Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 9C/64/2025 8724205041 18. 09. 2025 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2025:8724205041.1
Uznesenie 6 9C/64/2025
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: Iniciatíva Inakosť, so sídlom Rajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 37995545, proti žalovanému: Mesto Poprad, Matričný úrad, Nábrežie Jána Pavla II 2802/3, 058 01 Poprad, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 6 9C/64/2025
I. Návrh zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia p r i z n á v a.
ne
odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom podaným súdu dňa 28.11.2024 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému, Matričnému úradu Mesta Poprad, uložil povinnosť bezodkladne vykonať zmenu rodného čísla žalobkyne, a to podľa žiadosti žalobkyne podanej ňou osobne dňa 24.04.2024 Matričnému úradu Poprad na základe priloženého lekárskeho posudku o zmene pohlavia v súlade s § 8 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že podaním označeným ako „Žiadosť o zmenu rodného čísla v zmysle § 8, ods. 2, písm. b), zák. č. 301/1995 Z. z. zo dňa 24.04.2024“ požiadala Matričný úrad Mestského úradu Poprad so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 42 Poprad (ďalej len „matrika“) ako miestne príslušný orgán o zmenu rodného čísla a rodného markera podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že prešla zmenou pohlavia, ktorú preukazuje priloženým lekárskym posudkom, vydaným E. B. F. dňa 23.04.2023, psychiatričkou, v ktorom je uvedené, že medicínske podmienky na následnú administratívnu zmenu pohlavia – teda zmenu rodného čísla boli splnené. Pracovníčka matriky odmietla vykonať zmenu rodného čísla s odôvodnením, že aktuálne takéto žiadosti neprijímajú v dôsledku zrušenia Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene
pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike a Štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. Pracovníčka matriky poukázala na to, že žiadosti nevyhovie z dôvodu, že na školení boli matriky inštruované, že k zmene môže dôjsť iba v prípade, ak lekársky posudok obsahuje ustanovenie o tom, že u žalobkyne došlo k chirurgickej operácií, ktorou došlo ku kastrácií žalobkyne. Žalobkyňa upozornila pracovníčku matriky, že zákon o rodnom čísle právo na zmenu rodného čísla zakotvuje aj bez nutnosti absolvovania chirurgických zákrokov, a keďže sa žiadosť týka práv žalobkyne a vec nevybavila (hoci je tak povinná urobiť, na počkanie), je povinná túto žiadosť prevziať. Pracovníčka matriky písomnú žiadosť prevzala, pričom uviedla, že bude žiadosť zasielať na schválenie na Ministerstvo vnútra SR a že na schválenie tejto žiadosti má Ministerstvo vnútra SR 30 dní. Žiadosť bola následne postúpená na vybavenie Okresnému úrad Poprad. Žalobkyňa nedostala žiadne písomné vyrozumenie ani od matriky, od Okresného úradu Poprad, rovnako ani od Ministerstva vnútra, na ktoré bola jej žiadosť zasielaná. V nadväznosti na to sa žalobkyňa pokúsila využiť miernejšie prostriedky nápravy tohto stavu na riadiaci a koordinačný orgán matrík- Ministerstvo vnútra SR podanou sťažnosťou zo dňa 10.06.2024. Ministerstvo vnútra SR pristúpilo k vyhodnoteniu sťažnosti podaním označeným ako „Sťažnosť- oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti“ zo dňa 26.08.2024. V predmetnom výsledku prešetrenia Ministerstvo vnútra SR vyhodnotilo sťažnosť žalobkyne ako opodstatnenú a zaviazalo do 30 dní odstrániť zistené nedostatky a napraviť protiprávny stav ako aj oznámiť žalobkyni, aké opatrenia prijalo na nápravu. Ministerstvo vnútra však žiadne opatrenia neprijalo, ani ich sťažovateľke neoznámilo. Netrestný odbor Generálnej prokuratúry SR, konštatoval v upozornení adresovanom Ministerstvu vnútra SR porušenie zákona predmetným konaním matriky, ako aj zotrvávaním v nečinnosti samotného Ministerstva vnútra; no aj napriek tomuto upozorneniu Ministerstvo vnútra SR, ako aj matriky ostávajú naďalej nečinné. Žiadosť žalobkyne o právny prepis rodu – teda o zmenu rodného čísla v súlade so skutočným, prežívaným a aj lekárskym posudkom potvrdeným (ženským) rodom je podaním, ktorého dôsledkom má byť zmena týkajúca sa osobného stavu žalobkyne ako žiadateľky, zmena časti „právnej identity“ subjektu, ktorej predchádza administratívne konanie. Zákon o rodnom čísle hovorí o tom, že pokiaľ bude žiadateľom/kou o právny prepis predložený lekársky posudok o zmene pohlavia, zmena sa vykoná a dokonca, keďže niet po predložení posudku možnosti skúmať obsahové náležitosti tohto posudku (alebo skúmať iné náležitosti), niet ani lehoty na vybavenie tejto žiadosti, ale žiadosť sa má vybaviť bezodkladne. V prípade žalobkyne však došlo k situácií, kedy matričný úrad odmietol vykonať právny prepis rodu s odôvodnením, že v danej veci absentuje akt pre matriky, ktorý by bližšie „špecifikoval“ podmienky právneho prepisu rodu, resp. uvádzal vzor lekárskeho posudku prikladajúci sa k žiadosti. Usmernenie nemalo/nemá povahu všeobecne záväzného právneho aktu. Pokiaľ žalobkyňa predmetný lekársky posudok, ktorý preukazuje zmenu pohlavia predložila, niet zákonného dôvodu na nevybavenie jej žiadosti, rovnako tak ani samotný zákon o rodnom čísle neuvádza dôvody a podmienky či žiadosti vyhovieť alebo nevyhovieť. Rovnako, ako bolo uvedené v opise skutkového stavu, matrika nielenže zápis nevykonala na počkanie, ale nevykonanie ani presvedčivo neodôvodnila ustanoveniami právnych predpisov a vo veci žiadateľke následne ani neodpovedala rozhodnutím, opatrením ani iným formálnym aktom, ktorý obsahuje odôvodnenie odmietnutia jej žiadosti, čím porušila aj viaceré z princípov uvedených v správnom poriadku, ako je zásada viazanosti správny orgánom právom, zásada rýchlosti konania či predvídateľnosti práva. Taktiež poukazuje na to, že zákon o rodnom čísle ani zákon o matrikách neuvádza postup, pri ktorom by matriky mohli žiadosti spolu s lekárskymi posudkami zasielať na rozhodnutie Ministerstvu vnútra. Rovnako rozporné v zmysle je aj konanie, kedy matrika postúpila vec Okresnému úradu v Poprade, ktorý sa rovnako neoprávnene oboznamoval s citlivými údajmi na lekárskom posudku žalobkyne. Ďalej uvádza, že pokiaľ bolo usmernenie zrušené iným ministerstvom (Ministerstvom zdravotníctva) bez náhrady, zákon o rodnom čísle stále platí v nezmenenej dikcií a štátne orgány majú povinnosť postupovať podľa tohto zákona, a pokiaľ bol právny prepis rodu podmienený lekárskym posudkom preukazujúcim zmenu pohlavia, majú akceptovať akýkoľvek posudok, preukazujúci túto skutočnosť. Odlišná situácia by bola v prípade, ak by zákonodarca v zákone o rodnom čísle vymedzil, čo má a čo nemá lekársky posudok obsahovať, alebo ak by odkazovacou normou k pojmu lekársky posudok o zmene pohlavia v § 8 ods. 2 písm. c) odkázal na iný všeobecne záväzný právny akt - napr. vyhlášku, či iný lex specialis voči zákonu o rodnom čísle. Žalobkyňa podala svoju žiadosť dňa 24.04.2024, a teda už viac ako 7 mesiacov nevie dosiahnuť zmenu rodného čísla, na ktorú sa viaže aj možnosť zmeniť si ďalšie osobné dokumenty- ako občiansky preukaz, vodičský preukaz alebo cestovný pas či zdravotný preukaz. Dôsledky, ktoré matrika svojím konaním zapríčinia a zapríčiňuje sa prejavujú v každodennom živote žalobkyne, ktorá je nútená vystavovať sa situáciám, že pri styku s úradmi, inštitúciami, príslušníkmi policajného zboru, pri vedení motorového vozidla, v zdravotníckom zariadení alebo pri cestovaní do inej krajiny predkladá svoje osobne dokumenty, v ktorých
má uvedený mužský rod (teda ten, ktorý jej bol pridelený pri narodení), hoci jej aktuálny výzor ale najmä prežívanie je v rode len a jedine ženskom, čo zároveň v praxi spôsobuje situácie, že štátne orgány a inštitúcie kontrolujúce uvedené osobné doklady tieto považujú za sfalšované, resp. nevedia stotožniť osobu žalobkyne s jej dokladmi, čo jej spôsobuje enormnú psychickú záťaž. Žalobkyňa nie je schopná sa zamestnať, pretože nechce svojho budúceho potenciálneho zamestnávateľa a jeho pracovníkov informovať o svojej transsexualite a vystaviť sa tak hrozbe priamej alebo nepriamej diskriminácie, ktorá je pomerne bežným javom obzvlášť v období pred vznikom pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa má za to, že tento stav nemožno napraviť inak ako žiadosťou o vydanie neodkladného opatrenia a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vyčerpala aj inštitút sťažnosti, no ani výsledok tejto matrika nerešpektuje a zároveň nemožno od žalobkyne požadovať, aby vyčkala až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci o povinnosti vykonať predmetný zápis bude pre žalobkyňu rozhodnutím o tom, že jej základné práva a slobody, ktoré sú dlhodobým a viacnásobným porušením zákonov ignorované majú prednosť pred chaosom, ktorý Ministerstvo vnútra vyvolalo a ktorý sa následne zrkadlí v konaní matrík, ktoré odmietajú rešpektovať tak Ústavu, zákon o rodnom čísle, ako aj princípy právneho štátu. 3. Žalobkyňa k návrhu pripojila Žiadosť o zmenu rodného čísla v zmysle § 8 ods. 2 písm. b) zák. č. 301/1995 Z. z. zo dňa 24.04.2024, z ktorej vyplýva, že bola adresovaná Mestu Poprad, Matričnému úradu, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, a v ktorej žalobkyňa žiadala o zmenu osobných údajov rodného čísla a rodového markera v súlade s § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 301/1995 Z. z. s priloženým lekárskeho posudku na zmenu osobných údajov rodného čísla a rodového markera (č. l. 12 súdneho spisu). 4. Predložila Lekársky posudok o zmene pohlavia osoby zo dňa 23.04.2024, z ktorého vyplýva, že u žalobkyne, ktorá bola žiadateľom o zmenu právnej identity, zmenou rodného čísla a zmenou mena a priezviska bol proces zmeny pohlavia medicínsky indikovaný, medicínske podmienky na administratívnu zmenu pohlavia boli splnené a bol potvrdený nesúlad medzi vnímaným a prežívaným pohlavím a pohlavím biologickým administratívne evidovaný (č. l. 13 súdneho spisu). 5. Predložila emailovú komunikáciu matky žalobkyne zo dňa 29.04.2024 s občianskym združením Iniciatívna Inakosť (č. l. 14 súdneho spisu). 6. Predložila emailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a Mestom Poprad, Matričným úradom zo dňa 27.05.2024 a zo dňa 30.05.2024 (č. l. 15 – 16 súdneho spisu). 7. Predložila Oznámenie Mesta Poprad, Matričného úradu zo dňa 23.05.2024, z ktorého vyplýva, že žiadosť žalobkyne zo dňa 24.04.2024 bola postúpená na Okresný úrad v Poprade (č. l. 17 súdneho spisu). 8. Žalobkyňa predložila aj Sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov voči postupu matričného úradu Poprad pri vybavovaní žiadosti o prepis rodu (žiadosti o zmenu rodného čísla a zmeny mena) zo dňa 10.06.2024, z ktorej vyplýva, že bola adresovaná Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odboru osobných evidencií a registrov, sekcií verejnej správy. Sťažnosťou sa žalobkyňa domáhala vyhodnotenia nesprávneho a nezákonného postupu matričného úradu Poprad a odstránenia tohto protiprávneho stavu tak, že matrika bezodkladne vybaví žiadosť žiadateľky (žalobkyne) podľa jej podania zo dňa 24.04.2024 (č. l. 18-20 súdneho spisu). 9. Z Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy MV SR zo dňa 26.08.2024, vyplynul záver, že došlo k porušeniu ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov a žiadosť bola vyhodnotená ako opodstatnená. S poukazom na § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach uložilo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, určiť zodpovednú osobu za nedostatky zistené prešetrením, v lehote 30 dní predložiť prešetrujúcemu orgánu správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti, v lehote 30 dní oznámiť sťažovateľovi opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.
10. Žalobkyňa predložila tiež emailovú komunikáciu medzi zástupcom žalobkyne a E. G. B. zo dňa 23.10.2024 (č. l. 23 súdneho spisu). 11. Z Upozornenia prokurátora na nečinnosť orgánu verejnej správy zo dňa 08.10.2024 vyplýva návrh generálnej prokuratúry bez zbytočného odkladu rozhodnúť v konaní o žiadosti žiadateľky zo dňa 29.05.2023 doplnenej dňa 27.11.2023 o zmenu mena, zmenu rodného čísla, a to z dôvodu zmeny pohlavia (č. l. 24-28 súdneho spisu). 12. Z predloženého psychologického vyjadrenia E. B. B. k odmietnutiu vykonania právneho prepisu vyplýva, že žalobkyňa prežívala intenzívnu psychickú traumu, ktorá sa prehlbuje s trvaním zamietnutia právnej tranzície. Neumožnenie právneho prepisu rodu zabraňuje žalobkyni v možnostiach zamestnania, čo ju ekonomicky znevýhodňuje, pričom je finančne odkázaná na matku. Záverom uvádza : „...odporúčam súdu aby rozhodol o podanom neodkladnom opatrení tak, že mu vyhovie v plnom rozsahu a žalobkyni povolí zmenu rodného čísla v súlade s jej skutočne prežívaným ženským rodom.“ ( č. l. 32 súdneho spisu). 13. Žalobkyňa predložila aj fotokópiu občianskeho preukazu a rodného listu ( č. l. 33-34 súdneho spisu). 14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Uznesením č. k. 19C/90/2024-40 zo dňa 18.12.2024 tunajší súd postúpil vec Správnemu súdu v Košiciach ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodovanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, domáhala zaviazať žalovaného Mesto Poprad – Matričný úrad na vykonanie zmeny rodného čísla na základe zmeny pohlavia, a to z dôvodu odmietnutia vykonania tohto zápisu žalovaným. Z odôvodnenia tohto uznesenia ďalej vyplýva, že Okresný súd Poprad vyvodil, že v danej veci nie je daná právomoc Okresného súdu Poprad vo „veci samej“ a teda ani jeho právomoc na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že v danej veci sa jedná o konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej len „ SSP“). V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 24S/227/2019 zo dňa 07. 10. 20019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 1Sžk/38/2021 zo dňa 19. 10. 2022. 20. Správny súd v Košiciach predložil vec v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Vo vyjadrení nesúhlasu s postúpením veci a predloženie veci kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2025 uviedol, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd podľa ust. § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Naopak, Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby nie je takým inštitútom, ide len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa ust. 324 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa však celkom zreteľne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu, to však pre posúdenie právomoci správneho súdu nie je podstatné. Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 Správneho súdneho poriadku nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. 21. Kompetenčný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025 rozhodol, že nie je daná právomoc správneho súdu. Z odôvodnení uznesenia vyplýva, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilný sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasne ochrany účastníka. Inštitút neodkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom, nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky podľa § 324 a § 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (1SKomp/4/2022, 1SKomp/7/2022). 22. V tomto smere je ustálené, že sa žalobkyňa svojím podaním domáha nariadenia neodkladného opatrenia, čo vyplýva z obsahu aj žalobného návrhu podania, pričom o neodkladnom opatrení vždy rozhoduje okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Uvedené však neznamená, že súd musí návrhu vyhovieť. Z uznesenia Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025 jednoznačne vyplýva, že ani po splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 324 a § 325 ods. 1 CSP, súd nemôže neodkladným opatrením brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. Rešpektujúc uvedené, súd preskúmal návrh žalobkyne a dospel k záveru, že jeho dôvodnosť je odvodzovaná z verejnoprávneho vzťahu. 23. Konanie o zmene rodného čísla v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov je administratívnym konaním. Príslušným orgánom na vykonanie zmeny rodného čísla je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorému je zákonom č. 301/1995 Z. z. zverená právomoc rozhodovať na podklade žiadosti o zmene rodného čísla. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v pozícií správneho orgánu, vykonáva na podklade žiadostí fyzických osôb po splnení zákonných podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov, zmenu rodného čísla. Zmena rodného čísla sa vykonáva zrušením pôvodného rodného čísla a pridelením nového, o čom Ministerstvo vnútra vydá osvedčenie, ktoré doručí dotknutej osobe. Procesný postup a základne zásady konania správnych orgánov pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnickým osôb v oblasti verejnej správy sú upravené zákonom č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (správny poriadok). Ide teda o činnosť orgánu verejnej moci v rámci jeho právomoci, ktorá je mu daná na základe zákona č. 301/1995 Z. z.., preto nie je prípustné, aby súd neodkladným opatrením ukladal orgánu verejnej moci, aby niečo konal alebo inak zasahoval do jeho rozhodovacej činnosti (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 59/2011 zo dňa 17.08.2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cp/136/2022 zo dňa 12.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/15/2025 zo dňa 27.02.2025, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/52/2024 zo dňa 16.01.2025). Zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy preskúmavajú súdy v rámci výkonu správneho súdnictva podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 24. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.