejednávanej veci bolo nesporne zistené, že žalobkyňa vykonala\nna zvierati odborné veterinárne činnosti, chirurgické ošetrenie - cisársky rez a ovariohysterektómiu dňa\n19. februára 2019. Po vykonaní laparotómie boli z tela zvieraťa vybraté tri šteňatá. Ďalej bolo preukázané\na nebolo sporné, že zviera dňa 20. februára 2019 o 2:35 hod. ráno uhynulo, po tom, čo sa jeho zdravotný\nstav zhoršil, napriek tomu, že zvieraťu bola podaná prvá pomoc A. I.. Správny orgán mal rovnako tak za\npreukázané, že na videonahrávke je zachytené zviera a to v čase po operácii. V konaní bolo lekárskou\nsprávou preukázané, že z tela zvieraťa boli vybraté tri šteňatá, a tieto sú zachytené aj na videonahrávke.\nNa základe uvedeného považoval aj odvolací orgán za nesporné, že videonahrávka bola vyhotovená\npo vykonaní chirurgického ošetrenia - cisárskeho rezu a ovariohysterektómie zvieraťu. Vzhľadom na\nuvedené dospel k záveru, že na videonahrávke je zachytené zviera v čase medzi 23:55 hod. dňa 19.\nfebruára 2019 a 02:35 hod. dňa 20. februára 2019, t.j. v čase po vykonaní chirurgického ošetrenia cisárskeho rezu a ovariohysterektómie zvieraťu a pred jeho uhynutím. Dal do pozornosti, že žalobkyňa\nhoci videom disponovala (bolo jej zaslané na CD nosiči ako príloha návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania), jeho obsah ako aj autenticitu vo vyjadrení k návrhu na začatie nerozporovala. Urobila tak až\nvo svojom odvolaní, aj to však iba všeobecne spochybňujúco ako dôkaz, bez konkrétneho tvrdenia, že\nsa nejedná u uvedené zviera alebo, že sa jedná o iný čas jeho vyhotovenia, ako uvádza sťažovateľka.\n6. Prezídium žalovaného ďalej konštatovalo, že žalobkyňa nie je uznaná za vinnú preto, že odovzdala\nzviera do domácej starostlivosti neprebraté z anestézie, voči čomu smeruje všetka jej vecná\nodvolacia argumentácia, ale preto, že ho po takom komplikovanom zákroku ako je cisársky rez a\novariohysterektómia v jednom, poslala domov 25 minút po zákroku. Pre rozhodnutie nebola vôbec\npodstatná skutočnosť, či zviera bolo alebo nebolo plne prebraté z anestézie, nakoľko v zdravotnej\ndokumentácii sa stav vedomia pri odovzdaní suky sťažovateľke vôbec neuvádza.\n7. K vyhodnoteniu dôkazu čestného prehlásenia A. H. I. zo dňa\n06. júna\n2019 prezídium žalovaného uviedlo, že toto nie je možné pripustiť ako dôkaz, pretože A. H. I. nie je\núčastníkom disciplinárneho konania. V opačnom prípade by konanie bolo zaťažené vadou, ktorá by sa\nnásledne premietla aj do samotného rozhodnutia. Uvedené priamo vyplýva zo znenia § 39 ods. 1 zákona\nč. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“), ktoré dovoľuje namiesto dôkazu pripustiť iba čestné vyhlásenie účastníka konania. Čo sa týka\ndôkazu „oficiálne stanovisko k sťažnosti podanej A. F. A. H. I. zo dňa 07.03.2019“ prezídium žalovaného\nuviedlo, že toto je nutné považovať za subjektívne a právne irelevantné, keďže v ňom prezentuje svoje\nnepreukázané domnienky a nepreukázané závery o pohnútkach sťažovateľky. Rovnako tak sa v ňom\nA. H. I. odvoláva na dôkazy k nemu nepriložené, ktorých pravdivosť nie je možné overiť. Vyhodnotenie\nvšetkých dôkazov správnym orgánom prvého stupňa považoval odvolací orgán za správne, pretože\ndôkazy predložené žalobkyňou (lekárska správa, stanovisko A. I., čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa\n06. júna 2019) nevyvracajú závery o tom, že zviera uhynulo v dôsledku výskytu pre život a zdravie\n\nnajnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou. Iné dôvody ani neboli preukázané a ani\npredpokladané.\n8. Vo vzťahu k uloženej sankcii sa prezídium žalovaného stotožnilo s jej druhom a výškou a to s ohľadom\nna prvé previnenie disciplinárne obvinenej. Z tohto dôvodu jej bola uložená sankcia - peňažná pokuta a\naj to v dolnej sadzbe. Táto sankcia ako aj jej druh zodpovedajú povahe porušenej povinnosti, spôsobu\nkonania disciplinárne obvinenej, miere jej zavinenia a tomu, že ide o jej prvé previnenie.\nII.\nŽaloba\n9. Správnou žalobou zo dňa 12. februára 2020 sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 6/2019 Pr zo dňa 17. decembra 2019, ako aj rozhodnutia disciplinárneho\nsenátu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky\nč. 6/2019 DS zo dňa 30.\noktóbra 2019 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a uznanie viny žalobkyne.\n10. Namietala, že postupom a rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach, keď tento\npostupoval v rozpore so zákonom a vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým jej bola neoprávnene\nuložená peňažná sankcia. V prvom rade mu vytýka porušenie jedného zo základných pravidiel konania\nzakotvených v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Tvrdila, že v jej neprospech bola porušená zásada\nrovnosti, keď bolo disciplinárne konanie začaté len vo vzťahu k nej, hoci veterinárny zákrok, pre ktorý\nje žalobkyňa disciplinárne stíhaná, vykonala spolu s ďalšou veterinárkou, a to A. H. I., pričom práve A.\nH. I. komunikovala so sťažovateľkou, dohodla s ňou vykonanie zákroku a dokonca aj podaná sťažnosť\nsmerovala proti obom veterinárkam.\n11. Dodala, že tak disciplinárny senát ako aj prezídium žalovaného vo svojich rozhodnutiach síce\nuvádzajú, že postup žalobkyne bol neodborný, avšak tieto svoje závery ničím neodôvodňujú, neopierajú\nich o žiadne predpisy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia či odbornú literatúru a taktiež nedefinujú,\naký postup by bol vlastne správny a dostatočne odborný, t.j. po aký dlhý čas by malo zviera po\nchirurgickom zákroku zostať v starostlivosti veterinára. Zdôraznila, že vo veterinárnej praxi je pri danom\ndruhu zákroku bežné odovzdať zviera do domácej starostlivosti po tom, ako sa prebudí z anestézie.\n12. Rovnako tak tvrdila, že prezídium žalovaného v rozpore s vlastnými závermi v napadnutom\nrozhodnutí konštatovalo, že v danom prípade nie je možné určiť, čo bolo príčinou úhynu fenky, a či sa\nvôbec jednalo o komplikáciu, ktorú by bolo možné zvrátiť odborným zásahom veterinárneho lekára a\nzabrániť tak úhynu. V disciplinárnom konaní teda vôbec nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi\npostupom žalobkyne a úhynom fenky. Zároveň zdôraznila, že fenka bola 3 hodiny v domácej starostlivosti\nsťažovateľky, kde jej mohlo byť napríklad nechtiac ublížené, pričom sama sťažovateľka sa rozhodla\nnedať fenku na pitvu, hoci zo strany A. H. I. bola upozornená na to, že bez pitvy nebude možné zistiť\npríčinu úhynu. Týmto sa však správne orgány vôbec nezaoberali.\n13. Napadnutým rozhodnutiam žalobkyňa ďalej vytýka, že sú nepreskúmateľné, v rozpore s § 47\nsprávneho poriadku neobsahujú ustanovené náležitosti, keďže z nich nie je možné zistiť dôvody, na\nzáklade ktorých dospeli rozhodovacie orgány k záveru, že postup žalobkyne bol neodborný. Mala za to,\nže postupovala s odbornou starostlivosťou a lege artis, t.j. v súlade so všeobecne uznávanými postupmi\nvo veterinárnej praxi, pričom opak nebol v disciplinárnom konaní preukázaný.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. mája 2020 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n15. Vo vzťahu k žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v neprospech žalobkyne bola porušená\nzásada rovnosti, keď bolo disciplinárne konanie začaté len vo vzťahu k jej osobe hoci zákrok vykonávala\ns veterinárkou A. H. I., uviedol, že žalobkyňa je za vykonanie veterinárneho úkonu zodpovedná, pričom\n\nargument o možnej diskriminácií pôsobí účelovo a absurdne. Prípadné disciplinárne stíhanie A. I. nemá\nvplyv na pozíciu žalobkyne a jej stav by ani nezhoršilo, ani nezlepšilo. Rovnako tak nemá vplyv ani na\nzákonnosť rozhodnutia v tejto veci.\n16. Nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže\nz nich nie je možné zistiť dôvody, na základe ktorých dospeli rozhodovacie orgány k záveru, že\npostup žalobkyne bol neodborný. Zastával názor, že skutkový stav bol na základe vykonaných\ndôkazov správnym orgánom prvého stupňa spoľahlivo zistený a ako v rozhodnutí správneho orgánu\nprvého stupňa, tak aj v rozhodnutí žalovaného veľmi podrobne odôvodnený. Naproti tomu žalobkyňa\nžiadnym spôsobom v disciplinárnom konaní nepreukázala opak, a síce že pri vykonávaní súkromných\nveterinárnych činností postupovala v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. Stanov\nKVL SR a pri ich výkone nepochybila, pričom však v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku žalobkyňa\nako účastník konania bola povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré jej boli známe.\nRovnako tak vypracovanie znaleckého posudku disciplinárny senát nepovažoval za potrebný, pretože\nuvedené fakty sú pre KVL SR ako aj pre žalobkyňu, ako odborne spôsobilú osobu, všeobecne\nznáme. Pokladal za dôležité poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa ústneho pojednávania pred\nDisciplinárnym senátom dňa 30. októbra 2019 nezúčastnila, a svoju neprítomnosť neospravedlnila, hoci\no ňom bola riadne upovedomená a riadne predvolaná. Sama si tak znemožnila uplatnenie jej práv a\nmožnosť navrhnúť dôkazy v konaní na svoju obhajobu.\n17. K tvrdeniu žalobkyne, že žiadny právny predpis, odborná literatúra a uznávané postupy vo\nveterinárnej praxi jej neukladá konať inak, ako v danom prípade konala, uviedol, že po chirurgickou\nzákroku, aký vykonala žalobkyňa sa predpokladá, aby pacient ostal na pozorovaní v hospitalizácii\naspoň na čas, kedy možno očakávať výskyt komplikácií súvisiacich s anestéziou a chirurgickým\nzákrokom, nevyhnutný na zotavenie pacienta. Určovanie časovej doby, kedy je vhodné poslať zviera po\noperácií domov sa odvíja od ukazovateľov monitoringu, ktorými sú najmä krvný tlak, teplota, dychová\na srdcová frekvencia a stav vedomia objektivizovaný na základe výsledkov neurologického vyšetrenia\n(posúdenia postoja a chôdze, všetkých hlavových reflexov/nervov, periférnych reflexov, povrchovej a\nhĺbkovej citlivosti), produkcie moču, schopnosti samostatne piť a najlepšie už aj jesť. Všeobecne sa\npredpokladá hospitalizácia aspoň 24 hodín od prevedenia zákroku. Zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla\nžiadne výsledky týchto ukazovateľov, hoci v danom prípade primárnym malo byť skúmanie, či dané\nreflexy boli oslabené, normálne alebo zosilnené, o čom sa žalobkyňa nezmienila a neuviedla to ani v\nzdravotnej dokumentácií.\n18. Ohľadom námietky žalobkyne, ktorá vytýkala odvolaciemu orgánu, že v rozpore s vlastnými závermi\nkonštatoval, že v danom prípade nebolo možné určiť, čo bolo príčinou úhynu fenky, uviedol, že žalobkyni\nnebol vytýkaný samotný úhyn psa, ale disciplinárneho previnenia sa dopustila z dôvodu, že nevykonala\nsúkromné veterinárne činnosti odborne.\n19. Napokon na námietku žalobkyne, že odvolací orgán si bez ďalšieho osvojil tvrdenia sťažovateľky a\ntieto považoval za pravdivé a preukázané, reagoval, že žalobkyňa bola na pojednávanie disciplinárneho\nsenátu riadne predvolaná, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Je teda zrejmé, že si sama\nodňala možnosť hájiť svoje práva, vyjadriť sa k návrhu, navrhnúť dôkazy vyvracajúce jej zavinenie,\npričom tak neučinila dobrovoľne.\nIV.\nReplika žalobcu\n20. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 27. mája 2020 reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 10.\njúna 2020, pričom zotrvala na stanovisku, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže z nich\nnie je možné zistiť dôvody, na základe ktorých dospeli správne orgány k záveru, že jej postup pri výkone\nzdravotnej starostlivosti bol neodborný. Zdôraznila, že žalovaný až dodatočne (až vo vyjadrení sa k\nžalobe žalobkyne) začína argumentovať a preukazovať, čo sa týka zdôvodnenia údajného neodborného\nprístupu žalobkyne.\n21. Opätovne zdôraznila, že uhynutá fenka bola po dobu minimálne 3 hodiny v domácej starostlivosti,\npočas ktorej mohla nastať akákoľvek mimoriadna situácia, ktorá spôsobila úhyn zvieraťa, pričom\nnemusela súvisieť so samotným výkonom. Nepriamym dôkazom toho je aj skutočnosť, že majiteľ\n\nzvieraťa, pokiaľ bol presvedčený o neodbornosti zákroku, mohol toto preukázať odborným pitevným\nnálezom zvieraťa. Na túto skutočnosť bol žalobkyňou opakovane upozornený, pričom jej doporučenie\nnerešpektoval.\nV.\nDuplika žalovaného\n22. V duplike zo dňa 23. júna 2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na vyjadrení zo dňa\n27.\nmája 2020 a zastáva názor, že disciplinárne konanie prebehlo po hmotnoprávnej i procesnej stránke v\nsúlade so zákonom a Stanovami KVL SR. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený, na jeho základe bola vec\nrozhodnutá. Výška sankcie bola uložená v medziach zákona. Žalobu naďalej žiada zamietnuť a priznať\nmu trovy konania.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/59/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nVII.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu\nprechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 28. novembra 2024, nakoľko\nboli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Žalobkyňa o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadala a žalovaný listom zo dňa 11. októbra 2023 na výzvu správneho súdu\noznámil, že na nariadení pojednávania netrvá. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa\n18. novembra 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom\nsídle Ministerstva spravodlivosti SR.\nVIII.\nRelevantné právne predpisy\n26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností\nuvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade\nso zásadami etiky, ktoré vydá komora.\n29. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. disciplinárna komisia prerokúva porušenie plnenia\npovinností ustanovených týmto zákonom.\n\n30. Podľa § 22 zákona č. 442/2004 Z.z. o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný\ndisciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať\ndo dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo\nzásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods. 1). Disciplinárny\nsenát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do\n60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a\nmusí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu\ndisciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje\nprezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec\ndisciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods.\n4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak\nprávoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o\nvýkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5).\n31. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nIX.\nPosúdenie veci správnym súdom\n34. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie prezídia žalovaného, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobkyne vinnou zo\nspáchania disciplinárneho previnenia a bola jej uložená pokuta v sume 400,- eur.\n35. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 02. septembra 1998, č. sťažnosti\n26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21. februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády\nproti Slovenskej republike zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky\na správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie\nkvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne\nkonanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha\nprotiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe.\nVýznam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny.\nFaktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie,\nktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej\nuloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu\nslov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z\npohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a\nstupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte\nzahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.\n36. Vo vzťahu k žalobnej námietke spočívajúcej v tvrdení o porušení precedenčnej zásady resp. zásady\nrovnosti zakotvenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že disciplinárne konanie bolo začaté len\nvo vzťahu k žalobkyni, hoci veterinárny zákrok žalobkyňa vykonala spolu s ďalšou veterinárkou A.\nH. I., správny súd uvádza, že predmetnej námietke nemohol priznať relevanciu. Ohľadom uvedeného\ndáva do pozornosti, že z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku vyplývajú obsahové náležitosti\n\nzásady materiálnej rovnosti, keď správne orgány sú povinné dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny súd dospel k záveru,\nže v prejednávanej veci k porušeniu tzv. zásadu precedensu vyjadrenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku\nnedošlo. Hoci je potrebné prisvedčiť tvrdeniu, že pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných\nprípadoch je správny orgán podľa zákona povinný dbať na to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely\nv rozhodovaní, použitie tejto zásady v konaní však nevyhnutne predpokladá existenciu aspoň dvoch\nrozhodnutí, napĺňajúcich uvedené zákonné kritériá. V danom prípade však žalobkyňa v správnej žalobe\nnepoukázala na žiadne ďalšie rozhodnutie žalovaného v skutkovo zhodnom alebo obdobnom prípade.\nPorušenie precedenčnej zásady by nastalo, ak by žalovaný v obdobných prípadoch, týkajúcich sa\ndisciplinárnych správnych deliktov súkromných veterinárnych lekárov rozhodol odlišne, t.j. predmetné\nporušenie nie je možné konštatovať za existencie jediného rozhodnutia o danej otázke. Navyše úlohou\nsprávneho súdu je vyhodnotiť skutkové okolnosti tohto prípadu, ktoré sú mu známe z pripojeného\nadministratívneho spisu, a na tieto následne aplikovať relevantné ustanovenia právnych predpisov. Pri\nrozhodovaní o konkrétnej veci preto nie je možné, aby sa súd vyjadroval k inému správnemu konaniu\na rozhodnutiu, prípadne k okolnostiam, či by malo byť vedené. Súd sa zaoberá skúmaním zákonnosti\nrozhodnutí vydaných v tejto veci.\n37. Správny súd však ako dôvodnú uznal námietku žalobkyne, v zmysle ktorej žalovanému vytýkala,\nže napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 47 správneho poriadku neobsahuje ustanovené náležitosti. Vo\nvzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty\nza správny delikt musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne,\nmylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti\npredostierané účastníkom za neopodstatnené, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi\nvyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a aké\núvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške.\n38. Rovnako tak uvádza, že dokazovanie je skutočná činnosť správneho orgánu, ktorou dôkaznými\nprostriedkami objasňuje všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Hodnotenie dôkazov, ktoré\nprichádza do úvahy až po objasnení všetkých rozhodných okolností, je zase činnosť, pri ktorej správny\norgán hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uvedená činnosť\nako zákonom predpísaný procesný postup správneho orgánu musí mať odraz v administratívnom spise,\nako i v obsahu rozhodnutia, ktorého náležitosťou, okrem iného, je i uvedenie skutočností, ktoré boli\npodkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení (vykonaných)\ndôkazov, ktoré a prečo považoval za hodnoverné, a ktoré nie a z akého dôvodu.\n39. Napokon správny súd zdôrazňuje, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať\nna dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové\nokolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Právne\nposúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie\nhmotnoprávneho prepisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.\nPrávne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny\norgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.\nNestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby\núčastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba\nv odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej\núvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok,\nktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správny\ndelikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená\nv rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie\npokuty, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii\nodôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor\nna prejednávanú vec.\n40. Správny súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaný uviedol,\nže čestné prehlásenie A. H. I. zo dňa 06. júna 2019 nie je možné pripustiť ako dôkaz, pretože A. H. I. nie je\núčastníkom disciplinárneho konania. Ďalej žalovaný uvádzal dôkaz označený ako „oficiálne stanovisko\nk sťažnosti podanej A. F. A. H. I. zo dňa 07.03.2019“, ktoré posúdil ako subjektívne a právne irelevantné,\nkeďže v ňom A. H. I. prezentuje svoje nepreukázané domnienky a nepreukázané závery o pohnútkach\n\nsťažovateľky, zároveň sa odvolávajúc na dôkazy k nemu nepriložené, ktorých pravdivosť nie je možné\noveriť. Žalovaný len stroho vyslovil, že vyhodnotenie všetkých dôkazov správnym orgánom prvého\nstupňa považoval za správne, pretože dôkazy predložené žalobkyňou (lekárska správa, stanovisko A.\nI., čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 06. júna 2019) nevyvracajú závery o tom, že zviera uhynulo v\ndôsledku výskytu pre život a zdravie najnebezpečnejších komplikácií súvisiacich s anestéziou. Napokon\nžalovaný vyššie uvedené doplnil o záver, že vyhlásenia a dôkazy žalobkyne o prebratí zvieraťa sú v\nrozpore s tvrdeniami sťažovateľky. Vzhľadom na to, že ku komplikáciám s následkom smrti naozaj došlo,\npokladal žalovaný za diskutabilné, či tvrdenia a dôkazy disciplinárne obvinenej sú naozaj pravdivé.\n41. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaného absentuje vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ako aj ich vyhodnotenie vo vzájomných\nsúvislostiach. Žalovaný síce konštatuje, že v konaní bola ako jeden z dôkazov predložená lekárska\nspráva vypracovaná žalobkyňou, opomenul sa však vysporiadať s tým, konkrétne ktoré skutočnosti boli\nz nej zistené, a ako boli tieto vyhodnotené v konfrontácii s tvrdeniami, plynúcimi z podanej sťažnosti\nmajiteľky uhynutého psa, hoci na viacerých miestach odôvodnenia na tvrdenia sťažovateľky poukazuje,\nnapríklad, keď žalovaný uvádza, že „vyhlásenia a dôkazy disciplinárne obvinenej o prebratí zvieraťa sú\nv rozpore s tvrdeniami sťažovateľky“, ako aj pri popise skutočností, zistených z videonahrávky, kde tiež\nžalovaný poukazuje na obsah podanej sťažnosti.\n42. V prejednávanej veci je teda zrejmé, že pri vyhodnotení dôkaznej situácie bolo úlohou žalovaného\nvyrovnať sa s rozpornými tvrdeniami, vyplývajúcimi z lekárskej správy žalobkyne a stanoviska A. H. I.\nv protiklade s tvrdeniami, zachytenými v sťažnosti majiteľky psa. V prípade situácie odlišných tvrdení je\norgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti povinný dôkladne posudzovať vierohodnosť\njednotlivých proti sebe stojacich výpovedí, resp. vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne\npri ich hodnotení a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie\nneviny. Oproti ostatným situáciám je potrebné klásť na odôvodnenie rozhodnutia orgánu príslušného na\nvyvodenie disciplinárnej zodpovednosti zvýšené nároky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom,\nktoré skutočnosti tento orgán vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými\núvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej\nzodpovednosti tak musí dostatočným a rozumným odôvodnením vysvetliť, prečo prisvedčil jednému\ntvrdeniu a druhému nie.\n43. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ohľadom uloženej sankcie sa žalovaný stotožnil s jej\ndruhom a výškou, a to s ohľadom na prvé previnenie disciplinárne obvinenej. Z tohto dôvodu jej bola\nuložená sankcia - peňažná pokuta a aj to v dolnej sadzbe. Táto sankcia ako aj jej druh zodpovedajú\npovahe porušenej povinnosti, spôsobu konania disciplinárne obvinenej, miere jej zavinenia a tomu, že\nide o jej prvé previnenie.\n44. Z uvedeného jasne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je ani v časti, týkajúcej\nsa druhu a výšky uloženej sankcie, odôvodnené dostatočne. V prípade správneho trestania je totiž\nriadne odôvodnenie ukladanej pokuty základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol\nsprávny orgán pri rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci\npovažovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný\npri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri\nstanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne\nodôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu.\n45. Z dikcie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z.z. vyplýva, že pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru\nzavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť. Žalovaný však úplne\nopomenul, že jeho povinnosťou je skúmať každé jedno z vyššie uvedených zákonných kritérií. Jedinou\nskutočnosťou, na ktorú opakovane poukázal bolo, že ide o prvé disciplinárne previnenie žalobkyne.\nUvedeným zároveň odôvodnil uloženie pokuty v dolnej sadzbe. Takéto odôvodnenie výšky uloženej\npokuty, ktoré nereflektuje na zákonnú požiadavku skúmať všetky ustanovené kritériá na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia, a obmedzuje sa len na vyhodnotenie jediného z nich, nespĺňa zákonné\nkritérium preskúmateľnosti správneho rozhodnutia.\n\n46. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou\nnepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov, ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia\nžalovaného č. 6/2019/Pr zo dňa 17. decembra 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátenie veci\nžalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.\n47. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného o odvolaní žalobkyne opätovne rozhodnúť\na rozhodnutie náležite a riadne odôvodniť s poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku tak, aby\nbolo preskúmateľné, to znamená, aby z rozhodnutia bolo zrejmé ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, teda aby z rozhodnutia\nbolo zrejmé, či došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré bolo potrebné žalobkyni uložiť pokutu, a v akej\nkonkrétnej výške.\n48. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\n(§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle\n§ 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}