Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 11C/17/2025 7625201176 27. 03. 2025 JUDr. Júlia Weiserová ECLI:SK:OSSN:2025:7625201176.1
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore navrhovateľa - úpadcu: TETRA INSOLVENCY, k. s., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 372 176, zast. správcom úpadcu: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 72, 040 01 Košice, IČO: 44 095 392, právne zastúpeným advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, proti odporcovi: FENIX Plus, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 19, 053 04 Spišské Podhradie, IČO: 46 065 091, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto rozhodol: I. Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 2.725.016,78 Eur spolu s príslušenstvom, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom: na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: A., Obec: B. C., Katastrálne územie: B. C. ako: PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/X o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha; a PARCELY registra "E" evidované na mape určeného operátu parcelné číslo XXX/X o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda; parcelné číslo XXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda; a Stavby postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX.. II. Ukladá navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať na príslušnom súde proti odporcovi žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej výške 2.725.016,78 Eur s príslušenstvom. III. O trovách zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 12.08.2024, sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 159/2024 zo dňa 16.08.2024, na návrh navrhovateľa - dlžníka: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 095 392, začal konkurzné konanie voči úpadcovi. 2. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 18.09.2024, sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2024 zo dňa 24.09.2024, na návrh navrhovateľa - dlžníka: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 095 392, vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie konkurzného správcu ustanovil žalobcu. 3. Dňa 28.11.2024 bol v Obchodnom vestníku č. 231/2024 správcom zverejnený súpis všeobecnej podstaty a následne dňa 06.02.2025 bolo v Obchodnom vestníku č. 25/2025 správcom zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku. Navrhovateľ má voči odporcovi nasledovné pohľadávky na zaplatenie: - 99.851,- Eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte "12 radovka"; - 125.637,- Eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte "NN rozvody"; - 246.608,- Eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte "16 radovka"; - 351.796,- Eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte "7 radovka"; - 958.978,- Eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte "vodovodná a dažďová kanalizácia, vodovod a prípojky k rodinným domom"; - 911.525,- Eur titulom vykonaných stavebných prác - zemné práce, vyčistenie pozemkov, betonáž, vybudovanie cesty; - 4.376,54 Eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte "Kalník"; a - 26.245,24 Eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej ceny za dielo, v dôsledku pristúpenia žalovaného k záväzku Mesta Spišské Podhradie, teda v celkovej výške 2.725.016,78 Eur s príslušenstvom, a to titulom nezaplatenia (úplne či z časti) cien za dielo. Všetky pohľadávky boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. 4. Úpadca pred vyhlásením konkurzu vyzval odporcu na úhradu časti pohľadávok, konkrétne na zaplatenie sumy 99.851,- Eur ku ktorej bola vystavená aj faktúra č. 2420005. Po tom, ako tento odmietol uhradiť fakturovanú sumu vykonal úpadca analýzu prijatých platieb a priradenia platieb k jednotlivým stavebným objektom, ako bolo uvedené vyššie. Navrhovateľ realizoval v katastrálnom území B. C. viacero diel pre odporcu. Čo sa týka ceny jednotlivých diel, vzhľadom na v tom čase vzájomnú dôveru medzi stranami a priebežné odsúhlasovanie postupu prác, ako aj cien jednotlivých položiek, sa strany dohodli uzavrieť zmluvy o dielo aj bez určenia ceny. Vzhľadom na uvedené úpadca nechal na všetky stavebné objekty vrátane dokončených prác naviac (s ktorými sa pri vypracovaní priebežných rozpočtov nepočítalo, ale ktoré odporca ako objednávateľ odsúhlasil) vypracovať znalecké posudky a od takto zistenej obvyklej ceny odpočítal prijaté platby priradené k jednotlivým stavebným objektom. Výsledkom je stav pohľadávok opísaný vyššie. K ostatným pohľadávkam úpadca nevystavil faktúry, ale eviduje ich vo svojom účtovníctve, pričom všetky diela boli riadne vykonané. Odporca niektoré diela prevzal a niektoré bezdôvodne odmieta prevziať, prípadne ich podmieňuje predložením odsúhlaseným súpisom prác, ktorý odmieta odsúhlasiť. Dal do pozornosti názor najvyšších súdnych autorít, podľa ktorého si strany môžu modifikovať spôsob vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním tak, že sa dohodnú na tom, že vznik nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu prác, ktorý zhotoviteľ predloží objednávateľovi na schválenie a až po odsúhlasení súpisu môže zhotoviteľ vystaviť faktúru, ktorou vyúčtoval cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela závisí od odsúhlasenia súpisu po vykonaní diela, teda je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Ak strana, v tomto prípade odporca, ktorému je odkladacia podmienka na prospech jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Pokiaľ po vykonaní diela a predložení súpisu zhotoviteľom, objednávateľ tento súpis neodsúhlasil, hoci vedel, že zhotoviteľ niektoré položky zo súpisu vykonal, dopustil sa konania, ktorým zámerne zmaril splnenie podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie súpisu. V súvislosti s okolnosťami danej veci nadobudol presvedčenie, že tu existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom sú objektívne skutočnosti, ktoré sú zrejme poznateľné aj z verejne prístupných registrov, respektíve z okolností daného prípadu. Jedná sa napríklad o daňový nedoplatok zo zoznamu Finančnej správy detegovaný od 19.02.2025 vo výške 34.911,- Eur. Ďalej o vyhýbanie sa komunikácii odporcu (ako dlžníka) s úpadcom (ako veriteľom) a o popieranie vzniku a rozsahu pohľadávok. On podá žaloby o zaplatenie vyššie uvedených pohľadávok v lehote tridsiatich dní odo dňa vydania vykonateľného uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení, ktorého sa domáha v tomto konaní. Pre rozsiahlosť
dokumentácie mieni podať viacero žalôb rozdelených podľa stavebných objektov, ako samostatné nároky. Zákonodarca zavedením inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sleduje cieľ, ktorým nie je len posilnenie postavenia veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Poukázal na ustanovenie § 343 a nasl. CSP s tým, že preukazuje konajúcemu súdu danosť všetkých troch základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5. Čo sa týka spôsobilého predmetu záložného práva konštatoval, že odporca je k dnešnému dňu vlastníkom týchto nehnuteľností v kat. území B. C. evidovaných na LV č. XXXX: Pozemky: Parc. č. Výmera Druh pozemku Register XXXX/X 1544 ostatná plocha C-KN XXXX/XX 3764 ostatná plocha C-KN XXXX/X 2062 ostatná plocha C-KN XXXX/XX 3906 ostatná plocha C-KN XXX/X 2756 orná pôda E-KN XXX/X 484 orná pôda E-KN Stavby: na pozemku parc. č. Popis stavby Súp. č. 2203/136 rodinný dom 2023 2203/137 rodinný dom 2022 2203/138 rodinný dom 2021 2203/139 rodinný dom 2020 2203/140 rodinný dom 2019 2203/142 rodinný dom 2017 2203/145 rodinný dom 2014 2203/146 rodinný dom 2013 Konštatoval, že ako dôkaz o zbavovaní sa majetku svedčí list vlastníctva z ktorého je zrejmé ku dňu 22.01.2025 kde oproti zabezpečovanému predmetu figurujú aj dva rodinné domy, a to: na pozemku parc. č. XXXX/XXX rodinný dom súp.č. XXXX a na pozemku parc. č. XXXX/XXX rodinný dom súp.č. XXXX. Týmto návrhom sa teda domáha, aby súd zriadil záložné právo k tomuto zabezpečovanému predmetu vo vlastníctve odporcu. 6. Čo sa týka zabezpečenia peňažnej pohľadávky mal za to, že svojou predchádzajúcou argumentáciou v návrhu osvedčil hodnovernosť svojej pohľadávky, a to aj bez toho, aby bola táto pohľadávka judikovaná. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 4Co 60/2018. 7. Ohľadne existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, v prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výšku pohľadávok, nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní odporcu nad primeranú mieru. Odporca speňažuje svoj nehnuteľný majetok, pričom o tejto aktivite ohľadom predaja majetku svedčia prevody vlastníckeho práva popísané vyššie. Zároveň odporca z utŕženej kúpnej ceny neuhradil žiadnu časť úpadcovi. V tomto kontexte citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 16Co 71/2018. Mal za to, že v prejedávanej veci je v plnej miere naplnený princíp proporcionality, keďže v prípade, ak odporca nemá skutočne v úmysle prevádzať predmetné nehnuteľnosti - zabezpečovaný predmet na tretie osoby, a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva nejako obmedziť na jeho dispozičnom práve. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Cob/73/2017. Naopak v prípade, ak má dlžník v úmysle zabezpečovaný predmet prevádzať, tento prevod nebude nijako zriadením sudcovského záložného práva obmedzený (právne dovoleným spôsobom bude môcť odporca nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu) iba s tým rozdielom, že pohľadávky úpadcu budú zabezpečené zriadením záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Súčasne sa týmto zabráni prípadnej neúspešnej exekúcií na majetok odporcu, ktorý sa účelovo zbavuje svojho majetku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 21 Cob 92/2018. Mal za to, že nárok úpadcu na zaplatenie cien diel je zjavne odôvodneným nárokom, súčasne príslušnému súdu osvedčil aj skutočnosť, že súdna ochrana cez zabezpečovacie opatrenie nebude neprimeraným zásahom do dispozičnej sféry odporcu. Zároveň konštatoval, že sa nevie vyjadriť k hodnote zabezpečovaného predmetu, ku ktorému žiada zriadiť sudcovské záložné právo ale mal za to, že trhová hodnota zabezpečovaného predmetu, nie je
zaiste v zjavnom nepomere s výškou pohľadávok úpadcu voči odporcovi, čím bude zaistená primeranosť a proporcionalita nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13Cob 15 2017. 8. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil Súpis všeobecnej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku č. 231/2024 dňa 28.11.2024, doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku zverejnené OV č. 25/2025 dňa 06.02.2025, Pristúpenie k záväzku zo dňa 31.10.2024, e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.05.2023, vrátenú faktúru č. 2420005, Znalecký posudok č. 1, č. 3, č. 4. č. 5, https://finstat.sk/46065091/dlhy a pohladavky, list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. C. ku dňu 07.03.2025, list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. C. ku dňu 22.01.2025. 9. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 17. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 C.s.p., v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 C.s.p.). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p.. Zabezpečovacie opatrenie pritom nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom. 18. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 19. V posudzovanom prípade sú splnené všetky tieto zákonné predpoklady, pretože navrhovateľ podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označil spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve odporcu uvedené v bode
5 odôvodnenia rozhodnutia, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku navrhovateľa špecifikovanú v bode 3 odôvodnenia rozhodnutia. Z obsahu spisu i dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že peňažná pohľadávka navrhovateľa je dostatočne špecifikovaná, peňažný nárok bude riadne uplatnený v súdnom konaní a či bude dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci. Čo sa týka obavy navrhovateľa zo zmarenia uspokojovania jeho peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní, súd vychádzal z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa totiž v tomto prípade nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať relevantne osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Súd mal osvedčenú existenciu pohľadávok navrhovateľa/úpadcu konkrétne špecifikovaných v bode 3 odôvodnenia tohto uznesenia, pričom hodnotu pohľadávok preukazujú navrhovateľom predložené znalecké posudky vypracované znalkyňou v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác D. E. F. C. a to Znalecký posudok č. 1, č. 3, č. 4 a č. 5. Zároveň mal preukázané porovnaním výpisov z Listu vlastníctva pre katastrálne územie B. C. č. XXXX, že oproti stavu ku dňu 22.01.2025 došlo zo strany žalovaného podľa listu vlastníctva zo dňa 07.02.2025 k prevodu dvoch rodinných domov súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XXX a súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XXX, teda k realizácii niekoľkých právnym úkonom smerujúcim k odpredaju nehnuteľností, avšak bez evidentného efektu vo vzťahu k pohľadávku úpadcu. Postupné prevody nehnuteľností, ako je to zrejmé z plomby vyznačenej na LV č. XXXX vo vzťahu k rodinnému domu súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/ XXX pokračujú i naďalej. Napriek tomu, že išlo o kúpu, teda predávajúci (odporca) nadobudol týmto titulom finančné prostriedky, k úhrade dlhu navrhovateľa ani len čiastočne doposiaľ nedošlo. U odporcu je rovnako evidovaný dlh/daňový nedoplatok voči štátu - Finančnej správe SR vo výške 34.910,81 Eur, ako to vyplýva z výpisu vygenerovaného zo zoznamu Finančnej správy SR https://finstat.sk/46065091/ dlhy a pohladavky 21. Na základe vyššie uvedeného, z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ súdu poskytol také dôkazy, ktoré osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia budúcej exekúcie, keďže odporca sa cielene zbavuje svojho majetku, bez čo i len čiastočnej úhrady dlhu navrhovateľovi, a preto súd návrhu vyhovel a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom: na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: A., Obec: B. C., Katastrálne územie: B. C. a to k parcelám registra "C" parcelné číslo XXXX/X o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/ XX o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/X o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha a k parcelám registra "E" parcelné číslo XXX/X o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda a parcelné číslo XXX/X o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda, ako aj vo vzťahu k stavbám evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: A., G.: B. C., Katastrálne územie: B. C. postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/ XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX a postaveným na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX, tak ako je to uvedené vo výroku I. zabezpečovacieho opatrenia. 22. U tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či v jeho dôsledku, zásah do práv dotknutej strany je primeraný (zásada primeranosti zásahu) a skúmať, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu navrhovateľom predložených znaleckých posudkov č. 1, č. 3, č. 4 a č. 5. vypracovaných znalkyňou v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác D. E. F. C. mal súd zistené, že práce navrhovateľa, ktoré boli predmetom ohodnotenia predstavujú stavebné práce týkajúce sa realizácie a materiálu na prácach na pozemkoch a to "v etape zemné práce a základy na objektoch RD A, RD B a 16 RD, na stavbe Obytný súbor B. H. B. C." (ZP č. 1), "na stavbe Obytný súbor B. H. B. C., na objektoch Verejný vodovod, splašková kanalizácia a dažďová
kanalizácia" (ZP č. 3), "na stavbe Obytný súbor B. H. B. C., na objekte Verejný vodovod - práce naviac, pred dokončením stavby - kalník a provizórne napojenie vetvy vodovodu " (ZP č. 4) a "na stavbe G. B. B. H. B. C., objekt terénne úpravy, etapa zemné práce "(ZP č. 5). Súd po oboznámení sa s obsahom pripojených listín dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam uvedených v odseku 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, vo vlastníctve odporcu, nie je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti (proporcionality), ktorá vyjadruje, že iba v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu. Princíp proporcionality možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a jeho zmyslom je hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. 23. V závere treba konštatovať, že ťarcha odporcu, spočívajúca s predmetom zabezpečovacieho opatrenia, nebráni však odporcovi vo výkone jeho práv k predmetným nehnuteľnostiam spočívajúce v užívaní, obmedzenie v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia spočíva len v tom, že ak odporca dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o diele, na základe právoplatného rozhodnutia môže byť táto uspokojená výkonom záložného práva (predajom zálohu). Ak navrhovateľ nebude v konaní úspešný, odpadne dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a odporca môže požiadať o jeho zrušenie (§344 v spojení s § 334 C.s.p). 24. Zároveň súd v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil navrhovateľovi 30dňovú lehotu plynúcu odo dňa právoplatnosti zabezpečovacieho opatrenia na podanie žaloby na príslušnom súde proti odporcovi o zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej výške 2.725.016,78 Eur s príslušenstvom s poučením, že pokiaľ žaloba v stanovenej lehote podaná nebude, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Bol toho názoru, že neodkladné opatrenie nemôže v tomto prípade predstavovať konečné rozhodnutie v merite veci, vzhľadom na nutnosť vykonania náležitého dokazovania. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bola uložená po vydaní zabezpečovacieho opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.