{"guid": "b80da2bf-0b79-4eec-b65c-2fe821f744d8:c16e5c5c-69d6-4fec-b876-013a99590db3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2", "spisova_znacka": "BA-1S/144/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/144/2019 z 5. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. septembra 2024, sp. zn. BA-1S/144/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2", "identifikacne_cislo": "1019200919", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c16e5c5c-69d6-4fec-b876-013a99590db3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/144/2019\n1019200919\n05. 09. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200919.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Otom\nSalokym, advokátom, Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej\nrepubliky, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava – Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 20.12.2016 vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov rozhodnutie č. KPUPO-2016/5516-22/99976/\nSab, ktorým rozhodol, že zámer obnovy národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a park v D. E. B., ktorý\nje národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri\nnehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 12009/1-2 (ďalej len „predmetná NKP“), podľa\npredloženej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“, vypracovanej F. B.\nz januára 1992 je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu neprípustný a že je prípustný zámer\nobnovy predmetnej NKP v rozsahu: realizácia drenáže pri základoch NKP, odstránenie novodobých\npriečok a novodobých omietok v interiéri, odstránenie betónových a drevených podláh v interiéri,\nodstránenie poškodených omietok na fasádach, výmena okien za okná v pôvodnom tvare a veľkosti.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Pamiatkový úrad SR“) rozhodnutím č. PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017\nzamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie Pamiatkového úradu\nSR PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2017.\n2. Dňa 12.09.2017 bolo na Krajský pamiatkový úrad Prešov doručené podanie žalobcu zo dňa\n11.09.2017 s názvom - žiadosť o úhradu ujmy spôsobenej rozhodnutím pamiatkového úradu v Prešove\nzo dňa 20.12.2016 č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab. Žalobca uvedeným podaním žiadal náhradu\nujmy podľa § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), ktorá mu mala vzniknúť tým, že rozhodnutie Krajského\npamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 zamietlo jeho\nzámer obnovy predmetnej NKP, ktorý sa mal realizovať podľa predloženej projektovej dokumentácie,\n\nktorej celkové náklady na vypracovanie boli v sume 141 876,-Sk, čo je 4709,42 EUR. Podanie žalobcu\npostúpil Krajský pamiatkový úrad Prešov Pamiatkovému úradu SR ako vecne príslušnému správnemu\norgánu.\n3. Pamiatkový úrad SR podľa § 9 ods. 3, § 44 ods. 2 v spojení s § 28 ods. 1 písm. c)\npamiatkového zákona rozhodnutím č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 zamietol\nžiadosť žalobcu zo dňa 11.09.2017, doručenú Krajskému pamiatkovému úradu Prešov dňa 12.09.2017\na následne Pamiatkovému úradu SR dňa 22.09.2017, ktorou si uplatnil náhradu ujmy, ktorá mala\nvzniknúť rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab\nzo dňa 20.12.2016, potvrdeným v odvolacom konaní rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č.\nPUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017, a nepriznal požadovanú náhradu podľa § 28\nods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vo výške 4709,42 EUR za vypracovanie projektovej dokumentácie\n„Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – Chminianska Nová Ves“ v roku 1992 Ing. arch. Vachom.\n4. Proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018\npodal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol v odvolacom konaní žalovaný podľa § 4 ods. 1\npísm. f) pamiatkového zákona a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tak, že rozhodnutím\nč.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019 odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté\nrozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo dňa 12.04.2019 bolo\ndoručené žalobcovi dňa 14.06.2019, kedy aj nadobudlo právoplatnosť.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.07.2019\ndomáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k.: MK-201/2019-321/5500 zo\ndňa 12.04.2019 ako aj rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo\ndňa 26.03.2018 a priznania náhrady trov konania. Žalobca sa v žalobe výslovne vyjadril, že nežiada\nnariadiť vo veci pojednávanie. Zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí sa domáhal s odkazom\nna ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\nv znení neskorších predpisov. Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených katastrálnym\nodborom Okresného úradu Prešov na LV č. XXX pre k.ú. D. E. B., obec D. E. B., okres: C., a to stavby\n– kaštieľ bez súpisného čísla na parcele registra C-KN č. X/X a parciel C-KN č. X/X, X/X, X/X, X/\nXX, X/XX. Rozhodnutím Pamiatkového úradu SR zo dňa 09.03.2016, č. PUSR-2016/3607-9/17123/\nBRO, potvrdeným rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zo dňa 19.05.2016, č. MK-2156/2016-221/6703,\nvyššie uvedený kaštieľ a park na parcelách C-KN č. X/X, X/X,X/X, X/XX, X/XX, X/X, X, X/X a po vydaní\nopravného rozhodnutia aj C-KN č. X/X, boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.\n6. Podľa žalobcu postupom a rozhodnutím žalovaného, ale aj postupom a rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu, došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, na základe čoho\nrozhodnutie vychádza z nesprávnej správnej úvahy a nesprávneho právneho posúdenia žalobcom\nuplatneného nároku. Žalovaný a taktiež prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia, ktorými\nzamietli návrh žalobcu na priznanie ujmy vo výške 4 709,42 EUR, predovšetkým na argumentácii, že\npredloženie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ vypracovanej\nF. B. v r. 1992 zo strany žalobcu nebolo potrebné, nakoľko žalobcovi takáto povinnosť z ust. § 32 ods.\n3 pamiatkového zákona nevyplýva, preto mu nemohla vzniknúť ujma spočívajúca v zmarení investície\nvynaloženej na vypracovanie predmetnej projektovej dokumentácie. Uvedená argumentácia žalovaného\na prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na okolnosti prípadu nemôže obstáť. Listom zo dňa\n09.10.2016 žalobca požiadal Krajský pamiatkový úrad Prešov o vydanie stanoviska k dokumentácii\n“Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb“ nachádzajúcej sa v archíve Krajského pamiatkového úradu\nPrešov. Krajský pamiatkový úrad Prešov listom zo dňa 26.10.2016 č. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab\nžalobcovi oznámil, že „...predmetná dokumentácia bola spracovaná v roku 1992 a rieši iba zameranie\nskutkového stavu, neobsahuje žiaden návrh obnovy. Zároveň Vás KPÚ Prešov upozorňuje, že k návrhu\nriešenia nového stavu je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu vypracovanú v zmysle ustanovení\n\nstavebného zákona a aktuálne platných noriem.“ Riadiac sa vyššie uvedeným listom zo dňa 26.10.2016,\nžalobca predložil Krajskému pamiatkovému úradu Prešov projektovú dokumentáciu „Rekonštrukcia\nkaštieľa a objekt služieb – D. E. B.,“ vypracovanú F. B. v r. 1992.\n7. Žalobca v súlade s § 11 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona považoval list Krajského pamiatkového\núradu Prešov zo dňa 26.10.2016 č. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab za usmernenie činnosti žalobcu\nako žiadateľa pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, spočívajúce v potrebe predloženia projektovej\ndokumentácie uvedenému štátnemu orgánu, hoci k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy nie\nje potrebné predložiť projektovú dokumentáciu. Uvedeným listom zo dňa 26.10.2016 Krajský pamiatkový\núrad Prešov uviedol žalobcu do omylu, keď od neho požadoval predloženie projektovej dokumentácie,\nnapriek tomu, že z ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona mu takáto povinnosť nevyplýva. Ide o\npochybenie zo strany Krajského pamiatkového úradu Prešov ako orgánu štátnej správy, za ktoré\nmôže niesť zodpovednosť iba daný orgán. Dôsledky takéhoto pochybenia orgánu verejnej správy\n(nesprávneho poučenia o predložení projektovej dokumentácie) nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.\n8. Zamietnutie zámeru obnovy národnej kultúrnej pamiatky na podklade predmetnej projektovej\ndokumentácie, a to rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 20.12.2016, č.\nKPUPO-2016/5516-22/99976/Sab, do budúcna znemožnilo akékoľvek použitie predmetnej projektovej\ndokumentácie (hoci aj čiastočne) pre účely obnovy nehnuteľností, ktorých sa dotýkala. V dôsledku\nsúčasnej nepoužiteľnosti uvedenej projektovej dokumentácie v celom jej rozsahu sa vynaložené náklady\nžalobcu na jej vypracovanie v sume 4 709,42 EUR celkom zmarili. Tieto náklady predstavujú ujmu\nspôsobenú rozhodnutím podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona. Neobstojí argument\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že medzi vznikom ujmy a rozhodnutím Krajského\npamiatkového úradu zo dňa 20.12.2016 č. KPUPO- 2016/5516-22/99976/Sab nie je príčinná súvislosť.\n9. Podľa žalobcu sa prvostupňový správny orgán a následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite\nnevysporiadali s námietkou žalobcu, že žalobca predložil projektovú dokumentáciu na základe listu\nKrajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.1.2020 navrhol žalobu zamietnuť a zotrval\nna svojom rozhodnutí. K otázke nariadenia pojednávania sa nevyjadril. Poukázal na ust. § 32 ods. 3\npamiatkového zákona a zákonom stanovené prílohy žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy,\nmedzi ktoré nepatrí projektová dokumentácia. Žiadosť žalobcu na náhradu ujmy nebola zamietnutá\nlen s odkazom na § 32 ods. 3 pamiatkového zákona, ale aj z dôvodu, že vzťah príčiny a následku\nmedzi rozhodnutím o zámere a projektovou dokumentáciou nebol preukázaný. Z tohto dôvodu nemohla\nvzniknúť žalobcovi ujma v majetkovej sfére v dôsledku rozhodnutia o zámere. Rozhodnutie bolo vydané\nv r. 2016 a projektová dokumentácia bola vypracovaná ešte v roku 1992, čiže nebola vypracovaná\nv dôsledku rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov z roku 2016.\n11. Pokiaľ ide o list Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016, týmto bola poskytnutá\nžalobcovi informácia, že archívna dokumentácia nebude pri obnove predmetnej nehnuteľnosti\nvyužiteľná. V liste nie je uvedené, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy je žalobca\npovinný predložiť projektovú dokumentáciu. Navyše z ust. § 32 ods. 4 pamiatkového zákona vyplýva,\nže až rozhodnutie o zámere obnovy určuje to, na základe akých materiálov je možné zámer obnovy\npripravovať.\n12. V období 1992-1993 Pamiatkový úrad SR ani Krajský pamiatkový úrad Prešov neexistovali, nakoľko\nvznikli na základe pamiatkového zákona, ktorý platí od 01.04.2002. Inštitút konania o zámere zakotvený\nv § 32 pamiatkového zákona slúži práve na to, aby ešte pred vypracovaním projektovej dokumentácie\nbolo pre žiadateľa jasné, aký zámer obnovy je prípustný, a to z dôvodu predchádzania zbytočným\ninvestíciám do projektových dokumentácií, ktoré nebudú schválené. Argumentácia žalobcu je zmätočná,\núčelová a pracuje so selektívne vymedzenými informáciami.\nIV.\n\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n13. Žalobca v replike zo dňa 11.03.2020 zotrval na podanej žalobe. Pamiatkový zákon v ust. § 32\nods. 2 požaduje, aby žiadateľ predložil pred začatím obnovy – teda pred začatím samotnej stavebnej\nčinnosti, žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Podľa ust. § 32 ods. 3 pamiatkového zákona\nsa k žiadosti priloží samotný zámer obnovy, ktorého ako súčasť sa (okrem iných údajov) vyžaduje\nplánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikácia predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.\nToto ustanovenie nezakazuje predložiť požadované údaje tak v písomnej ako aj grafickej podobe, ktoré\nsú vypracované treťou osobou za finančnú odplatu. Projektovú dokumentáciu pre žalobcu vypracovala\nodborne spôsobilá osoba, v súlade so stavebným zákonom, na základe žalobcových požiadaviek, účelne\nna žalobcove nehnuteľnosti a za finančnú úhradu vo výške, ktorú následne žalobca vyčíslil, a ktorú žiadal\npriznať ako náhradu za ujmu.\n14. Žalovaný v duplike zo dňa 19.01.2022 uviedol, že žalobca si pletie tri rôzne veci, ktoré sa riadia\nrôznymi ustanoveniami pamiatkového zákona, a to vyhlásenie za NKP podľa § 15 pamiatkového zákona,\nobnovu NKP a úpravu nehnuteľnosti podľa § 32 pamiatkového zákona, uplatnenie primeranej náhrady\na práva na náhradu majetkovej ujmy podľa § 44 ods. 2 pamiatkového zákona.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú\nnáhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto\nzákona.\n16. Podľa § 44 ods. 2 pamiatkového zákona právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 40 ods.\n10 a právo na náhradu majetkovej ujmy podľa § 28 ods. 1 písm. c) a § 39 ods. 3 možno uplatniť na\npamiatkovom úrade v lehote\ndo šiestich\nmesiacov od vzniku nároku a v rozsahu podľa\nosobitného predpisu (§ 420a Občianskeho zákonníka.), inak právo zanikne.\n17. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto\nzákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností (§ 7 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.) a iných odborných činností, ktorými\nsa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej\nčasti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti,\nktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.\n18. Podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný\nkrajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník\nzačne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie\no obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a\nvyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.\n19. Podľa § 32 ods. 3 pamiatkového zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží\nvlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o\nkultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien\nkultúrnej pamiatky.\n20. Podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský\npamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom\nprípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať\ntak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy\nmožno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.\nV rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi\nkultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a\npredpokladaný koniec obnovy.\n\n21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do\n30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.júna\n2023 (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv\nproti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP\nžalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na\nsvojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n24. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n25. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/144/2019,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/144/2019.\n26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n27. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 5. septembra 2024, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 6.8.2024 vyvesené\nna úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke.\n28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nPamiatkového úradu SR č. PUSR-18/3685-15/23851/18/ZLN zo dňa 26.03.2018 o zamietnutí žiadosti\nžalobcu zo dňa 11.09.2017 o uplatnení náhrady ujmy, ktorá mu mala vzniknúť rozhodnutím Krajského\npamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016, potvrdeným\nrozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2017/4397-2/15418/10/NEM zo dňa 20.03.2017,\na o nepriznaní požadovanej náhrady vo výške 4709,42 EUR za vypracovanie projektovej dokumentácie\n„Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ v roku 1992 F. B..\n29. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podaním zo dňa 11.09.2017\nadresovaným Pamiatkovému úradu SR požiadal o úhradu ujmy spôsobenej rozhodnutím Krajského\npamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 tvrdiac,\nže uvedeným rozhodnutím došlo k znehodnoteniu jeho investície do projektovej dokumentácie\nvypracovanej v roku 1992 s názvom „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“ s celkovými\n\nnákladmi vo výške 141 876 Sk, čo je 4709,42 EUR. Uviedol tiež, že dokumentácia bola vypracovaná\nuž v roku 1992, keď nehnuteľnosti neboli kultúrnymi pamiatkami a on nemal povinnosť konzultovať svoj\nzámer s Krajským pamiatkovým úradom Prešov.\n30. Pri vysporiadaní sa so žalobnými námietkami sa správny súd s ako prvou vysporiadal s námietkou\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 28 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona vlastník\nkultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou\ntohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že\nrozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016 bol kaštieľ\na park v D. E. B. vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené\nrozhodnutím žalovaného č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016.\n31. Žalobca požadoval v administratívnom konaní náhradu ujmy v príčinnej súvislosti s rozhodnutím\nKrajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016, ktorým\ntento podľa § 32 ods. 4 v nadväznosti na § 32 ods. 2 pamiatkového zákona po opätovnom preskúmaní\nžiadosti žalobcu zo dňa 20.06.2016 o zámere obnovy NKP – Kaštieľ a park v D. E. B. rozhodol tak,\nže zámer obnovy podľa predloženej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E. B.“\nvypracovanej F. B., z januára 1992, je z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu neprípustný,\npričom v inej časti zámer obnovy, v rozsahu uvedenom v predmetom rozhodnutí, je z hľadiska záujmov\nochrany pamiatkového fondu prípustný, pri dodržaní podmienok uvedených v rozhodnutí. Uvedené\nrozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č.k. PUSR-2017/4397-2/15418/10/\nNEM zo dňa 20.03.2017.\n32.\nŽalobca tvrdí, že mu rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č.\nKPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016 vznikla ujma vo výške nákladov, ktoré vynaložil\nv roku 1992 na vypracovanie projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia kaštieľa a objekt služieb – D. E.\nB.,“ pričom túto ujmu vyčíslil na sumu 4709,42 EUR.\n33. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že kaštieľ a park v D. E. B. boli\nvyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2016. Sám žalobca túto skutočnosť uvádza v žalobe.\nProjektová dokumentácia z roku 1992, v súvislosti s ktorou mala vzniknúť žalobcovi ujma, tak bola\nvypracovaná 24 rokov pred tým, ako došlo k vydaniu rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov\nč. KPUPO-2016/5516-22/99976/Sab zo dňa 20.12.2016.\n34. Podľa názoru správneho súdu náklady, ktoré žalobca vynaložil na projektovú dokumentáciu\nvypracovanú v čase, kedy nehnuteľnosti neboli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, nevznikli\nžalobcovi v roku 1992 ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky. Preto ani nemohlo dôjsť k vzniku príčinnej\nsúvislosti medzi rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov č. KPUPO-2016/5516-22/99976/\nSab zo dňa 20.12.2016 a vynaložením nákladov žalobcom na vypracovanie projektovej dokumentácie\nv roku 1992.\n35. Pokiaľ sa jedná o žalobcov argument, že mal byť uvedený do omylu Krajským pamiatkovým\núradom Prešov a jeho listom zn. KPUPO-2016/5516-14/82063/Sab zo dňa 26.10.2016, správny súd\npo oboznámení sa s obsahom uvedeného listu poukazuje na to, že týmto listom Krajský pamiatkový\núrad Prešov oznámil žalobcovi k jeho žiadosti zo dňa 11.10.2016 o vydanie stanoviska k projektovej\ndokumentácii obnovy kaštieľa v D. E. B., ktorá sa nachádza v archíve Krajského pamiatkového úradu\nPrešov, že predmetná projektová dokumentácia bola spracovaná v roku 1992 a rieši iba zameranie\nskutkového stavu, neobsahuje žiaden návrh obnovy a upozornil, že k návrhu riešenia nového stavu\nje potrebné predložiť projektovú dokumentáciu vypracovanú v zmysle stavebného zákona a aktuálne\nplatných noriem. Z obsahu tohto listu vyplýva, že na žiadosť žalobcu sa Krajský pamiatkový úrad Prešov\nvyjadril k dátumu vypracovania projektovej dokumentácie, k jej aktuálnosti a k tomu, čoho sa presne\ntýka.\n36. Obsah listu je potrebné vykladať v kontexte celej korešpondencie prebiehajúcej medzi žalobcom\na Krajským pamiatkovým úradom Prešov. Podaním žalobcu zo dňa 26.09.2016 adresovaným Krajskému\npamiatkovému úradu Prešov žalobca predložil Krajskému pamiatkovému úradu Prešov ohlásenie\n\ndrobnej stavby podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov určenej stavebnému\núradu Chminianska Nová Ves, pričom žalobca požiadal Krajský pamiatkový úrad o vydanie stanoviska.\n37. K žalobnej argumentácii smerujúcej k obsahu listu – opatrenia zn. KPUPO-2016/5516-14/82063/\nSab zo dňa 26.10.2016, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, a nie opatrenie Krajského pamiatkového úradu Prešov.\n38. K žalobnému bodu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nevysporiadaním\nsa s námietkou žalobcu, týkajúcou sa predloženia projektovej dokumentácie na základe listu Krajského\npamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016, správny súd neprisvedčil tejto námietke z dôvodu,\nže v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa žalovaný vysporiadal s každým odvolacím argumentom\nžalobcu. Konkrétne k uvedenému listu Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 26.10.2016\nžalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu zo dňa 09.10.2016 sa dá chápať ako žiadosť o informáciu\no aktuálnosti existujúcej starej dokumentácie (z r. 1992). V tomto duchu vyhodnotenia žiadosti aj Krajský\npamiatkový úrad Prešov odpovedal, a teda tak, ako správne uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí\n„podal informáciu, že predmetná dokumentácia nebude postačujúca pri obnove predmetnej NKP.\nV žiadnom prípade nepožadoval týmto listom predložiť projektovú dokumentáciu k žiadosti o vydanie\nrozhodnutia o zámere obnovy predmetnej NKP.“\n39. Žalobca v žalobe namietol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že žalobca\nneuviedol, v čom presne je zistenie skutkového stavu nedostačujúce, t.j. neuviedol, či, v akom smere\na prečo namieta rozsah dokazovania resp. či navrhol v administratívnom konaní doplniť dokazovanie\na nebolo mu vyhovené. Túto námietku žalobca bližšie nešpecifikoval a artikuloval ju len vo všeobecnej\nrovine subjektívnej nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím žalovaného. V dôsledku nekonkrétnosti\nvymedzenia žalobného bodu nebolo možné identifikovať, voči čomu smeruje. Preto správny súd\nneprisvedčil ani tomuto žalobnému dôvodu.\n40. Podľa názoru správneho súdu ani pamiatkový zákon, ani rozhodnutie vydané na jeho základe\nKrajským pamiatkovým úradom Prešov dňa 20.12.2016, neukladali žalobcovi povinnosť vynaložiť\nnáklady na projektovú dokumentáciu vypracovanú v roku 1992. Pokiaľ žalobca vynaložil náklady na\nvypracovanie uvedenej projektovej dokumentácie, tieto nemali žiaden súvis s uvedeným rozhodnutím\nKrajského pamiatkového úradu. Práve naopak, žalobca si musel byť vedomý neaktuálnosti projektovej\ndokumentácie z r. 1992, nakoľko v uvedenom smere dopytoval Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý\nmu k využiteľnosti uvedenej dokumentácie poskytol negatívnu odpoveď.\n41. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2016 zo dňa 30.03.2017 podľa ktorého „Podľa ust.\n§ 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu\npreukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona.\nUvedené prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak vlastníkovi kultúrnej pamiatky vzniknú obmedzenia\na povinnosti v súvislosti so zabezpečením kultúrnej pamiatky, teda nejedná sa o náhradu nákladov\nspojených so stavbou stavebníkovi pri zrušení alebo zmene stavebného povolenia.“\n42. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol pre jej\nnedôvodnosť.\n43. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP.\nKeďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si\nani neuplatnil, správny súd mu preto právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP ) podať kasačnú sťažnosť v lehote\njedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}