KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou11. 4. 2025plný textcitované 2×

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/479/2011 z 11. 4. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. apríla 2025, sp. zn. 3Er/479/2011, ECLI:SK:OSVT:2025:8811202920.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 3Er/479/2011 8811202920 11. 04. 2025 JUDr. Martina Sendeková ECLI:SK:OSVT:2025:8811202920.3

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s. A. X, XXX XX B., IČO: 35 823 364, proti povinným:1/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 2/ F. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., prechodný pobyt G. H. XX, I., o vymoženie 3.723,22 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, takto rozhodol: Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 537/2011 zo dňa 23. 09. 2022 z a m i e t a. II. Súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14. 04. 2011 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 3.723,22 eur s príslušenstvom. 2. Súdny exekútor vydal dňa 23. 09. 2022 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 537/2011 (ďalej uvádzané aj len ako „UoZSE“), ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie voči povinnému v 1/rade podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vydaným UoZSE súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,- eur (paušálne trovy vo výške 35,- eur zvýšené o DPH vo výške 7,- Eur). Predmetné UoZSE bolo oprávnenému doručené dňa 30. 09. 2022. 3. Proti UoZSE podal oprávnený námietky ( doručené súdnemu exekútorovi) dňa 25. 10. 2022. V námietkach oprávnený uviedol, že podáva námietky voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, nakoľko má za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so ZoUNEK. Oprávnený namietal, že súdny exekútor si uplatnil paušálne trovy exekúcie neoprávnene. Argumentáciu oprávnený postavil na tvrdení, že zmysel ZoUNEK v intenciách ust. § 5 je exekútorovi dané oprávnenie vyhotoviť Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, len v prípade zastavenia exekúcie v celom rozsahu. Ak sú splnené dôvody pre zastavenie exekúcie určené v Exekučnom poriadku alebo osobitným právnym prepisom len vo vzťahu k jednému z viacerých povinných, pričom exekúcia voči ostatným povinným pokračuje, potom nemôže súdny exekútor vyhotoviť Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a k čiastočnému zastaveniu exekúcie voči dotknutému povinnému musí dôjsť na základe súdneho rozhodnutia podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Oprávnený túto argumentáciu verifikuje aj odkazom na ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého o trovách konania rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Oprávnený poukázal aj na ust. § 61n Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.4.2017, kde zákonodarca umožnil súdnemu exekútorovi v špecifických prípadoch a prípadoch taxatívne vymedzených vydať aj upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. V ostatných prípadoch môže vydať upovedomenie o zastavení exekúcie len v

celom rozsahu. Taktiež v zmysle Exekučného poriadku, nárok na zaplatenie náhrady výdavkov ma súdny exekútor len v prípade zastavenia exekúcie v celosti. Oprávnený má za to, že ak by zákonodarca chcel, aby zo zákona došlo aj k selektívnemu, čiastočnému zastaveniu starej exekúcie len voči niektorým povinným, explicitne by to vyjadril v texte ZoUNEK. Keďže sa tak nestalo, je možné ZoUNEK aplikovať len v prípadoch starých exekúcií, v ktorých sú naplnené podmienky zastavenia exekúcie ako celku, t.j. voči všetkým povinným. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že neboli splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie a teda ani na vznik nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Preto oprávnený považuje vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie za vydané v rozpore so zákonom. 4. K námietkam oprávneného sa vydaril súdny exekútor a to tak, že Exekučný poriadok je postavený na úprave jednoduchých záväzkoch, ergo neupravuje viacstranné záväzky, čím ani nerieši otázky a aplikačné problémy s tým spojené. Vychádza z predpokladu, že pasívne solidárne spoločenstvo samo o sebe nezakladá nerozlučné spoločenstvo, preto úkony jedného povinného neplatia pre iného povinného. Z čoho možno logicky vyvodiť, že v jednom exekučnom konaní sa vedú tri exekúcie. V takom prípade sa odstránia rôzne problémové prvky pri aplikácii. Potom prekážka konania u jedného povinného, nemá vplyv na druhého povinného. Na základe uvedeného možno prijať záver, že v prípade plurality povinných v jednom exekučnom konaní sa vedie toľko exekúcií, koľko možno viesť samostatných exekučných konaní proti povinným, čím vzniká pluralita exekúcií. Oprávnený sa argumentačne viaže len na ZOUNEK pri používaní výkladových pravidiel. Zabúda však, že tiež pri interpretácii je tiež nutné používať aj derogačné pravidlá. V danom prípade Exekučný poriadok a ani ZOUNEK neupravuje procesné spoločenstvo, preto je nutné postupovať podľa Civilného sporového poriadku, a teda procesné spoločenstvo pripustiť aj v exekučnom konaní, čím logicky vzniká pluralita exekúcií, ktorá bola vysvetlená už vyššie. Zastavenie starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak nebol v posledných 18 mesiacoch dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, je zastavenie starej exekúcie de facto z dôvodu nemajetnosti. V tomto sa oprávnený mýli, nakoľko sa jedná len o jeden zo štyroch základných zákonných dôvodov zastavenia starej exekúcie. V prípade uplynutia rozhodnej doby pri pasívnych solidárnych záväzkoch, teda pri pluralite exekúcií sa zastavujú všetky exekúcie. Pri ďalších prípadoch zastavenia starej exekúcie sa dôvod zastavenia môže týkať len niektorého povinného a pri ostatných exekúcia pokračuje aj naďalej. Súd o zastavení starej exekúcie nemá právomoc od 01.01.2020 ex offo rozhodovať, okrem prípadu, ak pred 31.12.2019 o zastavení starej exekúcie rozhodoval. Iný výklad by bol v rozpore s vyššie uvedenou teóriou, zákonnou úpravou ako aj účelom zákona. Rovnako sa postupuje aj v nových exekúciách podľa § 61n. K namietaným dôvodom zastavenia starej exekúcie a rozhodovaniu o trovách exekúcie, ktorým sa konanie končí exekútor uviedol, že vzťah ZOUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis a lex generalis. Rovnako vzťah Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku je vzťahom lex specialis a lex generalis. Preto pravidlo rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí sa môže aplikovať len na tie prípady, v ktorých to Exekučný poriadok alebo ZOUNEK neupravuje. ZOUNEK otázku trov konania rieši ako paušálne trovy starej exekúcie v § 6 ods. , preto pravidlo, na ktoré odkazuje oprávnený nemožno použiť. V tomto exekučnom konaní boli vedené dve exekúcie proti dvom solidárnym povinným. Jedná sa tu teda o pluralitu exekúcií. Vyhlásený konkurz v oddlžení bol len na majetok jedného z nich, preto bola zastavená len jedna stará exekúcia. Nejedná sa preto o čiastočné zastavenie exekúcie. Exekútor má nárok na paušálne trovy exekúcie. V tejto súvislosti možno konštatovať, že skutočným dôvodom oprávneného pre podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bolo vyhnúť sa znášaniu paušálnych trov exekúcie. A je potrebné zdôrazniť, že skutočné trovy exekúcie sú rádovo vyššie ako paušálne trovy exekúcie. Zákonné paušálne trovy exekúcie sú tak násobne menšie ako len náklady exekúcie, teda finančné prostriedky exekútora, ktoré musel z vlastných zdrojov vynaložiť na vedenie exekučného konania. 5. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. 6. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona). 8. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 9. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje: a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. 10. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. 11. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. 12. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7). 13. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 14. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 15. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

16. Po preskúmaní námietok podaných oprávneným súd dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné. Podstata námietok oprávneného spočívala v tom, že podľa názoru oprávneného môže súdny exekútor vyhotoviť upovedomenie v zmysle ust. § 5 ZoUNEK, podľa ktorého sa stará exekúcia zastavila, iba za predpokladu, že sa zastavila ako celok, t.j. voči všetkým oprávneným. Na uvedené následne oprávnený s odkazom namietal aj voči trovám exekúcie. Z ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, vyplýva, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Z obsahu námietok oprávneného vyplýva, že tento namieta, či ust. § 5 ZoUNEK pripúšťa zastavenie starej exekúcie ako celku voči všetkým povinným, alebo je to možné chápať toto ustanovenie aj ako zastavenie starej exekúcie voči niektorému z povinných, avšak podľa názoru súdu tkvie podstata, na ktorú oprávnený námietkami poukazuje v jeho povinnosti zaplatiť paušálne trovy exekúcie. Oprávnený aj súdny exekútor síce prezentujú rozdielne názory týkajúce sa možnosti, alebo nemožnosti zastavenia exekúcie len voči niektorému z povinných, avšak výsledkom týchto úvah v konečnom dôsledku nie je vyriešenie otázky, či zákonodarca myslel, že sa stará exekúcia zastavuje, to že sa zastavuje voči všetkým povinným, alebo aj len voči niektorému z nich, ale výsledkom je výlučne rozdielny pohľad na to, či exekútor má nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie od oprávneného za predpokladu, že sa zastaví exekúcia ako celok(a vzniknú paušálne trovy iba raz)alebo, že sa môže stará exekúcia zastaviť v zmysle ust. § 5 ZoUNEK aj voči niektorému z povinných, kde eventuálne vznikne nárok súdnemu exekútorovi na náhradu paušálnych trov exekúcie toľkokrát, koľkokrát sa takto stará exekúcia zastaví. Podstata námietok teda smeruje voči paušálnym trovám, voči ktorým sú námietky neprípustné. Súd poznamenáva, že do jeho kompetencií neprináleží v zmysle ust. § 5 ZoUNEK rozhodovať o zastavení exekúcie, alebo prípadnej modifikácií toho, či sa stará exekúcia zastavuje ako celok – voči všetkým, alebo ako celok - voči čo i len jednému povinnému, nakoľko sa stará exekúcia podľa tohto zákonného ustanovenia zastavuje ex lege, pričom súd o zastavení nerozhoduje, ale zastavenie nastáva na základe naplnenia niektorej zo zákonných podmienok. Rovnako tak súd nemá zákonnú možnosť rozhodovať o tom, či exekútor má nárok na paušálne trovy exekúcie iba za predpokladu zastavenia exekúcie ako celku - voči všetkým povinným, alebo aj za predpokladu zastavenia starej exekúcie ako celku - aj len voči čo i len jednému povinnému, nakoľko aj náhrada paušálnych trov exekúcie nastupuje ex lege, kde súd nie len že nerozhoduje o nároku na náhradu trov exekúcie, ale nemá ani moderačnú právomoc, nakoľko paušálne trovy a ich výška je daná taktiež zákonom (§ 6 ZoUNEK). Konajúci súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, z 12. mája 2020, sp. zn. II. ÚS 211/2020, ktorý konštatoval, že „nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií, a tento si uplatnil v súlade s platným právom.“ Súd rovnako poznamenáva, že ZoUNEK je ako právna norma lex specialis k Exekučnému poriadku, ktorý je v tomto prípade lex generalis. V zmysle zásady lex specialis derogate lex generalis má teda prednosť právna úprava ZoUNEK a to na prípady, na ktoré sa táto právna úprava obsahovo vzťahuje. Za predpokladu naplnenia podmienok uvedených v ZoUNEK nastáva zastavenie starej exekúcie priamo na základe tohto zákona, a aj vydanie upovedomenia súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie nemá konštitutívne účinky, ale iba účinky deklaratórne, teda súdny exekútor iba upovedomuje o právnom stave, ktorý vyplynul z právneho predpisu. Aj vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatuje, že „za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných

prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).“ Oprávnený námietkami voči Upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie sa domáha zrušenia tohto upovedomenia, nakoľko podľa jeho názoru, toto vydané byť nemalo, s čím súvisí aj vznik nároku súdneho exekútora na paušálne trovy exekúcie. Súd však má za to, že môže rozhodovať o zrušení upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdnym exekútorom, avšak výlučne za predpokladu, že zistí nesplnenie podmienok na jeho vydanie, resp. zistí, že k zastaveniu starej exekúcie podľa ZoUNEK nedošlo, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho zastavenie. Súdu však neprináleží rozhodovať o zrušení upovedomenia o zastavení starej exekúcie na základe námietok oprávneného, ktoré jednak smerujú proti paušálnym trovám, ako aj voči samotnej právnej úprave obsiahnutej v ZoUNEK a vyhodnocovať, či k zastaveniu starej exekúcie dochádza len pri zastavení konania voči všetkým povinným alebo aj voči čo i len jednému. Súdu prináleží podrobiť v rámci jeho rozhodovacej činnosti preskúmaniu, či boli splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie tak, ako to ZoUNEK predpokladá. Ak boli podmienky splnené, zastavenie starej exekúcie nastáva priamo na základe zákona bez akejkoľvek intervencie súdu. Rovnako je tomu tak aj v prípade paušálnych trov exekúcie, kedy súdnemu exekútorovi nárok na paušálne trovy vzniká zo zákona, za predpokladu, že si tento splní zákonom jemu dané povinnosti a to v zmysle ust. § 6 ods. 4 v spojení s ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK a teda, ak oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, alebo ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie. V prejedávanej veci jednoznačne došlo k takým skutočnostiam, ktorými boli splnené podmienky ZoUNEK, kde ich naplnením došlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona. Touto skutočnosťou bolo splnenie podmienky v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, pretože dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, nakoľko povinný 1) bol oddlžený konkurzom, a z ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že vyhlásenie konkurzu je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Uvedenú skutočnosť nepopieral vo svojich námietkach ani oprávnený, keďže konštatoval, že „... je nepochybné, že dôvod pre zastavenie exekúcie podľa osobitné zákona (zákon č. 7/2005 Z.z.) je daný iba vo vzťahu k povinnému v 1/ rade a vo vzťahu k povinnému v 2/ rade nebol naplnený žiadny z dôvodov zastavenia exekúcie ...“. Súd má zato,že exekúcia voči povinnému 1/ bola zastavená ex lege, k zastaveniu došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, pretože dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, nakoľko povinný 1) bol oddlžený konkurzom, a z ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že vyhlásenie konkurzu je dôvodom na zastavenie exekučného konania, súdny exekútor v tejto súvislosti vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým konštatoval právny stav plynúci zo zákona a vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie vrátane výzvy na úhradu paušálnych trov exekúcie za splnenia podmienok jemu daných ust. § 6 ods. 4 v spojení s ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK si uplatnil náhradu paušálnych trov exekúcie od oprávneného, taktiež vyplývajúcu zo zákona, nedošlo k stavu, v ktorom by súd badal konanie pri vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie a uplatnení paušálnych trov exekúcie súdnym exekútorom v rozpore so zákonom. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má ten následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 druhá veta ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade

spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, je v plnej kompetencii príslušného exekučného súdu, aby tento exekučný titul preskúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd námietky oprávneného zamietol, keďže nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. a konajúci súd nezistil v konaní súdneho exekútora, ktoré spočívalo vo vydaní Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu paušálnych trov exekúcie taký právny exces, ktorý by mal za následok konštatovanie, že došlo k nedôvodnému zastaveniu exekúcie. Námietky oprávneného predovšetkým smerujú proti paušálnym trovám, súd v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK námietky ako neprípustné odmietol. Z uvedených dôvodov súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie odmietol. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje