Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 13C/62/2024 8124208975 22. 04. 2026 Mgr. Peter Revický ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX, XXX XX D., 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. E., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U k l a d á žalovanému povinnosť, aby bez preukázateľného pozvania žalobcov nevstupoval do domu a záhrady, a do priestoru vo vzdialenosti menšej ako 5 metrov v okolí záhrady rodinného domu na adrese C. XXX, D., nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D.. II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . III. P o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca proti žalobcom ako žalovaným podať žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením. IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Písomným podaním doručeným súdu 23.10.2024 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal, „aby sa úmyselne priblížil k A. B., nar. X.X.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.X.XXXX, a to na vzdialenosť menšiu ako 5 m, aby nevstupoval do domu a záhrady na adrese C. XXX, D., a aby sa úmyselne nezdržiaval v okolí domu a záhrady na adrese C. XXX, D., vo vzdialenosti menšej ako 5 m.“ 2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú manželmi, majú maloleté deti syna G. B., nar. XX.X.XXXX a dcéru H. B., nar. XX.X.XXXX s tým, že všetci bývajú v dome na adrese C. XXX, D., pričom žalovaný je otcom žalobkyne. 3. Uviedli, že žalovaný dlhodobo v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje, a pod vplyvom alkoholu opakovane prichádza do miesta ich bydliska, je vulgárny, kričí, vyhráža sa im, má náhle zmeny nálad, svojim správaním vyvoláva strach. 4. Ďalej uviedli, že v sobotu 19.10.2024 doobeda prišiel pred bránu ich domu s pivom v ruke, pár minút rozprával pokojne, zrazu začal na B. B. nadávať, nálada sa mu zmenila náhle, začal byť agresívny, vrieskal. Po hodine odišiel do dediny do krčmy, a vrátil sa asi o 17.00 hod pred bránu domu a začal kričať na A. B.. Vykukla z dverí a žiadala ho, aby odišiel, (no) zvrieskol po nej, že ho má odviezť autom do ďalšej dediny, (a) keď odmietla začal kričať: „I. E. B..“ Keď zatvorila dvere, začal hádzať do dverí domu a garážovej brány kamene. Odišiel pešo, no o hodinu prišiel autom s Rómom a zakričal: „Zajtra psy skapú.“ Doplnili, že už v máji sa vyhrážal, že im otrávi psov. Róm ho odviezol preč, no o 25 minút
prišiel opätovne s iným pánom autom znova. Vystúpil z auta von a začal po A. B. vrieskať tak intenzívne, že to už psychicky nezvládla a začala plakať. 5. Žalobcovia uzavreli, že zo správania žalovaného sú oni aj ich deti vyčerpaní na maximum. V sobotu večer 19.10.2024 na Grešovej ulici v Prešove podali na žalovaného trestné oznámenie s tým, že ich podanie bolo príslušníkom polície posúdené ako oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uviedli, že vyhrážky žalovaného a jeho agresivita vzbudzujú u nich a u ich detí strach a obavy, frekvencia jeho návštev pod vplyvom alkoholu sa zvyšuje, a že žalovaný je čím ďalej tým viac voči nim vulgárny, agresívny, jeho správanie je nepredvídateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujú, aby súd nariadil vyššie uvedené neodkladné opatrenie. 6. K tvrdeným skutkovým okolnostiam pritom žalobcovia priložili iba kópiu potvrdenia OO PZ v Prešove zo dňa 19.10.2024 o tom, že dňa 19.10.2024 v čase o 20.15 hod. oznámila G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom D., C. XXX/XXX na útvar Policajného zboru OO PZ Prešov – Juh priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona 372/1990 o priestupkoch (pozn. súdu: teda nie že podala ňou tvrdené trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ale oznámenie o priestupku, a to navyše bez toho, aby bolo z tohto potvrdenia zrejmé proti komu smerovalo a čo bolo jeho obsahom), a žiadne iné dôkazy na preukázanie alebo aspoň osvedčenie svojich tvrdení nepredložili a ani neoznačili. 7. Písomným podaním zo dňa 14.4.2025 označeným ako vyjadrenie vo veci a predloženie dôkazov žalobkyňa v 1. rade doplnila, že nevhodné správanie žalovaného voči nej a jej rodine zo dňa 19.10.2024 bolo riešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na Okresnom úrade Prešov, odbore všeobecnej vnútornej správy, pod sp. zn. OU-PO-OVVS2-2024/078572, a vo veci boli s manželom vypočutí dňa 23.1.2025 ako svedkovia. Dodala, že vzhľadom na to, že boli v priestupkovom konaní v pozícii svedkov, nie účastníkov konania, rozhodnutie o priestupku im doručené nebolo a nebolo im poskytnuté ani na základe ich žiadosti pre účely súdneho konania. Majú vedomosť o tom, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená povinnosť zaplatiť pokutu. Oznámil jej to samotný žalovaný a vysmieva sa z toho. Navrhla, aby si súd rozhodnutie o priestupku vyžiadal. Ďalej uviedla, že žalovaný opakovane prichádza k ich rodinnému domu pod vplyvom alkoholu, kričí na ňu, manžela a jej deti, a to takou intenzitou, že ho počuť aj v ďalekom okolí, hádže kamene do okien domu a garážovej brány, vyhráža sa otrávením psov. Pre neúnosné správanie žalovaného volali tiesňové číslo polície 158 na Silvestra 31.12.2024 popoludní okolo 30.30 hod. a dňa 8.4.2025 v noci okolo 22.45 hod., kde im bolo oznámené, že k nim bude vyslaná policajná hliadka z OO PZ Veľký Šariš. V oboch prípadoch policajná hliadka prišla do 20 až 25 minút, avšak žalovaný pred príchodom hliadky odišiel. Listinný dôkaz o výjazdoch policajnej hliadky nemá, a v prípade potreby navrhla, aby si súd správu o výjazdoch vyžiadal z OO PZ Veľký Šariš. V prílohe predložila upovedomenie OO PZ Veľký Šariš zo dňa 1.12.2024 o tom, že na základe ich oznámenia zo dňa 19.10.2024 týkajúceho sa priestupku, bola vec predložená na Okresný úrad v meste Prešov, a predvolanie na prejednanie priestupku zo dňa 23.12.2024 na deň 23.1.2025. 8. Písomným podaním zo dňa 30.3.2026 napokon žalobkyňa v 1. rade doplnila, že nevhodné správanie žalovaného voči nej a jej rodine sa opakuje s tým, že v máji 2025 prišiel pred ich rodinný dom, kričal, hrešil a vyhrážal sa im. Kontaktovali políciu, prišla k nim policajná hliadka z Veľkého Šariša, ktorá situáciu riešila dohovorom. Obdobná situácia bola v septembri 2025, kedy políciu nevolali, ale bolo to veľmi nepríjemné a stresujúce najmä pre ich deti. V novembri 2025, keď manžel išiel preparkovať auto, žalovaný vošiel do garáže, zahnal sa na manžela rukou a chcel ho udrieť. Vtedy volali políciu, prišla k nim policajná hliadka z Prešova. Dňa 5.1.2026 žalovaný opätovne prišiel pred bránu domu, kričal, pýtal od nej peniaze, nadával, báli sa ho. Príchody žalovaného pred ich dom, a to najmä v nočných hodinách, pod vplyvom alkoholu, sa opakujú, agresivita zo strany žalovaného sa stupňuje, žalovaný prichádza pred dom, kričí, nadáva im, používa vulgarizmy a manžela chcel napadnúť. Žiadala, aby súd neodkladné opatrenie nariadil. 9. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 28.2.2025, číslo spisu OU-PO-OVVS2-2025/022043-006, ktoré si súd na základe návrhu žalobcov od tohto správneho orgán vyžiadal, vyplýva, že žalovaný bol v správnom konaní uznaný za vinného zo spáchanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým spôsobom, že dňa 19.10.2024 v čase približne
17:00 hod v obci D. vulgárne vynadal dcére G. A. B. slovami, že je "B., F.“ a taktiež vulgárne vynadal B. B. slovami, že je „J. K. F.“ a vyhrážal sa, že im otrávi psy, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a voči dcére ako osobe blízkej. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobkyňa na ústnom pojednávaní okrem opisu skutku tak ako je uvedený vyššie uviedla, že otec (žalovaný) bol značne opitý, ako vždy a toto správanie sa opakuje už približne 3 roky. Vždy keď k nim otec príde, tak sa snaží preskakovať plot a hádže kamienky a kamene do domových dverí a do garážovej brány, pričom škoda zatiaľ nevznikla. Uviedla, že toto správanie zo strany jej otca považuje za schválnosti a taktiež hrubé správanie voči nej a voči jej rodine. Dodala, že niečo podobné sa stalo aj na Silvestra, keď otec prišiel značne opitý, znova vulgárne nadával tak všeobecne, bol agresívny, vrieskal. Žalovaný podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia na ústnom pojednávaní priznal, že vulgárne vynadal zaťovi a následne aj svojej dcére, oľutoval svoje konanie a sľúbil, že sa obdobného konania nedopustí. Nevyužil právo konfrontácie so svedkami a ani sa nechcel oboznámiť s ich výpoveďami, pričom bol oboznámený s celým spisovým materiálom. 10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670). 12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 13. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o neodkladnom opatrení – slúžia listiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná jednak uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a zároveň predložiť, alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). 14. V danom prípade mal súd za to, že žalobcovia zatiaľ netvrdili a najmä nijako neosvedčili také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako to žiadali, a to najmä vo vzťahu k absolútnemu zákazu priblíženia. 15. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 16. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 17. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
18. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962). 19. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať. 20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu musí nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť) navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (presný a úplný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav). 21. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho potencionálne právo je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich) ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná. 22. V danom prípade však žalobcovia zatiaľ vôbec neuviedli a nijako neosvedčili žiadne konkrétne skutočnosti alebo indície svedčiace o tom, že by ich žalovaný vo všeobecnosti nejako nevhodne prenasledoval, vyhľadával a ohrozoval ich telesnú či duševnú integritu mimo incidentov v okolí ich rodinného domu, alebo že by tak chcel či mal konať v budúcnosti, a teda že by nimi navrhované neodkladné opatrenie zákazu priblíženia k označeným osobám na určitú vzdialenosť a neurčitý čas (trvalo) bolo potrebné, a na základe občianskoprávnych predpisov vôbec oprávnené. Žalobcovia totiž ani v jednom prípade neuviedli, že by ich žalovaný nebezpečne prenasledoval, či nejako konkrétne fyzicky alebo inak vážne ohrozoval alebo sa im vyhrážal mimo okolia ich rodinného domu (čo by navyše mohlo eventuálne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestné zákona, alebo trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, či iného skutku spadajúceho do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, a nie civilného súdu). Občiansky zákonník pritom navyše, v súvislosti s ochranou osobnosti fyzickej osoby pred neoprávnenými zásahmi, zakotvuje jej právo na to, aby sa ostatné osoby zdržali len
(konkrétnych) neoprávnených zásahov (do práva na ochranu osobnosti), ku ktorým už došlo, a ktorých sa majú do budúcna zdržať, a nie takých zásahov, ku ktorým ešte nedošlo, a ktorých negatívne vymedzenie a zákaz páchania je navyše už zabezpečený ich vymedzením v trestnoprávnych predpisoch (napr. prostredníctvom už spomínaného trestného činu nebezpečného vyhrážania, alebo trestného činu nebezpečného prenasledovania), či v administratívnoprávnych predpisoch (v rámci priestupkov), z ktorých už teraz jasne vyplýva ich zákaz (pod hrozbou trestnoprávneho, alebo priestupkového postihu). Trvalý charakter povinnosti zákazu priblíženia k určitej osobe možno navyše uložiť len v trestnom konaní postupom upraveným v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v súvislosti s uložením sankcie za spáchaný trestný čin (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.2Co/18/2023 zo dňa 9.2.2023). 23. Na druhej strane ale žalobcovia, pre účely aspoň čiastočného vyhovenia ich návrhu, zatiaľ postačujúco osvedčili, že žalovaný svojim nevhodným správaním v okolí ich domu opakovane hrubo narušil rodinný život žalobcov, ktorých duševnú integritu takto ohrozuje (žalobcovia uviedli, že zo správania žalovaného sú oni aj ich deti vyčerpaní na maximum). 24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka - fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 25. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka - fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 26. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 27. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je resp. môže byť, popri trestnoprávnych inštitútoch, aktuálnym a účinným doplnkovým prostriedkom preventívneho riešenia problematiky eventuálneho násilia či obťažovania a prenasledovania a ochrany telesnej a duševnej integrity dotknutej osoby, ktoré ešte (zatiaľ) nenaplnilo znaky pre podozrenie zo spáchania trestného činu (po ktorom by riešenie tejto problematiky už spadalo do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, vrátane ich možnosti ukladať za obdobným účelom ochrany poškodených primerane – po vypočutí podozrivého – ochranné opatrenia či obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona alebo § 82 ods. 1 Trestného poriadku). Ako vyplýva z ust. § 324 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a teda len vo vecnej súvislosti s eventuálnym občiansko-právnym konaním, a poskytuje sa ním ochrana a dodržiavanie ohrozeným alebo porušeným súkromným právam, no nie trestnoprávnych predpisov s posudzovaním dôvodov, ktoré by eventuálne mohli byť dôvodmi väzby, alebo uloženia už spomínaných ochranných opatrení a obmedzení patriacich do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní (ukladaných podľa Trestného zákona a Trestného poriadku). Tento záver pritom rešpektuje aj judikatúru ústavného súdu, ktorý už uznesením č.k. I ÚS 1/2022-14 z 12. januára 2022 (ZNaU 59/2022) v súvislosti so zásadou primeranosti a kritiky zbytočného rozmnožovania sporov, či duplicitného využívania viacerých rôznych právnych inštitútov alebo nevhodných konaní smerujúcich k tomu istému judikoval, že „je neprípustné a ústavne neudržateľné, aby sa nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany v správnom súdnictve (pozn. súdu: v tomto prípade v trestnom konaní) nahrádzalo určovacími žalobami v civilnom sporovom konaní.“ (viď primerane bod 24. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2025). V uznesení sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX pritom navyše konštatoval, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia subsidiarity sa primerane
vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby (už) adekvátne a účinne chránené. ... a (môžu) vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia (m. m. I. ÚS 257/2019). 28. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je eliminovať kontakt páchateľa násilia či neprimeraného obťažovania a prenasledovania s jeho obeťou, prípadne osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku, alebo z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, s ohrozenou osobou (tam, kde sa deje). Pokračujúce násilie a obťažovanie pritom môže byť nielen fyzické, ale aj psychické. Pri opatreniach na predídenie eventuálnej hrozbe pritom však treba podľa možností, vzhľadom na neistú situáciu, zvažovať aj práva protistrany resp. povinnej osoby, a pri neodkladnom opatrení čo najviac obmedziť prípadný zásah do jej práv (obmedziť ich len v nevyhnutnom rozsahu) tak, aby neutrpela neprimeranú ujmu. Dôvodnosť takéhoto zásahu tak treba posudzovať aj porovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania (pravdepodobnosti) vo vzťahu ku chránenému záujmu (teda dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej strane, a opačných záujmov povinnej osoby (v tomto prípade zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobcov), ktoré budú alebo môžu byť neodkladným opatrením dotknuté. 29. V danom prípade mal pritom súd na základe žalobcami uvádzaných a osvedčených skutočností (bod 23.) za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery v rámci nimi navrhovaného zákazu priblíženia aspoň čiastočne v okolí ich domu, kde sa zatiaľ nevhodné správanie žalovaného odohrávalo. Žalobcovia totiž podľa názoru súdu, aj keď nie celkom dôsledne a precízne, už samotným poukazom na priestupkové konanie a opakované správanie žalovaného v okolí ich domu, objektivizované aj opakovaným privolaním policajnej hliadky, ktoré vzhľadom na jeho povahu a opakovanie skutočne môže u nich objektívne vyvolávať znepokojenie, pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčili, že žalovaný sa v okolí ich pozemku a domu, na ktoré bez súhlasu žalobcov nie je oprávnený vstupovať, správal nevhodným spôsobom, ktorý mohol ohrozovať ich duševnú integritu (pokoj), a mohol u nich (zatiaľ menej závažne) vzbudzovať aj obavu z ohrozenia telesnej integrity žalobcu v 2. rade (chcel ho udrieť). Toto ohrozenie žalobcov pritom, aj keď o jeho vážnosti či nebezpečnosti ešte môžu byť pochybnosti, bolo aj predmetom priestupkového konania (žalobcovia zatiaľ nepreukázali podanie trestného oznámenie), v ktorom bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívania. Vzhľadom na povahu tohto ohrozenia, ako aj zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) žalobcov na jednej strane, pred ochranou práva na slobodu pohybu žalovaného bez pozvania žalobcov v okolí ich domu na strane druhej, najmä za situácie, keď žalovaný k týmto nehnuteľnostiam žalobcov nemá žiadne práva, dostatočne odôvodňujú rozhodnutie o tom, aby žalovaný bez preukázateľného pozvania žalobcov nevstupoval do domu a záhrady žalobcov, a nezdržiaval sa v priestore vo vzdialenosti menšej ako 5 metrov v ich okolí, odkiaľ na nich v minulosti vykrikoval alebo sa inak nevhodne správal (hádzal kamene), keďže takýmto jeho konaním by telesná alebo duševná integrita žalobcom mohla byť ohrozená. Toto jeho obmedzenie nezdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti domu žalobcov, netrvajúce v čase prípadného preukázateľného pozvania žalovaného zo strany žalobcov na tieto nehnuteľnosti (súhlasu žalobcov) za danej situácie podľa názoru súdu nemožno považovať za celkom zjavne neprimerané opatrenie neadekvátne obmedzujúce slobodu jeho pohybu. Sú však zároveň pripomína, že uvedené rozhodnutie ale neznamená, že by sa žalovaný snáď na inom mieste mohol správať k žalobcom nevhodným spôsobom, ktorý by eventuálne mohol byť priestupkom, prípadne ktorý by pri porušení ustanovení Trestného zákona mohol napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. 30. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa navrhovaného obmedzenia, aby sa žalovaný úmyselne na určenú vzdialenosť vôbec trvalo nepribližoval k žalobcom a ich deťom, súd návrhu žalobcov nevyhovel, nakoľko jednak vo vzťahu k tejto časti žalobcovia zatiaľ netvrdili a ani neosvedčili žiadne skutočnosti o nevhodnom správaní žalovaného k nim (vrátane ich detí, ktorých sa návrh týkal tiež) mimo okolia domu žalobcov, a tiež preto, že tak ako bolo uvedené už vyššie (bod 22.) trvalý, ničím neobmedzený charakter povinnosti zákazu priblíženia k určitej osobe možno uložiť len v trestnom konaní postupom upraveným v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v súvislosti s uložením sankcie za spáchaný trestný čin. 31. Eventuálnu povinnosť podať žalobu vo veci samej súd žalobcom ako navrhovateľom v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neurčil, keďže z ich návrhu vyplýva, že nemajú záujem na ďalšom súdnom konaní, a v tejto súvislosti možno tiež predpokladať, že z pohľadu strán sporu neodkladným opatrením (pri naplnení jeho účelu) možno dosiahnuť dostatočnú (trvalú) úpravu pomerov medzi nimi. V nadväznosti
na to však súd v zmysle ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP obligatórne poučil žalovaného o jeho možnosti podať žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia tak ako je uvedené v treťom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, pričom jeho úspech v tomto konaní bude mať za následok zrušenie neodkladného opatrenia. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP s prihliadnutím na to, že žalobcovia mali vzhľadom na širšiu formuláciu návrhu úspech len čiastočný, ako i s poukazom na povahu veci, keď sa jedná iba o preventívne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, a skutočnosť, že žalobcovia si ich náhradu v návrhu ani neuplatnili, čo súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania stranám nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).