Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/41/2025 8825201377 22. 08. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8825201377.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701 proti žalovaným: 1. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. 2. A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva. odôvodnenie: 5C/41/2025 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 8.8.2025 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zdržať sa akéhokoľvek stavebného konania, umiestňovania stavieb alebo iných stavebných zásahov na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXXX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 613 m2, parc. č. XXXX (záhrada) o výmere 147 m2 a parc. č. XXXX (záhrada) o výmere 1083 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, pokiaľ by tieto konania: a) neboli realizované na základe platného stavebného povolenia, a b) nedodržiavali minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice pozemku a stavby žalobcu nachádzajúcich sa na susedných parcelách, a c) zasahovali by tak do vlastníckeho práva žalobcu a náhrady trov konania. 2. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a evidovaných na liste vlastníctva č. XX, a to parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 581 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada a stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom. 3. Žalovaná v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavba – dom postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom.
4. Žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavba – dom postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom. žalobca a žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade obývajú navzájom susediace nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené tak vznikla nevyhnutná potreba upraviť a presne vymedziť hranice susediacich pozemkov tak, aby nedošlo k obmedzovaniu vlastníckeho práva ani jedného zo strán sporu, ako aj z dôvodu potreby ochrany súkromného vlastníctva žalobcu. Za týmto účelom pristúpil žalobca k úkonom potrebným k vydaniu stavebného povolenia na drobnú stavbu v k. ú. D. E.. K tomu, aby bol žalobca oprávnený realizovať na svojom pozemku stavebné práce zodpovedajúce drobnej stavbe – oplotenie pozemku, bolo nevyhnutné disponovať potrebnými úradnými deklarovanými dokladmi, a prispôsobiť drobnú stavbu zákonnej právnej úprave tak, aby navrhovaná drobná stavba žiadnou konštrukčnou časťou nezasahovala do susediacich pozemkov. Túto skutočnosť deklaruje aj „čelný rezopohľad na oplotenie, rez oplotenia, pôdorys oplotenia“, s poznámkou, že navrhované oplotenie nebude žiadnou konštrukčnou časťou zasahovať na pozemky susediace s pozemkom investora. Žalobca taktiež disponoval projektom stavby k ohláseniu drobnej stavby, zároveň si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a Obci Sečovská Polianka adresoval Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 30.09.2019 (ďalej len „Ohlásenie“). Dňa 04.11.2019 Obec Sečovská Polianka vydala Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v k. ú. D. E., v zmysle ktorého udelila žalobcovi súhlas k realizácii uskutočnenia drobnej stavby – oplotenia pozemku, a to do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia Obce Sečovská Polianka (ďalej len „Oznámenie“). Dňa 10.07.2019 došlo k vytýčeniu hranice pozemkov žalobcu a žalovaných na základe predloženého vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/X, XXXX F. XXXX, XXXX, ktorý vyhotovil I. A. J. dňa 10.07.2019 a autorizačne overil I. A. J. dňa 10.07.2019 (ďalej len „Vytyčovací náčrt“). Zároveň, dňa 10.07.2019 bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku č. 46526668 – 247/2019, pri ktorom sa fyzicky zúčastnil žalobca a žalovaná v 1. rade spolu so svojím otcom a matkou (ďalej len „Protokol“). Otec žalovanej v 1. rade ako vtedajší vlastník nehnuteľností spoločne so žalobcom Protokolom potvrdili, že boli oboznámení s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov, pričom aj napriek skutočnosti, že otec žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade (ako vtedajší vlastník nehnuteľnosti), odmietol Protokol podpísať, nemal k Protokolu žiadne iné pripomienky. V dôsledku uvedeného tak stavebné konanie o realizáciu drobnej stavby – oplotenia pozemku žalobcu, bolo úspešne zrealizované. 5. V priebehu mesiaca apríl 2024, a to konkrétne dňa 14.04.2024, žalovaná v 1. rade začala na svojom pozemku realizovať stavebné práce k výstavbe garáže a prístavnej plochy, a to konkrétne výkopové práce bagrom, ktorý na pozemku žalovanej v 1. rade bagroval bez riadneho ohlásenia alebo stavebného povolenia, nanajvýš, v nepovolenej vzdialenosti od hranice pozemku žalobcu. V rovnaký deň bola z tohto dôvodu privolaná na adresu žalobcu policajná hliadka a starosta obce, ktorý potvrdil, že žalovaná v 1. rade nemá k stavebným prácam žiadne stavebné povolenie ani žiadne iné povolenie obce Sečovská Polianka. Žalobca sa niekoľkokrát usiloval so žalovanou v 1. rade komunikovať ohľadne neoprávnenej realizácie stavebných prác, avšak neúspešne, keďže žalovaná v 1. rade odmieta akúkoľvek komunikáciu či už so samotným žalobcom, ako aj s orgánmi štátnej a verejnej správy. Žalovaná v 1. rade tieto spomínané stavebné zásahy vykonáva v bezprostrednej blízkosti hranice s pozemkom a stavby žalobcu, pričom viacerými stavebnými prvkami (napr. bagrovaním, ukladaním kameňa a pod.), neoprávnene zasahuje priamo na pozemok žalobcu, čím obmedzuje jeho vlastnícke právo. Týmto konaním žalovaná v 1. rade zároveň porušuje povinnosť stanovenú v ust. § 6 ods. 3 zákona č. 532/2002 Z. z. o Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 08. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“) v súčinnosti s ust. § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), podľa ktorej je stavebník povinný zachovať odstup aspoň 2 metre od hranice susedného pozemku, pokiaľ sa s vlastníkom susediaceho pozemku nedohodne inak. Za predpokladu, ak by žalovaná v 1. rade z osobitných dôvodov potrebovala realizovať stavbu v blízkosti menšej ako je 2 metre od hranice žalobcu, musela by disponovať úradne overeným súhlasom od žalobcu. žalovaná v 1. rade však s takouto požiadavkou žalobcu nikdy neoslovila a nikdy od žalobcu nepožiadala o udelenie súhlasu k stavebným prácam cez zákonne limitovanú vzdialenosť od susediaceho pozemku. Na dôvažok, žalovaná v 1. rade nemá k týmto stavebným prácam ani žiadne stavebné povolenie alebo súhlas Obce Sečovská Polianka, z čoho bezpochyby
možno odvodiť skutočnosť, že stavebné práce realizuje neoprávnene a v rozpore so zákonom. Dňa 14.04.2024 žalobca urobil pred policajnou hliadkou ústne oznámenie o tom, že neoprávnenou stavebnou činnosťou žalovanej v 1. rade, ktorá realizuje stavebné práce 50 centimetrov od hranice pozemku žalobcu a nedodržiava odstup 2 metre od hranice pozemku žalobcu, došlo k poškodeniu pozemku žalobcu, ktoré žalobca preukazuje fotografickou dokumentáciou. Navyše, od starostu Obce Sečovská Polianka obdržal žalobca informáciu, že žalovaná v 1. rade nemá k týmto stavebným prácam žiadne deklarované povolenie. Podľa žalobcu nedodržanie minimálnej vzdialenosti stavebných prác od hranice susediaceho pozemku predstavuje závažné porušenie stavebných predpisov, ako aj jeho vlastnícke a susedné právo. Takéto protiprávne konanie predstavuje zásah do pokojného užívania pozemku žalobcu a predpoklad zvýšeného rizika majetkovej škody na pozemku žalobcu, či bezpečnostných rizík spojených s poškodením stavby, narušením statiky stavby, či poškodením pozemku okolo hraníc pozemku. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle platnej právnej úpravy žalobca poukazuje na to, že ak žalovaná v 1. rade realizuje stavebné práce bez stavebného povolenia a bez rešpektovania minimálnych vzdialeností, ako aj bez súhlasu dotknutých osôb, ide o čiernu stavbu a o stavbu vykonávanú v rozpore so stavebným povolením, pričom takáto stavba nepožíva právnu ochranu, ako ani skutočnosť, že tým žalovaná v 1. rade obmedzuje vlastnícke právo žalobcu. Žalobca uvádza, že sa opakovane usiloval vyzvať žalovanú v 1. rade k pozastaveniu prác a k odstráneniu neoprávnených zásahov, avšak žalovaná v 1. rade naďalej vo svojom protizákonnom konaní pokračuje, čím tak žalobcovi hrozí vznik neodvratnej ujmy na jeho majetku, ako aj podstatné zhoršenie, či obmedzenie jeho užívacích práv k jeho pozemku. Vzhľadom na konanie žalovaných, ktoré je tendenčné a účelové a naďalej pretrváva, je tak dôvodné predpokladať, že tento stav bude naďalej plynule pokračovať, čím by tak nepretržite dochádzalo k neoprávnenému výkonu stavebných prác, obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu a poškodzovaniu majetku žalobcu, čo by malo za následok nezanedbateľnú ujmu na pozemkoch žalobcu a jeho osobnostných práv. Žalobca má za to, že tento stav je trvalý, keďže ku dňu podania tohto návrhu žalovaná v 1. rade so stavebnými prácami naďalej pokračuje a striedavo sa na pozemku žalovanej v 1. rade objavujú vždy nové stavebné firmy. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanej v 1. rade - F. G. a žalovanému v 2. rade – A. H., uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré priamo zasahujú alebo sú vykonávané v bezprostrednej nepovolenej vzdialenosti od nehnuteľnosti žalobcu a jej príslušenstva. 6. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako vlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 581 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada a stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, súpisné číslo XXX, pod B2 v podiele 1/1. 7. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je zapísaná ako podielový spoluvlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, pod B2 v podiele 1/2. 8. Zároveň tiež z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalovaný v 2. rade je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, pod B3 v podiele 1/2. 9. Podľa Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby v k. ú. D. E. zo dňa 04.11.2019 Obec Sečovská Polianka udelila žalobcovi súhlas k realizácii uskutočnenia drobnej stavby – oplotenia pozemku, do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia. 10. Podľa Ohlásenia drobnej stavby z 30.9.2019 žalobca ako stavebník ohlásil drobnú stavbu podľa § 57 stavebného zákona, a to oplotenie pozemku zapísaného na LV č. XX k.ú. D. E.. 11. V súvislosti s uvedenou realizáciou oplotenia pozemku žalobca predložil aj Projekt stavby, Čelný rezopohľad na oplotenie, rez oplotenia, pôdorys oplotenia a Vytyčovací náčrt zo dňa 10.07.2019.
12. Žalobca predložil Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 10.07.2019, v zmysle ktorého boli dňa 10.7.2019 vytýčené lomové body hranice medzi parcelami č. XXXX/X, XXXX F. XXXX, XXXX. Protokol podpísal vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XX A. B., pričom vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX K. H. odmietol podpísať protokol. 13. Podľa Potvrdenia OR PZ vo Vranove n.T., OO PZ Vranov nad Topľou z 14.4.2024, žalobca urobil ústne oznámenie o poškodení pozemku pri rodinnom dome č. XXX. 14. Podľa Upovedomenia OR PZ vo Vranove n.T., OO PZ Vranov nad Topľou z 15.4.2025, oznámenie žalobcu o terénnych úpravách, ktoré vykonala F. G. v blízkosti žalobcovho rodinného domu č. XXX/XX, bolo z dôvodu vecnej príslušnosti oznámené na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov z dôvodu podozrenia z priestupku podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2025. 15. Žalobca tiež predložil súdu fotodokumentáciu pozemkov. 16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,. 20. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 23. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 24. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 25. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 26. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 27. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „stavebný zákon“) priestupku sa dopustí ten, kto nezabezpečí, aby počas uskutočňovania stavebných prác svojpomocou bola prístupná požadovaná dokumentácia stavby, najmä overený projekt stavby, rozhodnutie o stavebnom zámere a stavebný denník. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z.ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, Odstupy stavieb - ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 28. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 29. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 30. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 31. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 32. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 33. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu. 34. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 35. V predmetnej veci nie je možné žalobcom sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Podstatou sporu totiž nie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu. 36. Žalobca v danej veci osvedčil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. a tiež osvedčil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi susedného pozemku a rodinného domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. D. E.. 37. Zároveň osvedčil nanajvýš podozrenie, že žalovaní začali na svojom pozemku realizovať stavebné práce k výstavbe garáže a prístavnej plochy, a to konkrétne výkopové práce bagrom, bez riadneho ohlásenia alebo stavebného povolenia. Toto podozrenie vyplynulo zo žalobcom predloženého Upovedomenia OO PZ Vranov nad Topľou z 15.4.2025, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že oznámenie žalobcu o terénnych úpravách vykonávaných v blízkosti domu žalobcu, bolo odstúpené príslušnému správnemu orgánu z dôvodu podozrenia z priestupku podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.z. 38. Žalobca poukázal na realizáciu týchto prác žalovanými v nepovolenej vzdialenosti od hranice pozemku žalobcu s poukazom na ust. vyhlášky § 6 ods. 3 č. 532/2002 Z.z. 39. Žalobca odvodzuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia od tej podstatnej skutkovej okolnosti, že žalovaní (niekde uvádza iba žalovaná v 1. rade) realizuje stavebné práce bez stavebného povolenia a bez rešpektovania minimálnych vzdialeností, ako aj bez súhlasu dotknutých osôb, ide o čiernu stavbu a o stavbu vykonávanú v rozpore so stavebným povolením. Žalovaná v 1. rade má tak obmedzovať vlastnícke právo žalobcu a žalobcovi hrozí vznik neodvratnej ujmy na jeho majetku, ako aj podstatné zhoršenie, či obmedzenie jeho užívacích práv k jeho pozemku. 40. Dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda podľa žalobcu vyplýva z tej skutočnosti, že preukázal vlastnícke právo k svojej nehnuteľnosti a tiež skutočnosť, že žalovaní nemajú na žiadne stavebné práce povolenie stavebného úradu, ani súhlas obce, a že tieto stavebné práce vykonávajú žalovaní nad rámec povolenej vzdialenosti od hranice pozemku žalobcu. 41. Uvedené žalobca premietol aj do petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žiada, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa stavebného konania, umiestňovania stavieb alebo iných zásahov na pozemku žalovaných, pokiaľ by neboli realizované na základe stavebného povolenia a nedodržiavali by minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice pozemku a stavby žalobcu nachádzajúcich sa na susedných parcelách a zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu. 42. Hoci žalobca teoreticky odkazuje na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne ani netvrdil také skutkové okolnosti, ktorými by vymedzil predmet konania tak, aby ho bolo možné subsumovať pod hmotnoprávne ustanovenie týkajúce sa susedských sporov a v prípade, že by aj v tejto súvislosti uviedol relevantné tvrdenia, tieto dostatočne neosvedčil žiadnym predloženým dôkazom. Neosvedčil teda existenciu imisie v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Naopak žalobca poukazuje na stavebné práve, ktoré majú žalovaní (či žalovaná v 1. rade ?) realizovať na svojom pozemku a zdôrazňuje, že nedodržiavajú povolenú vzdialenosť od hranice pozemku a a že žalovaní nemajú žiadne stavebné povolenie. 43. Naproti tomu skutkovo vymedzil dôvodnosť svojho nároku absenciou stavebného povolenia na strane žalovaných a nedodržiavaním odstupov stanovenými predpismi upravujúcimi stavebné konanie. Žalobca pritom premietol svoje dôvody aj do samotného návrhu (petitu), v ktorom sa dožaduje zákazu stavebných prác, ktoré by neboli realizované na základe platného stavebného povolenia a nedodržiavali by minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice jeho pozemku. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, ktorý sa aplikuje aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Žalobca v prejednávanej veci odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného
opatrenia od absencie stavebného povolenia na strane žalovaných pri realizácii stavebných prác, resp. porušenia stavebnými predpismi stanovenej vzdialenosti od hranice susediacich pozemkov. Civilný súd však v tomto konaní nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, či správneho súdu. Pokiaľ boli podľa názoru žalobcu porušené príslušné stavebné predpisy týkajúce sa realizácie stavebných prác ako aj povoľovacieho konania, toto sú otázky, ktoré sa riešia výlučne v správnom konaní (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2022, sp. zn. 6Co/138/2021, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 05. 2024, sp. zn. 6Co/39/2024). 44. Pokiaľ ide o vzťah žalobcom formulovaného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správneho konania (stavebného konania) a žiadaného uloženia povinnosti zdržať sa realizácie stavby, pokiaľ by to bolo v rozpore so stavebnými predpismi, súd primerane poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2023, sp. zn. 24Co/110/2023. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho žalobca vymedzil (žiadosť o realizáciu stavebných prác v súlade s platným stavebným povolením, dodržiavanie zákonom stanovených odstupov stavieb od hraníc pozemkov), nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, v ktorom by právomoc na poskytnutie súdnej ochrany bola zverená civilnému súdu. Uloženie povinnosti zdržať sa stavebných prác, ktoré sú v rozpore so stavebnými predpismi, súvisí primárne so správnym konaním a tak ako ho žalobca vymedzil v návrhu nesúvisí so žiadnym hmotnoprávnym nárokom strán sporu. 45. Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 8Cdo/38/2017). 46. Žalobca ďalej v danej veci neosvedčil existenciu imisie v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka a hoci v návrhu poukazuje na to, že žalovaní vykonávajú stavebné zásahy v bezprostrednej blízkosti hranice s pozemkom a stavbou žalobcu, pričom stavebnými prvkami (napríklad bagrovaním, ukladaním kameňa) majú zasahovať na pozemok žalobcu, tvrdené skutočnosti nijako neosvedčil. Zo samotných tvrdení ani nie je zrejmé, či k bagrovaniu a ukladaniu kameňa má dochádzať na pozemku žalobcu, alebo iba v jeho bezprostrednej blízkosti, pričom vzhľadom na ďalšie uvádzané skutočnosti, zrejme sa tak má diať v blízkosti pozemku žalobcu na pozemku žalovaných (vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od pozemku žalobcu, respektíve 50 cm od hranice pozemku). 47. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu vo vzťahu k § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka tak nie je ani zrejmé, akým spôsobom by malo dochádzať k vážnemu ohrozeniu žalobcovej stavby alebo pozemku úpravami na pozemku žalovaných (bagrovaním, ukladaním kameňa). Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu (§ 127) tak zo strany žalobcu teda ani nedošlo k objasneniu určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti do tej miery, že by súd mohol dospieť k presvedčeniu o možnosti, či nemožnosti jeho aplikácie. Nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (nedostatočne objasneného skutkového stavu vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu vyplývajúceho z hypotézy § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tak musí znášať strana žalobcu, ktorá o takéto tvrdenia opiera dôvodnosť svojho nároku. 48. Pokiaľ by malo ísť o zásah priamo na pozemku žalobcu, svoje tvrdenia neosvedčil žiadnou z predložených listín. Zásah priamo na pozemku žalobcu nevyplýva ani z ďalších ním uvádzaných skutočností ani z predložených listín a ani z predloženej fotodokumentácie. Z predloženého Potvrdenia OOPZ vo Vranove n.T. iba vyplynulo, že žalobca urobil oznámenie o poškodení pozemku pri rodinnom dome s.č. XXX, pričom toto potvrdenie je naviac zo dňa 14.4.2024, teda takmer šestnásť mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 49. Z predloženej listiny Oznámenia o terénnych úpravách – upovedomenia z 15.4.2025 zasa vyplynulo iba to, že oznámenie žalobcu o terénnych úpravách vykonávaných zrejme žalovanou v 1. rade (uvádza sa F. G.) bolo odstúpené príslušnému orgánu pre podozrenie z priestupku podľa § 79 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto nezabezpečí, aby počas uskutočňovania stavebných prác svojpomocou bola prístupná požadovaná dokumentácia stavby, najmä overený projekt stavby, rozhodnutie o stavebnom zámere a stavebný denník.
50. Ak by aj závery príslušného orgánu, či štátneho stavebného dohľadu konštatovali skutočnosť, že žalovaní realizujú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, či inej dokumentácie, uvedené samo o sebe ešte nepreukazuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil iba to, že žalovaní realizujú stavbu, stavebné práce bez právoplatného stavebného povolenia, samotná táto skutočnosť, bez osvedčenia ďalších rozhodujúcich skutočností nemôže a nepredstavuje osvedčenie zhoršenia, obmedzenia alebo akéhokoľvek iného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (v súvislostiach porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/74/2021 z 15. 12. 2021). 51. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré podľa jeho udania žalovaní porušujú vykonávaním stavebných prác vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od hranice jeho pozemku, súd uvádza, že toto ustanovenie rieši odstupy stavieb, pričom doslovne uvádza, že ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 52. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať extenzívne tak, že vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od hranice pozemkov nie je možné vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s realizáciou stavby (bagrovanie, ukladanie kameňa), najmä ak by sa jednalo iba o dočasný stav. Z citovaného ustanovenia teda nevyplýva zákaz vykonávať akékoľvek stavebné činnosti vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od hraníc pozemkov. 53. V tejto súvislosti súd primerane poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Svk/36/2023 z 30. 4. 2024, ktorý vykladá obsah predmetného ustanovenia vyhlášky, hoci v inej súvislosti a za iných skutkových okolností, avšak jednoznačne z jeho záverov vyplýva, že cit. ustanovenie rieši výhradne odstupy stavieb: „Konkrétne § 6 Vyhlášky rieši odstupy od stavieb (čo vyplýva aj z jeho jazykového označenia „Odstupy stavieb“, pozn. súdu), a nie odstupy od stavby a susediaceho pozemku, ako na to upozorňovali žalobcovia, a ktoré použili na podporu svojich tvrdení, a s ktorou argumentáciou sa v konečnom dôsledku stotožnil krajský súd. Preto aj § 6 Vyhlášky nie je možné v plnej miere zohľadniť, vzhľadom na to, že na susednom pozemku (pozemok žalobcov, pozn. súdu) sa žiaden rodinný dom (stavba) nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje vzdialeností rodinných domov, čo nie je prípad žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/.“ 54. Čo je však najdôležitejšie, žalobca v tejto veci neosvedčil, že v danom prípade je nutná bezodkladná úprava pomerov, pričom neosvedčil ani danosť nároku uplatňovaného žalobcom a ani bezprostrednú ujmu, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca totiž musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť, k čomu však v danom prípade nedošlo. 55. Pochybnosti o bezprostrednej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia možno mať už z časových súvislostí, ktoré sú zrejmé zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu, či vyplývajúcich z predložených listín. Sám žalobca uvádza, že žalovaná v 1. rade začala realizovať stavebné práce na svojom pozemku už v apríli 2024. Ak by aj v danom prípade existovali okolnosti majúce základ v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (či jej jediné relevantné hmotnoprávne ustanovenie, ktorým je súd oprávnený sa v danom prípade zaoberať resp., ktoré by bolo spôsobilé založiť danosť nároku žalobcu), ktoré okolnosti však žalobca ani neosvedčil, vzniká otázka, či by naozaj exitovala nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením. Aj v prípade existencie relevantných skutočností by totiž mal žalobca k dispozícii ako vhodný zákonný prostriedok práve žalobu vo veci samej, pričom v rámci konania iniciovaného na základe tejto žaloby, by sa vykonalo riadne dokazovanie, vrátane prostriedkov procesnej obrany žalovaných, ktoré by preukázalo, alebo vylúčilo danosť tvrdeného nároku žalobcu. Žalobcove tvrdenia o hypotetickom a neurčitom vzniku škody samé o sebe nie sú dostačujúce pre osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a ani nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré sú rozhodujúcimi kritériami pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade. Obsah relevantnej právnej normy (§ 127 ods. 1 OZ) pritom pre odôvodnený zásah vyžaduje stav vážneho ohrozenia. 56. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). 57. Súd opätovne zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako upraviť pomery strán sporu, a to nie len civilnou žalobou vo veci samej, ale aj prostriedkami v rámci stavebného konania, prípadne následne v rámci správneho súdnictva. 58. Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené (uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020). 59. Nad rámec uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazuje v návrhu tiež na zásah jeho osobnostných práv, v dôsledku konania žalovaných. Toto tvrdenie nijako súdu neobjasnil. Naviac v rámci podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia cituje aj ustanovenie § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Uvedené tvrdenia v kontexte zvyšného obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pôsobia prinajmenšom zmätočne. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 61. Sumarizujúc vyššie uvedené súd uzatvára a zdôrazňuje hlavné dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci: 1. neosvedčenie bezprostrednej priamo hroziacej ujmy, ktorá by žalobcovi hrozila v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, 2. iba široko koncipovaná a hypotetická možnosť vzniku ujmy či škody v budúcnosti na strane žalobcu, 3. chýbajúca naliehavosť riešenia vzniknutej situácie (žalobcom opísaný stav trvá od apríla 2024) a za týchto okolností 4. absencia osvedčenia skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia namiesto využitia iných zákonných možností úpravy pomerov strán sporu, či už podaním civilnej žaloby, či prostriedkov v rámci správneho konania, 5. nedostatočne objasnený skutkový stav vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu vyplývajúceho z hypotézy § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 6. vo vzťahu k vymedzeniu petitu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožnosť civilného súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, či správneho súdu, 7. možnosť žalobcu ako dotknutého vlastníka domáhať sa primárne výkonu štátneho stavebného dohľadu alebo vyvodenia administratívnej sankčnej zodpovednosti (subsidiarita nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana). 62. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 63. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 64. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 65. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 66. Nakoľko v danom prípade súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súvislosti s ktorým sa nevedie konanie o veci samej, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným v 1. a 2. rade v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania im preto nevznikli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovaným tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1 CSP), z týchto dôvodov súd o ich nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval. Poučenie: 5C/41/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.