Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/10/2008 8508200104 17. 10. 2024 Mgr. Jozef Knap ECLI:SK:OSSL:2024:8508200104.2
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: ŘEMPO VEGA, s.r.o., so sídlom Skopalíkova 2354/47a, 767 01 Kroměříž, Česká republika, IČO: 25 384 686, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., v konaní o vymoženie 1.534,14 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky z a m i e t a. II. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.3.2020 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.12.2007 doručeného dňa 18.12.2007 súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi, Exekútorský úrad Martin, začalo exekučné konanie proti povinnému. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 15.1.2008 poverenie pod číslom 5710 012532 *. 3. Súdny exekútor vydal dňa 17.3.2020 v zmysle § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona, a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie. 4. Dňa 18.5.2020 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky oprávneného zo dňa 23.4.2020 doplnené podaním zo dňa 6.5.2020 podané proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Oprávnený namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu dosiahnutého výťažku vo výške 15,- eur. Dňa 18.12.2019 bol v konaní dosiahnutý výťažok, preto sa exekúcia v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. nezastavuje. Podľa názoru oprávneného je zákon č. 233/2019 Z. z. protiústavný, preto dal súčasne exekučnému súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s rozsiahlym odôvodnením, pričom konkrétne uviedol všetky rozpory. Podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do ústavou chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity.
5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.12.2019. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného, a teda v zmysle Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019 takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. 6. V priebehu konania bol Mgr. Juraj Gallo odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 18.10.2014 a jeho náhradníkom sa stal Mgr. Milan Somík, so sídlom Exekútorského úradu v Martine, Československej armády 1. 7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 9. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa ods. 1, písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie vrátane uspokojenie práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. 10. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len exekútor), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 11. Podľa § 5 ods. 1 a 3 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 12. Podľa § 6 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
13. Podľa § 7 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 15. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 17. Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 18. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 ústavy. 19. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 20. Oprávnený vo svojich námietkach podal zároveň podnet, aby exekučný súd postupoval tak, že podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR z dôvodu ohrozenia vymáhateľnosti práva, vylúčenia súdnej ochrany veriteľov, retroaktivity právnej normy, selektívnosti exekučných konaní, ktorých sa týka právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z., porušenia práva na zákonného sudcu a obmedzenia práva veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez primeranej náhrady. 21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.) ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.) v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. 22. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy.
23. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu." 24. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov zákona č. 233/2019 Z. z. s ústavou (I. výrok). 25. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu, ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje či pre také ukončenie boli skutočne splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s ústavou alebo Listinou základných práv slobôd, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu, s výnimkou súdneho poplatku, a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. 26. Z obsahu podaných námietok tiež vyplýva, že oprávnený namieta zastavenie starej exekúcie z dôvodu dosiahnutého výťažku vo výške 15,- eur v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, preto podľa
názoru oprávneného nie je možné zastaviť predmetnú starú exekúciu, pričom je irelevantné, či tento výťažok bol pripísaný na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného. 27. Z vyjadrenia súdneho exekútora k podaným námietkam vyplýva, že prijatie výťažku priamo na účet oprávneného dňa 18.2.2019 mu bolo zo strany oprávneného oznámené, takéto plnenie však podľa jeho názoru, odvolávajúc sa na stanovisko MS SR zo dňa 20.12.2019, nemožno považovať za dosiahnutý výťažok. 28. Čo sa týka pojmu „výťažok exekúcie“, je možné prisvedčiť oprávnenému, že za vymožené plnenie v rámci exekúcie možno považovať tak úhradu vymáhaného nároku, resp. jeho časti na účet súdneho exekútora zo strany povinného, ako aj plnenie poskytnuté povinným priamo oprávnenému. Na druhej strane je potrebné uviesť, že ak oprávnený prijal od povinného, plnenie vo výške 15,- eur, mohol a mal túto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukázať. Len zo samotného oznámenia o prijatí úhrady vo výške 15,- eur nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že zo strany povinného došlo aj k reálnemu plneniu, ktoré by bolo možné považovať za dosiahnutý výťažok, v dôsledku ktorého sa stará exekúcia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK nezastavuje. 29. Oznámenie oprávneného o prijatí plnenia vo výške 15,- eur od povinného nemožno na účely zastavenia starej exekúcie považovať ani za návrh na zastavenie starej exekúcie, na základe čoho dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, ktorá podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení starej exekúcie. Aj v prípade, že by oprávnený takýto návrh na zastavenie exekúcie v časti podal, nespôsobilo by to predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Relatívna výnimka upravená v § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa netýka situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (vrátane súdneho exekútora), ale ani situácií, keď návrh na zastavenie podá oprávnený, pretože návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je jedným z ďalších dôvodov, na základe ktorých sa stará exekúcia zastavuje zo zákona - § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK. Je teda jednoznačne možné dospieť k záveru, že stará exekúcia by sa v dôsledku predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK nezastavila ex lege podľa § 2ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutím rozhodnej doby iba v prípade, ak by súd v čase, keď by sa mala zastaviť podľa ZoUNEK, rozhodoval o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku na návrh povinného. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že povinný podal ku dňu vzniku dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom by súd rozhodoval, preto v tomto prípade nie je daná ani výnimka zo zastavenia exekúcie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. 30. Postup, ktorý zvolil oprávnený v podobe oznámia plnenia v minimálnej výške 15,- eur, pričom takto postupoval hromadne vo viacerých exekúciách (v 1012 navzájom nesúvisiacich exekučných konaniach), v ktorých vystupuje na strane oprávneného, navyše v ten istý deň, je hrubým obchádzaním práva a celkom jednoznačne špekulatívnym prístupom k právnej úprave týkajúcej sa zastavenia starých exekúcií. Postup oprávneného nasvedčuje tomu, že jeho zámerom je obchádzať účel zákona č. 233/2019 Z. z., ktorým je zefektívnenie procesu zastavovania starých exekúcií, v ktorých bola zistená nemajetnosť povinných, resp. zamedziť aplikácii citovaného zákona na staré exekúcie. Uvedené platí zvlášť za situácie, keď oprávnený dosiahnutie výťažku, resp. zánik časti vymáhaného nároku žiadnym spôsobom nepreukázal. 31. Takéto konanie oprávneného tesne pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vykazuje známky nepoctivého správania, preto sa podľa názoru súdu v posudzovanom prípade jedná o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu (čl. 5 CSP). 32. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, za stavu keď výťažok 15,- eur od povinného nebol v predmetnom konaní nijako identifikovaný, nemožno považovať oznámenie oprávneného za dosiahnutý výťažok v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK a na základe toho konštatovať, že nastala absolútna výnimka zo zastavenia starých exekúcií. 33. Súdny exekútor preto postupoval správne a upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydal v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z., keďže tomu nebránila žiadna prekážka vyplývajúca z citovaného zákona, pričom upovedomenie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.
Oprávnený zároveň v tomto konaní nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená. 34. Súd preskúmal aj skutočnosť, či súdny exekútor zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie v rámci lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.1.2008, a teda vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, alebo sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Rozhodná doba uplynula dňa 21.1.2013, upovedomenie bolo vydané dňa 17.3.2020 a oprávnenému doručené dňa 24.3.2020, teda v zákonnej lehote 180 dní. Upovedomenie zároveň obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 ZoUNEK. 35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto námietky v súlade s § 7 ods. 3 ZoUNEK ako nedôvodné zamietol (II. výrok). Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.