Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/144/2019 1019200919 05. 09. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Otom Salokym, advokátom, Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava – Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 20.12.2016 vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov rozhodnutie č. KPUPO-2016/5516-22/99976/ Sab, ktorým rozhodol, že zámer obnovy národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a park v D. E. B., ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 12009/1-2 (ďalej len „predmetná NKP“), podľa predloženej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“, vypracovanej F. B. z januára 1992 je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu neprípustný a že je prípustný zámer obnovy predmetnej NKP v rozsahu: realizácia drenáže pri základoch NKP, odstránenie novodobých priečok a novodobých omietok v interiéri, odstránenie betónových a drevených podláh v interiéri, odstránenie poškodených omietok na fasádach, výmena okien za okná v pôvodnom tvare a veľkosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej len „Pamiatkový úrad SR“) rozhodnutím č. PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017 zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2017. 2. Dňa 12.09.2017 bolo na Krajský pamiatkový úrad Prešov doručené podanie žalobcu zo dňa 11.09.2017 s názvom - žiadosť o úhradu ujmy spôsobenej rozhodnutím pamiatkového úradu v Prešove zo dňa 20.12.2016 č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab. Žalobca uvedeným podaním žiadal náhradu ujmy podľa § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), ktorá mu mala vzniknúť tým, že rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 zamietlo jeho zámer obnovy predmetnej NKP, ktorý sa mal realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie,
ktorej celkové náklady na vypracovanie boli v sume 141 876,-Sk, čo je 4709,42 EUR. Podanie žalobcu postúpil Krajský pamiatkový úrad Prešov Pamiatkovému úradu SR ako vecne príslušnému správnemu orgánu. 3. Pamiatkový úrad SR podľa § 9 ods. 3, § 44 ods. 2 v spojení s § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona rozhodnutím č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 11.09.2017, doručenú Krajskému pamiatkovému úradu Prešov dňa 12.09.2017 a následne Pamiatkovému úradu SR dňa 22.09.2017, ktorou si uplatnil náhradu ujmy, ktorá mala vzniknúť rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016, potvrdeným v odvolacom konaní rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017, a nepriznal požadovanú náhradu podľa § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vo výške 4709,42 EUR za vypracovanie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – Chminianska Nová Ves“ v roku 1992 Ing. arch. Vachom. 4. Proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol v odvolacom konaní žalovaný podľa § 4 ods. 1 písm. f) pamiatkového zákona a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tak, že rozhodnutím č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019 odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019 bolo doručené žalobcovi dňa 14.06.2019, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.07.2019 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019 ako aj rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 a priznania náhrady trov konania. Žalobca sa v žalobe výslovne vyjadril, že nežiada nariadiť vo veci pojednávanie. Zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí sa domáhal s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Prešov na LV č. XXX pre k.ú. D. E. B., obec D. E. B., okres: C., a to stavby – kaštieľ bez súpisného čísla na parcele registra C-KN č. X/X a parciel C-KN č. X/X, X/X, X/X, X/ XX, X/XX. Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR zo dňa 09.03.2016, č. PUSR-2016/3607-9/17123/ BRO, potvrdeným rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zo dňa 19.05.2016, č. MK-2156/2016-221/6703, vyššie uvedený kaštieľ a park na parcelách C-KN č. X/X, X/X,X/X, X/XX, X/XX, X/X, X, X/X a po vydaní opravného rozhodnutia aj C-KN č. X/X, boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. 6. Podľa žalobcu postupom a rozhodnutím žalovaného, ale aj postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, na základe čoho rozhodnutie vychádza z nesprávnej správnej úvahy a nesprávneho právneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný a taktiež prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia, ktorými zamietli návrh žalobcu na priznanie ujmy vo výške 4 709,42 EUR, predovšetkým na argumentácii, že predloženie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ vypracovanej F. B. v r. 1992 zo strany žalobcu nebolo potrebné, nakoľko žalobcovi takáto povinnosť z ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona nevyplýva, preto mu nemohla vzniknúť ujma spočívajúca v zmarení investície vynaloženej na vypracovanie predmetnej projektovej dokumentácie. Uvedená argumentácia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na okolnosti prípadu nemôže obstáť. Listom zo dňa 09.10.2016 žalobca požiadal Krajský pamiatkový úrad Prešov o vydanie stanoviska k dokumentácii “Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb“ nachádzajúcej sa v archíve Krajského pamiatkového úradu Prešov. Krajský pamiatkový úrad Prešov listom zo dňa 26.10.2016 č. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab žalobcovi oznámil, že „...predmetná dokumentácia bola spracovaná v roku 1992 a rieši iba zameranie skutkového stavu, neobsahuje žiaden návrh obnovy. Zároveň Vás KPÚ Prešov upozorňuje, že k návrhu riešenia nového stavu je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu vypracovanú v zmysle ustanovení
stavebného zákona a aktuálne platných noriem.“ Riadiac sa vyššie uvedeným listom zo dňa 26.10.2016, žalobca predložil Krajskému pamiatkovému úradu Prešov projektovú dokumentáciu „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.,“ vypracovanú F. B. v r. 1992. 7. Žalobca v súlade s § 11 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona považoval list Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016 č. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab za usmernenie činnosti žalobcu ako žiadateľa pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, spočívajúce v potrebe predloženia projektovej dokumentácie uvedenému štátnemu orgánu, hoci k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy nie je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu. Uvedeným listom zo dňa 26.10.2016 Krajský pamiatkový úrad Prešov uviedol žalobcu do omylu, keď od neho požadoval predloženie projektovej dokumentácie, napriek tomu, že z ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona mu takáto povinnosť nevyplýva. Ide o pochybenie zo strany Krajského pamiatkového úradu Prešov ako orgánu štátnej správy, za ktoré môže niesť zodpovednosť iba daný orgán. Dôsledky takéhoto pochybenia orgánu verejnej správy (nesprávneho poučenia o predložení projektovej dokumentácie) nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. 8. Zamietnutie zámeru obnovy národnej kultúrnej pamiatky na podklade predmetnej projektovej dokumentácie, a to rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 20.12.2016, č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab, do budúcna znemožnilo akékoľvek použitie predmetnej projektovej dokumentácie (hoci aj čiastočne) pre účely obnovy nehnuteľností, ktorých sa dotýkala. V dôsledku súčasnej nepoužiteľnosti uvedenej projektovej dokumentácie v celom jej rozsahu sa vynaložené náklady žalobcu na jej vypracovanie v sume 4 709,42 EUR celkom zmarili. Tieto náklady predstavujú ujmu spôsobenú rozhodnutím podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona. Neobstojí argument žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že medzi vznikom ujmy a rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu zo dňa 20.12.2016 č. KPUPO- 2016/5516-22/99976/Sab nie je príčinná súvislosť. 9. Podľa žalobcu sa prvostupňový správny orgán a následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite nevysporiadali s námietkou žalobcu, že žalobca predložil projektovú dokumentáciu na základe listu Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.1.2020 navrhol žalobu zamietnuť a zotrval na svojom rozhodnutí. K otázke nariadenia pojednávania sa nevyjadril. Poukázal na ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona a zákonom stanovené prílohy žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy, medzi ktoré nepatrí projektová dokumentácia. Žiadosť žalobcu na náhradu ujmy nebola zamietnutá len s odkazom na § 32 ods. 3 pamiatkového zákona, ale aj z dôvodu, že vzťah príčiny a následku medzi rozhodnutím o zámere a projektovou dokumentáciou nebol preukázaný. Z tohto dôvodu nemohla vzniknúť žalobcovi ujma v majetkovej sfére v dôsledku rozhodnutia o zámere. Rozhodnutie bolo vydané v r. 2016 a projektová dokumentácia bola vypracovaná ešte v roku 1992, čiže nebola vypracovaná v dôsledku rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov z roku 2016. 11. Pokiaľ ide o list Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016, týmto bola poskytnutá žalobcovi informácia, že archívna dokumentácia nebude pri obnove predmetnej nehnuteľnosti využiteľná. V liste nie je uvedené, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy je žalobca povinný predložiť projektovú dokumentáciu. Navyše z ust. § 32 ods. 4 pamiatkového zákona vyplýva, že až rozhodnutie o zámere obnovy určuje to, na základe akých materiálov je možné zámer obnovy pripravovať. 12. V období 1992-1993 Pamiatkový úrad SR ani Krajský pamiatkový úrad Prešov neexistovali, nakoľko vznikli na základe pamiatkového zákona, ktorý platí od 01.04.2002. Inštitút konania o zámere zakotvený v § 32 pamiatkového zákona slúži práve na to, aby ešte pred vypracovaním projektovej dokumentácie bolo pre žiadateľa jasné, aký zámer obnovy je prípustný, a to z dôvodu predchádzania zbytočným investíciám do projektových dokumentácií, ktoré nebudú schválené. Argumentácia žalobcu je zmätočná, účelová a pracuje so selektívne vymedzenými informáciami. IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného 13. Žalobca v replike zo dňa 11.03.2020 zotrval na podanej žalobe. Pamiatkový zákon v ust. § 32 ods. 2 požaduje, aby žiadateľ predložil pred začatím obnovy – teda pred začatím samotnej stavebnej činnosti, žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Podľa ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona sa k žiadosti priloží samotný zámer obnovy, ktorého ako súčasť sa (okrem iných údajov) vyžaduje plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikácia predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky. Toto ustanovenie nezakazuje predložiť požadované údaje tak v písomnej ako aj grafickej podobe, ktoré sú vypracované treťou osobou za finančnú odplatu. Projektovú dokumentáciu pre žalobcu vypracovala odborne spôsobilá osoba, v súlade so stavebným zákonom, na základe žalobcových požiadaviek, účelne na žalobcove nehnuteľnosti a za finančnú úhradu vo výške, ktorú následne žalobca vyčíslil, a ktorú žiadal priznať ako náhradu za ujmu. 14. Žalovaný v duplike zo dňa 19.01.2022 uviedol, že žalobca si pletie tri rôzne veci, ktoré sa riadia rôznymi ustanoveniami pamiatkového zákona, a to vyhlásenie za NKP podľa § 15 pamiatkového zákona, obnovu NKP a úpravu nehnuteľnosti podľa § 32 pamiatkového zákona, uplatnenie primeranej náhrady a práva na náhradu majetkovej ujmy podľa § 44 ods. 2 pamiatkového zákona. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. 16. Podľa § 44 ods. 2 pamiatkového zákona právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 40 ods. 10 a právo na náhradu majetkovej ujmy podľa § 28 ods. 1 písm. c) a § 39 ods. 3 možno uplatniť na pamiatkovom úrade v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku a v rozsahu podľa osobitného predpisu (§ 420a Občianskeho zákonníka.), inak právo zanikne. 17. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností (§ 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.) a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. 19. Podľa § 32 ods. 3 pamiatkového zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky. 20. Podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy.
21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.júna 2023 (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/144/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/144/2019. 26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 5. septembra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 6.8.2024 vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. 28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 11.09.2017 o uplatnení náhrady ujmy, ktorá mu mala vzniknúť rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016, potvrdeným rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017, a o nepriznaní požadovanej náhrady vo výške 4709,42 EUR za vypracovanie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ v roku 1992 F. B.. 29. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podaním zo dňa 11.09.2017 adresovaným Pamiatkovému úradu SR požiadal o úhradu ujmy spôsobenej rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 tvrdiac, že uvedeným rozhodnutím došlo k znehodnoteniu jeho investície do projektovej dokumentácie vypracovanej v roku 1992 s názvom „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ s celkovými
nákladmi vo výške 141 876 Sk, čo je 4709,42 EUR. Uviedol tiež, že dokumentácia bola vypracovaná už v roku 1992, keď nehnuteľnosti neboli kultúrnymi pamiatkami a on nemal povinnosť konzultovať svoj zámer s Krajským pamiatkovým úradom Prešov. 30. Pri vysporiadaní sa so žalobnými námietkami sa správny súd s ako prvou vysporiadal s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016 bol kaštieľ a park v D. E. B. vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016. 31. Žalobca požadoval v administratívnom konaní náhradu ujmy v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016, ktorým tento podľa § 32 ods. 4 v nadväznosti na § 32 ods. 2 pamiatkového zákona po opätovnom preskúmaní žiadosti žalobcu zo dňa 20.06.2016 o zámere obnovy NKP – Kaštieľ a park v D. E. B. rozhodol tak, že zámer obnovy podľa predloženej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ vypracovanej F. B., z januára 1992, je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu neprípustný, pričom v inej časti zámer obnovy, v rozsahu uvedenom v predmetom rozhodnutí, je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu prípustný, pri dodržaní podmienok uvedených v rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-2017/4397-2/15418/10/ NEM zo dňa 20.03.2017. 32. Žalobca tvrdí, že mu rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 vznikla ujma vo výške nákladov, ktoré vynaložil v roku 1992 na vypracovanie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.,“ pričom túto ujmu vyčíslil na sumu 4709,42 EUR. 33. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že kaštieľ a park v D. E. B. boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2016. Sám žalobca túto skutočnosť uvádza v žalobe. Projektová dokumentácia z roku 1992, v súvislosti s ktorou mala vzniknúť žalobcovi ujma, tak bola vypracovaná 24 rokov pred tým, ako došlo k vydaniu rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016. 34. Podľa názoru správneho súdu náklady, ktoré žalobca vynaložil na projektovú dokumentáciu vypracovanú v čase, kedy nehnuteľnosti neboli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, nevznikli žalobcovi v roku 1992 ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky. Preto ani nemohlo dôjsť k vzniku príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/ Sab zo dňa 20.12.2016 a vynaložením nákladov žalobcom na vypracovanie projektovej dokumentácie v roku 1992. 35. Pokiaľ sa jedná o žalobcov argument, že mal byť uvedený do omylu Krajským pamiatkovým úradom Prešov a jeho listom zn. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab zo dňa 26.10.2016, správny súd po oboznámení sa s obsahom uvedeného listu poukazuje na to, že týmto listom Krajský pamiatkový úrad Prešov oznámil žalobcovi k jeho žiadosti zo dňa 11.10.2016 o vydanie stanoviska k projektovej dokumentácii obnovy kaštieľa v D. E. B., ktorá sa nachádza v archíve Krajského pamiatkového úradu Prešov, že predmetná projektová dokumentácia bola spracovaná v roku 1992 a rieši iba zameranie skutkového stavu, neobsahuje žiaden návrh obnovy a upozornil, že k návrhu riešenia nového stavu je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu vypracovanú v zmysle stavebného zákona a aktuálne platných noriem. Z obsahu tohto listu vyplýva, že na žiadosť žalobcu sa Krajský pamiatkový úrad Prešov vyjadril k dátumu vypracovania projektovej dokumentácie, k jej aktuálnosti a k tomu, čoho sa presne týka. 36. Obsah listu je potrebné vykladať v kontexte celej korešpondencie prebiehajúcej medzi žalobcom a Krajským pamiatkovým úradom Prešov. Podaním žalobcu zo dňa 26.09.2016 adresovaným Krajskému pamiatkovému úradu Prešov žalobca predložil Krajskému pamiatkovému úradu Prešov ohlásenie
drobnej stavby podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov určenej stavebnému úradu Chminianska Nová Ves, pričom žalobca požiadal Krajský pamiatkový úrad o vydanie stanoviska. 37. K žalobnej argumentácii smerujúcej k obsahu listu – opatrenia zn. KPUPO-2016/5516-14/82063/ Sab zo dňa 26.10.2016, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, a nie opatrenie Krajského pamiatkového úradu Prešov. 38. K žalobnému bodu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nevysporiadaním sa s námietkou žalobcu, týkajúcou sa predloženia projektovej dokumentácie na základe listu Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016, správny súd neprisvedčil tejto námietke z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa žalovaný vysporiadal s každým odvolacím argumentom žalobcu. Konkrétne k uvedenému listu Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016 žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu zo dňa 09.10.2016 sa dá chápať ako žiadosť o informáciu o aktuálnosti existujúcej starej dokumentácie (z r. 1992). V tomto duchu vyhodnotenia žiadosti aj Krajský pamiatkový úrad Prešov odpovedal, a teda tak, ako správne uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí „podal informáciu, že predmetná dokumentácia nebude postačujúca pri obnove predmetnej NKP. V žiadnom prípade nepožadoval týmto listom predložiť projektovú dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy predmetnej NKP.“ 39. Žalobca v žalobe namietol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že žalobca neuviedol, v čom presne je zistenie skutkového stavu nedostačujúce, t.j. neuviedol, či, v akom smere a prečo namieta rozsah dokazovania resp. či navrhol v administratívnom konaní doplniť dokazovanie a nebolo mu vyhovené. Túto námietku žalobca bližšie nešpecifikoval a artikuloval ju len vo všeobecnej rovine subjektívnej nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím žalovaného. V dôsledku nekonkrétnosti vymedzenia žalobného bodu nebolo možné identifikovať, voči čomu smeruje. Preto správny súd neprisvedčil ani tomuto žalobnému dôvodu. 40. Podľa názoru správneho súdu ani pamiatkový zákon, ani rozhodnutie vydané na jeho základe Krajským pamiatkovým úradom Prešov dňa 20.12.2016, neukladali žalobcovi povinnosť vynaložiť náklady na projektovú dokumentáciu vypracovanú v roku 1992. Pokiaľ žalobca vynaložil náklady na vypracovanie uvedenej projektovej dokumentácie, tieto nemali žiaden súvis s uvedeným rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu. Práve naopak, žalobca si musel byť vedomý neaktuálnosti projektovej dokumentácie z r. 1992, nakoľko v uvedenom smere dopytoval Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý mu k využiteľnosti uvedenej dokumentácie poskytol negatívnu odpoveď. 41. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2016 zo dňa 30.03.2017 podľa ktorého „Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. Uvedené prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak vlastníkovi kultúrnej pamiatky vzniknú obmedzenia a povinnosti v súvislosti so zabezpečením kultúrnej pamiatky, teda nejedná sa o náhradu nákladov spojených so stavbou stavebníkovi pri zrušení alebo zmene stavebného povolenia.“ 42. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol pre jej nedôvodnosť. 43. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP. Keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, správny súd mu preto právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP ) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.