Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 1T/18/2017 8817010277 23. 10. 2025 Mgr. Marcela Holubová ECLI:SK:OSVT:2025:8817010277.42
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marcely Holubovej a prísediacich L. V. R. M. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaný: G. Z., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom N. XXX/XX, X. O. Z. - Č., je vinný, že dňa 07.09.2016 v čase okolo 22.30 hod. vo Vranove nad Topľou - Čemerné, v byte na ulici N. Č.. XXXX/ XX, kde býva mal. M.P., pod vplyvom alkoholu po príchode do bytu a zhasnutí svetla v detskej izbe, zozadu chytil rukami mal. M.P., nar. XX.XX.XXXX, a obchytkával ju po tele a prsiach, pričom mu maloletá M.P. hovorila, aby ju nechal, načo ju udrel 1 krát po tvári a povalil na posteľ, stiahol podprsenku a nohavičky, pri sťahovaní ktorých mu maloletá hovorila, aby ich nedával dole a nechcela s ním mať pohlavný styk, kričala a rukami ho odstrkovala od seba, no priložil jej ruku na ústa a mal s ňou pohlavný styk a to aj napriek tomu, že vedel o tom, že táto ešte nemá 15 rokov, teda násilím donútil ženu k súloži a spáchal čin na chránenej osobe - dieťati, čím spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to mu ukladá: Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona ukladá probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenej U. P.. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze dostaviť sa v určenom čase k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Vranov nad Topľou.
odôvodnenie: Dňa 30.05.2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou obžalobu Pv 707/16/7713 na obvineného G. Z. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2025 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu a zároveň uviedol, že urobil chybu, ľutuje to, viackrát sa to nestane, za tie roky ľutuje všetko, aj v prípravnom konaní sa priznal, uvedomil si svoju vinu, preto urobil vyhlásenie o vine. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a to výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca, oboznámením znaleckého posudku a čítaním listinných dôkazov. Konanie obžalovaného súd po právnej stránke posúdil ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný tým, že násilím donútil ženu k súloži a spáchal čin na chránenej osobe - na dieťati, svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu tohto trestného činu. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, čo možno vyvodiť predovšetkým zo spôsobu a z okolností spáchania skutku. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku, pričom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Pri ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. 34 ods. 1 Trestného zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov. Podľa citovaného ustanovenia súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Súd sa zaoberal osobou obžalovaného, jeho osobnými, rodinnými a sociálnymi pomermi a z jeho výsluchu zistil, že obžalovaný bol ženatý, jeho manželka X. Z. zomrela, je vdovec, má družku, ktorá sa stará o jeho chlapca a on sa stará o jej dieťa. Býva na ulici N. XXX, X. O. Z. - Č. v bytovke. Bývam tam s rodičmi, ale chce si kúpiť vlastný byt. Syn má 6 rokov, teraz nastupuje do školy. Je zamestnaný na dohodu vo firme T. Vranov nad Topľou, kde vykonáva výkopové práce, pracuje tam dva mesiace, predtým pracoval v Rakúsku. Jeho mesačný príjem je cca 1100 Eur. Nemá žiadne dlhy. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jeho zdravotný stav je dobrý. Obžalovaný zároveň uviedol, že svoje konanie veľmi ľutuje a že v budúcnosti nebude páchať žiadnu trestnú činnosť. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr. Y. N. - Š. na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2018 vypovedala, že obvinený netrpí závažnou duševnou chorobou a ani v čase skutku netrpel závažnou prechodnou duševnou poruchou, ktorá by ovplyvnila úroveň jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností podstatným spôsobom. Motívom ku spáchaniu sexuálneho skutku nebola sexuálna deviácia. Jeho sexualita je jednoduchá vzhľadom na osobnostné parametre, málo rozvinutá, ale vyšetrením, ktorého súčasťou bolo aj PPG vyšetrenie, znalkyňa nezistila, že by
obvinený bol príslušníkom sexuálnej menšiny a že by motiváciou ku skutku bola deviácia, teda nezistila, že by obvinený bol sexuálnym agresorom, že by jeho sexuálne preferencie boli pedofilné či hebefilné. Zo znaleckého posudku č. 10/2017, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia U.. Y. N. - Š., súd zistil, že obvinený v čase spáchania skutku netrpel psychickou chorobou ani psychickou poruchou, udával, že v čase skutku mal vypité, cítil sa opitý, jednalo sa o jednoduchú opilosť s najväčšou pravdepodobnosťou ľahkého až stredného stupňa, obvinený netrpí sexuálnou deviáciou, jeho sexualita je nezrelá a erotické preferencie sú heterosexuálne. Nie sú známky svedčiace pre sexuálnu agresivitu. Obvinený v čase spáchania skutku vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, jeho ovládacie schopnosti boli znížené vplyvom požitého alkoholu nepodstatným spôsobom. Obvinený chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Obvinený je v sledovaní neurológa a užíva lieky, psychiatrickú liečbu nevyžaduje, nie je potrebné, aby sa podrobil sexuologickej liečbe, u obvineného nebola zistená závislosť od alkoholu ani od iných psychotropných látok. Obvinený je osobnostne veľmi jednoduchým človekom, jeho kognitívne a rozumové schopnosti sú na nízkej úrovni, jeho pamäť v hrubých rysoch poškodená nie je a emotivita je labilná. Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni obžalovaný je od 26.09.2025 v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom P. Z. - O. F. F. B. XXX, B.. Z miesta trvalého pobytu je obžalovaný hodnotený všeobecne, obžalovaný je vdovec, je otcom jedného syna a v meste Vranov nad Topľou nezastáva žiadne verejné funkcie. V evidencii priestupkov sú evidované záznamy o spáchaní priestupkov porušením VZN mesta (znečistenie verejného priestranstva) zo dňa 22.10.2015 a zo dňa 06.05.2021, ktoré boli mestskou políciou riešené dohovorom. Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2018-2022 spáchal tri priestupky proti verejnému poriadku a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V odpise registra trestov obžalovaný nemá evidovaný žiaden záznam. Súd sa ďalej zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa v § 37 Trestného zákona, zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, a v § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Súd pri ukladaní trestu mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov až pätnásť rokov. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria, napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa či možnosť jeho nápravy. Z ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že pre jeho aplikáciu za účelom uloženia trestu páchateľovi pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom musia byť splnené súčasne dve podmienky. Jednak je to existencia takých okolností prípadu (skutočnosti majúce vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa) alebo pomerov páchateľa (ktoré sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia), v dôsledku ktorých použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom je pre páchateľa neprimerane prísne, a jednak záver o tom, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Medzi okolnosti prípadu podľa osobitného zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona patrí aj neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak nie sú prieťahy zavinené obvineným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.09.2016, sp.zn. 2Tdo/76/2015). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2024, sp.zn. 2Tdo/59/2024, v ktorom dovolací súd okrem iného poznamenal, že pre ukladanie trestov, či už ide o výber konkrétneho druhu trestu - § 32 Trestného zákona alebo o určovanie ich výmery
platia prísne zákonné pravidlá. Čo sa týka určenia druhu trestu, tak sú tieto pravidlá uvedené § 34 ods. 7 Trestného zákona a v treťom diely druhej hlavy Trestného zákona - ukladanie a výkon jednotlivých trestov - § 46 až § 65 Trestného zákona. Pokiaľ ide o určenie výmery trestu odňatia slobody, táto sa odvíja od trestnej sadzby ustanovenej v skutkovej podstate konkrétneho trestného činu, ktorá môže byť modifikovaná len zákonom, napr. podľa § 36, § 37, § 38, § 39, § 42 ods. 2, § 47 Trestného zákona. Dodržiavanie zákonných pravidiel má svoje opodstatnenie nielen z dôvodu predvídateľnosti práva, ale aj z dôvodu právnej istoty platnej pre každý subjekt trestného konania. Ani nesprávny odkaz na čl. 6 Dohovoru vo výroku o treste nemôže odôvodniť rozhodovanie súdu o treste v rozpore so znením Trestného zákona, o to viac keď čl. 6 Dohovoru - právo na spravodlivý proces sa týka procesného postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní a nie hmotnoprávnych otázok. Okrem toho Dohovor a ani žiadna iná medzinárodná zmluva neprikazuje ich signatárom jednotné trestné sankcie s výnimkou jednotného zákazu trestu smrti, zákazu neľudského či ponižujúceho trestu a zákazu nútenej alebo povinnej práce - čl. 2, čl. 3, čl. 4 Dohovoru. Trestná politika štátu, a to aj pokiaľ ide o určovanie výmery trestov za spáchané trestné činy, je v autonómnej dispozícii zákonodarného zboru toho ktorého štátu (signatára Dohovoru), ktorá samozrejme musí spĺňať všetky štandardy nielen Dohovoru, ale aj iných medzinárodných predpisov týkajúcich sa ľudských práv. Súd preto aplikoval ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, dodržiac pritom obmedzenia uvedené v ust. § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, jeho doterajší spôsob života, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, obžalovaný sa riadne zamestnal, aby si tak mohol plniť svoje rodičovské povinnosti, poukazujúc aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, do vyhlásenia rozsudku, čo je viac ako 9 rokov, podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, prihliadajúc pritom aj na ust.§ 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže obžalovaný je vdovec a stará o svojho šesťročného syna, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil, s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 4 roky, v rámci ktorého uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenej U. P. a povinnosť spočívajúcu v príkaze dostaviť sa v určenom čase k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Vranov nad Topľou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že trest, ktorý uložil obžalovanému, je zákonný a primeraný tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak z hľadiska nápravy obžalovaného ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti. Keďže si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní, súd nerozhodoval výrokom o náhrade škody. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli s výnimkou ak ide o mladistvých. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.