Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/65/2019 1019200432 28. 02. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200432.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: RENOJAVA s.r.o., so sídlom Jána Pavla II. 14495/1A, 080 01 Prešov, IČO 31 727 077, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, so sídlom Stará Prešovská 10, 040 01 Košice, IČO: 50 472 933, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 810 710, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UNMS/00220/2019-300 zo dňa 11.02.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. UNMS/00220/2019-300 zo dňa 11.02.2019 a rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 579/2018/604-5673 zo dňa 27.12.2018 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd rozsahu.
priznáva
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 14.03.2018 vykonali poverení zamestnanci (inšpektori) Slovenského metrologického inšpektorátu, pracovisko A. (ďalej „prvostupňový orgán“), u žalobcu metrologickú kontrolu plnenia povinností ustanovených zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2018 (ďalej „zákon č. 142/2000 Z. z.“, resp. „pôvodný zákon o metrológii“). V rámci kontroly sa oboznámili s rozhodnutím žalovaného č. B./XXXX zo dňa 16.01.2003 o registrácii žalobcu podľa § 27 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z. z. na dovoz spotrebiteľsky balených výrobkov označených značkou „e“ (ďalej „rozhodnutie o registrácii“), ako aj s certifikátom Slovenského metrologického ústavu č. 954/01 zo dňa 10.10.2001 (ďalej „certifikát“), ktorý bol vydaný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z. z. fyzickej osobe C. D. E. ako zástupcovi žalobcu (ďalej „zástupca za činnosť“), s vyznačenou platnosťou do 10.10.2006. Uvedený zástupca za činnosť bol zároveň ako zodpovedná osoba podľa § 26 ods. 2 písm. d) /pôvodne písm. c) predmetného zákonného ustanovenia/ určený aj v rozhodnutí žalovaného o registrácii zo dňa 16.01.2003. 2. Výsledkom kontroly bolo zistenie, že žalobca porušuje zákonom stanovenú povinnosť metrologickej registrácie podľa § 26 ods. 2 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z., keď v čase vykonania kontroly nespĺňal povinnosť registrácie zástupcu zodpovedného za činnosť s platným dokladom o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa § 29 predmetného zákona. Pri určení času protiprávneho konania vychádzali inšpektori z § 36 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z. (pokutu možno uložiť najneskôr do troch rokov
odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti) a trvanie protiprávneho stavu tak určili 3 roky spätne od vykonania kontroly, t. j. od 14.03.2015. Zistenia sa týkali aj porušenia § 28 písm. g) zákona č. 142/2000 Z. z., keď žalobca neodovzdal žalovanému rozhodnutie o registrácii po skončení činnosti, ktorá bola predmetom registrácie, keď činnosť nevykonával dlhšie ako 1 rok. Naplnenie daného tohto protiprávneho konania žalobcu mali inšpektori preukázané z tvrdení zamestnankyne žalobcu prítomnej pri vykonávanej kontrole, ktorá uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie žalobca dovoz spotrebiteľsky balených výrobkov označených značkou „e“ z tretích krajín nevykonáva. Vykonanou kontrolou bol zistený aj rozpor medzi faktickým umiestnením priestorov žalobcu s priestormi evidovanými v rozhodnutí o registrácii. Žalobcovi boli uložené nápravné opatrenia 1/ dodržiavať podmienky a povinnosti registrácie uvedené v § 26 a § 28 zákona č. 142/2000 Z. z., 2/ informovať prvostupňový orgán o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov. Z kontroly bol na mieste spísaný Protokol P č. XXXX/XXXX (ďalej „protokol o kontrole“), ku ktorému sa prítomná zamestnankyňa žalobcu vyjadrila tak, že ho odovzdá konateľovi na vyjadrenie. 3. Podaním označeným ako „Nápravné opatrenia - informácia“ zo dňa 12.06.2018 žalobca oznámil prvostupňovému orgánu, že žalovaného požiadal o zrušenie rozhodnutia o registrácii, keďže od platnosti zákona č. 431/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nedováža a nedistribuuje výrobky na trh označeného spotrebiteľského balenia „e“ vedeného na trh Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte, ktorý má s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu. K zistenej zmene sídla a priestorov žalobca uviedol, že k tomuto stavu došlo premenovaním ulice zo strany mesta Prešov a žalobca svoju činnosť stále vykonáva na mieste určenom v rozhodnutí o registrácii. 4. S účinnosťou od 01.07.2018 bol zákon č. 142/2000 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 157/2018 Z. z.“, resp. „aktuálny zákon o metrológii“). 5. Dňa 19.11.2018 začal prvostupňový orgán voči žalobcovi konanie o uložení pokuty pre podozrenie z porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 157/2018 Z. z., keďže v rozpore s § 44 ods. 1 písm. d) predmetného zákona neplnil svoju registračné požiadavky počas platnosti rozhodnutia o registrácii tým spôsobom, že nezamestnával zástupcu, resp. sám žalobca nebol zástupcom, ktorý má spôsobilosť v oblasti metrológie podľa § 29 predmetného zákona, čo by odôvodňovalo uloženie pokuty podľa § 55 ods. 1 písm. k) predmetného zákona. Začatie konania prvostupňový orgán odôvodnil tým, že pri metrologickom dozore vykonanom dňa 14.03.2008 boli u žalobcu zistené nedostatky bližšie uvedené v protokole o kontrole. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené dňa 20.11.2018. 6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 namietal nezrozumiteľnosť a rozpornosť protokolu o kontrole a uplynutie prekluzívnej lehoty na možnosť uloženia pokuty za protiprávne konanie podľa jeho časového ohraničenia uvedeného v protokole. 7. Prvostupňový orgán vydal dňa 27.12.2018 rozhodnutie č. 579/2018/604-563 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi podľa § 55 ods. 1 písm. k) zákona č. 157/2018 Z. z. pokutu vo výške 550,00 eur pre porušenie § 51 ods. 1 písm. a) predmetného zákona na tom skutkovom základe, že žalobca ako dozorovaná osoba v čase od 20.11.2015 do 14.03.2018 neplnil registračné požiadavky ustanovené v § 44 ods. 1 písm. d) predmetného zákona, keď nezamestnával zástupcu alebo sám nebol zástupcom spôsobilým v oblasti metrológie podľa § 29 predmetného zákona. Pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový orgán z 1/ odpisu registrovaného subjektu (žalobcu) z registra právnických osôb a podnikateľov vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky (zdrojový register: Obchodný register), 2/ protokolu o kontrole, 3/, listu žalobcu zo dňa 12.06.2018 o prijatých nápravných opatreniach, 4/ oznámenia prvostupňového orgánu o začatí správneho konania zo dňa 19.11.2018 a 5/ vyjadrenia žalobcu ako dozorovanej osoby zo dňa 21.11.2018. Zistenia vyplývajúce z uvedených dôkazných prostriedkov predstavovali pre prvostupňový orgán dostatočný podklad pre konštatovanie protiprávneho konania žalobcu spočívajúce v porušení plnenia registračných požiadaviek počas platnosti rozhodnutia o registrácii. Pri určovaní dĺžky trvania protiprávneho konania žalobcu vychádzal prvostupňový orgán zo znenia § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z., v zmysle ktorého je možné začať konanie o uložení pokuty do troch rokov odo dňa, keď k protiprávnemu konaniu došlo. Pri určovaní výšky pokuty prvostupňový orgán bral ohľad na skutočnosť objektívnej zodpovednosti žalobcu za vytýkané protiprávne konanie, jeho závažnosť, následky ale aj spôsob, akým k protiprávnemu konaniu došlo. Zohľadnil aj čas, za ktorý bola
pokuta žalobcovi uložená (od 20.11.2015 do 14.03.2018) ako aj stav, keď žalobca neplnil podmienky registrácie dlhší čas (od 11.10.2006), hoci pokutu v konečnom dôsledku uložil len za posledné 3 roky. Právne a skutkové výhrady žalobcu ako kontrolovanej osoby prvostupňový orgán neposúdil ako relevantné, resp. nebola preukázaná ich dôvodnosť. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08.01.2019 (ďalej „odvolanie“). Namietal nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť protokolu o kontrole zo dňa 14.03.2018. Jeho zmätočnosť a vnútornú rozpornosť deklaroval na príklade, keď v jednej časti protokolu je uvedené vecné vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby (žalobcu) a v jeho závere zasa len oznámenie zamestnanca o tom, že protokol odovzdá konateľovi na vyjadrenie. Nepreskúmateľnosť protokolu o kontrole je podľa žalobcu spôsobená aj „parafrázovaním“ vyjadrenia prítomnej zamestnankyne dozorovanej osoby (žalobcu). Tvrdenú nezákonnosť vyvodzoval žalobca z uložených nápravných opatrení, ktoré inšpektori podľa žalobcu uložili bez právneho dôvodu. Výrok prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu odporuje obsahu administratívneho spisu, keď bola žalobcovi uložená pokuta za protiprávne konanie od 20.11.2015, hoci z protokolu o kontrole vyplýva, že protiprávne konanie žalobcu trvá od 14.03.2015. Trvanie protiprávneho konania už od 14.03.2015, resp. už od 11.10.2006 zakladá nemožnosť začatia konania o uložení pokuty, ktoré možno začať len do 3 rokov odo dňa, keď k protiprávnemu konaniu došlo. Ako odvolací dôvod uviedol žalobca aj nepreskúmateľnosť úvahy prvostupňového orgánu o výške uloženej pokuty. 9. Žalovaný rozhodnutím č. UNMS/00220/2019-300 zo dňa 11.02.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietkam týkajúcim sa obsahového znenia protokolu o kontrole uviedol, že podrobnosti o výkone štátneho metrologického dozoru, vrátane obsahových náležitostí protokolu, upravuje vyhláška žalovaného č. 210/2000 Z. z. o meradlách a o metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška“), pričom konajúci inšpektori vykonali kontrolu a následne zaznamenali jej priebeh, výsledky a zároveň uložili nápravné opatrenia v súlade s danou vyhláškou. Vyjadrenie prítomnej zamestnankyne dozorovanej osoby, označené žalobcom ako „parafrázovanie“, sa nachádza v časti „Dokumentovaný systém práce“ vyhotoveného protokolu a jej následné vyjadrenie zaznamenané v časti „Vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k protokolu“, nespôsobujú zmätočnosť a vnútornú rozpornosť protokolu, keďže sa jednalo o vyjadrenia prítomnej zamestnankyne dozorovanej osoby v rôznych fázach vykonanej kontroly. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu výroku napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k stanoveniu dĺžky protiprávneho konania poukázal žalovaný na § 36 ods. 4 pôvodného zákona o metrológii v znení účinnom do 30.06.2018, v súlade s ktorým inšpektori prvostupňového orgánu v protokole o kontrole zo dňa 14.03.2018 určili protiprávne konanie žalobcu spätne v rozsahu 3 rokov, t. j. od 14.03.2015. Následne pristúpil prvostupňový orgán k úprave dĺžky protiprávneho konania žalobcu podľa § 55 ods. 9 aktuálneho zákona o metrológii v znení účinnom od 01.07.2018, kedy je možné uložiť pokutu za obdobie 3 rokov od začatia konania o uložení pokuty, ktoré v danom prípade začalo oznámením prvostupňového orgánu o začatí konania žalobcovi dňa 20.11.2018, t. j. pokutu mohol prvostupňový orgán uložiť „len“ od 20.11.2015, hoci protiprávne konanie žalobcu trvalo už od 11.10.2006. Takto úprava dĺžky protiprávneho konania je podľa názoru žalovaného v prospech dozorovanej osoby (žalobcu), pretože inak by trvalo protiprávne konanie od 11.10.2006. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia čo do výšky uloženej pokuty, keď prvostupňový orgán svoje úvahy riadnym spôsobom odôvodnil a tieto majú podklad v zisteniach správneho orgánu v danej veci. 10. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.02.2019. II. Správna žaloba (žalobné body) 11. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 28.03.2019 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť. Namietal nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť protokolu o kontrole zo dňa 14.03.2018, pričom uplatnil totožné skutkové a právne dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (žalobný bod 1). Rovnako tak namietal nepreskúmateľnosť výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a nesprávne právne
posúdenie veci konajúcimi správnymi orgánmi, keď čas protiprávneho konania, za ktoré mu bola uložená pokuta, bola vo výrokovej časti a následne v odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia uvedená rozdielne, pričom došlo k úprave obsahu protokolu o kontrole zo dňa 14.03.2018 na škodu účastníka administratívneho konania. Z protokolu o kontrole, ktorý je kľúčovým podkladom a dôkazom vedeného správneho konania o uložení pokuty, jednoznačne vyplýva, že k porušeniu zákona došlo u žalobcu dňa 14.03.2015 a konanie o uložení pokuty bolo začaté dňa 20.11.2018, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty 3 rokov stanovenej v § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z. Odôvodnenie výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí považoval žalobca za nepostačujúce, všeobecné, nekonkrétne, v ktorom sa správny orgán odvolal len na citované zákonné ustanovenia a nie je z neho možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne všeobecne záväzné právne predpisy mali byť porušené a správny orgán vôbec neozrejmil, v čom mal byť konaním žalobcu ohrozený verejný záujem. Žalobca mal za to, že žalovaný aj prvostupňový orgán svojim nesprávnym postupom porušili jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a právo na inú právnu ochranu, vec nesprávne právne posúdili a vydali nepreskúmateľné rozhodnutia, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené, čím došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2019 (ďalej len „vyjadrenie“) uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe netvrdil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie právnych predpisov zo strany prvostupňového správneho orgánu alebo žalovaného, pričom všetky jeho námietky boli žalovaným už v priebehu správneho konania vyriešené a vyvrátené. K žalobcom namietanému obsahu protokolu o kontrole uviedol, že parafrázované vyjadrenie zamestnankyne dozorovanej osoby (žalobcu) bolo inšpektormi zaznamenané počas výkonu kontroly a následne je v inej časti zaznamenané aj jej vyjadrenie k už spísanému protokolu. Pokiaľ by aj v protokole nebola časť parafrázovaného vyjadrenia zamestnankyne žalobcu uvedená, pre prvostupňový správny orgán by bola podstatná časť zistených nedostatkov. Vyhotovený protokol o kontrole zo dňa 14.03.2018 obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 142/2000 Z. z. (pôvodného zákona o metrológii) ako aj vyhlášky č. 210/2000 Z. z. a žalobca zároveň neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by preukazovali jeho neúplnosť či nepravdivosť. Podstatnou skutočnosťou bolo v danom prípade preukázané protiprávne konanie dozorovanej osoby (žalobcu), ktoré mal prvostupňový orgán preukázané nielen na základe protokolu o kontrole, ale aj na základe iných listinných dôkazov, ktoré tvoria prílohu protokolu a ktoré žalobca nespochybnil. Žalovaný zotrval aj na svojich záveroch o správne určenej dĺžke protiprávneho konania žalobcu, ktorú prvostupňový orgán určil zákonným spôsobom a takto upravená dĺžka nebola v neprospech žalobcu. Aj keď protiprávne konanie žalobcu trvalo už od 11.10.2006 a ďalej aj v čase výkonu dozoru dňa 14.03.2018, prvostupňový správny orgán pristúpil k úprave dĺžky sankciovaného trvania s prihliadnutím na účinnú právnu normu. Správne orgány sa v rámci prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia riadnym spôsobom vysporiadali so všetkými zistenými skutočnosťami a pri určovaní výšky pokuty svoje úvahy a závery riadnym spôsobom odôvodnili. Súhrnom uvedeného žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia 13. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca v replike zo dňa 30.08.2019, v ktorej zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Rovnako tak sa svojich predchádzajúcich vyjadrení pridržiaval aj žalovaný v duplike zo dňa 14.09.2023. 14. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania obsahujúce skutkovú alebo právnu argumentáciu neboli správnemu súdu doručené. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/65/2019. 16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 17. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.02.2024 (§137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z., podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je oprava alebo montáž určených meradiel alebo balenie, alebo dovoz označených spotrebiteľských balení, je povinný pred začatím tejto činnosti prihlásiť sa na registráciu na úrade. Túto činnosť môže začať vykonávať po doručení rozhodnutia o registrácii podľa § 27. Písomná prihláška a dokumentácia, ktorou sa preukazuje splnenie podmienok registrácie podľa odseku 2, sa predkladá úradu v štátnom jazyku. 24. Podľa § 26 ods. 2 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z., podmienkou registrácie je, že podnikateľ má zástupcu zodpovedného za činnosť alebo je sám zástupcom zodpovedným za činnosť, ktorá je predmetom registrácie (ďalej len „zástupca“), ktorý má platný doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa § 29; taká osoba môže byť zástupcom len štyrom registrovaným osobám. 25. Podľa § 28 písm. a) zákona č. 142/2000 Z. z., registrovaná osoba je povinná plniť podmienky registrácie. 26. Podľa § 28 písm. g) zákona č. 142/2000 Z. z., registrovaná osoba je povinná odovzdať úradu rozhodnutie o registrácii po skončení činnosti, ktorá je predmetom registrácie, ak nevykonáva činnosť podľa rozhodnutia o registrácii dlhšie ako jeden rok.
27. Podľa § 29 zákona č. 142/2000 Z. z., spôsobilosť v oblasti metrológie je súhrn odborných vedomostí a praktických schopností a znalosť predpisov upravujúcich činnosť, ktorá je predmetom autorizácie alebo registrácie. Spôsobilosť v oblasti metrológie overuje ústav v rozsahu podľa odseku 1 skúškou na náklady skúšanej osoby a osvedčuje ju vydaním dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie do 30 dní od úspešného vykonania skúšky. Spôsobilosť v oblasti metrológie sa preveruje každých päť rokov. Doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie musí mať zodpovedný zástupca autorizovanej osoby, zástupca registrovanej osoby, ako aj fyzická osoba, ktorá vykonáva overovanie určených meradiel a úradné meranie. 28. Podľa § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že opraví určené meradlo, vykoná montáž určeného meradla bez registrácie podľa § 26 ods. 1, neplní podmienky registrácie podľa § 26 ods. 2 alebo povinnosti registrovanej osoby podľa § 28. 29. Podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 142/2000 Z. z., metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto neodovzdá rozhodnutie o registrácii po skončení činnosti podľa § 28 písm. g). 30. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z., pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď metrologický inšpektorát zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 31. Podľa § 29 zákona č. 157/2018 Z. z., spôsobilosť v oblasti metrológie overuje ústav skúškou na náklady skúšanej osoby a osvedčuje ju vydaním dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie do 15 dní od úspešného vykonania skúšky. Spôsobilosť v oblasti metrológie overuje ústav podľa prvej vety každých päť rokov od vydania dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie. 32. Podľa § 44 ods. 1 písm. d) zákona č. 157/2018 Z. z., úrad registruje prihlasovateľa, ktorý zamestnáva zástupcu alebo je sám zástupcom, ktorý má spôsobilosť v oblasti metrológie podľa § 29, pričom zástupca môže vykonávať činnosť, ktorá je predmetom registrácie; táto osoba môže byť zástupcom najviac pre jednu registrovanú osobu. 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 157/2018 Z. z., registrovaná osoba je povinná plniť registračné požiadavky počas platnosti rozhodnutia o registrácii. 34. Podľa § 55 ods. 1 písm. k) zákona č. 157/2018 Z. z., inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že neplní povinnosti registrovanej osoby podľa § 51. 35. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z., konanie o uložení pokuty je možné začať do troch rokov odo dňa, keď došlo k protiprávnemu konaniu. 36. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z podaní účastníkov tohto správneho súdneho konania je zrejmé, že administratívne konanie, ktorého formalizovaným výsledkom sú prvostupňové a žalobou napadnuté rozhodnutie, spadá pod konanie vo veci správneho trestania. Žalobca v danom prípade podal správnu žalobu zaradenú pod tomu zodpovedajúci žalobný typ, a síce žalobu vo veciach správneho trestania, pričom konanie o takejto žalobe sa okrem všeobecných ustanovení o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP spravuje aj osobitnými ustanoveniami podľa § 194 a nasl. predmetného zákona. 37. Z ustanovenia § 134 ods. 1 SSP vyplýva viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby. Výnimky z tejto viazanosti sú uvedené v odseku 2 predmetného zákonného ustanovenia a vo veciach správneho trestania aj v osobitnom ustanovení § 195 SSP. 38. Žalobca komplex svojich žalobných námietok označený ako žalobný bod 1 smeroval voči podkladovému rozhodnutiu - protokolu o kontrole č. 4047/2018 zo dňa 14.03.2018. V konkrétnostiach smerovala jeho žalobná argumentácia voči vytýkaným obsahovým nedostatkom, nesprávnym skutkovým zisteniam a voči aplikácii právnych noriem, na podklade ktorých orgán verejnej správy napr. uložil nápravné opatrenia.
39. Správny súd vyššie uvádzaný protokol o kontrole č. 4047/2018 zo dňa 14.03.2018 posúdil ako skôr vydané (administratívnemu konaniu o uložení pokuty predchádzajúce) opatrenie orgánu verejnej správy, preskúmania zákonnosti ktorého sa mohol žalobca domáhať vo vedenom súdnom konaní podľa § 27 ods. 1 SSP. Súčasťou podanej správnej žaloby ako ani ďalších podaní žalobcu v konaní však nie je návrh žalobcu na prieskum zákonnosti uvádzaného opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP ako ani návrh žalobcu na zrušenie tohto opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 3 SSP. Z uvedeného dôvodu správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a zároveň pri nezistení dôvodov na prelomenie tejto viazanosti podľa ods. 2 predmetného zákonného ustanovenia, resp. pre niektorý z dôvodov uvedených v § 195 SSP, zákonnosť opatrenia - protokolu o kontrole č. 4047/2018 zo dňa 14.03.2018 samostatne neposudzoval a súhrn žalobných námietok označených ako bod 1 vyhodnotil ako nedôvodný. 40. Žalobné námietky označené ako žalobný bod 2, v ktorých žalobca namietal nepreskúmateľnosť výrokovej časti a odôvodnenia rozhodnutí vydaných prvostupňovým aj odvolacím orgánom verejnej správy a nesprávne právne posúdenie veci, posúdil správny súd v časti tvrdenej nepreskúmateľnosti ako dôvodné. 41. V prejednávanej veci nie je nezrozumiteľným len samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale touto vadou trpí aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Už v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca ako účastník konania namietal zmätočnosť v ustálení trvania protiprávneho stavu, pre ktoré bolo administratívne konanie o uložení pokuty začaté. Žalovaný ako odvolací orgán však tieto námietky žalobcu neposúdil ako dôvodné. 42. Odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Asan/2/2016 zo dňa 24.01.2018). 43. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu za protiprávne konanie, ktorého sa mal dopustiť v čase od 20.11.2015 do 14.03.2018. Dátum počiatku plynutia doby protiprávneho konania (20.11.2015) prvostupňový orgán stanovil dňom svojim označením totožným s dňom označujúcim uplynutie troch rokov od času, kedy bolo žalobcovi oznámené začatie konania o uložení pokuty (20.11.2018). Prvostupňový orgán ani žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí počítanie času protiprávneho konania žalobcu, za ktorý mu bola uložená pokuta, takýmto výslovným spôsobom neuviedli, avšak uvedený záver je zrejmý z vysvetlenia poskytnutého správnymi orgánmi o tom, že dobu protiprávneho konania „upravili“ podľa § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z., v zmysle ktorého je konanie o uložení pokuty možné začať do 3 rokov odo dňa, kedy k protiprávnemu konaniu došlo. Dátum skončenia plynutia doby protiprávneho konania žalobcu bol správnymi orgánmi stanovený totožne s dňom vykonania kontroly (14.03.2018). 44. Takto vymedzenému trvaniu protiprávneho konania uvedenému vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia však následne nekorešpondujú niektoré iné úvahy a závery, ku ktorým nielen prvostupňový orgán, ale následne aj žalovaný dospeli pri svojom rozhodovaní. 45. Hneď v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uvádza, že na základe kontroly vykonanej u žalobcu ako dozorovanej osoby dňa 14.03.2018 bolo zistené protiprávne konanie žalobcu od 14.03.2015. Ustálenie začiatku plynutia protiprávneho konania žalobcu zo strany správneho orgánu dňom 14.03.2015 pritom vyplýva priamo z podkladového rozhodnutia prvostupňového orgánu - protokolu o kontrole č. XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2018, na ktorý prvostupňový orgán poukázal aj v oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 19.11.2018. 46. Aj keď správny súd v odseku 43. tohto rozhodnutia poukázal na možnú interpretáciu zakladajúcu jazykovú zrozumiteľnosť argumentácie prvostupňového orgánu (a následne aj žalovaného)
vo vzťahu k „úprave“ začiatku plynutia doby protiprávneho konania žalobcu v nadväznosti na § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z., takýto postup správnych orgánov postráda zrejmú logickú zrozumiteľnosť. Pokiaľ mala byť dôvodom „úpravy“ začiatku plynutia protiprávneho konania zmena právnej úpravy tak, ako to uvádza prvostupňový orgán ako aj žalovaný, správny súd uvádza, že podľa zákona účinného v čase vykonania kontroly dňa 14.03.2018, kedy správny orgán určil začiatok plynutia protiprávneho konania od 14.03.2015, teda podľa zákona č. 142/2000 Z. z., pokutu bolo možné uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti (§ 36 ods. 4). Následná „úprava“ vykonaná správnymi orgánmi tak z pohľadu argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia logicky nedáva zmysel, keďže už podľa pôvodne účinného zákona by správny orgán v konaní začatom dňa 19.11.2018, o čom bol žalobca upovedomený dňa 20.11.2018, nestihol uložiť pokutu najneskôr do 3 rokov odo dňa porušenia povinnosti, keď samotné konanie začalo už po uplynutí tejto doby. 47. Zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia videl správny súd aj postupe správnych orgánov, ktoré v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádzali argumentáciu o protiprávnom konaní žalobcu trvajúcom už od 11.10.2006. Možno len predpokladať, z dôvodu absencie akéhokoľvek odôvodnenia tohto skutkového tvrdenia majúceho dopad na výšku žalobcovi uloženej pokuty, že správne orgány pri určení tohto dátumu vychádzali z dátumu skončenia platnosti certifikátu, ktorý bol vydaný pôvodnému zástupcovi žalobcu za činnosť podľa § 29 zákona č. 142/2000 Z. z. (bližšie odsek 1. tohto rozhodnutia), teda odo dňa 10.10.2006. Z odôvodnenia napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia, a takisto ani z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by sa správne orgány v čase vykonania kontroly, prípadne v čase vedeného administratívneho konania o uložení pokuty, aktívne zaoberali otázkou plnenia registračných povinností žalobcu spätne až k tomuto dátumu. 48. Za neprípustné a prekračujúce medze zákonnej správnej úvahy považoval správny súd úvahy prvostupňového orgánu a žalovaného v súvislosti s určovaním výšky pokuty, keď síce správne orgány vychádzali z času vymedzeného protiprávneho konania žalobcu od 20.11.2015 do 14.03.2018, avšak ako priťažujúcu okolnosť pre uloženie pokuty vo väčšej výške považovali neplnenie podmienky registrácie dlhodobejšieho charakteru, výslovne naviazané na trvanie tohto stavu už od 11.10.2006. 49. Žalovaný tak aj napriek tomu, že uviedol, že sa pokuta ukladá len za obdobie od 20.11.2015 do 14.03.2018, prihliadal aj na trvanie protiprávneho stavu od iného času. 50. Napokon zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia zakladá aj stav, keď správne orgány uviedli, že v zmysle § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z. bola žalobcovi uložená pokuta „len za posledné tri roky“, hoci fakticky bola pokuta uložená za obdobie od 20.11.2015 do 14.03.2018, t.j. za cca 2 roky a 4 mesiace. Pokuta by bola v danom prípade uložená za „posledné tri roky“, pokiaľ by správne orgány nepristúpili k „úprave“ času protiprávneho konania a tento by nechali určený podľa protokolu o kontrole od 14.03.2015 do 14.03.2018. 51. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru, že prvostupňový orgán a rovnako tak aj žalovaný pri svojom rozhodovaní zmätočne pracovali s viacerými „verziami“ trvania protiprávneho konania žalobcu a takýto postup relevantným spôsobom nezdôvodnili, čím zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti. 52. Správny súd tak dospel k dôvodnosti tejto námietky vznesenej žalobcom, a pristúpil k aplikácii 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s ods. 3 písm. a) predmetného zákonného ustanovenia, t. j. k zrušeniu napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. 53. Ďalšími námietkami žalobcu tvoriacimi časť žalobného bodu 2 ako aj celého žalobného bodu 3 podanej správnej žaloby sa správny súd pre nadbytočnosť, z dôvodu potreby zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia už len z dôvodu ich nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nezaoberal. 54. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec po zrušení vracia na konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v administratívnom konaní tvoria jeden celok a vadou zmätočnosti je zaťažené už prvostupňové rozhodnutie.
55. Úlohou prvostupňového orgánu bude v rámci konania o uložení pokuty dôsledne určiť časové obdobie protiprávneho konania, pre ktoré je dané konanie vedené a svoje úvahy riadne odôvodniť. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že riadne určenie dotknutého obdobia, v rámci ktorého došlo (resp. dochádzalo) u žalobcu k protiprávnemu stavu, je nevyhnutné nielen pre určenie výšky prípadne uloženej pokuty, ale najmä pre určenie, či v danom prípade nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty pre možnosť uloženia pokuty podľa relevantných zákonných ustanovení. Pri opätovnom konaní vo veci bude úlohou prvostupňového orgánu zároveň ustáliť, podľa ktorej právnej úpravy je potrebné posudzovať hmotnoprávne ako aj procesné podmienky konania. V situácii, keď správny orgán rozhoduje vo veci správneho trestania, s prihliadnutím na aplikáciu základných zásad trestného konania bude potrebné ustáliť najmä to, či bola pre žalobcu ako páchateľa priaznivejšia právna úprava účinná v čase spáchania protiprávneho konania (podľa § 36 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z. bolo možné uložiť pokutu najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti) alebo právna úprava účinná v čase začatia vedeného administratívneho konania a vydania prvostupňového rozhodnutia (podľa § 55 ods. 9 zákona č. 157/2018 Z. z. konanie o uložení pokuty je možné začať do 3 rokov odo dňa, keď došlo k protiprávnemu konaniu). 56. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. 57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).