Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19Csp/36/2025 8725203674 24. 04. 2026 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2026:8725203674.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 19Csp/36/2025
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, so sídlom AK Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium Legal s. r. o., AK so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku IV. Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné), v odseku Spoločné prehlásenie k zvolenému súboru poistenia, v časti, v znení: „ V prípade zvolenia si jedného zo súboru poistenia svojím podpisom Zmluvy zároveň potvrdzujem, ............ že som sa oboznámil a súhlasím s RZoP a s aktuálnymi VPP, ktorými sa toto poistenie riadi a ktoré mi boli pred podpisom tejto Zmluvy poskytnuté a odovzdané.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ia. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v časti v znení: „ Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIa. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.1 v znení: „ Zmluvná pokuta: Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.4 v znení: „ V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. V. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 14. Doručovanie, bod 14.2 v časti, v znení: „ Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Va. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VI. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015, v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 15. Záverečné ustanovenia, bod 15.4, v znení: „ Klient sa podpísaním Zmluvy zaväzuje bezodkladne informovať Spoločnosť o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnom postavení Klienta, najmä zmeny priezviska, obchodného mena, adresy miesta trvalého pobytu, sídla, kontaktných telefónnych čísel, oprávnenia konať, pričom najneskôr zároveň s oznámením takýchto zmien predložia Spoločnosti aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny. Za aktualizáciu údajov uvedených vyššie zodpovedá výlučne Klient a Povinný a pre Spoločnosť sú záväzné údaje Klienta alebo Povinného oznámené Spoločnosti ako posledné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIa. V tejto časti konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 6530504278 zo dňa 20.3.2015 v článku IV. - Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné), v odseku Spoločné prehlásenie k zvolenému súboru poistenia, v časti, v znení: „ V prípade zvolenia si jedného zo súboru poistenia svojím podpisom Zmluvy zároveň potvrdzujem, ............ že som sa oboznámil a súhlasím s RZoP a s aktuálnymi VPP, ktorými sa toto poistenie riadi a ktoré mi boli pred podpisom tejto Zmluvy poskytnuté a odovzdané.“, v čl. VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v časti v znení: „ Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho
rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ , v čl. IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.1 v znení: „ Zmluvná pokuta: Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ , v čl. IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.4 v znení: „ V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.“, v čl. IX. Zmluvné podmienky, časti 14. Doručovanie, bod 14.2 v časti, v znení: „ Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ a v čl. IX. Zmluvné podmienky, časti 15. Záverečné ustanovenia, bod 15.4, v znení: „ Klient sa podpísaním Zmluvy zaväzuje bezodkladne informovať Spoločnosť o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnom postavení Klienta, najmä zmeny priezviska, obchodného mena, adresy miesta trvalého pobytu, sídla, kontaktných telefónnych čísel, oprávnenia konať, pričom najneskôr zároveň s oznámením takýchto zmien predložia Spoločnosti aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny. Za aktualizáciu údajov uvedených vyššie zodpovedá výlučne Klient a Povinný a pre Spoločnosť sú záväzné údaje Klienta alebo Povinného oznámené Spoločnosti ako posledné.“ V žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 20.3.2015 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6530504278, zo (ďalej aj „Zmluva“). Zmluva má tzv. formulárový charakter. Zmluvná voľnosť žalobkyne bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so Zmluvou boli diktátom dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa, žalobkyne, ovplyvniť ich obsah. Uviedla, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli ako neprijateľné judikované. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku IV. Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné), v odseku Spoločné prehlásenie k zvolenému súboru poistenia, v časti, v znení: „ V prípade zvolenia si jedného zo súboru poistenia svojím podpisom Zmluvy zároveň potvrdzujem, ............ že som sa oboznámil a súhlasím s RZoP a s aktuálnymi VPP, ktorými sa toto poistenie riadi a ktoré mi boli pred podpisom tejto Zmluvy poskytnuté a odovzdané.“ rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 34Csp/44/2024, z 24.10.2024 a táto zmluvná podmienka bola taktiež vyhlásená za neprijateľnú právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/99/2023 zo dňa 19. decembra 2023, Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/21/2022 zo dňa 11. mája 2022 a Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/29/2021 zo dňa 19. júla 2022. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v časti v znení: „ Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ bolo rozhodnuté napr. rozsudkami Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022, ktoré potvrdzovali rozsudky súdov prvej inštancie. Poukázala aj na rozsudky prvoinštančných súdov, a to Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023; sp. zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.1 v znení: „Zmluvná pokuta: Spoločnosť
je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ rozhodol napr. Okresný súd Prešov, sp. zn. 11Csp 74/2024, zo dňa 4.10.2024, a to priamo vo vzťahu k žalovanej, tiež podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté rozsudkami Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/29/2021, z 18.7.2023, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13CoCsp/44/2023, z 30.1.2024; rozsudkami Okresného súdu Prešov: sp. zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024; sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024; sp. zn. 19Csp/35/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/16/2022, z 7.6.2022; sp. zn. 29Csp/137/2018, z 1.4.2019 a rozsudkom sp. zn. 32Csp/217/2017, z 14.12.2018. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky rozhodol priamo aj Krajský súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 18Co/107/2017, z 9.5.2018. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku IX. Zmluvných podmienok, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.4 v znení: „ V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.“ rozhodol priamo vo vzťahu k žalovanej Krajský súd v Prešove, sp. zn. 3CoCsp/40/2024, z 6.5.2025. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 14. Doručovanie, bod 14.2 v časti, v znení: „ Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“, žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NBS číslo: NBS1-000-024-396, zo dňa 27.11.2018 a poukázala na jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 15. Záverečné ustanovenia, bod 15.4, v znení: „ Klient sa podpísaním Zmluvy zaväzuje bezodkladne informovať Spoločnosť o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnom postavení Klienta, najmä zmeny priezviska, obchodného mena, adresy miesta trvalého pobytu, sídla, kontaktných telefónnych čísel, oprávnenia konať, pričom najneskôr zároveň s oznámením takýchto zmien predložia Spoločnosti aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny. Za aktualizáciu údajov uvedených vyššie zodpovedá výlučne Klient a Povinný a pre Spoločnosť sú záväzné údaje Klienta alebo Povinného oznámené Spoločnosti ako posledné.“ rozhodol aj Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6CoCsp/16/2024. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle úniového práva je určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko Zmluvu uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom, Consumer Finance Holding, a.s., žalovaný predmetnú Zmluvu nepripravoval a zmluvné podmienky do Zmluvy nezakomponoval. Právnym nástupcom pôvodného veriteľa je aktuálne už spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená v roku 2019. Vo vzťahu k podmienke vyjadrenej v bode 12.1 Zmluvy v znení: „ Zmluvná pokuta: Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“, žalovaný uviedol, že posúdenie sankcií v prípade spotrebiteľských sporov je nevyhnutné vykonať s ohľadom na ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré upravuje výšku sankcií v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „Nariadenie“). Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd Prešov v konaní sp. zn. 1CoCsp/25/2022, kde Krajský súd Prešov uviedol: „42. V tejto súvislosti je predovšetkým žiadúce zistenie, či dohodnutá výška zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania presahuje maximálnu hodnotu stanovenú ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.“ Obdobne tento fakt potvrdzuje aj Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/70/2019, zo dňa 14.11.2019: „67. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch nie je samo o sebe neprípustné, neprípustné je iba v prípade, ak dojednaná sankcia za nesplnenie záväzku spotrebiteľa je neprimerane vysoká a zároveň keďže odvolací súd zistil, že dojednaná sankcia medzi žalobcom a žalovaným je v súlade s ust. § 3a)
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., takže ju nevyhodnotil ako neprimerane vysokú a jej výšku posúdil ako primeranú a súladnú so zákonom, dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď v uplatnenom rozsahu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 114,48 Eur nárok žalobcu zamietol.“ Žalovaný uviedol, že takáto prax je súladná aj s praxou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý uviedol opakovane, že pri posudzovaní, či zmluvná podmienka „spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ku škode spotrebiteľa“, musia vnútroštátne súdy v prvom rade porovnať príslušnú zmluvnú podmienku so všetkými predpismi vnútroštátneho práva, ktoré by platili, ak by neplatila daná zmluvná podmienka. Poukázal napríklad na bod 68 Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-415/11 Aziz: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve.“ S poukazom na §3a bod 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalovaný uviedol, že sankcie v prejednávanom prípade mohli dosiahnuť úhrnnú sumu 3000,- € a po dosiahnutí tejto sumy mohli byť ukladané ďalšie sankcie v sumách neprevyšujúcich úroky z omeškania podľa Nariadenia. Zmluvná pokuta vo výške 10% z omeškanej splátky tieto ustanovenia nie len plne rešpektuje, ale je stanovená jasne, zrozumiteľne a výrazne v prospech spotrebiteľa, resp. pod limity Nariadenia, nakoľko 10% z nezaplatenej splátky predstavuje sumu cca 9,036 €. Aj v prípade neuhradenia všetkých 60-tich splátok by mohla byť žalobcovi uložená Zmluvná pokuta maximálne vo výške 542,16 €, čo predstavuje iba 18% základného zákonného limitu pre sankcie. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/51/2024, zo dňa 30.07.2025: „27. Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky (v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru), ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem.“ Pokiaľ ide o spornú podmienku v bode 12.4 Zmluvy v znení: „V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.“ žalovaný uviedol, že ani táto nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že vyplýva z v čase uzatvorenia Zmluvy platnej právnej úpravy. Zároveň v porovnaní s touto úpravou je výrazne v prospech spotrebiteľa. Poukázal na ustanovenie §9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“): „Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.“ Žalovaný uviedol, že v prejednávanej zmluvnej podmienke veriteľ svoje zákonné oprávnenie požadovať od spotrebiteľa 100% nákladov obmedzil nad rámec tejto hodnoty ešte ďalším súbežným limitom, ktorým je hodnota 14% vymoženej sumy s DPH. Skutočné náklady sú tak limitované dvomi hranicami a nikdy nemôžu prekročiť jednak výšku samotných skutočných nákladov a zároveň ani hodnotu 14% vymoženej sumy s DPH. Pri zmluvnej podmienke v bode 15.4 Zmluvy, v znení: „ Klient sa podpísaním Zmluvy zaväzuje bezodkladne informovať Spoločnosť o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnom postavení Klienta, najmä zmeny priezviska, obchodného mena, adresy miesta trvalého pobytu, sídla, kontaktných telefónnych čísel, oprávnenia konať pričom najneskôr zároveň s oznámením takýchto zmien predložia Spoločnosti aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny. Za aktualizáciu údajov uvedených vyššie zodpovedá výlučne Klient a Povinný a pre Spoločnosť sú záväzné údaje Klienta alebo Povinného oznámené Spoločnosti ako posledné.“ žalovaný uviedol, že ide o štandardnú a legitímnu povinnosť, ktorá slúži na zabezpečenie riadneho výkonu zmluvy, najmä komunikácie medzi účastníkmi, doručovania písomností a identifikácie účastníka. Bez aktuálnych údajov nie je poskytovateľ služby schopný plniť svoje zákonné a zmluvné povinnosti (napr. doručovať upomienky či rozhodnutia), čo môže spôsobiť škodu obom stranám. Z povahy veci nejde o žiadnu neprimeranú či nadmernú povinnosť. Spotrebiteľ iba oznamuje zmeny, ktoré nastali v jeho vlastnom právnom postavení, a predkladá doklad, ktorý už bežne získava v súvislosti so zmenou (napr. nový občiansky preukaz). Ustanovenie tak neukladá žiadnu dodatočnú finančnú alebo administratívnu záťaž, ktorá by prekračovala bežný rámec zmluvných vzťahov. Klauzula je tiež jasná, určitá a zrozumiteľná. Spotrebiteľ vie, akú povinnosť má a v akom rozsahu. Neobsahuje žiadnu sankciu, ktorá by bola automatická, neprimeraná alebo odporujúca zásade rovnosti strán, a preto nemôže viesť k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
účastníkov. Napokon, požiadavka, že pre spoločnosť sú záväzné posledné oznámené údaje, je len logickým dôsledkom evidenčného charakteru týchto údajov a zabezpečuje právnu istotu pri doručovaní a komunikácii. Z uvedených dôvodov predmetné ustanovenie predstavuje bežnú organizačnú a komunikačnú povinnosť, ktorá je primeraná, nevyhnutná a nesmeruje k poškodeniu spotrebiteľa, a preto nenapĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 OZ. Pri podmienke v bode 14.2 Zmluvy v časti, v znení: „Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ žalovaný uviedol, že spotrebiteľ je povinný oznámiť dodávateľovi svoju správnu adresu. Dodávateľ doručuje len na túto poslednú známu adresu, ktorú spotrebiteľ označil ako správnu. Fikcia doručenia teda nastáva len v situácii, keď si spotrebiteľ zásielku z vlastnej vôle neprevezme, odmietne prevziať alebo neoznámi zmenu adresy. Fikcia doručenia je tak plne závislá na konaní spotrebiteľa, je formulovaná jasne, predvídateľne a zodpovedá bežnej praxi. Žalovaný tiež napadol spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné považovať ustanovenie § 53 ods.5 OZ – Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Uviedol, že v prípade, ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009 „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“ Na podporu tvrdenia, že určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepredstavuje samostatný predmet konania poukázal žalovaný na Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 04.10.2022, Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/26/2023- 258, zo dňa 6.3.2024, Uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 18Csp/85/2023-110, zo dňa 26.04.2024, Uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 29Csp/105/2023-123, zo dňa 15.10.2024, Uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/83/2023-177, zo dňa 22.10.2024, z ktorých relevantné pasáže citoval. 3. V replike žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedla, že Zmluvu uzatvárala s pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.5.2015. Dňa 1.1.2018 došlo k rozdeleniu spoločnosti CFH, a.s. a zlúčeniu so žalovaným. Žalovaný tak prevzal všetky platné práva a povinnosti spoločnosti CFH. Skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu žalovaný nekoncipoval, vzhľadom na merito sporu ho neliberuje a nezbavuje zodpovednosti za porušenie spotrebiteľského práva. Poukázala na príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v kontexte s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v kontexte s procesnou prípustnosťou žaloby na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu tak, ako to uviedla aj v žalobe. Žalobkyňa zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe a dôvodoch tam uvedených. Uviedla, že žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno znáša žalovaná, a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Pokiaľ ide o odmenu za úkony právnej služby uviedla, že rozhodnutia Okresného súdu Prešov o trovách konania sú v rozpore s judikatúrou súdov - rozhodnutiami najvyššieho súdu ako aj krajských súdov, ako napr. v rozpore s aktuálnym rozhodnutím Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/43/2023, z 25.4.2024, s rozhodnutím Krajského súdu Prešov, sp. zn. 27CoCsp/3/2025, z 12.6.2025, s rozhodnutiami Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16CoCsp/13/2022, z 27.3.2023, sp. zn. 22CoCsp/43/2023, z 25.4.2024, sp. zn. 25CoCsp/11/2024, z 11.2.2025, ako aj s rozhodnutiami iných krajských súdov, napr. Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14CoCsp/21/2021, zo dňa 10.11.2021, Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24CoCsp/51/2023, z 20.11.2024, Krajského súdu Trnava, sp. zn. 10CoCsp/34/2021, z 28.4.2022, ako aj s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Poukázala na bod 5. rozsudku Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C- 224/19 a C-259/19 a na body 1. a 2. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-385/20.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.6530504278 zo dňa 20.3.2015, z Rozhodnutia Národnej banky Slovensko zo dňa 27.11.2018, z predložených rozhodnutí Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, bola dňa 20.3.2015 uzavretá Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 6530504278. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čo nesporne vyplýva už aj z jej označenia. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 5. Žalovaný v prebiehajúcom súdnom konaní je právnym nástupcom veriteľa z uvedenej zmluvy, a teda po rozdelenej a následným zlúčením zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO:35923130, naposledy sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Ani táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalovaný ale namietal v konaní svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že on predmetnú zmluvu nepripravoval a zmluvné podmienky do zmluvy nezakomponoval. Právnym nástupcom pôvodného veriteľa je aktuálne už spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená v roku 2019. 6. Súd nesúhlasí s tvrdením o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní a má zato, že je to práve žalovaný, ktorý je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ktorého pasívna vecná legitimácia v prebiehajúcom súdnom konaní daná je, a to bez ohľadu na to, že údajné postúpenie pohľadávky v roku 2019 na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. žalovaný len tvrdil, ale nijako ani nešpecifikoval, ani nepreukázal. Práve žalovaný, ako právny nástupca pôvodného veriteľ, je subjektom, ktorý predmetnú Zmluvu so žalobkyňou uzavrel, a bol to on (súd opätovne zdôrazňuje, že pôvodný veriteľ zanikol a jeho právnym nástupcom je žalovaný), komu mala žalobkyňa, na základe ním koncipovanej zmluvy, plniť a s ktorým bola v zmluvnom vzťahu. Jeho pasívna legitimácia v konaní je nesporná a riešená už mnohými súdnymi rozhodnutiami. 7. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 8. Ako uviedla aj žalobkyňa, v zmysle úniového práva je určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. 9. Podľa Rozsudku SDEÚ vo veci C – 35/22: „35. Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať, že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13, v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky tejto nekalej podmienky.“ Právo spotrebiteľa domáhať sa na súde neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch vyplýva z úniového práva, aj vnútroštátnych právnych noriem. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018 v zmysle ust. § 137 CSP, § 298 CSP a zákona č. 250/2007 Z.z.. 10. Súd preskúmal ex offo uzavretú spotrebiteľskú Zmluvu konštatuje, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých už viaceré boli aj priamo aj vo vzťahu k žalovanému za neprijateľné určené. Tu súd poukazuje zhodne na publikáciu, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 635 – 636 s. : „Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom.“ Ak takéto zmluvné podmienky teda už boli judikované ako neprijateľné, nie je podľa názoru súd právne relevantné, na ktorej procesnej strane sa v rámci súdneho konania ten ktorý účastník zmluvy nachádza, ale tento princíp platí bez ohľadu na to, či je spotrebiteľ zo zmluvy žalovaným, alebo žalobcom, ako to je v prejednávanej veci. 11. V danom prípade neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré už súdy právoplatne za neprijateľné určili, ako to uviedla aj žalobkyňa, sú zmluvné podmienky: 11.1. Zmluvná podmienka uvedená v článku IV. Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné), v odseku Spoločné prehlásenie k zvolenému súboru poistenia, v časti, v znení: „ V prípade zvolenia si jedného zo súboru poistenia svojím podpisom Zmluvy zároveň potvrdzujem, ............ že som sa oboznámil a súhlasím s RZoP a s aktuálnymi VPP, ktorými sa toto poistenie riadi a ktoré mi boli pred podpisom tejto Zmluvy poskytnuté a odovzdané.“. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 34Csp/44/2024, z 24.10.2024: „24.1. Podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti. Takéto konanie, keď veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými zmluvnými podmienkami, za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie zmluvy, je zrejmé, že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým že veriteľ včlenil tento text do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a iných štátnych orgánoch, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhu štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. 24.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/99/2023 zo dňa 19. decembra 2023, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/21/2022 zo dňa 11. mája 2022 a Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/29/2021 zo dňa 19. júla 2022.“. 11.2 Zmluvná podmienka uvedená v článku VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v časti v znení: „ Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými
údajmi po dobu 10 rokov po doručení návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola aj priamo vo vzťahu k žalovanej judikovaná. Možno poukázať napr. na rozsudky súdov prvej inštancie, potvrdené Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022, a tiež na rozsudky súdov prvej inštancie, napr. Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022 z 17.2.2023, Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/99/2023 z 19.12.2023; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023; sp. zn. 18Csp/62/2023, z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023. 11.3 Zmluvná podmienka uvedená v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.1 v znení: „ Zmluvná pokuta: Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že dodávateľ zmluvnú pokutu so spotrebiteľom, žalobkyňou, individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany dodávateľa, pričom žalobkyňa ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Umožňuje napriek možnosti zosplatnenia celého úveru podľa bodu 12.2 Zmluvy a úrokov z meškania podľa bodu 12.3 Zmluvy, od spotrebiteľa požadovať ďalšiu sankciu, ktorú on vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť. Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 11Csp 74/2024 zo dňa 4.10.2024 priamo vo vzťahu k žalovanej uviedol: „34. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty súd poukazuje na viaceré právoplatné súdne rozhodnutia, ktorými táto zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú a to konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Prešove 18Co/107/2017 z 9.5.2018, rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/137/2018 z 1.4.2019, ktorý sa stal právoplatným 16.5.2019, rozsudkom Okresného súdu Prešov 19Csp/29/2021 z 18.7.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13CoCsp/44/2023 zo dňa 30.1.2024 a napokon rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/16/2022 zo dňa 23.6.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom v tejto časti rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/30/2023 zo dňa 9.7.2024. Odvolací súd v uvedenom rozsudku uviedol nasledovné: „V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalovaná ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv EÚ politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje a preto možno od nej očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou... Je nepochybné, že charakter dojednania tejto zmluvnej podmienky smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch z omeškania) pre neplnenie si zmluvných záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa a v neposlednom rade ide o dojednanie predložené v podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý nemá vyjednávaciu dispozíciu ovplyvniť kontraktačný proces. Napokon ide o dojednanie, ktoré si vyhradil samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Okrem toho obsahové dojednanie zmluvnej pokuty nerozlišuje delikvenciu spotrebiteľa, ktorý sa tak môže dostať do omeškania s každou jednou splátkou alebo s omeškaním len jednej jedinej splátky. Takto formulovaná zmluvná podmienka spôsobuje jej neprijateľnosť a teda vedie k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov v neprospech spotrebiteľa“.
Súd si plne osvojil vyššie uvedené závery citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove, s ktorými sa plne stotožňuje a preto vyhovel žalobe aj v tejto časti. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému možno poukázať na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/29/2021, z 18.7.2023, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13CoCsp/44/2023, z 30.1.2024; rozsudky Okresného súdu Prešov: sp. zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024; sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024; sp. zn. 19Csp/35/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/16/2022, z 7.6.2022; sp. zn. 29Csp/137/2018, z 1.4.2019 a rozsudok sp. zn. 32Csp/217/2017, z 14.12.2018. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky rozhodol priamo aj Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 18Co/107/2017, z 9.5.2018. 11.4 Zmluvná podmienka uvedená v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 12.4 v znení: „ V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.“ Takto formulovaná zmluvná podmienka umožňuje obchodníkovi žiadať 14 % z vymoženej sumy bez jej limitovania skutočnými nákladmi v zmysle § 9a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. (ďalej len Zákon), teda aj v prípadoch, kedy by náklady vo výške 14 % presahovali skutočné náklady. Predmetná zmluvná podmienka takýto limit skutočných nákladov neobsahuje a ani neodkazuje na limit skutočných nákladov podľa § 9a ods. 2 Zákona. Nemožno vylúčiť, že pri vyšších sumách a nízkych skutočných nákladoch na vymoženie dlhu, budú skutočné náklady podstatne nižšie ako 14 % z vymáhanej sumy. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje takéto náklady, prevyšujúce skutočné náklady, od spotrebiteľa požadovať. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3CoCsp/40/2024, z 6.5.2025: „16. Aplikovaním testu neprijateľnosti na spornú zmluvnú podmienku zakotvenú v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 51725052 zo dňa 15.08.2016 v čl. V. Úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení: „Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy + DPH.“, odvolací súd dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Napadnutý čl. V. zmluvy pozostáva z dvoch ustanovení, z ktorých prvé sa týka paušálnych náhrad nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky do vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru a druhé sa týka paušálnej náhrady po tomto vyhlásení. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku iba prvé z týchto ustanovení z dôvodu, že táto podmienka je netransparentná, keďže nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k sumám paušálnej náhrady. Druhé z týchto ustanovení vyhodnotil ako spotrebiteľsky prijateľné, pretože v prospech spotrebiteľa obmedzuje dodávateľa pri nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky, čo ilustroval aj na príklade pri vymáhaní dlhu vo výške 100 €. Ako správne podotkol žalobca, táto úvaha súdu by možno platila pri nízkych vymožených sumách, ale pri vyšších sumách dáva dodávateľovi priestor uplatniť si náklady určené paušálnou percentuálnou mierou z vymoženej sumy, ktorá môže byť (a v praxi často aj bude) vyššia než boli skutočne vynaložené náklady. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil paušálne náklady pred vyhlásením okamžitej splatnosti za netransparentné, pretože nie je jasné, ako k nim žalovaný dospel, odvolací súd konštatuje, že aj po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sú náklady určené paušálnou percentuálnou mierou z rovnakého dôvodu netransparentné. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné dojednanie zmluvy je neplatné podľa § 53 ods. 4 písm. a) v spojení s § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, keďže nešlo o individuálne dojednané ustanovenie zmluvy, toto predpripravené formulárové ustanovenie nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť. Sporné ustanovenie je naviac príliš všeobecné a nedostatočne určité (určité je len čo do maximálnej výšky), avšak nie je zrejmé, čo do týchto „nákladov na vymáhanie“ by veriteľ započítal, ako by ich určil a vyčíslil. Predmetné ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré kladie dôraz na skutočnú výšku nákladov, ktoré veriteľovi vznikli pri vymáhaní pohľadávky. Žalovaný sa bránil tým, že nie je povinný uvádzať v zmluvách kogentné znenie zákonných ustanovení, od ktorých sa nemôže odchýliť, napadnutá zmluvná podmienka však pri výpočte nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky nevychádza zo skutočne vynaložených nákladov, ale z vymoženej sumy, čím sa odchyľuje od kogentného znenia § 9a zákona o ochrane spotrebiteľa, čo samo o sebe ju robí neplatnou, a je v rozpore s princípom dobrej viery, podľa ktorého spotrebiteľ právom v dobrej viere očakáva, že zmluvné vzťahy, do ktorých vstupuje a ktorých obsah nemôže ovplyvniť, sú upravené v súlade s platnými právnymi predpismi.
17. Odvolací súd dodáva, že obava, že uvedenú zmluvnú podmienku môže žalovaný zneužívať v neprospech spotrebiteľov nie je len hypotetická, ako vyplýva napr. z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/266/2019 z 01. 06. 2020, kde si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie, a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy vrátane DPH, pričom neuviedol, aké konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky si v konaní uplatňuje a z akého dôvodu uvedené náklady vznikli, keďže tvrdil len ich výšku a dátum vzniku, na ich preukázanie predložil len prehľad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý obsahoval paušalizované náklady určené percentuálnou výškou zo sumy úhrad realizovaných dlžníkom po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bez špecifikácie konkrétnych úkonov, ktoré s uplatnením žalovanej pohľadávky realizoval a v súvislosti s ktorými mu uvedené náklady mali vzniknúť, v dôsledku čoho súd jeho žalobu v tejto časti zamietol. 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok v zamietajúcom výroku (IV. a) zmenil a žalobe vyhovel.“ 11.5 Zmluvnú podmienku uvedenú v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 14. Doručovanie, bod 14.2 v časti, v znení: „ Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“, súd takisto považuje za neprijateľnú. Nevyplýva z nej skutočnosť, že spotrebiteľ mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenia (zásielky), a preto nemôže byť takto formulovaná fikcia doručenia pre spotrebiteľa výhodnejšia. Predmetná zmluvná podmienka tým, že nezohľadňuje objektívnu možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa s oznámením, je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Banková rada Národnej banky Slovenska vydala Rozhodnutie číslo NBS1-000-024-396, zo dňa 27.11.2018. Banková rada rozhodovala ako druhostupňový orgán príslušný podľa § 32 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uskutočnila druhostupňové konanie podľa tretej časti (§ 12 až § 34a) zákona o dohľade nad finančným trhom o rozklade zo dňa 12. 1. 2018, ktorý v zákonom ustanovenej lehote podala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. [IČO: 31320155; sídlo: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25] ako právna nástupkyňa (od 1. 1. 2018) po rozdelenej a následným zlúčením zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. [IČO: 35923130; naposledy sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok], proti prvostupňovému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom sp. č. NBS1-000-007-300, č. z. 100-000-077-996 z 18. 12. 2017, ktorým pôvodnej spoločnosti Consumer Finance, ako dohliadanému subjektu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov bola – podľa ustanovení § 35f ods. 1 písm. a) v spojení s § 35h ods. 1 a 3 zákona o dohľade nad finančným trhom – uložená pokuta 10 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a porušenie povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov, ktoré sú uvedené a vymedzené v I. časti výroku prvostupňového rozhodnutia napadnutého podaným rozkladom a súbežne tejto pôvodnej spoločnosti Consumer Finance patriacej medzi dohliadané subjekty v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov bol podľa ustanovení § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s § 35h ods. 1 a 5 zákona o dohľade nad finančným trhom uložený aj zákaz používať zmluvnú neprijateľnú podmienku uvedenú a vymedzenú v II. časti výroku prvostupňového rozhodnutia napadnutého podaným rozkladom. V uvedenom rozhodnutí bola účastníčke konania uložená pokuta vo výške 10 000,- €, o.i. za porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým, že účastníčka konania sa v zmluvách o spotrebiteľskom úvere dopustila použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne časti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. IX ods. 11 bod 11.2 druhej vete, v zmysle ktorej „Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy... sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ a bol jej uložený zákaz používať túto zmluvnú podmienku. V rozhodnutí NBS sa tiež uvádza: Je potrebné považovať za neprijateľnú a v rozpore so zákonom, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Posudzované zmluvné ustanovenie umožňovalo spoločnosti Consumer Finance, aby považovala za doručené aj také zásielky, ktoré obsahujú prejavy vôle podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorých obsahom nemal spotrebiteľ objektívnu možnosť sa oboznámiť. Takto formulovaná zmluvná podmienka nerešpektuje požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Útvar dohľadu NBS v prvostupňovom rozhodnutí NBS kládol dôraz na skutočnosť, že v zmysle
posudzovaného zmluvného ustanovenia nie je pre účinky doručenia vylúčená okolnosť objektívnej nemožnosti oboznámenia sa spotrebiteľa so zásielkou, resp. že takto formulovaná zmluvná podmienka bez ďalšieho prezumuje doručenie oznámenia momentom, 15 kedy sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou Consumer Finance na poslednú známu adresu spotrebiteľa vráti spoločnosti Consumer Finance ako nedoručené, a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ o zaslaní príslušného oznámenia dozvedel alebo nedozvedel, príp. mal objektívnu možnosť dozvedieť sa. Útvar dohľadu NBS preto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 129/2010 z 28. 1. 2011, najmä na skutočnosť, že „Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície...“. Banková rada NBS k uvedenému dodáva, že predmetná zmluvná podmienka, podľa ktorej by sa oznámenie považovalo za doručené spotrebiteľovi (klientovi) i keď sa o ňom nedozvedel, by požiadavku vyplývajúcu z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespĺňala. Takáto zmluvná podmienka vystavuje spotrebiteľa (klienta) neprijateľnej fikcii doručenia poštovej zásielky, ktorá sa má považovať za doručenú aj v prípade, ak sa spotrebiteľ (klient) z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámi, pričom môže ísť o zásielku obsahujúcu pre spotrebiteľa (klienta) písomnosť podstatnú pre uplatnenie jeho práv. Podmienka je podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná z dôvodu, že sa odchyľuje od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Posudzovaná zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Spotrebiteľ (klient) preto nemá vedomosť o tom, kedy spoločnosť Consumer Finance daný úkon vykonala, dala písomnosť na poštovú prepravu, a preto nemôže ani v prípade dobrej viery z jeho strany splniť to, čo od neho spoločnosť Consumer Finance v danej písomnosti požaduje. 11.6 Zmluvná podmienka uvedená v článku IX. Zmluvné podmienky, časti 15. Záverečné ustanovenia, bod 15.4, v znení: „ Klient sa podpísaním Zmluvy zaväzuje bezodkladne informovať Spoločnosť o všetkých zmenách, ktoré nastali v právnom postavení Klienta, najmä zmeny priezviska, obchodného mena, adresy miesta trvalého pobytu, sídla, kontaktných telefónnych čísel, oprávnenia konať, pričom najneskôr zároveň s oznámením takýchto zmien predložia Spoločnosti aj doklad osvedčujúci vykonanie takejto zmeny. Za aktualizáciu údajov uvedených vyššie zodpovedá výlučne Klient a Povinný a pre Spoločnosť sú záväzné údaje Klienta alebo Povinného oznámené Spoločnosti ako posledné.“ Takéto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. V priebehu úverového obdobia môže dôjsť k zmene napr. čísla telefónnej stanice a neoznámenie už môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Nie je pritom významné, či by Veriteľ aj naplnil takýto scenár, ale dôležité je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvných formulároch žalovanej. Naviac ide o všeobecné a vágne ustanovenie, z ktorého nevyplýva, čoho všetkého sa týka. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. K neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024: „35. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluve o úvere uvedenej v obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie, účinných od 01.08.2011, v článku 8 - Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, bod 8.1., v znení: „Dlžník sa týmto zaväzuje, že: [iii] bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať Pohľadávku banky.“ je aj podľa odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou uloženej povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli pre poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Dodávateľ túto povinnosť spotrebiteľa subsumoval (nad rámec zákonnej úpravy) pod podstatné porušenie zmluvných povinností (bod 9.2. obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie) s následkami uvedenými v označenom bode, medzi ktoré zaradil okrem iného požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou, úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní aj úrokom z omeškania, zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení
alebo uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj toto zmluvné ustanovenie je v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 13. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
14. Čo sa týka predmetných neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú aj vzhľadom na vyššie uvedené už notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky používané aj žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. Žalovaný napriek vedomosti o rozhodnutiach, ktorými boli judikované tieto zmluvné podmienky ako neprijateľné, naďalej ich obhajuje. Čo sa týka neprijateľnosti napadnutých zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, tak z toho vyplýva aj to, že čo zakázané je, to konať nemôže. Žalovaný má zakázané používať predmetné zmluvné podmienky. Žalobkyňou napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé ju, ako spotrebiteľa, poškodiť. Žalovaný nepredložil v konaní relevantný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu so žalobkyňou, čo z vykonaného dokazovania vyplýva, pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou. To, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v konaní sporné nebolo, nakoniec vyplýva to už z jej samotného označenia. 15. Žalovaný so žalobkyňou uzavrel formulárovú, vopred pripravenú Zmluvu, namietané zmluvné podmienky so žalobkyňou individuálne nedojednal, a tieto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Všetky boli zakomponované do zmluvných dojednaní na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného (jeho právneho predchodcu), v ktorom sa prakticky nič nevypĺňalo, žalobkyňa ich nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, sú navyše obsiahnuté v spleti textu medzi viacerými ustanoveniami, teda v podstate „stratené“ v ostatnom texte. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1a § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník. 19. Pokiaľ ide o správnosť rozhodnutia o trovách konania takým spôsobom, že nárok na ich náhradu je priznaný žalobkyni vo vzťahu ku každému určovaciemu výroku enunciátu rozsudku, súd vzhľadom na námietky žalovaného poukazuje príkladmo na Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/43/2023, z 25.4.2024, podľa ktorého: „13. Je potrebné zohľadniť, že spotrebiteľ sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 14. Pokiaľ žalovaný namietal štiepenie priznaných trov právneho zastúpenia po každom výroku neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so svojím nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný, možno mu priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú (pomernú) náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou uplatňujú viaceré práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky a každý procesný nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na
neho sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto spore ide práve o tento prípad. Tu prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, pretože v prejednávanom spore išlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia). Žalobca žiadal určiť neprijateľnosť viacero zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom každú neprijateľnú zmluvnú podmienku podložil samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné. 18. Nakoľko nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch Ia., IIa., IIIa. a IVa. je potrebné postupom podľa § 387 CSP potvrdiť prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05)“.. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 27CoCsp/3/2025, z 12.6.2025:“32. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom, kde vo vzťahu ku každej zmluvnej podmienke rozhodol samostatnými výrokmi o trovách konania, ktoré podaným odvolaním napadol žalovaný. 33. Odvolací súd poukazuje na to, že žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je osobitným druhom žaloby, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), ktorú má k dispozícii spotrebiteľ na to, aby sa mohol proti veriteľovi ako rušiteľovi jeho práva domáhať ochrany na súde pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Právne predpisy pritom nevylučujú, aby si spotrebiteľ nemohol jednou žalobou uplatniť viacero neprijateľných zmluvných podmienok. 34. K uplatneniu viacerých nárokov v rámci jednej žaloby je potrebné uviesť, že v takomto prípade sa pri rozhodovaní o trovách konania postupuje podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. V takomto prípade uplatňovania viacerých práv (objektívna kumulácia) sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky, pričom každý z nich je vymedzený samostatným petitom, na ktorý sa následne vzťahujú aj rozhodujúce skutkové tvrdenia. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd má za to, že aj predmetný prípad možno subsumovať pod prípad objektívnej kumulácie. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď rozhodoval o trovách konania osobitne vo vzťahu ku každej žalobcom uplatnenej neprijateľnej zmluvnej podmienke. Napokon aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa ňou žiadala určiť neprijateľnosť viacerých zmluvných podmienok, pričom každú jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku podložila samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného ani v tejto časti za dôvodné. Zároveň však považuje za potrebné poznamenať, že sa jedná o spojenie dvoch alebo viacerých vecí tak, ako to uvádza v prípade právneho zastúpenia advokátom ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 35. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výrokoch I., Ia., IIa., IIIa., IVa., Va. a VIa. ako vecne správny potvrdil.“. Poučenie: O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).