Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 2C/11/2024 8524201038 05. 06. 2025 Mgr. Danka Majdáková ECLI:SK:OSSL:2025:8524201038.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č.XXXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Stará Ľubovňa, parcela registra „E“ číslo 3998 o výmere 269 m2 - orná pôda a túto v celosti p r i k a z u j e do vlastníctva žalobkyne A. B., rod. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX. II. Žalobkyňa je p o v i n n á vyplatiť za odstupujúci podiel žalovanej Slovenskej republike sumu 384,50 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2024 žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., parcely reg. „E“ č. 3998 o výmere 269 m2, orná pôda, navrhla ju v celosti prikázať do jej vlastníctva a uložiť jej povinnosť vyplatiť žalovanej za odstupujúci podiel sumu 384,29 eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi, pričom jej podiel činí 34/35 k celku. Žalobkyňa má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nakoľko účelnému a zmysluplnému užívaniu a udržiavaniu predmetnej nehnuteľností bráni spoluvlastnícky podiel ďalšieho spoluvlastníka. Žalobkyňa mala záujem sa so žalovanou dohodnúť, navrhla SPF uzavretie dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Napriek ubehnutej značne dlhej doby však SPF na predžalobnú výzvu žalobkyne žiadnym spôsobom nereagoval. Zdôraznila, že rozdelenie danej nehnuteľnosti nie je , predovšetkým s ohľadom na funkčnú opodstatnenosť delenia dobré možné, vzhľadom na veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhla nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného vlastníctva a ako primeranú náhradu navrhla sumu 50 eur za 1 m2. Súčasne navrhla priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K žalobe doložila LV, predžalobnú výzvu z 22.07.2024, grafické znázornenie parcely, oznámenie o trhovej cene 2. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil žalobu spolu s prílohami a vyzval ju aby sa vyjadrila, uvedené listiny boli žalovanej doručené dňa 11.10.2024. 3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.12.2024 uviedla, že pokiaľ ide o samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spravidla nemá výhrady. Slovenský pozemkový fond
(ďalej len SPF) prednostne prihliada na uspokojenie reštitučných nárokov oprávnených osôb. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá 261,3 m2 a na spoluvlastnícky podiel žalovanej 7,7 m2. V prípade, že bude v súdenom konaní preukázané, že k spoluvlastníckemu podielu žalovaného nie je uplatnený reštitučný nárok oprávnenej osoby, SPF nebude mať námietky k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, a to k žalobcom navrhovanému spôsobu zrušenia (prikázanie za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcovi). Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobcom navrhovaná suma 50 eur/m2 za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného na spornej parcele je primeranou. V závere zdôraznil, že nesúhlasí s tým, aby žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania. Majetkoprávne vysporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je osobitným druhom konania, v ktorom sa koná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému zo spoluvlastníkov dostane určitá hodnota vychádzajúca z jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctva alebo formou finančnej náhrady. Napokon, bolo vecou žalobcu obrátiť sa na súd za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva krátko po tom, čo žalobca požiadal SPF o mimosúdne vyporiadanie spornej parcely. 4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 10.02.2025 skonštatovala, že z vyjadrenia zástupcu žalovanej vyplýva, že nemá výhrad k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľností jej prikázaním do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu 50 eur/m2. Ďalej zotrvala na svojom návrhu na priznanie nároku na náhradu trov konania zdôraznila, že aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie následne neaplikovalo § 255 C.s.p.. Žalovaná na predžalobnu výzvu žalobkyne zo dňa 22.07.2024 žiadnym spôsobom nereagovala a nie je zrejmé, prečo by za danej situácie mala byť práve žalobkyňa postihnutá tým, že by mala znášať trovy konania, ktoré jej objektívne vznikli a ktoré musela uhradiť v súvislosti s uplatnením svojho práva. Podotkla, že nie je vôbec zrejmé, z akého racionálneho dôvodu by mala mať Slovenská republika, resp. SPF akési privilegované postavenie oprosti ostatným subjektom, ktorým by takéto pasívne konanie bolo tolerované. 5. Žalovaná v podaním doručenom súdu dňa 04.06.2025 ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní oznámila, že v súdnom konaní bolo preukázané, že k spoluvlastníckemu podielu žalovaného nebol uplatnený reštitučný nárok oprávnenej osoby v zmysle reštitučných predpisov, preto SPF súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu za odstupujúci podiel a to 50 eur za m2. Vo vzťahu k trovám konania navrhla rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. opakujúc svoju argumentáciu k trovám konania z vyjadrenia. 6. Pojednávania vytýčeného na deň 05.06.2025 sa žalobkyňa a zástupca žalovanej nezúčastnili, neúčasť žalobkyne ospravedlnil jej právny zástupca, zástupca žalovanej svoju neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností. 7. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe ako aj na priznaní nároku na náhradu trov konania. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných základe čoho ustálil tento skutkový stav:
dôkazov na
9. Strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. C., obec C., parcely reg. E č. 3998 o výmere 269 m2 – orná pôda, ktorá sa nachádza v zastavanom územia obce, žalobkyňa pod B 2 v podiele 34/35 čo predstavuje 261,31 m2 a žalovaná pod B 1 v podiele 96/3360 čo predstavuje 7,69 m2
10. Listom zo dňa 22.07.2024 žalobca požiadal žalovanú o uzatvorenie dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní predmetnej nehnuteľností, na ktorú žalovaná do podania žaloby na súd nereagovala. 11. Podľa oznámenia o trhovej cene spoločnosti Benard Group s.s.r.o. (čl. 9 spisu) je podľa ich zistení a porovnaní s inými nehnuteľnosťami, ktoré sa predávajú v danej lokalite a danom čase trhová cena predmetu sporu 50 eur/ m2. 12. Zo správy Okresného úradu Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor vyplýva, že na parcelu EKN č. 3998 v k.ú. C. nebol v zákonom stanovených lehotách podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z.u. uplatnený reštitučný nárok. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, súd právne uzatvára. 13. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 14. Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 15. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 16. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 18. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využívať. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 19. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 20. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ak tento zákon neustanovuje inak, nemožno na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000m 2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000m2, ak ide o lesný pozemok. 22. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu. 23. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Právne posúdenie vecí:
24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi strán sporu nie je súd viazaný. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. 25. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov – prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretím spôsobom je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. 26. V súdenej vecí je nepochybné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 34/35 – in k celku a žalovaná v podiele 96/3360 –in k celku, teda žalobkyňa je majoritný – väčšinový spoluvlastník. Predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom užívaní žalobkyne, čo žalovaná nespochybnila. 27. K uzavretiu dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Nehnuteľnosť – parcelu vzhľadom na jej výmeru (269 m2), z dôvodu účelného využitia, nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti podielov, pretože pre žalovanú by išlo o parcelu o veľkosti 7,69 m2 a pre žalobkyňu o veľkosti 261,31 m2, naviac susedná parcela reg. „E“ 4001 je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Preto do úvahy pripadá druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. O prikázanie celej parcely do vlastníctva prejavila záujem väčšinová spoluvlastníčka - žalobkyňa, ktorá predmetnú parcelu užíva a má k nej osobný vzťah na rozdiel od žalovanej. 28. Vzhľadom na túto skutočnosť súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parcele a celú prikázal výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri prikázaní parcely do vlastníctva žalobkyne súd zohľadnil prejavený záujem, veľkosť podielov a užívací stav. Naviac žalovaná k takémuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva nemala výhrady. 29. Súd súčasne zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej za jej odstupujúci podiel sumu 384,50 eur, teda sumu, ktorú ktorá medzi stranami nebola sporná, t.j. 50 eur za m2. Žalobkyňa je povinná žalovanej vyplatiť hodnotu jej podielu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXX XX XXXX/XXXX, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2C112024. Trovy konania 30. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. teda podľa zásady úspechu vychádzajúc z právneho názoru vyšších súdnych autorít, vyslovených v obdobných veciach, napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2024-33 zo dňa 24.04.2024 z ktorého citujem: „Krajský súd dospel k
nesprávnemu záveru o tom, že ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa bude javiť to, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka s tým, že iné rozhodnutie o trovách bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak na to budú dané zvláštne dôvody. Takýto záver však zo znenia zákona, konkrétne z § 255 C.s.p., nevyplýva. I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa C.s.p. a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 C.s.p. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy. V závere ústavný súd dodáva, že konanie vo veci samej skončilo obojstranným prospechom spočívajúcim v tom, že sťažovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel od žalovaného za primeranú náhradu (56 000 eur). Otázkou rozhodovania o náhrade trov konanie však nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Ak by žalovaný reagoval napr. na predsúdne výzvy sťažovateľa, sťažovateľ by sa k nadobudnutiu obojstranného prospechu z vyporiadania spoluvlastníctva nemusel pričiniť nielen tým, že by nezaplatil súdny poplatok, ale ani tým, že by musel zaplatiť odmenu jeho advokáta. Ústavný súd považoval preto za preukázané, že konanie sťažovateľa viedlo k nepomerne vyšším finančným nákladom ako v prípade žalovaného (a pôvodnej žalovanej).“ Obdobný právny názor vyslovil vo svojom uznesení Najvyšší súd SR zo dňa 26.07.2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012 z ktorého vyplýva, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutí súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Taktiež Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.05.2023 uviedol, citujem: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa C.s.p. a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 C.s.p. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o to, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy“. V súdenej veci súd, poukazujúc na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý by mal aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. v zmysle ktorého by nemal priznať úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania. 36. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, keďže súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobkyňa dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutí súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, vrátane primeranej finančnej odplaty za odstupujúci spoluvlastnícky podiel, na akom sa márne pokúšala so žalovanou dohodnúť. Pokiaľ by žalovaná na návrh žalobkyne reagovala, predmet sporu by vyriešili mimosúdnou dohodou, žalobkyňa by nebola nútená viesť tento súdny spor, s ktorým sú spojené súdne trovy. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 %. 37. O výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.