Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 5C/38/2025 7825202895 29. 05. 2026 JUDr. Filip Kunca ECLI:SK:OSRV:2026:7825202895.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Filipom Kuncom, v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX C., 2/ D. B., E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX C., obaja zastúpení: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, advokátska kancelária so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice proti žalovanému: G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. C. XXX/ X, H., XXX XX I., o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (v podiele 1/1) nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F. a to k : stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, stojacemu na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 68 m2. II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj „žalobcovia“) sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2025 domáhali voči žalovanému určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (v podiele 1/1) nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F. a to k : stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby : rodinný dom, popis stavby : dom, stojacemu na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 68 m2. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. 2. Na odôvodnenie žaloby žalobcovia v podstatnom uviedli, že niekedy v rokoch 2004 - 2005 sa v nadväznosti na pozitívne skúsenosti s obcou F. z minulosti rozhodli pre kúpu domu v tejto obci. O svojom rozhodnutí nadobudnúť v obci F. dom, resp. chatu, informovali aj známeho A. J. F., ktorý v danej lokalite už vlastnil dom a viackrát ho v minulosti navštívili. Vzhľadom na veľkosť obce mu bol známy stav aj ostatných domov v obci a vedel žalobcom poskytnúť informácie o možných predávajúcich a o jednotlivých nehnuteľnostiach. Žalobcovia boli na obhliadke viacerých domov a chát v danej lokalite, avšak tie sa nestretli s ich očakávaniami. Niekedy na začiatku roka 2005 žalobcov telefonicky kontaktoval A. J. F., ktorý ich informoval o tom, že žalovaný ponúka dom so súpisným číslom XX na predaj. A. J. F. poznal tento dom a žalobcom odporúčal jeho kúpu. Žalobcovia sa následne stretli so žalovaným, vtedajším vlastníkom domu, vykonali obhliadku domu a dohodli sa so žalovaným na kúpnej cene za dom spolu s priľahlými pozemkami vo výške 950.000,- Sk. Následne žalobcovia ako kupujúci uzatvorili so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu zo dňa 23.2.2005 aj v písomnej forme (ďalej aj „kúpna zmluva“). Kúpnu zmluvu, rovnako ako návrh na vklad pripravil žalovaný, pričom žalovaný
bol aj navrhovateľom v konaní pred príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Predmetom kúpnej zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcov, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F., a to k parcele registra „K.“ KN: parcelné číslo XXXX/X, o výmere 68 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 54 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 155 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo: XXXX/X, o výmere 33 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 620 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast (ďalej aj „pozemky“). Žalobcovia poukázali na článok V. bodu 2. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej platí, že: „Na základe tejto zmluvy možno zapísať vklad do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F. v časti B listov takto: Meno: A. A. B., r. č.: XXXXXX/XXXX, Meno: D. B., E. F. r. č.: XXXXXX/ XXXX v podiele 1/1 Ďalšie časti listu vlastníctva ostávajú bez zmeny.“ Súčasťou listu vlastníctva č. XX, evidovaného Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F. je aj nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XX, druh stavby : rodinný dom, popis stavby: dom, postavený na pozemku parcela registra „K.“ KN, parcelné číslo XXXX/X o výmere 68 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „dom“) (pozemky a dom spolu aj ako „nehnuteľnosti“). V zmysle znaleckého posudku č. 86/2003 o cene nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XX v k. ú. F. dňa 2.4.2003 boli nehnuteľnosti (pozemky a dom) spolu ocenené vo výške 690.000,- Sk. Z toho cena pozemkov bola 44.640,- Sk a cena domu bola 640.898,27 Sk. Žalobcovia sa so žalovaným pri vzájomných rokovaniach dohodli na cene 950.000,- Sk za nehnuteľnosti spolu. Táto suma bola následne vpísaná do kúpnej zmluvy, kde sa žalobcovia písomne zaviazali zaplatiť kúpnu cenu vo výške 950.000,- Sk, a to bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalobcovia dohodnutú kúpnu cenu vo výške 950.000,- Sk zaplatili v celosti, bezhotovostným prevodom dňa 23.2.2005 v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli na vysťahovaní nehnuteľností, vrátane domu, do 28.2.2005. Žalovaný splnil svoj záväzok a nehnuteľnosti, vrátane domu, v danej lehote vysťahoval a dobrovoľne sám odovzdal žalobcom kľúče od domu. Vlastníčke susednej nehnuteľnosti L. M. žalovaný predstavil žalobcov ako nových vlastníkov nehnuteľností. Žalobcovia vôbec nepochybovali o tom, že nadobudli vlastnícke právo k domu i pozemkom. Okrem uvedeného, žalovaný dňa 23.2.2005 vykonal odhlásenie odberného miesta elektrickej energie pod svojím menom, pričom došlo k prepisu odberného miesta na žalobcu v 1. rade. Rovnako žalobca v 1. rade uzatvoril Zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z. z., pričom odberným miestom bol dom na adrese F. XX. Žalovaný sa následne dňa 4.10.2006 odhlásil z trvalého pobytu na adrese F. XX, t. j. z adresy domu, a po dobu viac ako 20 rokov sa o nehnuteľnosti vrátane domu nijako nezaujímal, žalobcov nekontaktoval a nežiadal žiadnu náhradu za užívanie domu. 3. Žalobcovia v presvedčení, že nadobudli vlastnícke právo nielen k pozemkom, ale aj k domu, podali v súlade so zákonom o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady daňové priznanie, v ktorom sú identifikovaní ako vlastníci domu a pozemkov a po dobu 20 rokov, t. j. od roku 2006 do roku 2025, za dom a pozemky platia miestne dane. Rovnako žalobcovia v domnienke nadobudnutia vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam vrátane domu tieto revitalizovali, rekonštruovali a významne zhodnotili. Za viac ako 20 rokov zveľaďovali interiér aj exteriér domu a priľahlých pozemkov, pričom do ich údržby investovali značný finančný, časový aj pracovný vklad. Žalobcovia v dobrej viere, že nadobudli vlastnícke právo k domu, tento dňa 22.3.2005 poistili, pričom po celú dobu platili poistné v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou. Napriek skutočnosti, že dom nebol ako predmet kúpy definovaný v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, žalobcovia po dobu viac ako 20 rokov v domnienke, že nadobudli vlastnícke právo k domu, tento užívali, udržiavali, zveľaďovali, rekonštruovali, poistili a v neposlednom rade platili zaň dane a poplatky. Držba domu žalobcov tak po viac ako dvadsať rokov nebola žalovaným nijako rušená. 4. Žalobcovia mali za to, že nespornou vôľou zmluvných strán kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcov nielen k pozemkom, ale predovšetkým k domu, ktorý je doposiaľ evidovaný na LV č. XX, k. ú. F.. V nadväznosti na ich dobromyseľnú držbu spôsobilého predmetu vydržania, ktorá trvala po dobu viac ako 20 rokov, žalobcovia majú za to, že nadobudli vlastnícke právo k domu, a to na základe vydržania. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenými držiteľmi sa žalobcovia stali najneskôr 28.2.2005, keď žalovaný po uzatvorení kúpnej zmluvy, zaplatení kúpnej ceny, vyprataní nehnuteľností a odovzdaní kľúčov od domu žalobcom, lehota 10 rokov uplynula dňa 28.2.2015. Žalobcovia poukázali tiež na to, že dobromyseľnými držiteľmi domu so súpisným číslom XX boli až do
26.9.2025, kedy sa od susedy p. L. M. dozvedeli, že žalovaný je stále evidovaný ako vlastník domu v katastri nehnuteľností. 5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcov nerozporoval a v konaní ostal pasívny. 6. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 29.5.2026 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa napriek predvolaniu nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav veci : 7. Z listu vlastníctva č. XX pre okres E., obec F., katastrálne územie F. súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti – stavby so súpisným číslom XX, na pozemku parcelné číslo XXXX/ X, druh stavby – rodinný dom. 8. Z písomného vyhlásenia A. J. F. (č.l. 10), majiteľa chalupy v F., č. domu XX vyplýva, že sa so žalobcami dlhodobo pozná a žalobcovia mu v minulosti opakovane pomáhali pri prácach na jeho chate. Zároveň uviedol, že žalobcom sa obec F. páčila a mali záujem nadobudnúť v nej vlastnú chatu. Ďalej vyhlásil, že v roku 2005 sa od miestnej predavačky dozvedel o predaji chaty v obci F., pričom o tejto skutočnosti informoval žalobcov. Následne sa žalobcovia stretli so žalovaným a dohodli sa na kúpe predmetnej nehnuteľnosti. Z vyhlásenia tiež vyplýva, že žalobcovia chatu (dom) po jej nadobudnutí pravidelne užívali a užívajú ju aj v súčasnosti, pričom na nej vykonali viaceré rekonštrukčné a udržiavacie práce. 9. Podľa predloženého znaleckého posudku č. 86/2003 o cene nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XX v k. ú. F. dňa 2.4.2003 (č.l. 15) boli nehnuteľnosti (pozemky a dom) spolu ocenené vo výške 690.000,- Sk. Z toho cena pozemkov bola 44.640,- Sk a cena domu bola 640.898,27 Sk. 10. Z obsahu kúpnej zmluvy (č.l. 11) vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili túto zmluvu dňa 23.2.2005, predmetom ktorej bol odplatný (dohodnutá cena 950 000, - Sk) prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcov, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F., a to k parcele registra „C“ KN : parcelné číslo XXXX/X, o výmere 68 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 54 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 155 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo: XXXX/X, o výmere 33 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 620 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast. V zmysle článku V. bodu 2. kúpnej zmluvy platí, že: „Na základe tejto zmluvy možno zapísať vklad do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F. v časti B listov takto: Meno: A. A. B., r. č.: XXXXXX/XXXX, Meno: D. B., E. F. r. č.: XXXXXX/XXXX v podiele 1/1 Ďalšie časti listu vlastníctva ostávajú bez zmeny.“ 11. Z Potvrdenia o úhrade kúpnej ceny (č.l. 27) súd zistil, že dňa 23.2.2005 bol banke F. F., N. doručený príkaz žalobcu v 1. rade na úhradu 950 000, - Sk v prospech žalovaného. 12. Z listiny označenej ako Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra (č.l. 14) súd zistil, že žalovaný podal tento návrh na príslušný katastrálny úrad (v tom čase Katastrálny úrad v Košiciach, pozn.), pričom išlo o nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F., a to k parcele registra „C“ KN : parcelné číslo XXXX/X, o výmere 68 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 54 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 155 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo: XXXX/X, o výmere 33 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 620 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast. 13. Z písomného vyhlásenia L. M. (č.l. 28) súd zistil, že táto sa starala o chalupu žalovaného ešte v období, keď ju žalovaný užíval. Vo svojom vyhlásení uviedla, že ju žalovaný po predaji nehnuteľnosti navštívil, oznámil jej, že chalupu predal, a zároveň jej predstavil žalobcov ako nových vlastníkov. Žalovaný žalobcom tiež oznámil, že pani M. disponuje kľúčmi od chalupy, pričom žalobcovia súhlasili s tým, aby ich mala aj naďalej. Ďalej uviedla, že žalovaný sa z chalupy odsťahoval a pri rozlúčke jej povedal, že nevie, kedy sa do obce opäť vráti. Podľa jej vyhlásenia ju žalovaný v lete roku 2025 opätovne
navštívil a zaujímal sa o to, či žalobcovia chalupu naďalej využívajú. Keď mu potvrdila, že žalobcovia chatu pravidelne navštevujú, žalovaný uviedol, že sa môže vrátiť, pretože chalupa je stále jeho. Na základe tohto vyjadrenia pani M. upozornila žalobcov, aby si preverili list vlastníctva, pričom ostali nemilo prekvapení. Žalobcovia následne zistili, že predmetná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností naďalej evidovaná vo vlastníctve žalovaného. 14. Z listín Žiadosti o ukončenie odberu a Oznámenia o pripojení k odberu (č.l. 29) okrem iného vyplýva, že dňa 23.2.2005 došlo k ukončeniu odberu z adresy odberného miesta F. XX z dôvodu zmeny odberateľa, t.j. zmena odberateľa žalovaného na nového odberateľa žalobcu v 1. rade. 15. Zmluvou o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 8.4.2005 (č.l. 30) sa žalobca v 1. rade zaviazal spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. uhrádzať dohodnuté ceny za vodné a stočné v odbernom mieste Stratená 59. 16. Z Potvrdenia o poistení obytných budov obývaných prechodne (poistka) (č.l. 37) súd zistil, že rekreačný dom na adrese F. XX bol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu žalobkyňou v 2. rade so začiatkom poistenia 22.3.2005 na dobu neurčitú. 17. Z Potvrdenia o odhlásení trvalého pobytu (č.l. 31) súd zistil, že žalovaný sa dňa 4.10.2006 odhlásil z trvalého pobytu na adrese F. XX. 18. Písomným vyhlásením G. N., starosta obce F. v roku 2005 (č.l. 32), potvrdil, že žalovaný predal v roku 2005 chalupu, pričom žalobcovia v tom čase prišli na obecný úrad so žiadosťou o povolenie drobnej stavby na dreváreň. Potvrdil tiež, že v roku 2006 žalobcovia podali daňové priznanie k nehnuteľnostiam - k predmetným pozemkom a stavbe domu. 19. Z Potvrdenia o zaplatení dane vydané obcou F. (č.l. 33) súd zistil, že u žalobcov neeviduje za obdobie od 2006-2025 pohľadávku na daniach z nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľností bola pravidelne a riadne uhradená za dom – chatu, ktorá je postavená na pozemku parc. č. KN C XXXX/X a za pozemky s parc. č. KN C – XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX N. XXXX/XX. 20. Z listín - Oznámenia obecného úradu F. k stavbe „Dreváreň“ (č.l. 34), Oznámenia obecného úradu F. k výmene strešnej krytiny (č.l. 35) a Ohlásenia drobnej stavby – prístrešok (č.l. 36) vyplýva, že obec F. nemala námietky k tomu, aby žalobcovia uskutočnili výstavbu drevárne, vydláždenie dvoru, výstavbu prístrešku na auto, či nové oplotenie pozemkov. Žalobcovia v dôsledku toho, že obec nemala Námietky, resp. na základe ohlásenia drobnej stavby, kompletne zrekonštruovali dom, na ktorom okrem iného došlo k výmene strešnej krytiny, výmene okien na prízemí, výmene podláh, zatepleniu zadnej steny, kompletnej rekonštrukcii kúpeľne, výstavbe nového kachľového krbu, oprave krbu, výmene keramickej dlažby, výmene akumulačnej pece, a rôznych ďalších údržbových prác. 21. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 22. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 23. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 24. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 26. Z citovaného ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za držiteľa sa považuje osoba fyzická alebo právnická, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Tá istá vec môže byť súčasne v držbe aj viacerých osôb. Zákon výslovne upravuje oprávnenú držbu (§ 130) i držbu neoprávnenú (§ 131). Predmetom držby môže byť každá vec v právnom zmysle, a to tak hnuteľná, ako aj nehnuteľná. 27. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva, späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, nevylučuje sa ani spoločná držba veci, napríklad aj manželmi, ak sú splnené potrebné predpoklady oprávnenej držby; b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, to znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila; c) dobrá viera, že mu vec, alebo vykonávanie práva, patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu, rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patrí. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Strata dobrej viery držiteľa veci, alebo vykonávateľa práva, nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. 28. V zmysle citovaného ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U nehnuteľností je táto doba desaťročná. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržitelom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. 29. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci, musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Postačuje, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je. Postačuje teda aj domnelý právny titul. Dobrá viera znamená, že nadobúdateľ je presvedčený, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Preto pri skúmaní, či existuje dobrá viera držiteľa, je potrebné zohľadniť jednotlivé právne aj skutkové okolnosti spojené s prevodom nehnuteľnosti, ktoré sa viažu k nadobúdaciemu titulu. Je pri tom potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné vzhľadom na okolnosti a povahu veci po každom vyžadovať, nemal dôvodné pochybnosti v priebehu vydržacej dobe o tom, že mu vec alebo právo patrí. 30. O dobromyseľnosti je možné hovoriť aj vtedy, ak držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí, pričom ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je taký omyl, ku ktorému došlo napriek skutočnosti, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od každého očakávať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Je dôležité, aby sa dobrá viera vzťahovala na všetky právne skutočnosti majúce za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Zároveň musí byť dobrá viera podložená konkrétnymi okolnosťami z ktorých je možné vyvodiť, že jeho presvedčenie je opodstatnené.
31. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15/2024 ). 32. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018 ). 33. Súd, vychádzajúc z vyššie uvedených záväzných právnych stanovísk najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), aplikovateľnej právnej úpravy a skutkových zistení v konaní, dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov. 34. Žalobcovia sa určovacou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F. a to k stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby : rodinný dom, popis stavby : dom, stojacemu na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 68 m2 (ďalej aj ako „dom“) titulom vydržania. Predpokladom úspešnosti takejto určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP. 35. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník predmetného domu na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F.. Žalovanému teda svedčí pasívna vecná legitimácia. 36. V konaní nebolo sporné, a písomným vyhlásením L. M. bolo potvrdené, že žalovaný ako osoba zapísaná ako vlastník domu, navštívil v roku 2025 obec F., kde zisťoval stav domu a priľahlých pozemkov. Práve v tomto okamihu, t.j. 26.9.2025 mali žalobcovia zistiť, že napriek kúpe z roku 2005 nie sú ako vlastníci domu evidovaní v katastri nehnuteľností. Žalobcovia preto majú naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k predmetnému domu, vzhľadom na súčasný stav zápisu vlastníckeho práva žalovaného, ktorý nie je zhodný so skutočným stavom. Právne postavenie žalobcov, ako bezpodielových spoluvlastníkov k tomuto domu je bez súdneho určenia, že títo sú výlučnými vlastníkmi domu, neisté. Naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. 37. V nadväznosti vyššie uvedené súd ďalej konštatuje, že predmetný dom ako nehnuteľnosť je nesporne spôsobilým predmetom vydržania. 38. Žalobcovia taktiež náležite preukázali oprávnenosť držby k predmetnému domu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 23.2.2005 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky na LV č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym
odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F., a to k parcele registra „C“ KN: parcelné číslo XXXX/X, o výmere 68 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 54 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 155 m2, druh pozemku: Záhrada, parcelné číslo: XXXX/X, o výmere 33 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 620 m2, druh pozemku: Záhrada, - parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast. Skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy nebol aj samotný dom nie je sama o sebe rozhodujúca, pretože pri vydržaní nebude potrebné preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Do držby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ale získaním skutočnej moci nad vecou. Na okolnosti týkajúce sa nadobúdacieho titulu, ktorým môže byť aj domnelá kúpna zmluva, má súd prihliadnuť ako na jednu z mnohých okolností pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania. Výklad § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka vylučujúci dobromyseľnosť držiteľov len preto, že by nepreukázali nadobúdací titul, predmetom ktorého by bol sporný dom, popiera zmysel vydržania, ktorým je nadobudnutie vlastníctva inak ako na základe bezvadného nadobúdacieho titulu (m. m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 438/2024 zo dňa 21.11.2024). 39. Pri hodnotení oprávnenosti držby súd prihliadol okrem samotnej kúpnej zmluvy aj na to, že žalobcovia rokovali so žalovaným o kúpe domu a k nemu priľahlých pozemkov, pričom pred uzatvorením kúpnej zmluvy vykonali aj obhliadku domu so súpisným číslom 59. Súd zohľadnil aj výšku kúpnej ceny, ktorú žalobcovia za prevádzané nehnuteľnosti žalovanému uhradili na jeho účet v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia zaplatili kúpnu cenu vo výške 950 000,- Sk, pričom boli v dobrej viere, že nadobúdajú celú nehnuteľnosť, vrátane domu. Tento záver korešponduje aj s predloženým znaleckým posudkom, podľa ktorého bola ku dňu 2.4.2003 všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 690 000 Sk, z čoho hodnota pozemkov predstavovala 44 640,- Sk a hodnota rodinného domu 640 898,27 Sk. Skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena výrazne prevyšovala hodnotu samotných pozemkov a zodpovedala hodnote nehnuteľnosti ako celku vrátane stavby, predstavuje významnú okolnosť nasvedčujúcu tomu, že vôľou žalobcov bolo nadobudnúť nielen pozemky, ale aj rodinný dom, a teda ich presvedčenie o rozsahu nadobúdaného vlastníckeho práva bolo objektívne odôvodnené. Žalovaný, ako predávajúci, po uzatvorení kúpnej zmluvy a prijatí kúpnej ceny vypratal nehnuteľnosti, vrátane domu a sám dobrovoľne odovzdal kľúče od domu žalobcom. 40. Existenciu dobromyseľnej a oprávnenej držby žalobcov potvrdzuje aj následné správanie žalobcov vo vzťahu k predmetnému domu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia nehnuteľnosť poistili, realizovali na nej viaceré stavebné a rekonštrukčné úpravy a riadne za ňu plnili daňové povinnosti. Súčasne bolo preukázané, že žalovaný sa z domu odsťahoval a počas nasledujúcich rokov výkon držby zo strany žalobcov nijakým spôsobom nespochybňoval, ani nerušil. Uvedené okolnosti vo svojom súhrne svedčia o tom, že žalobcovia vykonávali všetky oprávnenia, ktoré sú obvykle spojené s výkonom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom predmetný dom mali fakticky vo svojej moci a nakladali s ním ako s vlastným. Ich vôľa držať nehnuteľnosť pre seba ako vlastníci tak bola navonok jednoznačne a dlhodobo prejavovaná. Navyše tieto skutočnosti žalovaný v priebehu konania ani nenamietal, či iným, právne relevantným spôsobom nespochybnil, preto ich mal súd za nesporné. Zohľadňujúc uvedené súd konštatuje, že žalobcom svedčí aktívna vecná legitimácia. 41. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia preukázali aj existenciu nepretržitej, pokojnej a oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej vydržacej doby, ktorá pri nehnuteľnostiach predstavuje desať rokov. Pri posudzovaní splnenia podmienky nepretržitej držby súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný počas viac ako dvadsiatich rokov výkon držby zo strany žalobcov nijakým spôsobom nespochybňoval, neuplatňoval voči nim vlastnícke, ani iné práva k predmetným nehnuteľnostiam a nepodnikol žiadne kroky smerujúce k obnove svojej faktickej moci nad týmito nehnuteľnosťami. V konaní pritom nebolo zistené, že by si k predmetným nehnuteľnostiam uplatňovala práva akákoľvek iná (tretia) osoba. Súd sa stotožnil s nesporným tvrdením žalobcov, že sa stali oprávnenými držiteľmi najneskôr dňa 28.2.2005, keď po uzatvorení kúpnej zmluvy, úhrade dohodnutej kúpnej ceny, vyprataní nehnuteľností žalovaným a odovzdaní kľúčov od rodinného domu prevzali nehnuteľnosti do svojej faktickej moci. Desaťročná vydržacia doba preto v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 28.2.2015.
42. Súd v závere konštatuje, že žalobcovia vo vzťahu k predmetnému domu splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania, preto ich žaloba bola dôvodná v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd v I. výroku rozsudku určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (v podiele 1/1) nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, okres: E., obec: F., katastrálne územie: F. a to k stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby : rodinný dom, popis stavby : dom, stojacemu na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 68 m2. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 46. Pokiaľ sa týkalo náhrady trov konania, súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd im v II. výroku tohto rozsudku priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 47. Pre úplnosť súd uvádza, že u žalovaného neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by v konaní úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).