Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 17Cpr/1/2025 8125201443 02. 09. 2025 JUDr. Eva Lampartová ECLI:SK:OSPO:2025:8125201443.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 17Cpr/1/2025 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: LEYARD EUROPE s.r.o., so sídlom Záborské 519, 082 53 Záborské, IČO: 47 247 754, právne zastúpenému: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 23 406, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto rozhodol: 2 17Cpr/1/2025 I. Súd
zastavuje
konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy.
II. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného zo dňa 30.09.2024 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je n e p l a t n é . III. Žiadna zo strán sporu
nemá
na náhradu trov konania právo. odôvodnenie:
8 17Cpr/1/2025 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2025 domáhala, aby súd určil, že skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou zo dňa 30.09.2024 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a zároveň si uplatnila i nárok na náhradu mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že neboli dodržané formálne a obsahové náležitosti potrebné k správnemu ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, a to doručenie do vlastných rúk a nedostatky v sprievodných dokumentoch – ponukovom liste a rozhodnutí o organizačnej zmene. Uviedla, že jej pracovnoprávny vzťah u žalovaného vznikol dňom 06.09.2018 uzatvorením pracovnej zmluvy na pozíciu Sales administration. Počnúc dňom 01.03.2023 došlo k zmene pracovnej pozície na pozíciu Plánovač – Scheduler. Posledný dodatok k pracovnej zmluve bol vydaný 01.06.2024, kde sa upravila výška hrubej mesačnej mzdy na 1 652 EUR. Žalovaný, v zastúpení CEO spoločnosti p. G. G. ju dňa 30.09.2024 prostredníctvom aplikácie Microsoft Teams informoval o ukončení pracovného pomeru z dôvodu znižovania stavu zamestnancov, s možnosťou výberu ukončenia pracovného pomeru – buď dohodou s účinnosťou od 01.10.2024, k čomu by jej prislúchalo trojmesačné odstupné, alebo výpoveďou s výpovednou dobou tri mesiace s ukončením k 31.12.2024 s dvojmesačným odstupným. Žalobkyňa si zvolila formu ukončenia pracovného pomeru výpoveďou. Dňa 30.09.2024 sa fyzicky nenachádzala na pracovisku v sídle žalovaného, pretože na základe dohody mala od roku 2022 zavedený inštitút práce z domu. V septembri bola na pracovisku trikrát, a to v dňoch 09.09.2024, 18.09.2024 a 25.09.2024.
Dňa 30.09.2024 o 16.00 hod. obdržala žalobkyňa od zamestnanca žalovaného z oddelenia ľudských zdrojov email, v ktorom boli zhrnuté informácie o ukončení pracovného pomeru, pričom súčasťou emailu boli i prílohy: Výpoveď z pracovného pomeru, Ponukový list voľného pracovného miesta – Operátor SMT výroby s možným nástupom 01.10.2024 a Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene prijaté 16.09.2024, kde sa zamestnávateľ okrem iného zaviazal informovať dotknutých zamestnancov o tejto skutočnosti v dostatočnom časovom predstihu. V októbri 2024 bola žalobkyňa vyzvaná oddelením ľudských zdrojov, aby si prebrala výpoveď s požadovaným dátumom prevzatia 30.09.2024. Žalobkyňa uviedla, že kópiu ponukového listu a organizačnej zmeny nemá k dispozícii. Uviedla, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť pred doručením výpovede. 2. Žalobkyňa k žalobe pripojila ako listinné dôkazy: Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 27.02.2023, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2024, Prehľad dochádzky za mesiac september 2024, screenshot obrazovky počítača s otvorenou mailovou komunikáciou zo dňa 30.09.2024, Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zo dňa 30.09.2024. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.04.2025 tak, že navrhol žalobe v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vyhovieť a v časti nároku na náhradu mzdy zamietnuť. Uznal nárok žalobkyne v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, avšak zastával názor, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu mzdy. Uznal, že neboli splnené zákonom požadované náležitosti pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.09.2024. Napriek tomu, že Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 2/2024 zo dňa 16.09.2024 boli zrušené dve pracovné miesta, vrátane pracovného miesta žalobkyne, v dôsledku zmien v situácii aktuálneho vývoja spoločnosti žalovaného je tento schopný a ochotný opätovne zamestnávať žalobkyňu na pôvodnej pozícii, a to za podmienok zodpovedajúcich jej predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté v súlade s vtedajšími prevádzkovými a ekonomickými podmienkami žalovaného a jeho účelom bolo zabezpečiť zníženie mzdových nákladov a zefektívniť práce zamestnávateľa. Žalobu žalovaný považoval za oznámenie žalobkyne v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce y dňa 27.03.2025 poslal žalobkyni doporučene prostredníctvom poštového podniku Výzvu na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktorou žalobkyni umožnil pokračovať v práci podľa pracovnej zmluvy. Vyzval ju, aby sa bezodkladne, v najbližší pracovný deň dostavila do sídla spoločnosti žalovaného za účelom výkonu práce až do právoplatného skončenia súdneho konania. Výzva bola žalobkyni doručená dňa 31.03.2025. Dňa 03.04.2025 bola žalovanému doručená Odpoveď na výzvu na nástup do práce, ktorou žalobkyňa žalovanému oznámila, že je od 14.02.2025 práceneschopná, a tak nemôže výzve vyhovieť. Žalovaný tak uzavrel, že žalobkyni by prináležala náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. odo dňa doručenia žaloby žalovanému, až do dňa, keď jej žalovaný umožnil pokračovať v práci, t.j. do dňa doručenia výzvy žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že je žalobkyňa od 14.02.2025 práceneschopná a jej práceneschopnosť trvala aj v čase rozhodnom pre poskytovanie náhrady mzdy, mal za to, že žalobkyni náhrada mzdy neprináleží. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/225/2018. Dodal, že sa so žalobkyňou snažil niekoľkokrát telefonicky spojiť a pristúpiť k vyriešeniu sporu mimosúdnou cestou, pretože mal za to, že žalobkyňa dobrovoľne a bez nátlaku podpísala výpoveď ku dňu 30.09.2024, a teda, že so skončením pracovného pomeru súhlasila. Žalovanému sa však nepodarilo so žalobkyňou telefonicky spojiť. Preto kontaktoval žalobkyňu i prostredníctvom e-mailu za účelom dohodnutia si stretnutia, prípadne telefonického rozhovoru. Žalobkyňa však na e-maily žalovaného nereagovala. Dňa 03.04.2025 jej poslal doporučenou zásielkou Oznámenie zo dňa 03.04.2025, ktorým jej umožňoval rokovanie o mimosúdnej dohode. 4. K vyjadreniu k žalobe žalovaný pripojil ako listinné dôkazy: Výzva zamestnanca na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 27.03.2025 spolu s výsledkom sledovania zásielky doručovanej žalobkyni, Odpoveď na výzvu na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 01.04.2025, e-maily žalovaného adresované žalobkyni zo dňa 28.03.2025 a 02.04.2025, Oznámenie zo dňa 03.04.2025 spolu s kópiou podacieho lístka, Žiadosti o záväzné stanovisko vo veci uznania neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca a jeho evidencie voči inštitúciám sociálneho a zdravotného zabezpečenia zo dňa 04.04.2025 adresovaná Inšpektorátu práce Prešov a Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov.
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.04.2025 uviedla, že na emaily zaslané manažérom ľudských zdrojov spoločnosti žalovaného nereagovala z dôvodu dlhodobého nevyužívania predmetnej emailovej adresy a sporadického kontrolovania doručenej pošty. PO prevzatí písomného oznámenia od žalovaného dňa 10.04.2025 bol p. B. kontaktovaný nasledujúci pracovný deň 11.04.2025 z emailového konta @XXXXX.XXX" B., ohľadom dohodnutia telefonického rozhovoru. Dňa 14.04.2025 bol uskutočnený krátky všeobecný telefonát s p. B., kde mu bolo komunikované, že žalobkyňa sa nebude vyjadrovať k ďalšiemu postupu, nakoľko je z jej strany potrebná odborná konzultácia s advokátom. Zároveň mu bolo oznámené ukončenie pracovnej neschopnosti k 24.04.2025 a nástup na materskú dovolenku od 25.04.2025. Dňa 17.04.2025 bolo žalovanému odoslané oficiálne oznámenie o týchto skutočnostiach. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na dlhodobejšiu pracovnú indisponovanosť jej advokáta sa nemôže k danej situácii a možnostiam dohody vyjadriť. Žalovaný ňou bude ale ihneď kontaktovaný, ak bude jej advokát pracovne k dispozícii. K replike žalobkyňa pripojila e-mail zo dňa 11.04.2025 a Oznámenie zo dňa 16.04.2025. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 15.05.2025 zobral vyjadrenie žalobkyne na vedomie a potvrdil všeobecný telefonát s ňou. Zároveň upresnil, že žalobkyňa mu oznámila dátum nástupu na materskú dovolenku až oznámením zo dňa 16.04.2025, ktoré mu bolo doručené dňa 22.04.2025. Záverom zotrval na pôvodných stanoviskách a dôkazoch. K duplike pripojil Oznámenie žalobkyne zo dňa 16.04.2025 spolu s kópiou obálky predmetnej zásielky. 7. Podaním zo dňa 25.08.2025 žalobkyňa vzala žalobu v časti nároku na náhradu mzdy v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedla, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.04.2025 nepochybne vyplýva, že pracovný pomer s ňou nebol platne skončený a žalovaný pochybil a neskončil s ňou pracovný pomer v zmysle ustanovení Zákonníka práce. O uvedenej skutočnosti má podľa nej svedčiť i to, že žalovaný zrušil jej odhlášku zo Sociálnej poisťovne, ktorú podal 31.12.2024 a vyzval ju na nástup do práce, čo však vzhľadom na jej práceneschopnosť a jej aktuálne materskú dovolenku nebolo a nie je možné. Dodala, že práve nezákonné konanie žalovaného spôsobilo vedenie tohto sporu a preto zastávala názor, že žalovaný má znášať ťarchu trov konania. Preto navrhla, aby súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná. 8. Na pojednávaní dňa 02.09.2025 žalovaný súhlasil so zastavením konania v späťvzatej časti, avšak čo sa týka trov, navrhol, aby súd v pomere jeho úspechu mu priznal nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 02.09.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu (na čl. 3 dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 27.02.2023, na čl. 5 dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2024, na čl. 6 až 8 prehľad dochádzky za mesiac september 2024 - výňatok z interného systému, na čl. 9 print screen z mailovej komunikácie žalobkyne so zamestnávateľom zo dňa 30.09.2024, na čl. 10 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov zo dňa 30.09.2024, na čl. 40 výzva zamestnanca na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 27.03.2025, na čl. 41 výsledok zo sledovania zásielky doručovanej žalobkyni, na čl. 42 odpoveď na výzvu na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 01.04.2025, na čl. 43 mailová správa žalovaného zo dňa 02.04.2025 adresovaná žalobkyni, na čl. 44 oznámenie zo dňa 03.04.2025 spolu s podacím lístkom nachádzajúcim sa na čl. 45, na čl. 46 žiadosť o záväzné stanovisko vo veci uznania neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca a jeho evidencie voči inštitúciám sociálneho a zdravotného zabezpečenia zo dňa 04.04.2025, adresované Inšpektorátu práce Prešov, na čl. 47 žiadosť o záväzné stanovisko vo veci uznania neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca a jeho evidencie voči inštitúcii sociálneho zabezpečenia zo dňa 04.04.2025 adresované sociálnej poisťovni, na čl. 55 odpoveď žalobkyne žalovanému vo forme mailu zo dňa 11.04.2025, na čl. 56 oznámenie žalobkyne adresované žalovanému zo dňa 16.04.2025, na čl. 60 kópia obálky k zásielke obsahujúcej oznámenie zo dňa 16.04.2025), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Dňa 06.09.2018 žalobkyňa ako zamestnanec uzavrela so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na pozíciu manažérka Sales administration. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 27.02.2023 došlo k zmene pracovnej pozície žalobkyne na pozíciu Plánovač – Scheduler s účinnosťou od 01.03.20233. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2024 došlo s účinnosťou od 01.06.2024 k zmene pracovnej zmluvy v časti hrubej mesačnej mzdy, ktorú si strany dohodli vo výške 1 652 EUR.
10. Žalovaný, v zastúpení CEO spoločnosti p. G. G. dňa 30.09.2024 žalobkyňu prostredníctvom aplikácie Microsoft Teams informoval o ukončení pracovného pomeru z dôvodu znižovania stavu zamestnancov, s možnosťou výberu ukončenia pracovného pomeru – buď dohodou s účinnosťou od 01.10.2024, k čomu by jej prislúchalo trojmesačné odstupné, alebo výpoveďou s výpovednou dobou tri mesiace s ukončením k 31.12.2024 s dvojmesačným odstupným. Žalobkyňa si zvolila formu ukončenia pracovného pomeru výpoveďou. Dňa 30.09.2024 sa žalobkyňa fyzicky nenachádzala na pracovisku v sídle žalovaného. Dňa 30.09.2024 o 16.00 hod. obdržala žalobkyňa od žalovaného email, v ktorom boli zhrnuté informácie o ukončení pracovného pomeru, pričom súčasťou emailu boli i prílohy: Výpoveď z pracovného pomeru, Ponukový list voľného pracovného miesta – Operátor SMT výroby s možným nástupom 01.10.2024 a Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene prijaté 16.09.2024, kde sa zamestnávateľ okrem iného zaviazal informovať dotknutých zamestnancov o tejto skutočnosti v dostatočnom časovom predstihu. V októbri 2024 bola žalobkyňa vyzvaná oddelením ľudských zdrojov, aby si prebrala výpoveď s požadovaným dátumom prevzatia 30.09.2024, čo aj učinila. Žalobkyňa však nedisponovala prílohou – Ponukovým listom a Rozhodnutím o organizačnej zmene. 11. Z Výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Z8konník práce v znení neskorších predpisov zo dňa 30.09.2024 vyplýva, že žalovaný dňa 16.09.2024 rozhodol s účinnosťou od 17.09.2024 o organizačných zmenách spočívajúcich v znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, zníženia mzdových nákladov a zlepšenia ekonomickej situácie spoločnosti. V dôsledku rozhodnutia o organizačných zmenách dochádza k zníženiu stavu zamestnancov žalovaného zrušením pracovných pozícií v mieste výkonu práce. Vo výpovedi sa ďalej uvádza, že žalovaný ponúkol žalobkyni voľnú pracovnú pozíciu na oddelení SMT, a to pozíciu Operátor SMT výroby, ktorú žalobkyňa odmietla, čo sa má uvádzať v ponukovom liste tvoriacom neoddeliteľnú súčasť výpovede. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný už nemal mať možnosť ďalej zamestnávať žalobkyňu, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, čím sa táto stala nadbytočnou, preto jej dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Záverom uviedol, že výpovedná doba je tri mesiace, začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, čím sa jej pracovný pomer so žalovaným skončí dňa 31.12.2024. 12. Listom zo dňa 27.03.2025, doručeným žalobkyni dňa 31.03.2025, s názvom „Výzva zamestnanca na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce“ žalovaný žalobkyni oznámil, že mu dňa 26.03.2025 bola doručená žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy a v nadväznosti na túto ju v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyzval, aby sa bezodkladne, v najbližší pracovný deň po doručení tejto výzvy, dostavila do sídla žalovaného s tým, že jej bude prideľovať prácu až do právoplatného skončenia súdneho konania. 13. Žalobkyňa listom zo dňa 01.04.2025 s názvom „Odpoveď na výzvu na nástup do práce v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce“ žalovanému oznámila, že vzhľadom na jej práceneschopnosť od 14.02.2025 nemôže kladne vyhovieť jeho výzve na nástup do práce. 14. Oznámením zo dňa 03.04.2025 žalovaný navrhol mimosúdne rokovať o dohode, ktorá by reflektovala záujmy oboch strán a umožnila by uzavrieť spor efektívnym a korektným spôsobom. Oznámil žalobkyni, že jej nepatrí nárok na náhradu mzdy a zároveň, že vyplatené odstupné bude v prípade rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré bude vymáhať. 15. Listom zo dňa 16.04.2025 s názvom „Oznámenie“ žalobkyňa oznámila žalovanému ukončenie PN k 24.04.2025 (pozn. v oznámení je zjavný preklep v roku 2024, kde správne má byť 2025) a nástup na materskú dovolenku dňa 25.04.2025. Zároveň požiadala žalovaného o vyplnenie tlačiva v sekcii D. – potvrdenie zamestnávateľa a o jeho zaslanie na jej adresu. 16. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení: 17. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe. 18. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 19. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 20. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. 21. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. 23. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.. 24. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. 26. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa §
58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. 27. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 28. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 29. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 30. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 31. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v prvom rade prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy. Žiada sa podotknúť, že na prípadný nesúhlas žalovaného by sa v danom prípade v súlade s § 146 ods. 1 CSP ani neprihliadalo, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tomto prípade došlo ešte pred pojednávaním. 32. Čo sa týka žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, keďže žalovaný uznal dôvody, pre ktoré žalobkyňa považovala skončenie pracovného pomeru výpoveďou za neplatné a v tomto smere nepoprel skutkové tvrdenia ohľadom spôsobu dania výpovede, jej obsahu a sprievodných úkonov žalovaného, ako aj doručenia výpovede žalobkyni, súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval rozhodujúce tvrdenia žalobkyne ohľadom dania výpovede za nesporné. 33. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pritom bola žalobkyňou podaná včas (v súlade s § 77 Zákonníka práce) v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 34. Súd na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloženými stranami a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobkyne dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, keďže neboli splnené Zákonníkom práce vyžadované podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru. Predovšetkým si žalovaný riadne nesplnil ponukovú povinnosť. Súd tak druhým výrokom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.09.2024 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. 35. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 36. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Pomer úspechu strán sporu v konaní bol totiž totožný – žalobkyňa bola úspešná v časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, avšak zároveň zavinila zastavenie konania v časti o náhradu mzdy (keďže zo späťvzatia žaloby nevyplýva, že by toto späťvzatie žaloby učinila pre správanie žalovaného počas prebiehajúceho konania). Poučenie: 2 17Cpr/1/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.