Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/113/2023 0723101065 24. 06. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101065.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D. XX, E., 2/ F. G. H., I. XXXX/XX, J. C. a 3/ A. J. A., K. L. X, E., všetci zastúpení: Hriadel-Heger & Partners s.r.o., Odborárska 21, Bratislava, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, Námestie Rodiny 1, Bratislava, v konaní o správnej žalobe opomenutých účastníkov, o návrhu žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.10.2023 z a m ieta. odôvodnenie: I. 1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa správnou žalobou opomenutých účastníkov doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 11.10.2023 domáhali, aby správny súd zaviazal žalovaného, aby doručil žalobcom 1/ až 3/ vydané stavebné povolenie č. 2022/1137/C/11Ry z 10.7.2023, týkajúceho sa stavby, ktorou sa podľa žalobcov 1/ až 3/ má vytvoriť cesta presahujúca 100 m, čím sa napojí zóna Bratislava – Záhorská Bystrica na zónu Tálky, v k.ú. A., konkrétne sa napojí na cestu, ku ktorej majú žalobcovia 1/ až 3/ zriadené vecné bremeno. Žalobcovia 1/ až 3/ súčasne s podaním žaloby navrhli priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“). 2. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobcovia odôvodňovali tým, že cesta, na ktorú sa má napájať novovybudovaná cesta, môže byť zásahom stavebných strojov poškodená, pričom je riziko, že môžu byť poškodené aj inžinierske siete pod nimi, vrátane kanalizácie. Cesta (na parc. č. XXX/XX, reg. „C“, k.ú. A.), ku ktorej majú žalobcovia vecné práva pritom nie je skolaudovaná a je v neadekvátnom stave, preto jej aktívne užívanie strojovými mechanizmami a napájanie sa priamo na ňu môžu spôsobiť také závažné poškodenie, ktoré by mohlo byť len ťažko napraviteľné. (viď. fotografie cesty). Ďalej uviedli, že napojená cesta má pretínať Grmolinský potok, ktorý slúži biokoridoru regionálneho významu č. II. Obmedzenie/narušenie prietoku potoku môže mať za následok nezvratný zásah priestorovo prepojeného súboru ekosystémov, ktorý spája jednotlivé biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácii živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktoré priestorovo nadväzujú interakčné prvky. K tomu poukázali na záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP z 02.02.2023, podľa ktorého stavebné objekty musia byť od brehovej čiary Grmolinského potoka min. 10m. V nadväznosti na uvedené namietali, že stavebné činnosti budú potok priamo pretínať a stavby by nemali byť vzdialené ani len 8 m od brehovej čiary. Poukázali na § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 7/2010 Z.z.“) a uviedli, že ide o povodňou ohrozené územie, čo znamená, že oblasť môže byť zaplavená dôsledkom intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku, resp. pri vzniknutí prekážok v koryte, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd (Grmolinský potok). Ďalej
uviedli, že takúto prekážku má v pláne realizovať aj stavebník v zmysle stavebného povolenia, pričom nikto neskúmal možné následky povodňového rizika a neurčil ani povinné prevenčné protipovodňové opatrenia v zmysle zákona č. 7/2010 Z.z. Následkom realizácie stavebných činností, ktoré sa už začali, môže podľa žalobcov 1/ až 3/ vzniknúť vecná škoda v dôsledku povodňového rizika. Podľa žalobcov uvedené môže mať aj nenapraviteľné environmentálne následky na biokoridor regionálneho významu. II. 3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 23.05.2024, pričom administratívny spis doručený nebol. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že podstatná časť argumentácie žalobcov 1/ až 3/ nemá žiadny vecný súvis s prípadným zásahom do práv žalobcov 1/ až 3/ zodpovedajúcich vecnému bremenu a týka sa právnych záujmov, ktoré nesúvisia s právami žalobcov a v rámci spojeného konania je ich ochrana zabezpečovaná odlišnými konkrétnymi dotknutými subjektmi. Účastníctvo žalobcov by teda nemalo žiadny vplyv na posudzovanie záujmov, na ktoré žalobcovia poukazujú (ochrana biokoridoru Grmolízskeho potoka a protipovodňová ochrana), keďže nemajú vplyv na výkon, či obmedzenie práv z vecného bremena a vecný súvis medzi žalobou vo veci samej (otázka opomenutia účastníka konania) a závažnou ujmou, ktorá má byť dôvodom priznania odkladného účinku žalobe, považuje žalovaný za nevyhnutný predpoklad pre priznanie odkladného účinku. 4. Tvrdenia žalobcov 1/ až 3/ o hrozbe závažnej ujmy premostením Grmolízskeho potoka považoval žalovaný za nesprávnu a poukázal na záväzné stanoviská dotknutých orgánov a stavebné povolenie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o ochranu biokoridoru Grmolízskeho potoka, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa CHKO Dunajské luhy ako dotknutý orgán vo svojom stanovisku č. CHKOD238-002/2022 z 26.1.2023 č. CHKOD238-002/2022 (premietnutého aj do stavebného povolenia) uvádza: „Navrhovaná prístupová komunikácia križuje Grmolinský potok, ktorý je po väčšinu roka bez vody a navrhovaná cesta prekonáva jeho koryto pomocou železobetónovej rúry s priemerom 1000 mm. (...) Navrhované križovanie komunikácie a Grmolinského potoka pomocou železobetónovej rúry umožní prúdenie vody v časoch dostatku vody v koryte, čím bude zachovalá funkcia biokoridoru miestneho významu. (...) Pri dodržaní vyššie uvedených podmienok predpokladáme, že výstavba objektu individuálnej rekreácie na predmetných pozemkov v k. ú. M. E. nebude mať významný negatívny vplyv na záujmy ochrany prírody.“ Pokiaľ ide o záujmy protipovodňovej ochrany, podľa žalovaného nie je pravdou, že by mala hroziť závažná ujma vybudovaním premostenia Grmolízskeho potoka, pretože takáto činnosť v žiadnom ohľade nezvyšuje povodňové riziko v dotknutom území, čo vyplýva aj zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Správa povodia Moravy č. CS SVP OZ BA 2908/2022/2 z 21.09.2022 (premietnutého aj do stavebného povolenia) a prípadná povodňová vlna by mohla predstavovať prípadne riziko iba pre samotný realizovaný stavebný objekt premostenia koryta potoka, inak z vypracovaného hydrotechnického posudku vyplýva, že priepust je kapacitne vyhovujúci na bezpečné prevedenie prietoku vody. K argumentácii žalobcov 1/ až 3/, že by mohlo dôjsť k poškodeniu cesty na dotknutom pozemku resp. inžinierskych sietí uložených pod ňou žalovaný uviedol, že ide o abstraktné tvrdenie, neopierajúce sa o žiaden konkrétny dôkaz, či presvedčivú argumentáciu využívajúcu logické mechanizmy, ktoré by svedčali jednak o potencialite akejkoľvek hrozby a na druhej strane o závažnosti ujmy, ktorá by takto mala byť vyvolaná. Žalovaný uviedol, že cesta na dotknutom pozemku je využívaná na obsluhu (vrátane výstavby rodinných domov) v oblasti Tálky potenciálne desiatkami osôb, tieto osoby (vrátane žalobcov) mali k dotknutému pozemku práva zodpovedajúce vecným bremenám umožňujúce im využívať túto cestu na prístup aj rôznymi nákladnými dopravnými prostriedkami, či mechanizmami už v čase pred povolením stavby. Podľa žalovaného sa stavebným povolením nijako zvlášť nemení jestvujúce riziko poškodenia cesty na dotknutom pozemku, a zároveň platí, že priamo na dotknutom pozemku sa žiadna činnosť nepovoľuje, a ak jestvujú obmedzenia pre využívanie cesty na ňom (tvrdenie, že cesta nie je kolaudovaná), potom zaťažujú stavebníka i ostatných užívateľov cesty bez ohľadu na povolenie či nepovolenie stavby v spojenom konaní. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku. III. 5. Podľa 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 6. Podľa 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 7. Podľa 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.. 10. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. IV. 12. Správny súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ žiadajú o priznanie odkladného účinku v žalobe opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP, ktorou sa domáhajú, aby im bolo zo strany žalovaného doručené stavebné povolenie. Odkladný účinok sa má týkať práve stavebného povolenia, ktoré žiadajú doručiť. Uvedený typ žaloby možno v súvislosti s aplikáciou inštitútu odkladného účinku považovať za špecifický, pretože žalobcovia 1/ až 3/ nenapádajú rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako by tomu bolo v prípade všeobecnej žaloby, ale žiadajú, aby im rozhodnutie bolo doručené, čo následne bude mať súvis s ich procesným postavením, resp. procesnými právami. Uvedené je zreteľné už zo samotného účelu, ktorý je sledovaný žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Účelom žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP je totiž výlučne posúdenie skutočnosti, či žalobcovi žalobcom, ktorí uplatňujú tento prostriedok právnej ochrany svedčí postavenie opomenutých účastníkov správneho konania, a teda či sa im malo rozhodnutie v správnom konaní vydané doručiť, resp. či sa s nimi malo konať, pretože im svedčal status účastníkov tohto správneho konania. Vyriešenie tejto otázky by nemalo mať automaticky priamy vplyv na práva a právom chránené záujmy tretích osôb, resp. osôb, ktoré sú dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorého doručenia sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú. Predmetom, resp. účelom žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP totiž ešte nie je samotný prieskum zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ,,len“ zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy takejto osobe, aby sa náležite vedela oboznámiť s obsahom rozhodnutia a následne podať kvalifikovanú správnu žalobu smerujúcu voči tomuto rozhodnutiu. V prípade úspechu žaloby opomenutého účastníka podľa § 179
SSP teda dotknutá osoba môže následne namietať nezákonnosť takého doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. následne vydaného druhostupňového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, prostredníctvom podania „klasickej“ všeobecnej správnej žaloby (bližšie pozri komentár podľa Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Fillová A. a kol.. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 886s). 13. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej žalobe žalobcov 1/ až 3/ ako opomenutých účastníkov vyhodnocoval, či nie je podanie takéhoto návrhu v konaní o žalobe opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP špeciálnou povahou úpravy tohto inštitútu (inštitútu žaloby opomenutého účastníka) vylúčené. Pri tomto posudzovaní správny súd vychádzal z úpravy podľa § 179 SSP, ktorá predstavuje komplexnú úpravu inštitútu žaloby opomenutého účastníka, v súvislosti s prejednaním ktorej je inštitút odkladného účinku viazaný výlučne na úpravu § 179 ods. 3 SSP, a teda odkladný účinok v súvislosti s prejednaním žaloby opomenutého účastníka nastáva priamo zo zákona doručením uznesenia vydaného správnym súdom o uložení povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie orgánu verejnej správy žalobcovi, ktorá povinnosť je uložená orgánu verejnej správy. Vzhľadom na pomer špeciality úpravy inštitútu žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP k úprave všeobecnej správnej žaloby (úprava podľa § 179 SSP nevymedzuje subsidiárnu aplikáciu úpravy konania o všeobecnej správnej žalobe na konanie o žalobe opomenutého účastníka), je z pohľadu správneho súdu vylúčené rozhodovanie správneho súdu o návrhu na odkladný účinok v konaní o žalobe opomenutého účastníka. Inak povedané, procesná úprava žaloby opomenutého účastníka v § 179 SSP neupravuje osobitne možnosť správneho súdu na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok, ani neodkazuje na možnosť použitia § 184 SSP, ale v zmysle § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP (o povinnosti orgánu verejnej správy doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie) sa zo zákona odkladajú účinky dotknutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. Teda vyhovením žalobe opomenutého účastníka správnym súdom sa ex lege odkladajú účinky dotknutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie popísaný účel konania o žalobe opomenutého účastníka, ktorým je výlučne vyhodnotenie otázky, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutých účastníkov by bolo v rozpore s týmto účelom prijatie opačného záveru ohľadom inštitútu odkladného účinku podľa § 184 SSP v pomeroch konania podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 179 SSP o žalobe opomenutého účastníka (obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 31S/48/2020 z 29.09.2020, či uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/55/2022 z 08.12.2022, ktoré síce bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Svk/14/2023, avšak v časti meritórneho posúdenia, t.j. v otázke odmietnutia žaloby). 14. S ohľadom na vyššie uvedené, preto správny súd zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku, keďže právna úprava priznanie odkladného účinku v zmysle § 184 SSP pri správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 SSP nepredpokladá. 15. Nad rámec uvedených dôvodov však správny súd vo všeobecnosti pripomína, že priznanie odkladného účinku pokiaľ ide o aplikáciu § 184 SSP predpokladá kumulatívne splnenie zákonom ustanovených podmienok, kedy žalobca musí nie len tvrdiť, ale aj náležite preukázať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 185 písm. a) SSP). Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Žalobca má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy, ktoré možno zo strany správneho súdu objektívne vyhodnotiť. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o
hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. Správny súd taktiež pripomína, že nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na to, že obsahom argumentácie žalobcov 1/ až 3/ boli tvrdenia bez toho, aby ich pravdivosť, resp. relevanciu bolo možné objektívne overiť na podklade dôkazov, ktoré by mali žalobcovia 1/ až 3/ predložiť, návrh na priznanie odkladného účinku by ani po vecnej stránke nebolo možné zo strany správneho súdu vyhodnotiť ako dôvodný. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na priznanie odkladného účinku bol podaný súčasne so žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, ktorá síce vo vzťahu k otázke vzniku (ex lege) odkladného účinku predstavuje osobitnú právnu úpravu, avšak neobsahuje ustanovenia upravujúce formálnu stránku týkajúcu sa rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku, správny súd nevyhnutne musel postupovať podľa ustanovenia všeobecnej úpravy odkladného účinku, a preto per analogiam aplikoval § 188 SSP, podľa ktorého návrh na priznanie odkladného účinku zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.
(§ 139