Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 25Cb/93/2025 8825201423 08. 04. 2026 JUDr. Ondrej Havír ECLI:SK:OSPO:2026:8825201423.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: StavBerEU-SK Bau und Montage s.r.o., so sídlom 094 15 Zámutov 191, IČO: 50 701 134, právne zastúpený: TROŠČÁK advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bayerova 15918/10B, 080 01 Prešov, IČO: 57 401 349, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XX, právne zastúpený: LENGVARSKÝ, s. r. o., so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 859 821, o zaplatenie 10 000,00 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.08.2025 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami konania bola uzavretá zmluva číslo 03F/2021 na dobu určitú od 08.01.2021 do 31.12.2021 (ďalej len „zmluva“), ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať v tejto dobe montážne práce na elektrických zariadeniach pre spoločnosť FIBERCOM. Zmluva sa ukončila uplynutím času dňa 31.12.2021. Počas trvania zmluvy žalovaný vykonával montážne práce na elektrických zariadeniach pre spoločnosť FIBERCOM ako konečného odberateľa a zmluvného partnera žalobcu. V rámci bodu 8.3. zmluvy si zmluvné strany dojednali nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Eur pre prípad, že žalovaný by do 2 rokov od skončenia zmluvy pracoval pre zmluvného partnera žalobcu, teda aj napr. FIBERCOM. Žalovaný počas tejto doby 2 rokov po skončení zmluvy vykonával činnosť pre zmluvného partnera žalobcu FIBERCOM, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 000,Eur. Žalobca preto navrhol, aby súd vykonal dokazovanie vyžiadaním si výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2024 ohľadom platieb spoločnosti FIBERCOM a zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou. Žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Postúpením zo dňa 08.09.2025 Okresný súd Vranov nad Topľou postúpil uvedenú vec Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 22 písmeno e/ zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/93/2025. Okresný súd Prešov vo veci vydal dňa 09.10.2025 pod číslom konania 25Cb/93/2025 – 32 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. 2. V odpore zo dňa 27.10.2025 žalovaný uviedol, že začal so žalobcom spoluprácu v novembri 2019 po oslovení žalobcom, aby mu sprostredkoval kontakt na nemeckú firmu FIBERCOM, ktorú žalovaný poznal z predchádzajúceho pôsobenia na ich projektoch. Žalovaný tento kontakt zabezpečil,
na základe čoho žalobca získal zákazku od spoločnosti FIBERCOM v Hamburgu a strany sporu začali spoluprácu. Nemecký partner nebol spokojný so žalobcom vykonávanou prácou, preto bol žalovaný nútený prácu ukončiť a vrátiť sa na Slovensko. V roku 2022 žalovaný opäť začal vykonávať práce v Nemecku ale nie pre spoločnosť FIBERCOM. Neskôr spoločnosť FIBERCOM kontaktovala žalovaného ohľadom spolupráce, ktorú pre nich žalovaný začal vykonávať od septembra 2022, pričom následne žalovaný oslovil žalobcu ohľadom spolupráce na uvedenom projekte, ktorú žalobca prijal a činnosť začal vykonávať od 23.01.2023 a trvala do konca roka 2024, pričom pokračovala aj v roku 2025, kedy žalovaný svoju činnosť zo živnosti presunul na obchodnú spoločnosť LG MONTAGE EU s.r.o., so sídlom 094 015 Zámutov 286, IČO: 51 326 884. Spolupráca strán sporu bola ukončená dňa 31.07.2025. Samotný žalovaný teda upovedomil žalobcu o vykonávaní činnosti pre spoločnosť FIBERCOM a dokonca mu ponúkol aj spoluprácu pre túto spoločnosť ako subdodávateľovi, pričom žalobca túto ponuku prijal a vykonával pod žalovaným túto činnosť viac ako dva roky. Žalovaný nárok žalobcu spochybňuje, a to z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute je neurčitá. Z uvedeného bodu zmluvy nie je zrejmé, čo znamená pojem akcie objednávateľa, keďže tento pojem nie je použitý v iných zmluvných ustanoveniach. Rovnako nie je zrejmé, čo sa rozumie pokračovaním v činnosti na týchto akciách alebo prerušenie zmluvného vzťahu. Prerušením sa rozumie dočasne nepracovať, čo v kontexte skončenia zmluvného vzťahu nie je prerušením. Rovnako nejasné je časové hľadisko, počas ktorého žalovaný nemôže pokračovať v činnosti na akciách. Z uvedeného vyplýva povinnosť nepokračovať v činnosti jedine počas realizácii akcií objednávateľa a súčasne po prípadnom prerušení zmluvného vzťahu podľa bodu 8.1. zmluvy. Následne sa však nachádza doba 24 mesiacov, teda nie je zrejmé, či táto znamená, že žalovaný nemôže vykonávať činnosť v trvaní celkom 24 mesiacov alebo 24 mesiacov od prerušenia zmluvného vzťahu. Bod 8.3. zmluvy je preto nevyhnutné považovať podľa § 37 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako neplatné z dôvodu neurčitosti. Ak by aj súd vychádzal z toho, že toto dojednanie je platné, k prerušeniu zmluvného vzťahu so žalobcom nedošlo, tento bol ukončený a až následne došlo k pokračovaniu v činnosti pre spoločnosť FIBERCOM, pričom v danom čase s touto spoločnosťou nespolupracoval ani samotný žalobca. Konkurenčná doložka bola žalobcom v zmluve uvedená jedine pre prípad, ak k zániku zmluvného vzťahu dôjde spôsobom podľa bodu 8.1. zmluvy o dielo. Uvedený bod zmluvy upravuje zánik zmluvného vzťahu výpoveďou, takýmto spôsobom však zmluva ukončená nebola, teda konkurenčná doložka sa na takýto prípad nebude vzťahovať. Žalovaný navyše pre spoločnosť FIBERCOM nikdy nevykonával činnosť prostredníctvom iných zmluvných partnerov ale táto spoločnosť oslovila žalovaného na priamu spoluprácu. Uvedené ustanovenia zmluvy je potrebné vykladať aj v spojení so skutočnosťou, že sám žalobca vykonával ako subdodávateľ služby pre žalovaného na projekte pre spoločnosť FIBERCOM, a to nie jednorazovo alebo krátkodobo, ale viac ako 2 roky. Žalovaný ďalej navrhol, aby súd posúdil nárok žalobcu aj s poukazom na možný rozpor s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom práve pre okolnosti uvedené v bode 7. a 18. podaného odporu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. 3. Vo vyjadrení zo dňa 22.11.2025 žalobca uviedol, že žalovaný potvrdil všetky podstatné žalobné tvrdenia, najmä to, že pracoval pre spoločnosť FIBERCOM počas rokov 2022 a 2023, napriek tomu, že bol viazaný uzatvorenou zmluvou. Polemika žalovaného o údajnej neurčitosti podmienok pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je nedôvodná a je iba snahou žalovaného zbaviť sa plnenia z tohto záväzku. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu je jasne a určito upravený v uzavretej zmluve v bode 8.3. a ide o bežný zmluvný záväzok v podobe tzv. zákazu konkurencie. Žalovaný teda svojim svojvoľným konaním porušil bod 8.3. zmluvy, ktorého obsah mu bol známy tým, že v rokoch 2022 a 2023, do 2 rokov od skončenia zmluvy so žalobcom pracoval pre jeho zmluvného partnera FIBERCOM, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Nie je pravdou, že žalovaný zabezpečil kontakt na spoločnosť FIBERCOM žalobcovi, keďže tento pre túto spoločnosť pracoval už dávno predtým. Žalovaný získal kontakt na spoločnosť FIBERCOM v decembri 2021, kedy ho žalobca zobral na rokovanie so spoločnosťou FIBERCOM a žalovaný odvtedy začal vyvíjať aktivity poza chrbát žalobcu. Rovnako nie je pravdou spolupráca žalobcu pre žalovaného na projekte FIBERCOM, keďže žalobcu na tento projekt oslovil stavbyvedúci spoločnosti FIBERCOM Lukasz Mosinski. Prítomnosť žalovaného na projekte zaznamenal žalobca až po príchode na projekt. Okrem toho, spoločnosti FIBERCOM išlo o úspešné vykonanie projektu, preto došlo k dohode, že svoje vzájomné vzťahy si majú žalobca so žalovaným vyriešiť po ukončení spolupráce s touto spoločnosťou, pričom žalobca si bol vedomý premlčacej doby. 4. Vo vyjadrení zo dňa 12.12.2025 žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu potvrdil, že v rokoch 2022 a 2023 pracoval pre spoločnosť FIBERCOM. Žalobcovi nikdy nevznikol nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu neurčitosti zmluvného dojednania. Žalobca tvrdí, že žalovanému bol obsah
bodu 8.3. zmluvy známy, toto svoje tvrdenie však bližšie nerozvádza ani nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by jeho záver preukazovali, pričom žalovaný tieto tvrdenia popiera. Ak by žalovaný vedel, že svojim konaním môže zapríčiniť vznik zmluvnej pokuty je nelogické, aby toto porušenie sám oznámil žalobcovi, a aby mu navyše sám zabezpečil prácu na projekte FIBERCOM. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom p. E., žalovaný predkladá e-mailovú komunikáciu s touto osobou, v rámci ktorej táto osoba uvádza, že vedenie spoločnosti FIBERCOM spoznalo žalovaného dávno predtým, ako spoznalo žalobcu, žalovaného vedeniu spoločnosti FIBERCOM nepredstavil žalobca ale bolo to naopak, spoločnosť FIBERCOM sa o spore medzi stranami konania dozvedela až od žalovaného, po podaní žaloby. Spoločnosť FIBERCOM ani nemohla ukončiť spoluprácu so žalobcom, keďže s ním nebola v zmluvnom vzťahu. Zo stanoviska p. E. je teda zrejmé, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Okrem toho je žalovaný názoru, že konaním žalovaného žalobcovi nevznikla žiadna škoda, ale práve naopak získal majetkový prospech. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť. 5. Dňa 08.04.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany konania a ich právni zástupcovia. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade uplatňovaného nároku žalobcu ide o štandardnú zmluvnú pokutu, ktorá je v takýchto zmluvách celkom typická, s ktorou sa žalovaný v rámci uzavretej zmluvy stotožnil a zaviazal sa, že do dvoch rokov od ukončenia zmluvy nebude pracovať, resp. nebude činný pre zmluvného partnera žalobcu, ktorým bola spoločnosť FIBERCOM. Žalovaný v rokoch 2022 a 2023 pracoval pre uvedenú spoločnosť, čím vedome porušil ustanovenie o zmluvnej pokute, pričom si musí byť vedomý následkov z tohto porušenia. Ďalej uviedol, že žalovaný počas spolupráce so žalobcom mu fakturoval 4 500,- - 5 000,- Eur mesačne, teda jeho príjmy vo vzťahu k zmluvnej pokute boli nadštandardné. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný hneď vo viacerých rovinách. Jednak pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute, táto je neplatná pre jej neurčitosť, keďže sú v nej použité výrazové prostriedky (bod 8.3.), ktoré sú príliš neurčité, aby dávali ucelený obraz o povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Špecifikáciu zmluvnej pokuty nie je možné určiť ani cez výkladové pravidlá § 266 Obchodného zákonníka, preto je tento bod zmluvy neplatný pre jeho neurčitosť. Nárok žalobcu nevznikol ani z toho dôvodu, že neboli naplnené podmienky vzniku tohto nároku podľa daného ustanovenia, ktoré v prípade jeho platnosti ponúka viacero možností jeho výkladu, ako bolo uvedené v podanom odpore žalovaného. Súd vo veci vypočul št. zástupcu žalobcu, ktorý k veci uviedol, že so žalovaným mal uzavretú zmluvu, ktorá sa uzavierala každý rok. Niekedy v septembri bol kontaktovaný p. E., či nepríde pracovať na jeho dielo, keďže bol dohodnutý s nejakými Poliakmi, s ktorými spolupráca padla. S uvedeným súhlasil, pričom keď prišiel na stavbu stretol tam žalovaného, pričom ostal prekvapený, keďže žalovaný tam mal ísť pracovať pre neho. Na položené otázky žalobcu uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa žalovaný nepýtal žiadne otázky ohľadom zmluvnej pokuty, rovnako nič ani nenamietal a bolo mu jasné, čoho sa zmluvná pokuta týka, keďže zmluvu uzavrel. Zo začiatku jeho podnikania mal zmluvnú pokutu vo výške 30 000,- Eur, neskôr ju znížil na 10 000,- Eur, keďže spolupráca so žalovaným bola dobrá. Keď pracoval on pre žalovaného, žalovaný mal vo svojej zmluve zmluvnú pokutu vo výške 6 000,- alebo 7 000,- Eur. Keď zistil, že na stavbe pracuje aj žalovaný, chcel z nej odísť, no p. E. ho požiadal, aby ostal s tým, že tento problém sa potom vyrieši, no nevyriešil sa. Žalovaný k veci uviedol, že nie je pravdou, že pre žalobcu pracoval 4 alebo 5 rokov, pracoval pre neho maximálne dva roky na projekte v Hamburgu. Predtým pracoval pre firmu Genau Invest a FIBERCOM. Na spoločnosť FIBERCOM nakontaktoval žalobcu prostredníctvom p. E., na základe čoho žalobca začal pre túto spoločnosť pracovať a žalovaný pre žalobcu od novembra 2020 do júna 2021. Následne sa žalovaný vrátil na Slovensko, kde pracoval v Bukóze, neskôr pre subdodávateľské nemecké spoločnosti, potom ho kontaktovala spoločnosť FIBERCOM na spoluprácu a túto ponuku prijal. Na stavbe vznikli problémy, preto asi po pol roku oslovil na spoluprácu žalobcu, ktorý túto ponuku prijal a pracoval pod žalovaným asi 2,5 roka. Ani raz žalobca nemal námietky voči osobe žalovaného, či k porušeniu konkurenčnej doložky. Na položené otázky žalovaný uviedol, že žalobcovi fakturoval počas ich spolupráce asi 4 – 5 000,- Eur, reálne zarobil iba 3 – 3 500,- Eur, keďže platil ubytovanie za iných pracovníkov, čo mu však neskôr žalobca preplatil. Konkurenčná doložka je nejasná, vedel, že v čase jej údajného porušenia žalobca nemal žiadnu aktívnu zmluvu so spoločnosťou FIBERCOM, teda nebral to ako konkurenciu. Zmluva okrem toho skončila jej trvaním, nie výpoveďou, teda prakticky už rok a pol pre žalobcu nepracoval. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Žalobca si voči žalovanému uplatnil sumu vo výške 10 000,- Eur titulom porušenia zmluvných dojednaní uzavretých medzi stranami konania tým, že žalovaný porušil konkurenčnú doložku, keď po ukončení zmluvy začal pracovať pre spoločnosť FIBERCOM, čo bol zmluvný partner žalobcu.
Medzi stranami konania však bola uzavretá zmluva, ktorá v bode 8.3. zakazovala žalovanému po ukončení vzťahu so žalobcom pracovať pre jeho zmluvných partnerov. Žalovaný s uvedeným nesúhlasí, nerozporuje, že po ukončení zmluvy pracoval pre spoločnosť FIBERCOM, v skutočnosti to však bolo tak, že po ukončení vzťahu medzi stranami konania oslovil spoločnosť FIBERCOM, ktorý s ním uzavreli zmluvu o spolupráci a túto spoluprácu zariadil aj pre žalobcu, ktorý pre spoločnosť FIBERCOM pracoval v pozícii subdodávateľa žalovaného. Pokiaľ ide o samotnú konkurenčnú doložku, táto je podľa názoru žalovaného neplatná z dôvodu neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keď žalobca, ktorý zmluvu vyhotovil použil nejasné pojmy ako akcie objednávateľa, pokračovanie v činnosti na týchto akciách, či pojem prerušenie, ktorý je odlišným pojmom od pojmu ukončenie spolupráce. Nárok žalobcovi nevznikol aj z toho dôvodu, že zmluvný vzťah medzi stranami konania nebol prerušený ale ukončil sa uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, zmluva nebola ukončená výpoveďou a bol to práve žalovaný, kto vybavil žalobcovi prácu na projekte spoločnosti FIBERCOM, pričom táto spolupráca trvala viac ako dva roky. Žalovaný takýto postup žalobcu považuje za v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi stranami konania bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalovaný vykonával elektroinštalačné práce pre konečného zákazníka spoločnosť FIBERCOM. Následne sa ukončila zmluva medzi stranami konania uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Strany konania po ukončení zmluvy ďalej pracovali pre spoločnosť FIBERCOM, nie však v postavení žalovaného ako subdodávateľa žalobcu. V konaní je nevyhnutné posúdiť, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných ustanovení, a či je zmluvné ustanovenie bodu 8.3. zmluvy platné. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia: 7. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 8. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 10. Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 11. Podľa § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 12. Podľa § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 13. Podľa § 672a odsek 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. Právne posúdenie veci: 14. Strany konania uzavreli dňa 08.01.2021 zmluvu číslo 03F/2021, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu poskytnúť montážne práce na elektrických zariadeniach pre spoločnosť FIBERCOM v Nemecku, zmluva bola uzavretá na obdobie od 08.01.2021 do 31.12.2021, teda na dobu určitú, pričom zmluvná odmena bola dojednaná vo výške 18,- Eur bez DPH/hod. Súd uvedenú zmluvu posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, ktorá ma
najbližšie svojou povahou k zmluve o dielo, keďže sa žalovaný zaviazal vykonávať montážne práce na elektrických zariadeniach, čo koreluje s § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa v bode 8.3 zmluvy dohodli, že Poskytovateľ sa zaväzuje, že počas realizácie akcií objednávateľa, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, nebude po prípadnom prerušení zmluvného vzťahu podľa bodu 8.1 pokračovať v činnosti na týchto akciách prostredníctvom iných zmluvných partnerov a to po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia tohto ustanovenia je objednávateľ oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu 10 000 EUR za každý zistený prípad porušenia. Bod 8.1 zmluvy odkazuje na ukončenie uzavretej zmluvy výpoveďou a ďalej upravuje výpovednú lehotu, jej porušenie a na to nadväzujúcu zmluvnú pokutu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2018 pod spisovou značkou 5Obdo/14/2017: „Konkurenčná doložka je stanovená na ochranu oprávnených záujmov zastúpeného pri jeho účasti v hospodárskej súťaži; zastúpený sa konkurenčnou doložkou chráni pred činnosťou obchodného zástupcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Požiadavkou na obmedzenie zákazu konkurencie, ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne tiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb), zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených záujmov obchodného zástupcu ako podnikateľa. Ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu podnikať malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke a aby takto dojednaný zákaz konkurencie neobmedzoval obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného“ Súd vyhodnotil bod 8.3 uzavretej zmluvy ako konkurenčnú doložku uzavretú medzi stranami, ktorá mala chrániť obchodné záujmy žalobcu tak, aby žalovaný nevykonával činnosť (zrejme obdobnú) ako činnosť pre žalobcu po dobu 24 mesiacov od skončenia zmluvného vzťahu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že konkurenčnú doložku možno aplikovať aj na iné zmluvné vzťahy vyplývajúce z Obchodného zákonníka, ako zmluva o obchodnom zastúpení, keďže obchodné záväzkové vzťahy sú založené na princípe dispozitívnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2025 pod spisovou značkou 2Cob/53/2025). 15. V zmysle vyššie uvedených záverov súd konštatuje, že ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka ako kogentné ustanovenie, ktorého obsah zmluvnými stranami nie je možné meniť alebo vylúčiť sa vzťahuje aj na iné zmluvné vzťahy uzavreté podľa ustanovení Obchodného zákonníka, teda aj na zmluvu o dielo. Pokiaľ ide o samotnú konkurenčnú doložku na to, aby bola platná, musí podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka obsahovať písomnú formu, vymedzenie doby platnosti konkurenčnej doložky, vymedzenie územia, na ktoré sa vzťahuje, definovanie konkurenčnej činnosti a podľa judikatúry súdov slovenskej republiky kompenzáciu za obmedzenie vo vykonávaní činnosti určitým protiplnením. V danom prípade konkurenčná doložka mala písomnú formu. Pokiaľ ide o vymedzenie doby jej platnosti, táto je poňatá pomerne neurčito, keď sa uvádza Poskytovateľ sa zaväzuje, že počas realizácie akcií objednávateľa, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, nebude po prípadnom prerušení zmluvného vzťahu podľa bodu 8.1 pokračovať v činnosti na týchto akciách prostredníctvom iných zmluvných partnerov a to po dobu 24 mesiacov. Z uvedeného však možno vyvodiť záver, že táto konkurenčná doložka zrejme mala byť účinná počas trvania zmluvy a 24 mesiacov po jej prípadnom prerušení, ktorým sa považovala podľa bodu 8.1 zmluvy výpoveď. Súd tak dospel k názoru, že aj časové hľadisko trvania konkurenčnej doložky bolo vymedzené platne. Pokiaľ ide o vymedzenie územia, na ktoré sa táto konkurenčná doložka vzťahuje, v danom prípade takéto vymedzenie absentuje. Zákon pritom explicitne stanovuje, že konkurenčná doložka môže vymedziť zákaz vykonávať určitú činnosť len na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území. Z uvedeného vyplýva, že konkurenčná doložka neobsahuje jednu zo základných náležitostí vymedzených zákonom, keď sa v nej používajú pojmy ako akcie objednávateľa a zmluvní partneri, pričom súdu nie je vôbec zrejmé, čo uvedené pojmy znamenajú, či ide o konkrétny projekt, na ktorom žalovaný pracoval, prípadne aj o iné projekty konkrétneho obchodného partnera alebo všeobecne všetkých obchodných partnerov, o ktorých žalovaný ani nemusel mať vedomosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že ďalšou podmienkou platnosti konkurenčnej doložky je riadne vymedzenie konkurenčnej činnosti, pričom z konkurenčnej doložky nie je vôbec zrejmé, aké činnosti a voči akému subjektu a na akom území nemal žalovaný konkurenčnú činnosť vykonávať, preto aj v tejto časti súd túto doložku posúdil ako neplatnú. V konkurenčnej doložke zároveň absentuje kompenzácia za obmedzenie vo vykonávaní konkurenčnej činnosti primeraným protiplnením. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2020 pod spisovou značkou III. ÚS 101/2020: „Z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012 možno na účely preskúmania ústavnej sťažnosti sťažovateľky odvodiť aj samotný účel konkurenčnej doložky ako takej. Je ním ochrana jedinečných a pôvodných výsledkov hospodárskej činnosti podnikateľa a ochrana práva podnikateľa takéto výsledky vlastnej činnosti ekonomicky a na trhovom princípe zužitkovať (realizovať podľa vlastnej úvahy).“ Podobne aj Najvyšší súd Českej
republiky v rozsudku z 11. septembra 2012 vo veci pod spisovou značkou 21 Cdo 3034/2011 uviedol, že zmysel a účel dohody o tzv. konkurenčnej doložke spočíva hlavne v tom, aby zamestnávateľ bol chránený pred únikom informácií ku konkurenčnému podnikateľovi prostredníctvom zamestnancov, ktorí sa v priebehu svojho pracovného pomeru u zamestnávateľa oboznamujú s informáciami, ktoré majú povahu obchodného tajomstva alebo ktoré sú takého charakteru, že sú spôsobilé zabezpečiť konkurenčnému podnikateľovi v hospodárskej súťaži výraznú výhodu. Prípadná „finančná kompenzácia“ potom predstavuje protihodnotu záväzku zamestnanca vyplývajúceho z konkurenčnej doložky, ktorý vo svojej podstate pre zamestnanca znamená, že po dohodnutú dobu po skončení pracovného pomeru môže využívať svoju odbornú kvalifikáciu len v obmedzenom rozsahu. Aj keď sa citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky týka konkurenčnej doložky dojednanej v rámci pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom je ochrana zamestnanca ako slabšej strany silnejšia, aj v obchodnoprávnom vzťahu, v ktorom vystupujú dva na prvý pohľad rovnocenné podnikateľské subjekty, a ktorý je determinovaný zásadou zmluvnej voľnosti, musí byť konkurenčná doložka dojednaná v súlade s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou. Keďže konkurenčná doložka dojednaná medzi stranami konania neobsahovala kompenzáciu, súd dospel k názoru, že bola dohodnutá jednostranne výhodne pre žalobcu a nebola vzájomne vyvážená, keď síce zakazovala vykonávať žalovanému činnosti po dobu 24 mesiacov od ukončenia vzťahu medzi stranami konania výpoveďou (aj keď neurčito), toto jeho obmedzenie však nebolo žiadnym spôsobom kompenzované. Súd v zmysle uvedeného tento bod 8.3 zmluvy vyhodnotil ako neplatný. 16. Ak by aj súd neposúdil kompenzačnú doložku z uvedených dôvodov ako neplatnú, je názoru, že žalobcovi na uplatnenú zmluvnú pokutu nevznikol nárok. Podľa bodu 8.3 zmluvy mal žalovaný povinnosť nevykonávať činnosť na akciách prostredníctvom iných zmluvných partnerov po dobu 24 mesiacov po prípadnom prerušení zmluvného vzťahu podľa bodu 8.1 zmluvy. Uvedený bod zmluvy však upravuje výpoveď zmluvy, výpovednú lehotu a následky porušenia tohto ustanovenia, resp. ukončenia vykonávania činností počas plynutia zmluvy alebo výpovednej lehoty. Medzi stranami konania však došlo k ukončeniu zmluvy uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, nie výpoveďou zmluvy, čoho dôsledkom žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola naviazaná iba na prerušenie zmluvného vzťahu podľa bodu 8.1, nie aj na prípad ukončenia zmluvy uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. 17. Súd na záver uvádza, že konanie žalobcu má aj znaky konania v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný predložil súdu e-mailovú komunikáciu s p. E., ktorej obsah do pojednávania žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, až na nariadenom pojednávaní odkázal na judikatúru súdov vyššej inštancie, v zmysle ktorej majú strany predkladať listinné dôkazy úradne preložené do úradného jazyka. V predmetnej e-mailovej komunikácii žalobca odkázal na p. E. ako na osobu, ktorá mu navrhla spoluprácu so spoločnosťou FIBERCOM. Z predmetnej e-mailovej komunikácie vyplýva, že spoločnosť FIBERCOM poznala žalovaného skôr, ako konateľa žalobcu, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z výpovede strán konania, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že žalovaný pre predmetnú spoločnosť pracoval ešte pred samotnou spoluprácou so žalobcom. Súdu sa preto javí postup žalobcu, ktorý si po ukončení činnosti pre spoločnosť FIBERCOM voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu v rozpore s poctivým obchodným stykom, obzvlášť ak žalobca v konaní nepreukázal, že mu činnosťou žalovaného, kedy mal porušiť konkurenčnú doložku vznikla škoda, keď práve naopak zo spolupráce so žalovaným, kde bol žalobca v pozícii subdodávateľa žalovaného (uvedené vyplýva z predložených zmlúv o výkone prác číslo 01/2025), mal očividne zisk v spojení s vykonávaním činnosti pre spoločnosť FIBERCOM. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal nárok žalobcu preukázaný, keď primárne považoval konkurenčnú doložku dojednanú v zmluve uzavretej medzi stranami konania za neplatnú, preto žalobu zamietol. K nároku na náhradu trov konania 18. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov spojených s bránením jeho práv titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)
v lehote 15 dní odo
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.