{"guid": "d4cc2d80-8e11-499f-8f47-89fa02df3eb4:eb47e28b-58d8-4448-86c6-95a7278ed52b", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1", "spisova_znacka": "13C/62/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/62/2024 z 22. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Prešov z 22. apríla 2026, sp. zn. 13C/62/2024, ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1", "identifikacne_cislo": "8124208975", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Peter Revický", "sudca_id": 2807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-revicky-2807", "datum_vydania": "2026-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "nazov": "§ 336 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-336.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-336"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-336"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb47e28b-58d8-4448-86c6-95a7278ed52b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n13C/62/2024\n8124208975\n22. 04. 2026\nMgr. Peter Revický\nECLI:SK:OSPO:2026:8124208975.1\n\nUznesenie\nOkresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX, XXX XX D., 2. B. B., nar.\nXX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G.\nE., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto\nrozhodol:\nI. U k l a d á žalovanému povinnosť, aby bez preukázateľného pozvania žalobcov nevstupoval do\ndomu a záhrady, a do priestoru vo vzdialenosti menšej ako 5 metrov v okolí záhrady rodinného domu na\nadrese C. XXX, D., nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva\nč. XXXX, katastrálne územie D..\nII. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .\nIII. P o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca proti žalobcom ako žalovaným podať žalobu na\nnáhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením.\nIV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Písomným podaním doručeným súdu 23.10.2024 a označeným ako návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia žalobcovia navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by\nžalovanému zakázal, „aby sa úmyselne priblížil k A. B., nar. X.X.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B.,\nnar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.X.XXXX, a to na vzdialenosť menšiu ako 5 m, aby nevstupoval do domu\na záhrady na adrese C. XXX, D., a aby sa úmyselne nezdržiaval v okolí domu a záhrady na adrese C.\nXXX, D., vo vzdialenosti menšej ako 5 m.“\n2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú manželmi, majú maloleté deti syna G. B., nar. XX.X.XXXX\na dcéru H. B., nar. XX.X.XXXX s tým, že všetci bývajú v dome na adrese C. XXX, D., pričom žalovaný\nje otcom žalobkyne.\n3. Uviedli, že žalovaný dlhodobo v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje, a pod vplyvom alkoholu\nopakovane prichádza do miesta ich bydliska, je vulgárny, kričí, vyhráža sa im, má náhle zmeny nálad,\nsvojim správaním vyvoláva strach.\n4. Ďalej uviedli, že v sobotu 19.10.2024 doobeda prišiel pred bránu ich domu s pivom v ruke, pár minút\nrozprával pokojne, zrazu začal na B. B. nadávať, nálada sa mu zmenila náhle, začal byť agresívny,\nvrieskal. Po hodine odišiel do dediny do krčmy, a vrátil sa asi o 17.00 hod pred bránu domu a začal\nkričať na A. B.. Vykukla z dverí a žiadala ho, aby odišiel, (no) zvrieskol po nej, že ho má odviezť autom\ndo ďalšej dediny, (a) keď odmietla začal kričať: „I. E. B..“ Keď zatvorila dvere, začal hádzať do dverí\ndomu a garážovej brány kamene. Odišiel pešo, no o hodinu prišiel autom s Rómom a zakričal: „Zajtra\npsy skapú.“ Doplnili, že už v máji sa vyhrážal, že im otrávi psov. Róm ho odviezol preč, no o 25 minút\n\nprišiel opätovne s iným pánom autom znova. Vystúpil z auta von a začal po A. B. vrieskať tak intenzívne,\nže to už psychicky nezvládla a začala plakať.\n5. Žalobcovia uzavreli, že zo správania žalovaného sú oni aj ich deti vyčerpaní na maximum. V sobotu\nvečer 19.10.2024 na Grešovej ulici v Prešove podali na žalovaného trestné oznámenie s tým, že ich\npodanie bolo príslušníkom polície posúdené ako oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uviedli, že vyhrážky\nžalovaného a jeho agresivita vzbudzujú u nich a u ich detí strach a obavy, frekvencia jeho návštev pod\nvplyvom alkoholu sa zvyšuje, a že žalovaný je čím ďalej tým viac voči nim vulgárny, agresívny, jeho\nsprávanie je nepredvídateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujú, aby súd nariadil vyššie\nuvedené neodkladné opatrenie.\n6. K tvrdeným skutkovým okolnostiam pritom žalobcovia priložili iba kópiu potvrdenia OO PZ v Prešove\nzo dňa 19.10.2024 o tom, že dňa 19.10.2024 v čase o 20.15 hod. oznámila G. A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntr. bytom D., C. XXX/XXX na útvar Policajného zboru OO PZ Prešov – Juh priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona 372/1990 o priestupkoch (pozn. súdu: teda nie\nže podala ňou tvrdené trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ale oznámenie\no priestupku, a to navyše bez toho, aby bolo z tohto potvrdenia zrejmé proti komu smerovalo a čo bolo\njeho obsahom), a žiadne iné dôkazy na preukázanie alebo aspoň osvedčenie svojich tvrdení nepredložili\na ani neoznačili.\n7. Písomným podaním zo dňa 14.4.2025 označeným ako vyjadrenie vo veci a predloženie dôkazov\nžalobkyňa v 1. rade doplnila, že nevhodné správanie žalovaného voči nej a jej rodine zo dňa 19.10.2024\nbolo riešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na Okresnom úrade Prešov, odbore\nvšeobecnej vnútornej správy, pod sp. zn. OU-PO-OVVS2-2024/078572, a vo veci boli s manželom\nvypočutí dňa 23.1.2025 ako svedkovia. Dodala, že vzhľadom na to, že boli v priestupkovom konaní\nv pozícii svedkov, nie účastníkov konania, rozhodnutie o priestupku im doručené nebolo a nebolo im\nposkytnuté ani na základe ich žiadosti pre účely súdneho konania. Majú vedomosť o tom, že žalovaný\nbol uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená povinnosť zaplatiť pokutu. Oznámil jej\nto samotný žalovaný a vysmieva sa z toho. Navrhla, aby si súd rozhodnutie o priestupku vyžiadal. Ďalej\nuviedla, že žalovaný opakovane prichádza k ich rodinnému domu pod vplyvom alkoholu, kričí na ňu,\nmanžela a jej deti, a to takou intenzitou, že ho počuť aj v ďalekom okolí, hádže kamene do okien domu\na garážovej brány, vyhráža sa otrávením psov. Pre neúnosné správanie žalovaného volali tiesňové číslo\npolície 158 na Silvestra 31.12.2024 popoludní okolo 30.30 hod. a dňa 8.4.2025 v noci okolo 22.45 hod.,\nkde im bolo oznámené, že k nim bude vyslaná policajná hliadka z OO PZ Veľký Šariš. V oboch prípadoch\npolicajná hliadka prišla do 20 až 25 minút, avšak žalovaný pred príchodom hliadky odišiel. Listinný dôkaz\no výjazdoch policajnej hliadky nemá, a v prípade potreby navrhla, aby si súd správu o výjazdoch vyžiadal\nz OO PZ Veľký Šariš. V prílohe predložila upovedomenie OO PZ Veľký Šariš zo dňa 1.12.2024 o tom, že\nna základe ich oznámenia zo dňa 19.10.2024 týkajúceho sa priestupku, bola vec predložená na Okresný\núrad v meste Prešov, a predvolanie na prejednanie priestupku zo dňa 23.12.2024 na deň 23.1.2025.\n8. Písomným podaním zo dňa 30.3.2026 napokon žalobkyňa v 1. rade doplnila, že nevhodné správanie\nžalovaného voči nej a jej rodine sa opakuje s tým, že v máji 2025 prišiel pred ich rodinný dom, kričal,\nhrešil a vyhrážal sa im. Kontaktovali políciu, prišla k nim policajná hliadka z Veľkého Šariša, ktorá\nsituáciu riešila dohovorom. Obdobná situácia bola v septembri 2025, kedy políciu nevolali, ale bolo to\nveľmi nepríjemné a stresujúce najmä pre ich deti. V novembri 2025, keď manžel išiel preparkovať auto,\nžalovaný vošiel do garáže, zahnal sa na manžela rukou a chcel ho udrieť. Vtedy volali políciu, prišla\nk nim policajná hliadka z Prešova. Dňa 5.1.2026 žalovaný opätovne prišiel pred bránu domu, kričal,\npýtal od nej peniaze, nadával, báli sa ho. Príchody žalovaného pred ich dom, a to najmä v nočných\nhodinách, pod vplyvom alkoholu, sa opakujú, agresivita zo strany žalovaného sa stupňuje, žalovaný\nprichádza pred dom, kričí, nadáva im, používa vulgarizmy a manžela chcel napadnúť. Žiadala, aby súd\nneodkladné opatrenie nariadil.\n9. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 28.2.2025,\nčíslo spisu OU-PO-OVVS2-2025/022043-006, ktoré si súd na základe návrhu žalobcov od tohto\nsprávneho orgán vyžiadal, vyplýva, že žalovaný bol v správnom konaní uznaný za vinného zo spáchanie\npriestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 49 ods. 1\npísm. d) zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým spôsobom, že dňa 19.10.2024 v čase približne\n\n17:00 hod v obci D. vulgárne vynadal dcére G. A. B. slovami, že je \"B., F.“ a taktiež vulgárne vynadal B.\nB. slovami, že je „J. K. F.“ a vyhrážal sa, že im otrávi psy, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie\niným hrubým správaním a voči dcére ako osobe blízkej. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobkyňa\nna ústnom pojednávaní okrem opisu skutku tak ako je uvedený vyššie uviedla, že otec (žalovaný) bol\nznačne opitý, ako vždy a toto správanie sa opakuje už približne 3 roky. Vždy keď k nim otec príde,\ntak sa snaží preskakovať plot a hádže kamienky a kamene do domových dverí a do garážovej brány,\npričom škoda zatiaľ nevznikla. Uviedla, že toto správanie zo strany jej otca považuje za schválnosti\na taktiež hrubé správanie voči nej a voči jej rodine. Dodala, že niečo podobné sa stalo aj na Silvestra,\nkeď otec prišiel značne opitý, znova vulgárne nadával tak všeobecne, bol agresívny, vrieskal. Žalovaný\npodľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia na ústnom pojednávaní priznal, že vulgárne vynadal zaťovi\na následne aj svojej dcére, oľutoval svoje konanie a sľúbil, že sa obdobného konania nedopustí. Nevyužil\nprávo konfrontácie so svedkami a ani sa nechcel oboznámiť s ich výpoveďami, pričom bol oboznámený\ns celým spisovým materiálom.\n10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane\naj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké\nprostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany\npoužil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty\nstrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov\nvychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky\npodstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo\nobranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť\npravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti\nvedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre\nneunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie\nprocesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich\npravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne\na paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom\ndokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva\nvo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).\n12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n13. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži\nna preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o neodkladnom opatrení – slúžia\nlistiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie\na vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto\npovinná jednak uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky, a zároveň predložiť, alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n„Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany\nnetvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou)\nexistujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.\nH. Beck, 2016, s. 571).\n14. V danom prípade mal súd za to, že žalobcovia zatiaľ netvrdili a najmä nijako neosvedčili také\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako to žiadali,\na to najmä vo vzťahu k absolútnemu zákazu priblíženia.\n15. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a\npo jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\nPodľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n\nPodľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\nPodľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nf) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,\nkde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú\nintegritu svojím konaním ohrozuje,\nh) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná\nintegrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\nPodľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je\nnezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu\nv konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\nPodľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené\npodmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\nPodľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\naj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\nPodľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie.\nPodľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas\nPodľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého\nobsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.\nPodľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo\nnariadené.\nPodľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\nPodľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi\npovinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá\npovinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na\npodanie žaloby súd neurčuje.\nPodľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo\nveci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo\nnárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.\nPodľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného\nustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré\nupravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia\nniet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,\na to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon,\ntak, aby výsledkom bolo rozumné\nusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít.\n16. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.\n4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods. 2.\n17. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe\nakých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca\nv žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok\n(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).\n\n18. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.\nNárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj\nnárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je\npotom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi\nskutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na\nakom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj\ntiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor\nrozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).\n19. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno\ntvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový\nstav aplikovať.\n20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho\nvydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336\nods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa\n§ 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne\nprávo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany (konkrétnym konaním\nalebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce zabrániť, a ktorých hrozbu musí nielen\ntvrdiť, ale aj osvedčiť) navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo\nťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych\nvzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Jeho navrhovateľ\nteda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku (vrátane\njeho podstaty a rozsahu) voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana\n(presný a úplný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností –\nvrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne\nrelevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav).\n21. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe\nosvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané\nneodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje\ntak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto\nmožné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho\nprávo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce\ndôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi\nskutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne\npotrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný,\nkeďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len\nv potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne\ndokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ\nmá pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho potencionálne právo je reálne\n(podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich)\nohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná.\n22. V danom prípade však žalobcovia zatiaľ vôbec neuviedli a nijako neosvedčili žiadne konkrétne\nskutočnosti alebo indície svedčiace o tom, že by ich žalovaný vo všeobecnosti nejako nevhodne\nprenasledoval, vyhľadával a ohrozoval ich telesnú či duševnú integritu mimo incidentov v okolí ich\nrodinného domu, alebo že by tak chcel či mal konať v budúcnosti, a teda že by nimi navrhované\nneodkladné opatrenie zákazu priblíženia k označeným osobám na určitú vzdialenosť a neurčitý čas\n(trvalo) bolo potrebné, a na základe občianskoprávnych predpisov vôbec oprávnené. Žalobcovia totiž\nani v jednom prípade neuviedli, že by ich žalovaný nebezpečne prenasledoval, či nejako konkrétne\nfyzicky alebo inak vážne ohrozoval alebo sa im vyhrážal mimo okolia ich rodinného domu (čo by\nnavyše mohlo eventuálne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania\npodľa § 360 Trestné zákona, alebo trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a\nTrestného zákona, či iného skutku spadajúceho do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní,\na nie civilného súdu). Občiansky zákonník pritom navyše, v súvislosti s ochranou osobnosti fyzickej\nosoby pred neoprávnenými zásahmi, zakotvuje jej právo na to, aby sa ostatné osoby zdržali len\n\n(konkrétnych) neoprávnených zásahov (do práva na ochranu osobnosti), ku ktorým už došlo, a ktorých\nsa majú do budúcna zdržať, a nie takých zásahov, ku ktorým ešte nedošlo, a ktorých negatívne\nvymedzenie a zákaz páchania je navyše už zabezpečený ich vymedzením v trestnoprávnych predpisoch\n(napr. prostredníctvom už spomínaného trestného činu nebezpečného vyhrážania, alebo trestného\nčinu nebezpečného prenasledovania), či v administratívnoprávnych predpisoch (v rámci priestupkov),\nz ktorých už teraz jasne vyplýva ich zákaz (pod hrozbou trestnoprávneho, alebo priestupkového postihu).\nTrvalý charakter povinnosti zákazu priblíženia k určitej osobe možno navyše uložiť len v trestnom\nkonaní postupom upraveným v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v súvislosti s uložením sankcie\nza spáchaný trestný čin (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.2Co/18/2023 zo dňa\n9.2.2023).\n23. Na druhej strane ale žalobcovia, pre účely aspoň čiastočného vyhovenia ich návrhu, zatiaľ\npostačujúco osvedčili, že žalovaný svojim nevhodným správaním v okolí ich domu opakovane hrubo\nnarušil rodinný život žalobcov, ktorých duševnú integritu takto ohrozuje (žalobcovia uviedli, že zo\nsprávania žalovaného sú oni aj ich deti vyčerpaní na maximum).\n24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka - fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n25. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka - fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto\nzásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\n26. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nf) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,\nkde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú\nintegritu svojím konaním ohrozuje,\ng) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne\nnekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním\nohrozená,\nh) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná\nintegrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n27. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je resp. môže byť, popri\ntrestnoprávnych inštitútoch, aktuálnym a účinným doplnkovým prostriedkom preventívneho riešenia\nproblematiky eventuálneho násilia či obťažovania a prenasledovania a ochrany telesnej a duševnej\nintegrity dotknutej osoby, ktoré ešte (zatiaľ) nenaplnilo znaky pre podozrenie zo spáchania trestného\nčinu (po ktorom by riešenie tejto problematiky už spadalo do pôsobnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní, vrátane ich možnosti ukladať za obdobným účelom ochrany poškodených primerane – po\nvypočutí podozrivého – ochranné opatrenia či obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona\nalebo § 82 ods. 1 Trestného poriadku). Ako vyplýva z ust. § 324 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie\nmožno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a teda len vo vecnej súvislosti\ns eventuálnym občiansko-právnym konaním, a poskytuje sa ním ochrana a dodržiavanie ohrozeným\nalebo porušeným súkromným právam, no nie trestnoprávnych predpisov s posudzovaním dôvodov,\nktoré by eventuálne mohli byť dôvodmi väzby, alebo uloženia už spomínaných ochranných opatrení\na obmedzení patriacich do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní (ukladaných podľa Trestného\nzákona a Trestného poriadku). Tento záver pritom rešpektuje aj judikatúru ústavného súdu, ktorý už\nuznesením č.k. I ÚS 1/2022-14 z 12. januára 2022 (ZNaU 59/2022) v súvislosti so zásadou primeranosti\na kritiky zbytočného rozmnožovania sporov, či duplicitného využívania viacerých rôznych právnych\ninštitútov alebo nevhodných konaní smerujúcich k tomu istému judikoval, že „je neprípustné a ústavne\nneudržateľné, aby sa nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany v správnom súdnictve (pozn. súdu:\nv tomto prípade v trestnom konaní) nahrádzalo určovacími žalobami v civilnom sporovom konaní.“ (viď\nprimerane bod 24. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2025). V uznesení sp. zn. IV. ÚS\nXX/XXXX pritom navyše konštatoval, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je\nsíce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru\nústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť\ndosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia subsidiarity sa primerane\n\nvzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp.\nprávnickej osoby (už) adekvátne a účinne chránené. ... a (môžu) vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť\npotrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia (m. m. I. ÚS 257/2019).\n28. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je eliminovať kontakt\npáchateľa násilia či neprimeraného obťažovania a prenasledovania s jeho obeťou, prípadne osoby\ndôvodne podozrivej z takéhoto skutku, alebo z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej\nosoby, s ohrozenou osobou (tam, kde sa deje). Pokračujúce násilie a obťažovanie pritom môže byť\nnielen fyzické, ale aj psychické. Pri opatreniach na predídenie eventuálnej hrozbe pritom však treba\npodľa možností, vzhľadom na neistú situáciu, zvažovať aj práva protistrany resp. povinnej osoby, a pri\nneodkladnom opatrení čo najviac obmedziť prípadný zásah do jej práv (obmedziť ich len v nevyhnutnom\nrozsahu) tak, aby neutrpela neprimeranú ujmu. Dôvodnosť takéhoto zásahu tak treba posudzovať aj\nporovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania (pravdepodobnosti) vo\nvzťahu ku chránenému záujmu (teda dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej strane, a opačných záujmov\npovinnej osoby (v tomto prípade zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobcov), ktoré\nbudú alebo môžu byť neodkladným opatrením dotknuté.\n29. V danom prípade mal pritom súd na základe žalobcami uvádzaných a osvedčených skutočností\n(bod 23.) za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery v rámci nimi navrhovaného zákazu\npriblíženia aspoň čiastočne v okolí ich domu, kde sa zatiaľ nevhodné správanie žalovaného odohrávalo.\nŽalobcovia totiž podľa názoru súdu, aj keď nie celkom dôsledne a precízne, už samotným poukazom\nna priestupkové konanie a opakované správanie žalovaného v okolí ich domu, objektivizované aj\nopakovaným privolaním policajnej hliadky, ktoré vzhľadom na jeho povahu a opakovanie skutočne môže\nu nich objektívne vyvolávať znepokojenie, pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco\nosvedčili, že žalovaný sa v okolí ich pozemku a domu, na ktoré bez súhlasu žalobcov nie je\noprávnený vstupovať, správal nevhodným spôsobom, ktorý mohol ohrozovať ich duševnú integritu\n(pokoj), a mohol u nich (zatiaľ menej závažne) vzbudzovať aj obavu z ohrozenia telesnej integrity\nžalobcu v 2. rade (chcel ho udrieť). Toto ohrozenie žalobcov pritom, aj keď o jeho vážnosti či\nnebezpečnosti ešte môžu byť pochybnosti, bolo aj predmetom priestupkového konania (žalobcovia\nzatiaľ nepreukázali podanie trestného oznámenie), v ktorom bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania\npriestupkov proti občianskemu spolunažívania. Vzhľadom na povahu tohto ohrozenia, ako aj zrejmú\nprioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) žalobcov na jednej strane, pred ochranou\npráva na slobodu pohybu žalovaného bez pozvania žalobcov v okolí ich domu na strane druhej,\nnajmä za situácie, keď žalovaný k týmto nehnuteľnostiam žalobcov nemá žiadne práva, dostatočne\nodôvodňujú rozhodnutie o tom, aby žalovaný bez preukázateľného pozvania žalobcov nevstupoval do\ndomu a záhrady žalobcov, a nezdržiaval sa v priestore vo vzdialenosti menšej ako 5 metrov v ich\nokolí, odkiaľ na nich v minulosti vykrikoval alebo sa inak nevhodne správal (hádzal kamene), keďže\ntakýmto jeho konaním by telesná alebo duševná integrita žalobcom mohla byť ohrozená. Toto jeho\nobmedzenie nezdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti domu žalobcov, netrvajúce v čase prípadného\npreukázateľného pozvania žalovaného zo strany žalobcov na tieto nehnuteľnosti (súhlasu žalobcov)\nza danej situácie podľa názoru súdu nemožno považovať za celkom zjavne neprimerané opatrenie\nneadekvátne obmedzujúce slobodu jeho pohybu. Sú však zároveň pripomína, že uvedené rozhodnutie\nale neznamená, že by sa žalovaný snáď na inom mieste mohol správať k žalobcom nevhodným\nspôsobom, ktorý by eventuálne mohol byť priestupkom, prípadne ktorý by pri porušení ustanovení\nTrestného zákona mohol napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov.\n30. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa navrhovaného obmedzenia, aby sa žalovaný úmyselne na\nurčenú vzdialenosť vôbec trvalo nepribližoval k žalobcom a ich deťom, súd návrhu žalobcov nevyhovel,\nnakoľko jednak vo vzťahu k tejto časti žalobcovia zatiaľ netvrdili a ani neosvedčili žiadne skutočnosti\no nevhodnom správaní žalovaného k nim (vrátane ich detí, ktorých sa návrh týkal tiež) mimo okolia domu\nžalobcov, a tiež preto, že tak ako bolo uvedené už vyššie (bod 22.) trvalý, ničím neobmedzený charakter\npovinnosti zákazu priblíženia k určitej osobe možno uložiť len v trestnom konaní postupom upraveným\nv Trestnom zákone a Trestnom poriadku v súvislosti s uložením sankcie za spáchaný trestný čin.\n31. Eventuálnu povinnosť podať žalobu vo veci samej súd žalobcom ako navrhovateľom v zmysle ust.\n§ 336 ods. 1 CSP neurčil, keďže z ich návrhu vyplýva, že nemajú záujem na ďalšom súdnom konaní,\na v tejto súvislosti možno tiež predpokladať, že z pohľadu strán sporu neodkladným opatrením (pri\nnaplnení jeho účelu) možno dosiahnuť dostatočnú (trvalú) úpravu pomerov medzi nimi. V nadväznosti\n\nna to však súd v zmysle ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP obligatórne poučil žalovaného o jeho možnosti\npodať žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia tak ako\nje uvedené v treťom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, pričom jeho úspech v tomto konaní bude\nmať za následok zrušenie neodkladného opatrenia.\n32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP s prihliadnutím na to, že žalobcovia mali vzhľadom\nna širšiu formuláciu návrhu úspech len čiastočný, ako i s poukazom na povahu veci, keď sa jedná iba\no preventívne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, a skutočnosť, že žalobcovia\nsi ich náhradu v návrhu ani neuplatnili, čo súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nnáhradu trov konania stranám nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa\npodáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach\npodania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje\na podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:74c9f189-d7e2-42f6-9466-86608b3dc2bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.220.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.220.2025.1"}, {"guid": "ussr:8239a4d1-72c7-49ca-be9c-8272f0820e55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:f5d287f9-8a26-440f-a2dd-9a360a01859f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 257/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1"}], "citovane_v": []}