Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Stará Ľubovňa 5Er/286/2004 8504112707 16. 10. 2024 Mgr. Jozef Knap ECLI:SK:OSSL:2024:8504112707.3
Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: AGRO TRADE & CONSULTING, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 209 449, právne zastúpeného: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o vymoženie 54,11 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd z a m i e t a. II. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.4.2020 z a m i e t a. III. Námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie v Upovedomení o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.4.2020 o d m i e t a. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2004 doručeného dňa 19.10.2004 súdnemu exekútorovi Jánovi Jurašovskému, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, začalo exekučné konanie proti povinnému. 2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 10.12.2004 poverenie pod číslom 5710 007693 *. 3. Súdny exekútor vydal dňa 28.4.2020 v zmysle § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona, a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie. 4. Dňa 6.5.2020 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky oprávneného zo dňa 2.5.2020 podané proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Oprávnený v námietkach uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z. z., pretože v exekučnom konaní je dôvodná pochybnosť o prístupe súdneho exekútora k výkonu exekúcie. Exekútor spôsoboval zbytočné prieťahy, nekonal efektívne ani hospodárne, pretože za celý čas nevykonal žiadny zo spôsobov na jej vykonanie, napr. predaj hnuteľných či nehnuteľných vecí. Len vykonávanie administratívnych úkonov nemožno považovať za riadny výkon exekúcie, pretože ju reálne nevykonával. Ďalším namietaným dôvodom bolo nezapísanie predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov. Taktiež podal súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle § 76 písm.
d) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR, a to o súlade ustanovení § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/2019 Z.z. s čl. 20, čl. 46 Ústavy SR a čl. 11 a 36 Listiny základných práv slobôd. Oprávnený v tejto súvislosti namietal najmä náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného, ohrozenú vymáhateľnosť práva či vylúčenú súdnu ochranu. 5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného nevyjadril. 6. V priebehu konania bol Mgr. Ján Jurašovský odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 1.7.2016 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Dušan Sopko, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17. 7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 9. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa ods. 1, písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie vrátane uspokojenie práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. 10. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len exekútor), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 11. Podľa § 5 ods. 1 a 3 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 12. Podľa § 6 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
13. Podľa § 7 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 15. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 17. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 ústavy. 18. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 19. Podľa § 211a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac a rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo. 20. Oprávnený vo svojich námietkach podal zároveň podnet, aby exekučný súd postupoval tak, že podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR z dôvodu ohrozenia vymáhateľnosti práva a vylúčenia súdnej ochrany domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov, v prípade, že táto náhrada je v rozpore so zákonom.
21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.) ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.) v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. 22. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy. 23. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu." 24. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov zákona č. 233/2019 Z. z.. s ústavou. 25. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu, ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje či pre také ukončenie boli skutočne splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s ústavou alebo Listinou základných práv slobôd, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je
v rozpore s ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu, s výnimkou súdneho poplatku, a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. 26. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. K uvedenému súd poznamenáva, že o porušení ústavných práv v pozícii oprávneného vydaním upovedomení o zastavení starej exekúcie a výziev na zaplatenie trov starej exekúcie už bolo Ústavným súdom SR rozhodnuté, a to uznesením sp. zn. II. ÚS 211/2020-18 zo dňa 12.05.2020. 27. Vo vzťahu k paušálnym trovám exekúcie súd uvádza, že tieto stanovuje ZoUNEK vo výške 35,- eur s tým, že ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa o DPH (§ 6 ods. 1 ZoUNEK). Paušálne trovy znáša oprávnený a ak si exekútor paušálne trovy uplatňuje, vyzve oprávneného na ich zaplatenie v upovedomení o zastavení starej exekúcie (§ 6 ods. 2 ZoUNEK). Ak paušálne trovy oprávnený v ustanovenej lehote nezaplatí, má exekútor možnosť si ich voči nemu vymáhať, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov predstavuje v tomto prípade špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov (§ 6 ods. 3 ZoUNEK). 28. Z dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK vyplýva, že tento zákon vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musia byť splnené podmienky podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, t. j. upovedomenie musí byť zaslané v lehotách podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK a exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy. 29. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. I. ÚS 220/2020-18, I. ÚS 221/2020-18, IV. ÚS 239/2020-19, III. ÚS 237/2020-18, II. ÚS 241/2020-18) konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Ústavný súd tiež vo svojich uzneseniach z predbežných prerokovaní zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch, či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške. 30. Skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií, nemá vplyv na zastavenie starej exekúcie zo zákona a nie je ani dôvodom na zrušenie upovedomenia. Konajúci súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nárok súdneho
exekútora na náhradu paušálnych trov neskúma, pretože proti paušálnym trovám námietky nie sú prípustné. 31. Ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny exekútor si nesplnil zákonnú povinnosť, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich údajov do CRE. Oprávnený mohol iniciovať disciplinárne stíhanie exekútora za nedodržanie zákonných postupov. Oprávnený svoje tvrdenie o údajnom porušení povinnosti zo strany súdneho exekútora uskutočniť zápis do CRE nijakým spôsobom nepreukázal a túto svoju dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na iných. Zákon č. 233/2019 Z. z. účinný od 1.1.2020 nemôže ukladať exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za prípadné nesplnenie si povinnosti ku dňu 30.06.2016, nakoľko tento výklad zákona zo strany oprávneného je nepochybne založený na princípe pravej retroaktivity, a z tohto dôvodu je potrebné ho odmietnuť. Citované ustanovenie jasne určuje požiadavku, že exekučná vec musí byť zapísaná v CRE. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani odkaz na § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo nasvedčuje tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do CRE upravuje § 211 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade nesplnenia povinnosti vykoná zápis komora. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že ZoUNEK je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane sa neuspokojuje skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s nesplnením povinnosti zapísania všetkých právoplatne neskončených exekúcií do centrálneho registra exekúcii v zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd uplatnené paušálne trovy za dôvodné, a preto súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie odmietol. 32. V súvislosti s oprávneným namietaným neefektívnym a nehospodárnym postupom súdneho exekútora súd uvádza, že nie je oprávnený riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, a teda samostatným orgánom verejnej moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, je oprávnený obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený neurobil. Oprávnený sa taktiež sám mohol informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. 33. Súd preskúmal aj skutočnosť, či súdny exekútor zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie v rámci lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 16.12.2004, a teda vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, alebo sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Rozhodná doba uplynula dňa 16.12.2009, upovedomenie bolo vydané dňa 28.4.2020 a oprávnenému doručené dňa 30.4.2020, teda v zákonnej lehote 180 dní. Upovedomenie zároveň obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 ZoUNEK. 34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto námietky v súlade s § 7 ods. 3 ZoUNEK ako nedôvodné zamietol. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZoUNEK neupravuje možnosť podať námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie, preto súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie námietok v zmysle § 7 ods. 3 ZOUNEK.
Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.