Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 12C/24/2024 6724201699 11. 11. 2025 JUDr. Jana Kovalčíková ECLI:SK:OSZV:2025:6724201699.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX, štátna príslušnosť SR, zastúpený: Advokátska kancelária BUGRI s. r. o., konajúca konateľom: Mgr. Ivan Bugri, advokát, IČO: 56434995, so sídlom Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 5 702,52 EUR, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný právoplatnosti tohto rozsudku.
zaplatiť žalobcovi istinu 5 702,52 EUR v lehote do 3 (troch) dní od
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 percent, v lehote 15 (pätnásť) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 10.04.2024 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 5 702,52 EUR spôsobenej porušením práva Európskej únie z dôvodu nesprávnej resp. neúplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, konkrétne do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej zákon o HaZZ), za ktorú zodpovedá žalovaný na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti. 2. O žalobe žalobcu rozhodol tunajší súd v poradí prvým rozsudkom dňa 22.10.2024 v spojení s opravným uznesením 12C/24/2024-229 zo dňa 06.11.2024 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12.05.2025 sp. zn. 14Co/7/2025-335 rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia bolo vytknuté, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neposkytol dostatočnú odpoveď na žalovanou položené otázky v rámci prvoinštančného konania, a to že súd je povinný skúmať porušenie článku 6 písm. b) Smernice v rámci 6 mesačných referenčných období, pričom pre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času nie je možné zahŕňať časy odpočinku (dovolenka, PN, pracovné voľno s náhradou platu a pod.). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie pri viazaní právnym názorom odvolacieho súdu preskúmať, či na strane žalobcu došlo v rámci referenčných období k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, zdôraznil, že je na žalobcovi, aby uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu a v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania je súdu uložené vo veci rozhodnúť a svoje závery v dostatočnej miere zdôvodniť.
3. Žalobca písomne doplnil skutkové tvrdenia dňa 03.09.2025 a predložil súdu nový výpočet priemerného týždenného pracovného času s rozdelením na 6 mesačné referenčné obdobia. Postupoval tak, že žalované obdobie rozdelil na 6 mesačné referenčné obdobia. Pri tomto novom výpočte vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení jednak ohľadne rozlíšenia jednotlivých časových období na „pracovný čas“ a „čas odpočinku“, pričom zároveň neutralizoval obdobia dovoleniek a pracovnej neschopnosti v zmysle článku 16 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj „Smernica“). Pri výpočte zohľadňoval tie časové obdobia, ktoré nesporne sú pracovným časom aj podľa recentných rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.06.2025, č. k. 17Co/127/2024-281, č. k. 17Co/134/2024-321 a č. k. 17Co/28/2025-415, v ktorých sa tento senát odvolacieho súdu explicitne vyjadril k tomu, minimálne ktoré časové obdobia je nevyhnutné považovať za pracovný čas. Z plánu služieb žalobcu za rozhodné obdobie odvolací súd zistil, akú činnosť žalobca v ten ktorý deň vykonával, kedy mal dovolenku, kedy sa zúčastnil školenia či rekondičného pobytu. Za výkon práce v zmysle článku 2 ods. 1 smernice sa považuje aj účasť na školeniach a povinných rekondičných pobytoch absolvovaných žalobcom v zariadení určenom zamestnávateľom. (...) Rovnako ako žalovaný vo svojich výpočtoch na č. l. 161 spisu zohľadnil odvolací súd neutrálne dni podľa článku 16 písm. b) smernice a ako výkon práce žalobcovi započítal tie isté položky ako žalovaný (vo vyjadrení žalovaného na č. l. 153 je uvedené, že sa do pracovného času hasiča započítava výkon štátnej služby, služobná pohotovosť, školenia, zvyšovanie kvalifikácie a rekondičné pobyty). Za neutrálne dni sa považujú dovolenky uvádzané v pláne služieb pod skratkou DOV, práceneschopnosť pod skratkou PN a covidová práceneschopnosť pod skratkou PNK (článok 16 písm. b/ smernice 2003/88/ES). Do nižšie uvedeného výpočtu priemerného týždenného pracovného času žalobca zahrnul údaje, ktoré v zmysle vyššie uvedeného považuje za nesporné a ktoré zároveň vyplývajú jednak z údajov obsiahnutých v mojich výplatných páskach ako aj z údajov, ktoré je možné zistiť z predloženého plánu služieb (Dôkaz 4 – mesačné výpisy z dochádzkového systému SAP, priložené k žalobe) (ďalej „plán služieb“). Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie citovaných rozhodnutiach vo svojich výpočtoch priemerného týždenného pracovného času zahŕňal tie časové obdobia, o ktorých napokon aj samotný žalovaný tvrdí, že sú pracovným (služobným časom), a teda ich zahrnutie do výpočtu nemôže byť sporné. Ide o tieto časové obdobia: 1) odpracované hodiny služobnej činnosti (tzv. výkon služby), ktorých rozsah je uvedený na výplatných páskach za každý jednotlivý mesiac v položke označenej ako „Odp.h.“, 2) odpracované hodiny služobnej pohotovosti, ktorých rozsah je uvedený na výplatných páskach za každý jednotlivý mesiac v položke označenej ako „Pohotovosť na pracovisk(u)“, pričom tieto hodiny služobnej pohotovosti nie sú zahrnuté do odpracovaných hodín uvedených na výplatnej páske v položke „Odp.h.“, 3) hodiny strávené účasťou na školeniach, výcvikoch, kurzoch a rekondičných pobytoch, ktoré nie sú zahrnuté do odpracovaných hodín uvedených vo výplatnej páske v položke „Odp.h.“ a zároveň tieto hodiny nie sú zistiteľné z výplatných pások, avšak sú zaznamenané v predloženom pláne služieb. Odvolací súd, ale aj samotný žalovaný, zároveň pri výpočte priemerného týždenného pracovného času neutralizovali aj dni čerpania dovolenky a obdobia práceneschopnosti. V rámci aktuálneho výpočtu sú zohľadnené uvedené časové obdobia. 1. Pre vysvetlenie výpočtu uvedeného v predloženej tabuľke uviedol: 1) v stĺpci označenom „Hodiny služobnej činnosti“ sú údaje o odpracovaných hodinách, ktoré mu boli ako odpracované hodiny v tom ktorom mesiaci vykázané na výplatných páskach v položke „Odp.h“, 2) v stĺpci označenom „Hodiny služobnej pohotovosti“ sú údaje o odpracovaných hodinách pohotovosti (tak určenej ako aj nariadenej), ktoré žalobca v jednotlivých mesiacoch odpracoval a tieto sú vykázané na výplatných páskach v položke „Pohotovosť na pracovisk(u)“, 3) v stĺpci označenom „školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas“ sú uvedené hodiny strávené účasťou na školeniach, výcvikoch a kurzoch, ako aj tie hodiny nariadenej práce nadčas, ktoré nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách vykázaných vo výplatnej páske v položke „Odp.h.“ Súčasne údaje o hodinách účasti na týchto školeniach či výcvikoch sa nenachádzajú vo výplatných páskach žalobcu, ale je možné ich zistiť napríklad aj z predloženého plánu služieb označeného ako „Plán služieb: HS DT_C“, ktorý bol predložený ako Dôkaz č. 4 k žalobe. Školenia, výcviky alebo kurzy, ktoré absolvoval mimo služobných zmien sú v tomto pláne služieb označené ako „SKO“. Za účasť na školení sa žalobcovi za jeden deň počíta 07:30 hodín. Dôkaz č. 4,
ktorý predložil k žalobe, je zobrazený hodinovo (teda v 60-tkovej číselnej sústave), t. j. z tohto plánu služieb je možné zistiť aj presný počet dní resp. hodín, ktoré žalobca strávil na školeniach a výcvikoch. Ako príklad uviedol mesiac august 2021, v rámci ktorého absolvoval školenia v dňoch od 09.08.2021 až do 31.08.2021. Vo výplatnej páske za mesiac august 2021 sa uvádza údaj v Odp.h. v rozsahu 52 hodín, ktoré žalobca odpracoval v dňoch 01.08.2021, 04.08.2021 a 07.08.2021 (3 x 17 = 51) a zároveň mu bola do týchto odpracovaných hodín započítaná aj práca nadčas v rozsahu 1 hodiny (51 + 1 = 52). Z Dôkazu č. 4 predloženého k žalobe však vyplýva, že školenie absolvoval v dňoch 09.08.2021 až 31.08.2021 nepretržite (celkovo 17 pracovných dní). Pri takomto spôsobe evidovania školení žalobcovi vykázaná účasť na školeniach v rozsahu 07:30 hodiny, pričom ide o hodiny, ktoré strávil v ten konkrétny deň na školení, a ktoré mu neboli započítané do žalobcom odpracovaných hodín a zdôraznil, že nie sú zahrnuté ani v žiadnom z údajov, ktoré sú uvedené vo výplatnej páske za daný mesiac. V mesiaci august 2021 neboli zohľadnené v odpracovaných hodinách celkovo 127,5 hodín za celkove 17 pracovných dní účasti na školeniach v rozsahu 7:30 hodiny za jeden pracovný deň. 4) v stĺpci označenom „rekondičný pobyt“ sú údaje o hodinách, ktoré absolvoval na rekondičnom pobyte, kedy tieto údaje nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách na výplatnej páske a nie sú zahrnuté ani v iných údajoch, ktoré sa na výplatnej páske nachádzajú. Účasť na rekondičnom pobyte je možné zistiť z „Plánu služieb: HS DT_C“, kde sú tieto dni účasti na rekondičnom pobyte. Rekondičný pobyt za celé žalované obdobie neabsolvoval, preto je v tomto stĺpci nulová hodnota. 5) v stĺpci označenom „AKCIA“ sú uvedené hodiny účasti na rôznych akciách, ktoré sú osobitne financované nie priamo z prostriedkov HaZZ, ale napr. z rozpočtu Európskej únie (výcviky modulu pozemného hasenia, mimoriadne udalosti ako záplavy, opatrenia proti slintačke a krívačke a pod.) na ktorých sa žalobca zúčastnil. Nakoľko sa týchto osobitných akcií nezúčastnil, je v tomto stĺpci uvedená nulová hodnota. 6) v stĺpci označenom „SPOLU odpracované hodiny“ sa nachádza súčet všetkých mnou odslúžených hodín špecifikovaných vo vyššie označených bodoch 1) až 5). 7) v stĺpci označenom ako „DOV/PN/PNK/OČR/VSZ“ sú uvedené údaje ohľadne čerpania dovolenky, práceneschopnosti, či ďalších položiek, ktoré neutralizuje aj samotný žalovaný a zároveň ich v rámci neutralizácie zohľadňoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie označených rozhodnutiach senátu 17Co. Tento stĺpec je následne rozčlenený na jednotlivé položky, a to: (i) „počet čerpania služieb/dní“ - v tomto stĺpci sú uvádzané údaje zodpovedajúce počte služieb, ktoré žalobca čerpal ako dni dovolenky, alebo práceneschopnosti. Údaje o počte služobných dní čerpania dovolenky sú uvedené na výplatnej páske v položke „Čerp. akt.“ Napríklad v mesiaci August 2022 sa na výplatnej páske v položke „Čerp. akt.“ uvádza počet 2, čomu zodpovedajú služobné dni čerpania dovolenky dňa 14.08.2022 a 20.08.2022. Tieto dni pripadli na žalobcov služobný deň, ktorý by inak odslúžil, ak by nečerpal dovolenku. V prípade čerpania PNky, PNK, OČR alebo VSZ sú tieto údaje o počte čerpaných služobných dní zaznamenané len v predloženom Dôkaze č. 4 k žalobe. (ii) „neutralizácia“ – v tomto stĺpci sú uvedené údaje, ktoré sa majú neutralizovať, a to pri zachovaní špecifík nerovnomerného služobného času. V prípade čerpania dovolenky alebo práceneschopnosti, sa zohľadňuje v rámci služobného dňa len 17 hodín (v roku 2021) alebo 16 hodín (od roku 2022). Ak čerpá len pol dňa dovolenky, zohľadňuje sa len 7 resp. 8 hodín. Rovnako tak v prípade práceneschopnosti je zohľadnených 17 resp. 16 hodín a počet služobných dní, ktoré by odslúžil, ak by nebol práceneschopný. Počas žalovaného obdobia bol práceneschopný v mesiaci November 2021, kedy čerpal tzv. PNK. V predloženom Dôkaze č. 4 k žalobe je práceneschopnosť evidovaná v dňoch 15.11.2021 až 25.11.2021 a v pláne vyznačené ako „PNK“, avšak preukázateľne sa počítali len tri služobné dni po 17 hodín, a to 17.11.2021, 20.11.2021 a 23.11.2021, ktoré pripadli na žalobcove služobné dni. Uvedené možno vyvodiť
aj z výplatnej pásky za mesiac November 2021, kde sa nachádza údaj v položke „Sl.pr/Plat počas DPN“ v rozsahu 51 hodín, čomu zodpovedajú práve 3 služobné dni čerpania PNK po 17 hodín (3 x 17 = 51). Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade čerpania OČR, PN alebo VSZ. Presný počet hodín zodpovedajúcich služobným dňom, počas ktorých bol PN alebo čerpal dovolenku, resp. počas dní, ktoré podliehajú neutralizácii sú v predloženej tabuľke pri neutralizácii uvedené v položke označenej ako „počet hodín zodpovedajúci čerpaným služobným dňom“. V súlade s článkom 7 Smernice sa priznáva každému pracovníkovi nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov. Podľa § 93 ods. 1 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej aj „ZoHaZZ“) je základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne. Podľa článku 3 ods. 10 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ na rok 2011: „Dovolenka u príslušníka s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom pri 17 hodinovej dĺžke služobného času v jednotlivých služobných dňoch: a) vo výmere päť týždňov sa zaokrúhľuje na 11 zmien; b) vo výmere šesť týždňov sa zaokrúhľuje na 13,5 zmeny; c) dodatková dovolenka v dĺžke jedného týždňa sa zaokrúhľuje na 2 zmeny.“ Podľa článku 3 ods. 10 (resp. ods. 11) Kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ na roky 2022, 2023 a 2024: „Dovolenka u príslušníka s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom pri 16 hodinovej dĺžke služobného času v jednotlivých služobných dňoch: a) vo výmere päť týždňov sa zaokrúhľuje na 11,5 zmien; b) vo výmere šesť týždňov sa zaokrúhľuje na 14 zmien; c) dodatková dovolenka v dĺžke jedného týždňa sa zaokrúhľuje na 2,5 zmeny.“ Smernica ako aj ZoHaZZ a kolektívna zmluva vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov, na ktoré má príslušník nárok v prípade čerpania dovolenky. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na špecifiká nerovnomerného rozvrhnutia služobného času u hasičov, nie je možné neutralizovať kalendárne dni, ale je nevyhnutné neutralizovať počet týždňov, ktoré zodpovedajú čerpaniu dovolenky, PNky, PNK, OČR či VSZ v zmysle čerpaných služobných dní. Je preto nevyhnutné zistiť, aká časť týždňa zodpovedá čerpaniu dovolenky, PNky a pod. na jeden služobný deň. Pri kalendárnych dňoch nie je možné zistiť v akom rozsahu hodín sa následne pracovníkovi započítava čerpanie dovolenky (môže to zodpovedať napr. 4 hodinám, 8 hodinám alebo 16 hodinám). Samotná Smernica aj ZoHaZZ vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov. Na kalendárny rok, ktorý má 365 dní pripadá priemerný počet týždňov v rozsahu 52,14 týždňa, počas ktorých by mal každý hasič s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom odslúžiť v priemere 121,67 služobných dní (zmien). Jeden služobný deň (jedna zmena) je tak v číselnom vyjadrení 0,424 týždňa. Tento prepočet služobných dní, ktoré som čerpal v rámci dovolenky, PNky alebo OČR a pod. na zodpovedajúce časti týždňa, ktoré sa majú neutralizovať je zohľadnený v položke označenej ako „zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám.“ Uvedený prepočet a neutralizácia jednotlivých týždňov zodpovedajúcich čerpaným služobným dňom dovolenky, PNky, PNK, OČR či VŠZ je tak nielen súladný so samotnou Smernicou, ale predstavuje logický a spravodlivý prepočet resp. zohľadnenie neutralizácie pri zachovaní špecifík nerovnomerného rozvrhnutia služobného času. 8) v stĺpci označenom „priemerný počet týždňov v mesiaci“ sú údaje o priemernom počte týždňov pripadajúcich na jednotlivé kalendárne mesiace, ako aj celkový priemerný počet týždňov v rámci stanoveného toho - ktorého 6 mesačného referenčného obdobia. 9) v stĺpci označenom ako „maximálny priemerný týždenný pracovný čas v hodinách podľa čl. 6 písm. b) Smernice“ predstavuje údaj o maximálnom počte hodín, ktoré by mal za to ktoré 6 mesačné referenčné obdobie odpracovať tak, aby žalobcov priemerný týždenný pracovný čas nepresiahol hranicu 48 hodín týždenne (ide o maximálny počet hodín pri odpracovaní 48 hodín týždenne).
Tieto hodiny sú uvedené v položke „pred neutralizáciou“, čo znamená, že v rámci celkového priemerného počtu týždňov v stanovenom referenčnom období by mohol (pri dodržaní článku 6 písm. b) Smernice) maximálne odpracovať, teda tento objem hodín bez zohľadnenia čerpania akýchkoľvek hodín podliehajúcich neutralizácii (dovolenky, PN, PNK, OČR, VSZ). V druhej položke označenej ako „po neutralizácii“ od počtu hodín vykázaných v položke „pred neutralizáciou“ odpočítal hodiny zohľadňujúce mnou čerpané neutrálne dni (DOV, OČR, PN, PNK a VSZ) v príslušnom 6 mesačnom referenčnom období, t. j. bol zohľadnený celkový počet hodín, ktoré boli vykázané ako hodiny čerpania DOV, PN,PNK, OČR a VSZ v riadku označenom ako „Spolu za RO“ pri položke označenej „počet hodín zodpovedajúci čerpaným služobným dňom“. Napríklad, v prvom 6 mesačnom referenčnom období od 04/2021 do 09/2021, je priemerný počet týždňov v rozsahu 26,14 týždňov, počas ktorých by žalobca mohol maximálne odslúžiť 1.254,86 hodín (26,14 x 48 hodín), aby priemerný týždenný služobný čas nepresiahol 48 hodín. V tomto referenčnom období však žalobca celkovo čerpal 4 služobné dni, ktoré podliehajú neutralizácii, čo po prepočte na hodiny predstavuje 68 hodín, ktoré sa majú zneutralizovať. Po zohľadnení týchto neutrálnych hodín by mohol v rámci prvého referenčného obdobia maximálne odpracovať 1.186,86 hodín tak, aby žalobcov priemerný služobný čas v tomto období neprekročil 48 hodín. V skutočnosti však preukázateľne spolu odpracoval 1.269,65 hodín, teda bez ďalšieho je preukázané, že odpracoval viac hodín, než je maximálne prípustné podľa čl. 6 písm. b) Smernice. 10) v stĺpci „priemerný počet týždňov v RO“ sú údaje o priemernom počte týždňov pripadajúcich na to ktoré 6 mesačné referenčné obdobie, a to „pred neutralizáciou“ t. j. bez zohľadnenia akýchkoľvek neutrálnych dní. V položke „po neutralizácii“ je údaj o priemernom počte týždňov, ktoré pripadajú na to ktoré 6 mesačné referenčné obdobie po zohľadnení údajov týždňov, ktoré sa majú neutralizovať v závislosti od počtu služieb, ktoré boli v tomto referenčnom období čerpané ako DOV, PN, PNK, OČR a VSZ, a teda podliehajú neutralizácii. Ak jeden služobný deň v roku 2024 v rozsahu 16 hodín predstavuje čerpanie napr. DOV, tak potom tento jeden služobný deň zodpovedá v pomere 0,42 týždňu. Ak by boli čerpané 4 služobné dni v rozsahu 16 hodín, tak tieto 4 služobné dni zodpovedajú 1,69 týždňu. Následne tieto služby zodpovedajúce konkrétnym častiam týždňa je potrebné neutralizovať a teda od priemerného počtu týždňov v tom ktorom 6 mesačnom referenčnom období je potrebné odpočítať zodpovedajúci počet týždňov za čerpané služobné dni podliehajúce neutralizácii. Tieto údaje sú následne premietnuté v položke „po neutralizácii“. 11) v stĺpci označenom ako „priemerný počet pracovných dní v RO“ predstavuje číselné vyjadrenie počtu pracovných dní, ktoré by mal príslušník odpracovať v priemere počas toho - ktorého 6 mesačného referenčného obdobia pri priemernom počte týždňov v týchto jednotlivých referenčných obdobiach bez zohľadnenia akýchkoľvek neutrálnych dní. 12) v stĺpci označenom ako „priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii“ je časový údaj o žalobcovom priemernom týždennom pracovnom čase, ktorý odpracoval v tom - ktorom referenčnom období po neutralizácii tých dní, ktoré neutralizuje aj samotný žalovaný. Napríklad v rámci prvého 6 mesačného referenčného obdobia žalobca odpracoval 1.269,65 hodín (riadok „Spolu za RO“ v stĺpci „SPOLU odpracované hodiny“). V tomto referenčnom období čerpal 4 služobné dni podliehajúce neutralizácii, ktoré zodpovedajú čerpaniu v rozsahu v priemere 1,70 týždňa. Priemerný počet týždňov v tomto referenčnom období predstavuje 26,14 pričom po zohľadnení počtu týždňov, ktoré sa majú zneutralizovať v rozsahu 1,70, je priemerný počet týždňov v tomto referenčnom období 24,45 týždňa (26,14 - 1,70 = 24,45). Ak teda žalobca odpracoval 1.269,65 hodín pri priemernom počte týždňov 24,45, potom priemerný týždenný pracovný čas žalobcu dosiahol hodnotu 51,94 hodín (1.269,65 : 24,45 = 51,94). 2. Na základe vyššie uvedeného spôsobu výpočtu a údajov, ktoré sú obsiahnuté v priloženej tabuľke, aj pri 6 - mesačných „referenčných obdobiach“ priemerný týždenný pracovný čas v každom a jednom
období bez výnimky presiahol maximálny priemerný 48 hodinový pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) v spojení s článkom 16 Smernice, pričom dosiahol v jednotlivých referenčných obdobiach: - 04/2021 – 09/2021 – 51,94 hodín / týždenne (prekročené o 3,94 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov 153,60 86,40 0,00 0,00 0,00 240,00 0,00 0,00 4,29 26,14 24,45 51,94 153,47 62,53 X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX
X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX 2,00 0,85 4,43
52,00 44,00 127,50 0,00 0,00 223,50 0,00 0,00 4,43
85,00 35,00 75,00 0,00 0,00 195,00 2,00 0,85 4,29
723,02 344,13 202,50 0,00 0,00
1269,65 4,00 1,70 26,14
- 10/2021 – 03/2022 – 55,01 hodín / týždenne (prekročené o 7,01 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov 167,43 61,57 22,50 0,00 0,00 251,50 0,00 0,00 4,43 26,00 24,30 55,01 101,50 42,00
0,00 0,00 0,00 143,50 3,00 1,27 4,29
151,00 63,00 X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XXX,XX XX,XX X,XX X,XX XXXX,XX 4,00 1,70 26,00
- 04/2022 – 09/2022 – 53,65 hodín / týždenne (prekročené o 5,65 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov 128,00 64,00 30,00 0,00 0,00 222,00 0,00 0,00 4,29
26,14 23,60 53,65 144,00 64,00 0,00 0,00 0,00 208,00 2,00 0,85 4,43
153,75 87,75 0,00 0,00 0,00 241,50 0,00 0,00 4,29
151,50 72,00 22,50 0,00 0,00 246,00 0,00 0,00 4,43
131,20 62,30 0,00 0,00 0,00 193,50 2,00 0,85 4,43
115,00 40,00 0,00 0,00 0,00 155,00 2,00
0,85 4,29
823,45 390,05 52,50 0,00 0,00 1266,00 6,00 2,54 26,14
- 10/2022 – 03/2023 – 54,73 hodín / týždenne (prekročené o 6,73 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov 137,03 62,47 0,00 0,00
0,00 199,50 3,00 1,27 4,43 26,00 19,64 54,73 80,00 40,00 0,00 0,00 0,00 120,00 4,00 1,70 4,29
102,00 48,00 0,00 0,00 0,00 150,00 4,00 1,70 4,43
146,60 61,39 0,00 0,00 0,00 207,99 1,00 0,42 4,43
136,45 63,05 0,00 0,00 0,00 199,50 2,00 0,85 4,00
84,50 38,50
75,00 0,00 0,00 198,00 1,00 0,42 4,43
686,58 313,41 75,00 0,00 0,00 1074,99 15,00 6,36 26,00
- 04/2023 – 09/2023 – 57,28 hodín / týždenne (prekročené o 9,28 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov
117,50 64,00 30,00 0,00 0,00 211,50 1,00 0,42 4,29 26,14 20,21 57,28 134,00 64,00 X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX 2,00 0,85 4,29
768,83 358,67 30,00 0,00 0,00 1157,50 14,00 5,94 26,14
- 10/2023 – 03/2024 – 54,28 hodín / týždenne (prekročené o 6,28 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám pred neutralizáciou po neutralizácii týždňov 166,50 79,00 0,00 0,00 0,00 245,50 0,00 0,00 4,43 26,14 23,60 54,28 144,00 64,00 X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX X,XX XXX,XX X,XX X,XX X,XX
XXX,XX XX,XX X,XX X,XX
X,XX 201,00 2,00 0,85 4,14
144,00 96,00 0,00 0,00 0,00 240,00 1,00 0,42 4,43
858,97 422,03 0,00 0,00 0,00 1281,00 6,00 2,54 26,14
K prekročeniu Smernicou obmedzeného maximálne 48 hodinového priemerného týždenného služobného času došlo vo všetkých šiestich 6-mesačných referenčných obdobiach, ktoré plynuli počas žalovaného obdobia. Zároveň dochádzalo aj porušovaniu stanoveného týždenného služobného času podľa § 85 ods. 2 ZoHaZZ a príslušných kolektívnych zmlúv. Vzhľadom na uvedené tak je aj novým výpočtom za jednoznačne preukázané, že počas celého žalovaného obdobia dochádzalo aj v rámci tvrdených 6 mesačných referenčných období k prekračovaniu maximálne 48 - hodinového priemerného týždenného služobného času a teda k zásadnému porušovaniu článku 6 písm. b) Smernice. V dôsledku tejto skutočnosti dochádzalo aj k porušovaniu základných práv žalobcu garantovaných článkami 19 ods. 1, 36 a 40 Ústavy Slovenskej republiky ako aj vzniku tých následkov na jeho súkromný a rodinný život, o ktorých vypovedal počas výsluchu na pojednávaní. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2025 uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/7/2025-335 zo dňa 12.05.2025 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“) zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/24/2024-185 zo dňa 22.10.2025 a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd uviedol, že pre dôvodnosť žaloby je potrebné zistiť, či skutočne došlo v rámci žalovaného obdobia k prekročeniu maximálneho priemerného pracovného času (bod 19. zrušujúceho uznesenia), čo je predmetom sporu. Nemožno sa stotožniť s prvotným názorom súdu prvej inštancie, že by žalobcove právo bolo porušované kontinuálne počas celého žalovaného obdobia, a teda, že by mu tak patrilo „všetko o čo žiada“. Odvolací súd prihliadol na odvolanie žalovaného a námietky prezentované považoval za dôvodné, keďže nedošlo k naplnenia spravodlivého súdneho procesu na strane žalovaného (bod 13. zrušujúceho uznesenia). Pri skúmaní predmetného porušenia, resp. potenciálneho zásahu do osobnostných práv žalobcu je tak súd prvej inštancie povinný zodpovedať základné otázky, na ktoré žalovaný poukazoval už v prvotnom súdnom konaní: 1/ Čo je pracovným časom a čo je časom odpočinku? 2/ Aký je rozsah referenčného obdobia? 3/ Ktoré dni možno považovať
za neutrálne dni? Ako uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici, tak fond pracovného času je iba teoretické číslo („expressis verbis“), ktoré predstavuje počet hodín v rámci mesiaca, s ktorými žalobca disponuje, no tieto nemožno považovať všeobecne za pracovný čas podľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES (bod 20 zrušujúceho uznesenia), pretože v sebe jednoznačne zahŕňajú aj hodiny času odpočinku, ktoré sa v zmysle pracovnoprávnych nárokov posudzujú ako služobný čas, keďže (logicky) žalobcovi patrí za nich náhrada mzdy a to aj napriek tomu, že nejde o pracovný čas ani v zmysle smernice 2003/88/ES a ani v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. Z uvedeného dôvodu neexistuje možnosť, aby pre záver o dôvodnosti žaloby súd prvej inštancie vychádzal iba z prepočtov žalobcu, ktoré jednoznačne spočítavali iba služobnú pohotovosť s fondom pracovného času. K referenčným obdobiam žalobca síce poukázal na určité nesprávne, resp. staršie názory konajúcich súdov, avšak tieto sú jednoznačne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ako to uviedol aj odvolací súd, tak Súdny dvor EÚ požaduje, aby vnútroštátne súdy v zmysle eurokonformného výkladu prihliadli na vnútroštátny právny poriadok ako celok pred tým, ako pristúpia ku konštatovaniu ohľadom priameho účinku, resp. ku konštatovaniu, že určité ustanovenie nepredstavuje transpozíciu určitej časti smernice (C-462/99). Žalovaný vo svetle mylných tvrdení žalobcu podotkol a apeluje pred tunajším súdom na potrebu aplikácie smernice 2003/88/ ES ako celku, nie len vybraných častí, ktoré si vyabstrahoval účelne žalobca. Je zrejmé, že k článku 2 a 6 smernice prislúchajú, respektíve nadväzujú aj ostatné články smernice. Eurokonformný výklad – ČŠ sú povinné vykladať svoje zákony v súlade s cieľmi európskeho práva, predovšetkým pri smerniciach (čl. 288 ZFEU). 14/83 von Colson, 79/83 Harz - treba však upresniť, že povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť stanovený výsledok, aby zabezpečili splnenie tejto povinnosti, sa vzťahuje na všetky orgány členských štátov vrátane súdov v rámci ich právomocí. Z toho vyplýva, že pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho zákona špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice musí vnútroštátny súd vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok uvedený v článku 288 ZFEU. Žalovaný sa nestotožnil s viacerými závermi žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Výkladové oznámenia Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Korigendum k oznámeniu Komisie, 26.4.2023) (ďalej len ako „Korigendum“) stanovujú jednoznačne konkrétne: Str. 8: „Dôležité je, že v smernici sa stanovuje maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín. V oznámení sa okrem zdôraznenia, že sa do tohto limitu musí započítať všetok „pracovný čas“, pripomína, že tento limit je priemer, ktorý možno vypočítať za referenčné obdobie nepresahujúce 4 mesiace, dokonca aj v situáciách, na ktoré sa nevzťahujú žiadne odchýlky.“ Str. 21: „Ak sú vnútroštátne súdy vyzvané, aby rozhodli o tom, či sa príslušný čas považuje za „pracovný čas“ alebo „čas odpočinku“, nesmú obmedziť svoju analýzu na ustanovenia vnútroštátneho práva. Mali by preskúmať podmienky, ktoré sa v praxi vzťahujú na pracovný čas dotknutého pracovníka.“ Str. 34: „Súdny dvor usúdil, že článok 6 ods. 2 v spojení s ustanoveniami o referenčnom období spĺňa všetky predpoklady na to, aby vyvolal priame účinky.“ Pri rozbore vyššie uvedených častí E. ako aj judikatúry SD EÚ, na ktorú Európska komisia poukazuje, možno dospieť k záveru, že argumentácia žalobcu je mylná, zavádzajúca a nesprávna. S uvedeným sa správne podľa názoru žalovaného vysporiadal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vzhliadol námietky žalovaného ako dôvodné. Rovnako z rozhodovacej činnosti SD EÚ, Simap, Jaeger, Dellas, Günter Fuß, vyplýva, že v prejednávaných prípadoch nešlo o transpozičný ale o interpretačný a aplikačný problém smernice vo vnútroštátnom právnom poriadku, keď napr. v rozsudku vo veci Günter Fuß v bode 39 konštatoval, že: „v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, vnútroštátne súdy a správne orgány majú povinnosť uplatňovať právo Únie v celom rozsahu a chrániť práva, ktoré toto právo Únie priznáva jednotlivcom, pričom v prípade potreby neuplatnia nijaké vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie. “ Ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. jasne stanovuje, že služobný čas žalobcu je rozvrhnutý nerovnomerne v obdobiach 6 mesiacov. Je preto irelevantné, že žalobca nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že sa referenčné obdobia nemôžu aplikovať. Názor žalobcu (ako aj súdu prvej inštancie v prvotnom rozhodnutí) je jednoznačne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ: Podľa C-303/98 bod 70 – ak nedošlo k transpozícii všeobecného referenčného obdobia podľa čl. 16 písm. b/, resp. výnimky podľa čl. 17 ods. 2 až 4, tak aj tak je potrebné počítať priemerný pracovný čas pracovníka v referenčných obdobiach; Podľa C-254/18 – priemerný pracovný čas sa počíta nie z období 7 dní, ale z období nazývaných „referenčné“ v zmysle všeobecného režimu alebo režimu odchýlky, ak ju možno uplatniť (bod 23); preambula v ods. 15 smernice 2003/88/E predstavuje možnosť pružnosti článku 6 písm. b/ smernice v určitých prípadoch, a teda smernica nevyžaduje, aby došlo k rovnomernému rozvrhnutiu počtu pracovných hodín v celom referenčnom období, ale stačí, že ak v určitej časti referenčného obdobia došlo k prekročeniu maximálneho priemerného pracovného času, tak aby v inej časti referenčného obdobia došlo ku kompenzácii a to spôsobom zníženia počtu pracovných
hodín (bod 23); pojem „referenčné obdobie“ predstavuje autonómny pojem Spoločenstva, ktoré nemá žiadny odkaz na vnútroštátnu právnu úpravu a je potrebné ho chápať v zmysle práva Únie a vykladať ho jednotne (bod 24); referenčné obdobie predstavuje „jednotku merania času“ (bod 29); aplikácia referenčného obdobia je bez vplyvu na dodržiavanie zásad ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníka (bod 35); z uvedeného rozsudku vyplýva, že zákonná požiadavka stanovenia referenčného obdobia sa vzťahuje iba na pevne stanovené referenčné obdobia (nie na pružné, ktoré odvolací súd (ako aj žalovaný) aplikoval v tomto konaní). K neutrálnym dňom uviedol, že predmetné predstavujú dni času odpočinku, počas ktorých žalobca odpracuje 0 hodín pracovného času, avšak tieto sa „preskočia“ ako keby neexistovali, čím dôjde k poníženiu počtu dní v referenčnom období, a teda zvýšeniu priemeru. Podľa smernice 2003/88/ES ide striktne iba o 4 týždne riadnej ročnej dovolenky (pozn. v plachtách služieb označenú ako „DOV“) a všetku práceneschopnosť (pozn. v plachtách služieb označenú ako „PN“, „PNK“ a „OČR“). Pre bližšie ozrejmenie pojmu „neutralizácie“ žalovaný uviedol ako príklad druhý polrok ktoréhokoľvek konkrétneho roka, čiže júl až december, ktorý ma spolu 184 dní (184:7= 26,29 týždňa). Ak by príslušník HaZZ, z osobných dôvodov čerpal spoločne napr. 20 dní PN, PNK alebo DOV, tak tento pomer zodpovedajúci týždňov by bol nižší, čo ma za následok nižší počet možných odpracovaných hodín, ktoréhokoľvek príslušníka (184 dní - 20 neutrálnych dní= 154:7= 22 týždňov). K prepočtom žalobcu vo vyjadrení poukázal na zmätočnosť prepočtov žalobcu, ktorý v priebehu konania tvrdil, že vychádzal z výplatných pások (čo napokon podtrháva aj priložená výplatná páska za mesiac 03/2024), ako aj z tzv. plachiet služieb. Žalovaný mal za to, že výplatné pásky vzhliadajú hodiny, za ktoré patrí žalobcovi mzda, resp. náhrada mzdy. S ohľadom na názor odvolacieho súdu o fonde pracovného času je nemožné vychádzať z výplatných pások. S uvedeným je potrebné sa v tomto štádiu konania vysporiadať. Žalobcova údajná nemajetková ujma vychádzala striktne len z počtu neaktívnej pracovnej pohotovosti nezapočítanej do FPČ, bez ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k prekročeniu 48 - hodinového pracovného času. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že takto uplatnená škoda, resp. nemajetková ujma nemôže obstáť, ako právne relevantná. Žalovaný v dôsledku tvrdeného apeloval pred tunajším súdom, aby v prípade, ak súd vzhliadne porušenie, resp. prekročenie pracovného času, tak aby boli posudzované len tie hodiny, ktoré sú nad rámec a nie hodiny, ktoré žalobca odpracoval v súlade s požiadavkami Smernice 2003/88/ES. V zmysle uvedených skutočnosti nemožno teda opätovne prevziať do rozhodnutia žalobcom uplatnenú ujmu, keďže tá nevychádza zo skutočnosti o prekročení pracovného času. Žalovaný v svetle tvrdených poznamenal skutočnosť potreby skúmania prekročenia, resp. neprekročenia pracovného času, ako aj to či možno uvedené prekročenie považovať za tak závažné a intenzívne, že uvedenému má zodpovedať priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Ako už bolo vyššie uvedené, je nevyhnutné, aby súd v tomto konaní vychádzal z podmienok náhrady škody spôsobenej porušením únijného práva, ktoré stanovuje priamo Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“), napr. v rozhodnutí C-46/93 a C-48/93 Brasserie du pecheur SA: 1/ cieľom porušenej právnej normy únie je priznať jednotlivcovi práva a porušenie je dostatočne závažné, 2/ existencia škody (nemajetkovej ujmy), 3/ priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou. K I. podmienke: Pre úspešnosť podanej žaloby je nevyhnutné preukázať porušenie článku, ktorý priznáva žalobca určité právo – teda článok 6 písm. b/ smernice. K II. podmienke: V prípade, ak žalobca preukáže, že došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, tak je na mieste uviesť, že musí sa skúmať rozsah prípadnej ujmy, teda 1/ o koľko hodín došlo k prekročeniu limitu a 2/ aké následky to na žalobcu malo. V prípade III. podmienky uviedol, že táto musí byť taktiež zabezpečená, pričom je na mieste prihliadnuť na: - § 1 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z., ktorým sa stanovuje úloha HaZZ, - prísahu, ktorú príslušníci HaZZ skladajú, - súvislosti medzi stratou času a tvrdenými následkami / zásahmi do osobnostných práv. Na podporu svojich tvrdení žalovaný analogicky poukázal aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-300/21 zo dňa 04.05.2023, cit.: „Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 82 ods. 1 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie ustanovení samotné tohto nariadenia nestačí na priznanie práva na náhradu škody.“ Žalobca v otázke „neutrálne dni“ okrem toho, že neutralizuje aj dni mimo tých, ktoré sám označil (DOV / PN / PNK / OČR / VSZ), tak ich aj matematicky nesprávne prepočítava, kedy za 1 deň považuje 0,42 týždňa. Predmetný prístup je nesprávny, nakoľko (ako to vyplýva priamo z článku 6 písm. b/ smernice), tak týždeň predstavuje 7 po sebe nasledujúcich dní, teda 1 deň v týždni môže predstavovať 0,14 týždňa (nie 0,42). K prepočtom žalobcu: 06/2021 - žalobca uviedol, že odpracoval 210,15 hodín. V predmetnom mesiaci skutočne odpracoval 208,900 hodín, pozostávajúcich z 8 x 24 hodinové zmeny (192 hodín) a 16 h a 54 minút mimo celých zmien (16.6.2021 – 13 hodín a 17.6.2021 – 3 hodiny a 54 minút) 07/2021 – žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 09/2021 – žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 11/2021 – žalobca uviedol, že odpracoval 143,50
hodín. V predmetnom mesiaci skutočne odpracoval 127,400 hodín, pozostávajúcich z 4 x 24 hodinové zmeny (96 hodín) a 31 h a 24 minút mimo celých zmien (5.11.2021 – 16 hodín a 24 minút a 29.11.2021 – 15 hodín), žalobca neutralizoval 3 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,27 týždňa. 3 dni však predstavujú 0,43 týždňa. 12/2021 – žalobca uviedol, že odpracoval 214 hodín. V predmetnom mesiaci skutočne odpracoval 169,300 hodín, pozostávajúcich z 5 x 24 hodinové zmeny (120 hodín) a 49 hodín a 18 minút mimo celých zmien (11.12.2021 – 21 hodín a 18 minút, 20.12.2021- 7 hodín, 20.12.2021- 7 hodín, 23.12.2021- 7 hodín a 29.12.2021 – 7 hodín), žalobca neutralizoval 1 deň voľna (0,42 týždňa). Žalobca čerpal DOD, ktorá však nepredstavuje neutrálny deň. 05/2022- žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa, v uvedenom mesiaci čerpal len raz DOV, čo malo byť správne 0,14 týždňa. 08/2022 – žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 09/2022žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 10/2022- žalobca neutralizoval 3 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,27 týždňa. 3 dni však predstavujú 0,43 týždňa. 11/2022- žalobca neutralizoval 4 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,70 týždňa. 4 dni však predstavujú 0,571 týždňa. 12/2022- žalobca neutralizoval 4 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,70 týždňa. 4 dni však predstavujú 0,571 týždňa. 01/2023- žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. 02/2023- žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 03/2023- žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. 04/2023- žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. 05/2023- žalobca uviedol, že odpracoval 198,00 hodín. V predmetnom mesiaci skutočne odpracoval 182,000 hodín, pozostávajúcich z 7 x 24 hodinové zmeny (168 hodín) a 14 hodín mimo celých zmien (29.5.2023 – 10 hodín a 30.5.2023 – 4 hodiny). Žalobca ďalej neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. Žalobca mal správne neutralizovať len 1 deň( DOD 20.05.2023), čo predstavuje 0,143 týždňa. 06/2023- žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. 07/2023- žalobca neutralizoval 4 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,70 týždňa. 4 dni však predstavujú 0,571 týždňa. 08/2023- žalobca neutralizoval 4 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 1,70 týždňa. 4 dni však predstavujú 0,571 týždňa. Žalobca v uvedenom mesiaci čerpal len 2 dni DOV, teda 2 dni predstavujú 0,286 týždňa. Žalobca čerpal 2 x DOD, ktorá však nepredstavuje neutrálny deň. 09/2023- žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. Žalobca v uvedenom mesiaci čerpal 1 deň DOV, teda správne malo byť 0,143 týždňa. 12/2023- žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. 01/2024- žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 02/2024- žalobca neutralizoval 2 dni a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,85 týždňa. 2 dni však predstavujú 0,286 týždňa. 03/2024 žalobca neutralizoval 1 deň a v prepočte uviedol, že to predstavuje 0,42 týždňa. 1 deň predstavuje 0,143 týždňa. Žalobca v rozpore s matematickou logikou prepočítaval 1 neutrálny deň ako 0,42 týždňa, čo nie je matematicky možné. Tu žalovaný poukázal na to, že zatiaľ čo pri neutrálnych dňoch 1 deň predstavuje 0,42 týždňa (podľa názoru žalobcu), tak v celkovom počte týždňov už 1 týždeň predstavuje 7 dní. Podľa jeho logiky, by tak 30 dňový mesiac mal predstavovať 12,6 týždňa. 5. Predmetom posúdenia súdom v tomto konaní je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená konaním žalovaného - štátu, pretože nedošlo k prevzatiu príslušných ustanovení označených smerníc EÚ do zákonnej úpravy týkajúci sa príslušníkov hasičského zboru konkrétne zákona o HaZZ. Jedná sa o osobitný typ nároku, o ktorom rozhodujú súdy Slovenskej republiky cca od roku 2015. Z rozhodnutí súdov je zrejmý postupný vývoj právneho posúdenia takýchto nárokov. Z jednotlivých konaní je zrejmý aj vývoj obrany žalovaného v týchto konaniach, žalovaný neuznáva uplatnené nároky žalobcov, pričom o niektorých jeho námietkach je judikatúra súdov ustálená. Súd preto v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní uvedie podrobnejšie odôvodnenie najmä k námietke žalovaného, keď namietal nepreukázanie prekračovania maximálneho priemerného týždenného pracovného času u žalobcu, pričom je potrebné vychádzať zo 6 mesačných referenčných období, tak ako to v tomto konaní vyslovil odvolací súd, ktorého právnym názorom je konajúci súd v tomto konaní viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.). 6. K ostatným námietkam žalovaného v tomto konaní súd skrátene uvádza nasledovné.
6.1. Námietku žalovaného pasívnej vecnej legitimácie súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd na odvolanie žalovaného v bode 28. odôvodnenia argumentáciu žalovaného považoval za nedôvodnú s poukazom na stabilné zodpovedanie tejto otázky v obdobných sporoch. 6.2. Ako nedôvodná bola vyhodnotená aj námietka žalovaného, že žalobca nepreukázal, že dotknutá smernica nebola do právneho poriadku SR transformovaná správne, a teda nie je daný základ nároku žalobcu na náhradu škody z tohto dôvodu. Súd podrobne odôvodnil v poradí prvom rozsudku prvoinštančného súdu zo dňa 22.10.2024 odôvodnil záver o nesprávnej transpozícií dotknutej Smernice do zákona o HaZZ, pretože vnútroštátna právna úprava (ZoHaZZ) umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času v rozpore s čl. 2 Smernice a rozvrhnúť žalobcovi - príslušníkovi HaZZ služobný (pracovný) čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú v čl. 6 písm. b/ predmetnej smernice. Tento právny záver bol potvrdený aj odvolacím súdom v tomto konaní. Tento záver je zhodný medzi súdmi oboch stupňov v tomto konaní, pričom aj odvolací súd konštatuje, že má vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby čo do základu nároku. Odvolací súd však pre záver o dôvodnosti žaloby uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní zistiť, či u žalobcu v rámci žalovaného obdobia dochádzalo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, t. j. nad 48 hodín. V tomto smere odvolací súd vyslovil právny záver, keď sa stotožnil s námietkami žalovaného, že toto zistenie musí vychádzať z referenčných období 6 mesiacov, a dôsledného rozlíšenia pracovného času a času odpočinku. Pre udržanie sporu a preukázanie základu nároku žalobcu potom postačuje samotné zistenie, že v referenčnom období došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času (rozsudok Súdneho dvora C - 243/09). 7. Súd preskúmal nové vyčíslenie predložené žalobcom. Žalobca 6 mesačné referenčné obdobia určil tak, že rozdelil žalované obdobie troch rokov (5/2021 - 4/2024) na 6 mesačné referenčné obdobia 4 - 9/ 2021, 10/ 2021 - 3/2022, 4 - 9/2022, 10/22 - 3/23, 4 - 9/23, 10/2023 - 3/2024. Zákon o HaZZ neurčuje, kedy začína a kedy končí 6 mesačné obdobie, kedy má byť rozvrhnutý nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov. Súd preto s poukazom na právne závery odvolacieho súdu v bode 19. odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade sa jedná o pružné referenčné obdobie, t. j. také, ktoré nie je viazané na konkrétny začiatok a koniec. Takto stanovené referenčné obdobia potom súd považuje za udržateľné, žalovaný určenie referenčných období nenamietol, sám z nich pri svojich prepočtoch vychádzal. 7.1. Sporným v tomto konaní medzi stranami sporu bolo určenie, čo je súčasťou referenčného obdobia. V súlade so závermi odvolacieho súdu súd poukazuje na článok 2 bod 1., smernice, ktorý stanovuje, že pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou a bod 2. čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Žalobca ako pracovný čas určil v jednotlivých mesiacoch čas vykázaný podľa výplatných pások v položke "Odp.h" a tvrdil, že sa jedná o reálne odpracovaný služobný čas žalobcom, poukázal na to, že sa jedná o odlišný údaj, ako údaj o fonde pracovného času, v mnohých prípadoch je počet hodín v oboch položkách odlišný. Keďže údaje vykázané na výplatných páskach žalovaný nespochybnil, žalobca z nich vychádzal. Žalovaný namietol tento postup žalobcu s tvrdením, že predmetný údaj "Odp.h" môže vykazovať aj čas, ktorý sa pre účely výpočtu mzdy považuje za služobný čas, ale reálne k výkonu služby nedošlo. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol vlastné údaje o počte hodín, z tohto prehľadu však súdu nie je zrejmé aké hodiny a v akom celkovom rozsahu v jednotlivých mesiacoch žalovaný považuje za služobný čas a v akom rozsahu čas, ktorý namieta započítať do odpracovaného času. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného“ (rozhodnutie NSSR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010). V tomto prípade si žalobca splnil povinnosť tvrdenia, keď presne špecifikoval, ktoré časy považuje za pracovný/služobný čas, ktorý sa započítava na účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času. Údaje vyplývajú z predložených dôkazov - výplatných pások a plánu služieb, splnil teda aj dôkaznú povinnosť na preukázanie svojho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný namietol nesprávnosť výpočtu, bol povinný nie len poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, ale uviesť vlastné kvalifikované skutkové tvrdenia, t. j. také, ktoré určitým spôsobom vyvracajú tvrdenia protistrany, pričom žalovaný takto nepostupoval. Okrem toho bolo povinnosťou žalovaného nielen poprieť skutkové tvrdenia protistrany, uviesť vlastné kvalifikované skutkové tvrdenia, ale v danom prípade ich aj preukázať dôkazom (dôkazné bremeno), žalovaný taký dôkaz nepredložil. Súd preto konštatuje v tomto prípade neúspešné popretie skutkových tvrdení v zmysle § 151 ods. 2 C. s. p. a neunesenia dôkazného bremena žalovaným.
Žalobca ďalej ako pracovný čas určil v jednotlivých mesiacoch čas služobnej pohotovosti vykázaný samostatne na výplatných páskach, toto medzi stranami sporné nebolo. Ako pracovný čas žalobca určil časy strávené účasťou na školeniach, výcvikoch a kurzoch, hodiny nariadenej práce nadčas, ktoré neboli vykázané na výplatných páskach, avšak vyplývajú z listinného dokladu „plán služieb“. Započítal aj hodiny účasti na iných akciách (výcviky, mimoriadne udalosti a pod.), ktoré sú na výplatnej páske osobitne v položke "plat nadčas PD akcia 3". Súd konštatuje, že dané časy boli zaradené ako pracovný čas správne a opodstatnene. Žalobca započítal aj hodiny strávené na rekondičnom pobyte, ktoré sú evidované v pláne služieb a to tak že za 14 dní rekondičného pobytu sa žalobcovi započítava na pracovný čas 10 dní po 7:30 hod t. j. 75 hodín. Žalobca poukázal na to, že takýto postup vyplýva napríklad z rozhodnutia Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/134/2024. Súd konštatuje, že predmetné časy možno považovať za pracovný čas podľa článku 2 smernice a teda žalobca správne vyčíslil pracovný čas v jednotlivých referenčných obdobiach. Žalovaný tvrdil, že žalobca tvrdil zásah do práva na ochranu jeho osobnosti a zdravia. Súd má za to, že výpoveď žalobcu je dôveryhodná a prezentuje zásah do jeho osobnostných práv. 7.2. Žalobca v ďalšom špecifikoval údaje o čerpaní dovolenky, PN a ďalších položiek, ktoré mal neutralizovať aj žalovaný (obdobný postup v rozhodnutí KSBB senátu 17 Co). Údaje sú uvedené na výplatnej páske - dovolenky, ostatné čerpania sú v predloženom dôkaze č. 4 k žalobe. Školenia, výcviky alebo kurzy, ktoré absolvoval mimo mojich služobných zmien sú v tomto pláne služieb označené ako „SKO“. Za účasť na školení sa žalobcovi za jeden deň počíta 07:30 hodín. Dôkaz č. 4, ktorý predložil k žalobe, je zobrazený hodinovo (teda v 60-tkovej číselnej sústave), t. j. z tohto plánu služieb je možné zistiť aj presný počet dní resp. hodín, ktoré žalobca strávil na školeniach a výcvikoch. Ako príklad uviedol mesiac august 2021, v rámci ktorého absolvoval školenia v dňoch od 09.08.2021 až do 31.08.2021. Vo výplatnej páske za mesiac august 2021 sa uvádza údaj v Odp.h. v rozsahu 52 hodín, ktoré žalobca odpracoval v dňoch 01.08.2021, 04.08.2021 a 07.08.2021 (3 x 17 = 51) a zároveň mu bola do týchto odpracovaných hodín započítaná aj práca nadčas v rozsahu 1 hodiny (51 + 1 = 52). Z Dôkazu č. 4 predloženého k žalobe však vyplýva, že školenie absolvoval v dňoch 09.08.2021 až 31.08.2021 nepretržite (celkovo 17 pracovných dní). Pri takomto spôsobe evidovania školení mi žalobcovi vykázaná účasť na školeniach v rozsahu 07:30 hodiny, pričom ide o hodiny, ktoré strávil v ten konkrétny deň na školení, a ktoré mu neboli započítané do mnou odpracovaných hodín a zdôrazňujem, že nie sú zahrnuté ani v žiadnom z údajov, ktoré sú uvedené vo výplatnej páske za daný mesiac. V mesiaci august 2021 neboli zohľadnené v odpracovaných hodinách celkovo 127,5 hodín za celkove 17 pracovných dní účasti na školeniach v rozsahu 7:30 hodiny za jeden pracovný deň. Napríklad v mesiaci August 2022 sa na výplatnej páske v položke „Čerp.akt.“ uvádza počet 2, čomu zodpovedajú služobné dni čerpania dovolenky dňa 14.08.2022 a 20.08.2022. Tieto dni pripadli na žalobcov služobný deň, ktorý by inak odslúžil, ak by som nečerpal dovolenku. V prípade čerpania PNky, PNK, OČR alebo VSZ sú tieto údaje o počte čerpaných služobných dní zaznamenané len v predloženom Dôkaze č. 4 k žalobe. „neutralizácia“ – v tomto stĺpci sú uvedené údaje, ktoré sa majú neutralizovať, a to pri zachovaní špecifík nerovnomerného služobného času. V prípade čerpania dovolenky alebo práceneschopnosti, sa zohľadňuje v rámci služobného dňa len 17 hodín (v roku 2021) alebo 16 hodín (od roku 2022). Ak čerpám len pol dňa dovolenky, zohľadňuje sa len 7 resp. 8 hodín. Rovnako tak v prípade práceneschopnosti je zohľadnených 17 resp. 16 hodín a počet služobných dní, ktoré by odslúžil, ak by nebol práceneschopný. Počas žalovaného obdobia bol práceneschopný v mesiaci November 2021, kedy čerpal tzv. PNK. V predloženom Dôkaze č. 4 k žalobe je práceneschopnosť evidovaná v dňoch 15.11.2021 až 25.11.2021 a v pláne vyznačené ako „PNK“, avšak preukázateľne sa počítali len tri služobné dni po 17 hodín, a to 17.11.2021, 20.11.2021 a 23.11.2021, ktoré pripadli na žalobcove služobné dni. Uvedené možno vyvodiť aj z výplatnej pásky za mesiac November 2021, kde sa nachádza údaj v položke „Sl.pr/Plat počas DPN“ v rozsahu 51 hodín, čomu zodpovedajú práve 3 služobné dni čerpania PNK po 17 hodín (3 x 17 = 51). Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade čerpania OČR, PN alebo VSZ. Presný počet hodín zodpovedajúcich služobným dňom, počas ktorých bol PN alebo čerpal dovolenku, resp. počas dní, ktoré podliehajú neutralizácii sú v predloženej tabuľke pri neutralizácii uvedené v položke označenej ako „počet hodín zodpovedajúci čerpaným služobným dňom“. V súlade s článkom 7 Smernice sa priznáva každému pracovníkovi nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov. Podľa § 93 ods. 1 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej aj „ZoHaZZ“) je základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne.
Podľa článku 3 ods. 10 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ na rok 2011: „Dovolenka u príslušníka s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom pri 17 hodinovej dĺžke služobného času v jednotlivých služobných dňoch: a) vo výmere päť týždňov sa zaokrúhľuje na 11 zmien; b) vo výmere šesť týždňov sa zaokrúhľuje na 13,5 zmeny; c) dodatková dovolenka v dĺžke jedného týždňa sa zaokrúhľuje na 2 zmeny.“ Podľa článku 3 ods. 10 (resp. ods. 11) Kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ na roky 2022, 2023 a 2024: „Dovolenka u príslušníka s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom pri 16 hodinovej dĺžke služobného času v jednotlivých služobných dňoch: a) vo výmere päť týždňov sa zaokrúhľuje na 11,5 zmien; b) vo výmere šesť týždňov sa zaokrúhľuje na 14 zmien; c) dodatková dovolenka v dĺžke jedného týždňa sa zaokrúhľuje na 2,5 zmeny.“ Smernica ako aj ZoHaZZ a kolektívna zmluva vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov, na ktoré má príslušník nárok v prípade čerpania dovolenky. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na špecifiká nerovnomerného rozvrhnutia služobného času u hasičov, nie je možné neutralizovať kalendárne dni, ale je nevyhnutné neutralizovať počet týždňov, ktoré zodpovedajú čerpaniu dovolenky, PNky, PNK, OČR či VSZ v zmysle čerpaných služobných dní. Je preto nevyhnutné zistiť, aká časť týždňa zodpovedá čerpaniu dovolenky, PNky a pod. na jeden služobný deň. Pri kalendárnych dňoch nie je možné zistiť v akom rozsahu hodín sa následne pracovníkovi započítava čerpanie dovolenky (môže to zodpovedať napr. 4 hodinám, 8 hodinám alebo 16 hodinám). Ako bolo vyššie uvedené, samotná Smernica aj ZoHaZZ vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov. Na kalendárny rok, ktorý má 365 dní pripadá priemerný počet týždňov v rozsahu 52,14 týždňa, počas ktorých by mal každý hasič s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom odslúžiť v priemere 121,67 služobných dní (zmien). Jeden služobný deň (jedna zmena) je tak v číselnom vyjadrení 0,424 týždňa. Tento prepočet služobných dní, ktoré som čerpal v rámci dovolenky, PNky alebo OČR a pod. na zodpovedajúce časti týždňa, ktoré sa majú neutralizovať je zohľadnený v položke označenej ako „zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám.“ Uvedený prepočet a neutralizácia jednotlivých týždňov zodpovedajúcich čerpaným služobným dňom dovolenky, PNky, PNK, OČR či VŠZ je tak nielen súladný so samotnou Smernicou, ale predstavuje logický a spravodlivý prepočet resp. zohľadnenie neutralizácie pri zachovaní špecifík nerovnomerného rozvrhnutia služobného času. V stĺpci označenom ako „priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii“ je časový údaj o žalobcovom priemernom týždennom pracovnom čase, ktorý odpracoval v tom - ktorom referenčnom období po neutralizácii tých dní, ktoré neutralizuje aj samotný žalovaný. Napríklad v rámci prvého 6 mesačného referenčného obdobia som odpracoval 1.269,65 hodín (riadok „Spolu za RO“ v stĺpci „SPOLU odpracované hodiny“). V tomto referenčnom období som čerpal 4 služobné dni podliehajúce neutralizácii, ktoré zodpovedajú čerpaniu v rozsahu v priemere 1,70 týždňa. Priemerný počet týždňov v tomto referenčnom období predstavuje 26,14 pričom po zohľadnení počtu týždňov, ktoré sa majú zneutralizovať v rozsahu 1,70, je priemerný počet týždňov v tomto referenčnom období 24,45 týždňa (26,14 - 1,70 = 24,45). Ak teda odpracoval 1.269,65 hodín pri priemernom počte týždňov 24,45, potom priemerný týždenný pracovný čas žalobcu dosiahol hodnotu 51,94 hodín (1.269,65 : 24,45 = 51,94). Súd považuje postup žalobcu za správny, zodpovedajúci nerovnomernému rozvrhovanie služobného času. Keďže žalobca nepracuje podľa rovnomerného rozvrhovania služobného času, ktorému zodpovedá 1 týždeň piatim pracovným dňom po 8 hodín, je potrebné určiť pomer pripadajúci na 1 služobný deň/1 zmenu, pričom reálne žalobca odpracuje za 1 zmenu 24 hodín, avšak podľa kolektívnej zmluvy sa mu započítava služobný čas 16/17 hodín. Tomu zodpovedá aj právna úprava dovolenky § 93 ods. 4 zákona o HaZZ (obdobná úprava v § 104 ZP), preto výpočet dovolenky v prípade nerovnomerne rozvrhnutého služobného času vychádza z počtu pracovných dní príslušníka v celoročnom priemere. Pri pracovníkoch s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa uplatní výkladové pravidlo § 110 ods. 1 ZP (odkaz v § 193 zákona o HaZZ), keď týždeň dovolenky je 7 po sebe nasledujúcich dní, v takom prípade môže platiť prepočet uvedený žalovaným. V prípade žalobcu súd konštatuje, že takýto prepočet nezohľadňuje nerovnomerné rozvrhovanie služobného času, preto túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný namietol, že podľa smernice 2003/88/E ide striktne pri neutralizácii iba o 4 týždne riadnej dovolenky a všetku PN. Súd konštatuje, že takýto výklad nepovažuje za správny, samotná smernica nestanovuje zákaz neutralizácie aj v inom rozsahu, v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Pokiaľ vnútroštátne právo priznáva žalobcovi nárok na 6 týždňov
dovolenky, z titulu náročnosti a osobitosti jeho práce, súd nevidí dôvod tak ako riadnu dovolenku neutralizovať aj čerpanie dodatkovej dovolenky. Rovnako sa to týka aj ďalších neutrálnych dní, ktoré sú žalobcovi poskytované v súlade s vnútroštátnym právom. Žalovaný uviedol, že dni DOV sa u žalobcu nenachádzajú, žalobca tvrdil, že v žalovanom období nebol PN, nelogicky potom by nebolo čo neutralizovať napriek skutočnosti, že žalobca reálne tieto voľná čerpal. Súd preto uzatvára, že postup žalobcu pri vyčíslení priemerného týždenného pracovného času, pri zohľadnení nerovnomerného rozvrhovania služobného času žalobcu v referenčných obdobiach 6 mesiacov možno považovať za správny. Žalobca preukázal, že v jednotlivých referenčných obdobiach došlo k prekračovaniu maximálneho týždenného pracovného času ustanoveného smernicou článok 6 písm. b). V súlade so závermi odvolacieho súdu súd teda konštatuje že pokiaľ žalobca preukázal, že v referenčnom období 6 mesiacov došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, jeho nárok na náhradu škody je daný, pričom povaha náhrady škody zodpovedá zásahu do osobnostných práv podľa § 13 OZ formou zadosťučinenia v peniazoch. 8. Žalovaný napokon namietal neprimeranosť uplatnenej náhrady škody. Súd sa s otázkou primeranosti podrobne vyporiadal v odôvodnení v poradí prvého rozsudku, na ktorom zotrváva, pričom postup žalobcu pri vyčíslení výšky škody bol opakovane aj na odvolanie žalovaného posúdený v stovkách právoplatných rozhodnutiach súdov za akceptovateľný, tak ako v tomto konkrétnom prípade, preto súd konštatuje, že uplatnená uplatnený nárok žalobcu považuje za primeraný. 9. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení skutkového a právneho stavu súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody titulom porušenia komunitárneho práva neprevzatím resp. nesprávnym prevzatím Smernice do vnútroštátneho práva v oblasti právnej úpravy služobného pomeru príslušníkov HaZZ, konkrétne do zákona o HaZZ, je v celom rozsahu daný čo do dôvodu a výšky, súd ho považuje za riadne preukázaný a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť priznaný nárok do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3 C. s. p.). 10. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, trovy konania v rozsahu 100 %. V súlade s ustanovením § 369 ods. 3 C. s. p. súd zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v tomto konaní. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.). Žalovaný žiadal o predĺženie paričnej lehoty o 15 dní. Súd mu ju predĺžil v tejto dĺžke, nakoľko právny zástupca žalobcu nemal voči tomu výhrady. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).