Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9C/74/2022 8122210076 19. 05. 2025 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085, pr. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330 proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX H., 3. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 4. K. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX E., 5. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XX, XXX XX E., 6. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E., všetci pr. zast.: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokát, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, 7a. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX E., 7b. E. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX E., 7c. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XX XX B., 7d. C. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX P., všetci pr. zast.: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871 o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 takto rozhodol: I. Berie na vedomie opravu v označení strán sporu vykonanú žalobcom nasledujúco: Žalobca: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085 Žalovaní: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX H., 3. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 4. K. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX E., 5. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XX, XXX XX E., 6. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E., 7a. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E., 7b. E. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX E., 7c. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XX XX B., 7d. C. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX P.. II. Žalobu žalobcu o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 odmieta. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1. – 6. a žalovaným 7a. – 7d. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobca v žalobe na obnovu konania doručenej súdu dňa 21.11.2022 uviedol: Žaloba na obnovu konania smeruje voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-968 zo dňa 27.04.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-982 zo dňa 29.06.2020. Žalovaný napáda touto žalobou na obnovu konania označený rozsudok v celom rozsahu. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 (v znení opravných uznesení) nadobudli právoplatnosť dňa 20.08.2020. Dôvod prečo označené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť až 20.08.2020 je v tom, že tesne pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 pôvodná žalobkyňa v 1) rade I. J., nar. XX.XX.XXXX zomrela.
Na túto skutočnosť musel súd reagovať ex post a teda k pokračovaniu v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne v 1) rade došlo až po vydaní rozsudku vo veci samej. O dôvodoch pre podanie žaloby na obnovu konania sa žalobca dozvedel po nahliadnutí do spisu vedeného pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021, resp. do spisu Obvodného pozemkového úradu Prešov (terajší Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor) vo veci reštitučného nároku žalobcov, a to dňa 13.10.2022. Prípustnosť žaloby na obnovu konania a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť obnovy konania Žalobca odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, nakoľko sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dňa 17.10.2022 sa vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Okresný súd Prešov oboznamoval spis Obvodného pozemkového úradu vo veci uplatnenia reštitučného nároku žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX, kat. úz. B. a to k parcelám 242/228, 248/221, 272/229 a 248/250. Tu uvádzame, že ide o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, a ktoré sú toho času evidované na LV č. XXXX pre k.ú. B.. Podľa konštantnej judikatúry (R 26/2002), spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Povoleniu obnovy pritom nebráni, ak už v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný dôkaz, ktorého obsah v tom čase ešte nepoznal. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označenú v bodoch 19. až 23. tejto žaloby na obnovu konania je zrejmé, že dôkaz, ktorý spoľahlivo preukazuje, že (i) žalobcovia mali priznaný reštitučný nárok a (ii) reštitučné konanie malo prebiehať a bolo v rozpore so zákonom prerušené (Obvodný pozemkový úrad Prešov mal už iba zistiť či je žalovaný povinnou osobou podľa zák. č. 503/2003 Z.z.), je spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov. Žalovaný v pôvodnom konaní nemal možnosť preukázať, že žalobcom patril a bol priznaný (hoc nie právoplatne avšak odobrený rozhodnutím krajského súdu) reštitučný nárok a konajúce súdy nárok žalobcov hodnotili skutkovo nesprávne. Žalobca zároveň súdu predkladá aj ďalšie dôkazy svedčiace o okolnostiach konfiškácie majetku I. I. ml. v rokoch 1945 – 1948. Podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 26.8.1946 č. Kom. 35/46-III. bol majetok I. I. ml. skonfiškovaný z dôvodu, že mal byť maďarskej národnosti. I. I. však mal Československé občianstvo. K. I. voči konfiškácii namietala, a proti rozhodnutiam podávali opravné prostriedky a sťažnosti. K. I. rovnako nemohla byť zapojená do kolaborácie s nacistickým Nemeckom, nakoľko boli židia. I. J. a manž. ako miestni tieto skutočnosti určite museli veľmi dobre vedieť (I. J. bol navyše aj členom roľníckej komisie, ktorá rozhodovala o prerozdeľovaní skonfiškovaných nehnuteľností). Žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie súdu v prospech právnych nástupcov osôb, ktoré nadobudli majetok po neoprávnenej konfiškácii presahuje až do morálneho rozmeru. Žalovaný si je vedomý, že od konfiškácie odvodzuje aj svoje vlastnícke právo, treba však podotknúť, že na krivdách spôsobených socialistickým spoločenským zriadením sa žiadnym spôsobom nepodieľal, čo však nie je možné hovoriť o právnych predchodcoch žalobcov. V nadväznosti na tieto dôkazy žalovaný poukazuje na istú vedomosť konajúcich orgánov o nulite konfiškačného rozhodnutia voči I. I. ml. Rovnako tieto dôkazy nemal žalobca k dispozícii a rovnako neboli predložené v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, pričom tieto sú spôsobilé žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na jednoznačnú vedomosť konajúcich orgánov o nulite ich rozhodnutia. 2. Žalovaní sa k návrhu na obnovu konania vyjadrili nasledujúco: Žalobca Xylo Machinery SK, s.r.o. odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP, nakoľko sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na strane 4 pod bodom 12 žalobca uvádza, že vo veci vedenej pred Okresným súdom pod č.k. 29C/56/2021 sa dňa 17.10.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd oboznamoval spis Obvodného pozemkového úradu Prešov vo veci uplatnenia reštitučného nároku, z ktorého vyplýva, že
Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK dňa 4.12.2009 a súčasne sa v spise nachádza aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010 ( bod 13 návrhu ). Aj keď v žalobe žalobca jasne nedefinoval, ktoré skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, by mali byť tými, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, možno sa len domnievať, že má na mysli ním uvedené rozhodnutie č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa 4.12.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010. V mene žalovaných uvádzam, že žalovaný v konaní č.k. 28C/113/2011 predložil súdu písomnú žiadosť zo dňa 9.3.2012 doručenú súdu dňa 9.3.2012, ktorou navrhoval doplniť dokazovanie oboznámením sa so všetkými reštitučnými spismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove a konkrétne žiadal „ako dôkaz vyžiadať a pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky .“ Zo súdneho spisu č.k. 28C/113/2011 (strany označenej ako zoznam pripojených spisov) sa dá zistiť, že dňa 23.3.2012 boli pripojené spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov č. 1447/92 a č. 2012/00195 (a to na žiadosť žalovaného), ktoré boli správnemu orgánu vrátené spolu so sprievodným listom dňa 22.3.2023. V žiadnom prípade sa teda nemôžem stotožniť s tým, čo uviedol žalobca a to, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ak teda majú byť skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 4.12.2009 a Krajského súdu Prešov v konaní č.k. 6Sp/2/2010, na ktoré poukázal žalobca v bode 4 žaloby, tak tieto boli súčasťou súdneho spisu od 23.3.2012. Myslím si, že žalobca mal minimálne od 24.3.2012 možnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oboznámiť sa s uvedenými rozhodnutiami a tieto ako dôkaz mohol kedykoľvek v priebehu konania použiť a poukázať na ne. Je nesporné, že dva spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov boli v predmetnom konaní č.k. 28C predložené konajúcemu súdu dňa 23.3.2012 a to aj s rozhodnutiami, na ktoré žalobca v návrhu na obnovu konania poukazuje a teda nemôže obstáť, to čo uvádza žalobca v tomto konaní, že ide o skutočnosti..., ktoré bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť. Sám žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) pripojenie všetkých spisov Obvodného pozemkového úradu v Prešove navrhol, súd jeho návrhu vyhovel a teda kedykoľvek sa s obsahom spisov mal možnosť zoznámiť a tieto v konaní použiť. Jednou z podmienok povolenia obnovy konania je včasné podanie návrhu na obnovu konania. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ho mohol uplatniť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Na to, aby bol takýto návrh prípustný je zachovanie lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom v ust. § 403 na podanie návrhu na obnovu konania. Toto ustanovenie stanovuje subjektívnu lehotu v ods. 1 citovaného ustanovenia, ktorej začiatok plynutia je stanovený subjektívnym okamihom resp. momentom, od ktorého sa mohol ten kto podáva návrh na obnovu konania dozvedieť o dôvode obnovy, alebo od ktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota podľa ods. 2 začína plynúť od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dňa 17.10.2022 oboznamoval konajúci súd v inej veci rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov a Krajského súdu Prešov tvoriace súčasť spisu od 23.3.2012. Domnievam sa však , že 3 – mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala žalovanému v konaní č.k. 28C/113/2011 plynúť podstatne skôr, minimálne dňom doručenia potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018, ktoré žalobca prevzal dňa 11.3.2019. Od toho momentu sa mohol žalovaný dozvedieť o tom, že konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil žalobcom v tomto konaní uvádzané rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby o obnovu konania 28C uplynula žalobcovi dňa 11.6.2019. Rozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je právoplatnosť rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 16Co/15/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019. Nič na tom nemôže zmeniť ani to, že vo veci boli vydané opravné uznesenia OS PO č.k. 28C/113/2011-968 zo dňa 27.4.2020 a KS PO č.k. 16Co/15/2018 – 982 zo dňa 29.6.2020 týkajúce sa opravy zrejmej nesprávnosti v zmysle § 224 CSP. Týmito opravnými uzneseniami, ktorými došlo k oprave záhlavia rozsudku č.k. 28C/113/2011 a č.k. 16Co/15/2018 však nemohlo dôjsť k zmene nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Keďže rozsudok č.k. 28C/113/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019 a žalobca podal žalobu na obnovu dňa 21.11.2022, podal ju po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty stanovenej v § 403 ods. 2 CSP. V mene mojich klientov navrhujem žalobu žalobcu na obnovu konania zamietnuť a priznať mojim klientom náhradu trov konania. 3. Žalobca v replike zotrval na v žalobe uvedených skutočnostiach. 4. Žalovaní v duplike rovnako zotrvali na už uvedenom. 5. Podľa § 397 písm.a) C.s.p. - Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 5.1. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a). 6. Relevantná judikatúra Podľa R 19/1975 - Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP] sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo. Podľa NS SR sp. zn. 2 Cdo 96/2008 - Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Podľa NS SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010: Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.
7. Podľa § 403 C.s.p. (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 413 ods.1 C.s.p. Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, e) je zjavne nedôvodná. 8. V podanej žalobe na obnovu konania žalobca tvrdí, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v predchádzajúcom konaní a ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc však z obsahu podanej žaloby na obnovu konania treba upresniť, že tvrdením o existencii reštitučného spisu, v ktorom sa nachádza rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým bolo reštitúcii žalobcov vyhovené a o existencii rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (ktorý v správnom konaní síce toto rozhodnutie zrušil, ale jeho podstatu spočívajúcu v tom, že právni predchodcovia žalobcov sú oprávnení reštituenti v odôvodnení odobril) sa žalobca snaží presadiť nesprávnosť rozhodnutia, ktoré napáda dôvodom obnovy a to z hľadiska jeho právneho posúdenia pri riešení otázky stretu reštitučných predpisov so všeobecnými normami na ochranu vlastníckeho práva. Takýto dôvod obnovy konania však zákon nepripúšťa, pretože ide vlastne o nesúhlas s právnym posúdením veci a tento nesúhlas mal byť pretavený do inak formulovaného odvolania a dovolania, čo koniec koncov vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/96/2022-23 zo dňa 24.02.2022, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá, pričom ústavný súd v bode 25. odôvodnenia uviedol, že výsledok civilného sporu musí zodpovedať aj spôsobu akým si strany sporu svoje práva uplatňujú alebo bránia. Výsledok sporu nemusí byť vždy správny v rovine materiálnej, keďže musí zodpovedať aj rovine formálnej – procesnej, ktorej súčasťou je aj to akým spôsobom je v priebehu procesu prostredníctvom tvrdení, návrhov a opravných prostriedkov prezentovaná skutková a právna podstata sporu. V bode 25. odôvodnenia ústavný súd ďalej dodal, že: „Sťažovateľka právne otázky v súvislosti s nadobudnutím časti pozemkov z konkurzu so skutočnosťou, že žalobcom patril reštitučný nárok a predovšetkým s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku dlhodobej dobromyseľnej držby však predmetom dostatočne substancovanej procesnej obrany sťažovateľky v dovolaní neurobila. K tomu došlo nielen v dôsledku toho, že niektoré z týchto otázok vôbec v dovolaní nezazneli, ale aj tým, že ich podstatná časť nebola predmetom dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ale z dôvodu znemožnenia uskutočňovania procesných práv nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia. Dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu nemožno stotožňovať s jeho správnosťou. Toto zistenie však ústavnému súdu neumožňuje, aby tie právne otázky, ktoré neboli predmetom dovolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia rozhodol namiesto najvyššieho súdu a tak sa stal neobmedzenou štvrtou inštanciou všeobecného súdnictva.“ 8.1. Aj z citovanej časti uznesenia Ústavného súdu SR, teda považuje súd za nesporné, že žalobou na obnovu konania sa žalobca snaží zvrátiť právne posúdenie právoplatne skončenej veci z dôvodov, ktoré nedostatočne substancoval a nedostatočne razantne uplatňoval v rámci opravných prostriedkov. Takýto prístup však nemožno tolerovať, pretože by sa ním obchádzala podstata obnovy konania a naopak robilo by sa z obnovy konania akési ďalšie dovolacie konanie v réžii okresného súdu, čo civilný sporový poriadok žiadnym spôsobom neumožňuje. 8.2. Nespokojnosť s rozhodnutím okresného a krajského súdu ako aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR pri riešení otázky stretu reštitučného nároku žalobcov resp. ich právnych predchodcov a všeobecnej úpravy ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom Občianskeho zákonníka, tak žalobca nemôže prekrývať tým, že tvrdí, že v rámci iného konania sa dozvedel o dôkazoch, ktoré mu neboli zrejmé v pôvodnom konaní a ktoré by, teda v jeho prospech ako nové a zásadné, mali priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 9. Súd sa najprv zaoberal otázkou splnenia subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu táto plynie od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola právna vec medzi stranami sporu skončená. Súd súhlasí s právnymi zástupcami žalovaných, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2019 s výnimkou žalobcu H. J., ktorý bol zastúpený E. L. G. a voči ktorému rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2020.
9.1. Tento záver robí súd na základe toho, že konanie o určenie spoluvlastníckeho práva je konaním, kde žalobcovia, z ktorých sa každý domáha určenia vlastníctva k určitému spoluvlastníckemu podielu, sú samostatnými spoločníkmi. Nejde u nich o nerozlučné spoločenstvo a preto rozsudok môže dopadnúť rôzne voči každému z nich a na základe uvedeného aj rozsudok nadobúda právoplatnosť voči každému z nich osobitne, pretože u každého zo žalobcov išlo o samostatnú vec spojenú do jedného konania, pričom odvolanie podané niektorých zo žalobcov by nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorým by odvolanie podané nebolo. Každý zo žalobcov mohol teda žalobu podať samostatne. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015). 9.2. Vyššie uvedené znamená, že vo vzťahu k lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorý sa napáda, uplynula objektívna lehota vo vzťahu k všetkým pôvodným žalobcom (teraz žalovaným 1. až 6. – koniec lehoty 11.03.2022, žaloba podaná 21.11.2022). Pokiaľ ide o nebohého H. J., žaloba proti jeho právnym nástupcom označeným ako žalovaní 7a. – 7d. bola podaná až dňa 02.12.2024 (č.l. 199), teda rovnako až po uplynutí 3 – ročnej objektívnej lehoty (koniec lehoty – 20.08.2023). Žaloba o obnovu konania voči žalovaným je tak odmietnutá pre jej oneskorenosť. 9.3. Pokiaľ ide o otázku subjektívnej lehoty, táto do úvahy ani neprichádza, pretože dôkazy, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú novými dôkazmi, ohľadne ktorých mu nebolo nič známe v pôvodnom konaní, takýmito nie sú a súd teda uvedie z pôvodného spisu viacero listín, z ktorých je zrejmé, že žalobcovi bolo resp. muselo byť zrejmé, že okrem súdneho konania tykajúceho sa určenia vlastníctva k sporným pozemkom prebieha resp. je dočasne prerušené aj reštitučné konanie a mal sa tak viac zamerať na to, aby dostal úplnú odpoveď na vyriešenie stretu reštitučného a všeobecného zákonodarstva. Súd nesúhlasí so žalobcom v tom zmysle, že otázku vzťahu reštitúcie a všeobecného zákonodarstva zužuje na oboznámenie sa s rozhodnutím Pozemkového úradu a Krajského súdu v Prešove, ktoré vo svojom návrhu uviedol, pretože podstata tejto otázky je všeobecnejšia a to aký vplyv mohlo mať vedené reštitučné konanie na konanie o určenie vlastníckeho práva. 10. Z pôvodného spisu sp. zn. 28C/113/2011, ktorý si súd pripojil, vyplynulo Ř č.l. 43 - právny zástupca pôvodne žalovaného uviedol: ,,Ja len chcem uviesť, že navrhovatelia si uplatnili svoje nároky na pozemkovom úrade podľa zákona č. 229/91 Zb. Chceme poukázať na to, že sa tu opomína to, že tieto pozemky prešli na štát, či už bez právneho dôvodu alebo nie, ale ak bez právneho dôvodu, tak bol dôvod postupovať podľa reštitučných zákonov, podľa špeciálneho zákona nie podľa občianskeho zákonníka, tak ako to ustálila judikatúra.“ Ř č.l. 48 - prípis právneho zástupcu pôvodného žalovaného adresovaný Okresnému súdu Prešov s názvom „Doplnenie návrhu na dokazovanie“, v ktorom sa uvádza ,, Po preštudovaní zápisnice z pojednávania som sa dozvedel, že vraj na pozemkovom úrade je vedené reštitučné konanie navrhovateľov, ktoré je prerušené do skončenia tohto konania. Vzhľadom k tomu, že uplatnenie reštitučných nárokov prebiehalo v roku 1991 a následne nie je nám známe o aké konanie ide a prečo je z dôvodu tohto súdneho sporu prerušené až teraz, preto navrhujeme doplniť dokazovanie oboznámením sa so všetkými reštitučnými spismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove z dôvodu, že si uplatňujú aj reštitúciu aj vlastnícke právo. Je nám z korešpondencie známe, že tieto nároky si uplatnili ešte v roku 1991 a nasl. Je potrebné ustáliť, že čo je predmetom reštitúcie a čo je predmetom žaloby. Preto ako dôkaz navrhujeme vyžiadať a pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky. “ Ř č.l. 53 - výzva Okresného súdu Prešov adresovaná Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, ktorým je tento žiadaný, aby súdu v lehote do konca marca 2012 predložil všetky reštitučné spisy žalobcov a to od roku 1991 doposiaľ. Ř č.l. 69 - prípis Obvodného pozemkového úradu Prešov adresovaný Okresnému súdu Prešov, v ktorom sa uvádza ,,V prílohe listu Vám na základe žiadosti zo dňa 14.03.2012 zasielame úplné žurnalizované spisy vo veci uplatnených reštitučných nárokov žiadateľov I. J., Q. J., H. J., I. J. a C. C. K. J. na pozemky v k. ú. B. a to : 1. Spis č. 1447/92 v rozsahu 32 listov – nárok uplatnený podľa zákona o pôde č. 229/91 Zb 2. Spis č. 2012/00195 v rozsahu 230 listov - nárok uplatnený podľa zákona NR SR č. 503/2003 Z.z. Ř č.l. 74 - rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní zo dňa 28.07.2011 pod č. OPU – 2011/00240 – 46 – ŠK, z ktorého vyplýva, že pôvodní žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) si podaním zo dňa 03.03.2024 uplatnili podľa zákona č. 503/2003 Z.z. reštitučný nárok. Následne ich právna zástupkyňa doložila fotokópie žalôb o určenie vlastníckeho práva, preto sa toto správne konanie prerušuje. Ř č.l. 109 - podanie Q. J. zo dňa 01.03.2004 adresované Obvodnému pozemkovému úradu Prešov s názvom „Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.“, kde si
ako oprávnená osoba spolu s ďalšími príbuznými uplatňujú reštitučný nárok na pozemky, ktoré boli predmetom konania a ktoré nadobudli ich právni predchodcovia prídelom od bývalého vlastníka I. I.. Ř č.l. 483 - odvolanie pôvodne žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/13/2011 zo dňa 19.11.2024, v ktorom sa uvádza ,, Žalobcovia, t.j. dedičia ako oprávnené osoby si uplatnili reštitučný nárok v súlade s ust. § 229/1991 Zb. V odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza ani veta ohľadom reštitúcie žalobcov. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je možné takýto nárok si uplatniť mimo reštitučných predpisov. Vo svojom odôvodnení sa nezaoberal otázkou, či určenie vlastníckeho práva fyzických osôb, ktoré stratili držbu v rozhodnej dobe v súlade s reštitučnými predpismi bez udania právneho dôvodu nepodlieha reštitučným predpisom. Vôbec, napriek poukázaniam stretu všeobecného a špeciálneho zákona. Existencia špeciálneho zákona vylučuje použitie zákona všeobecného. Riešenie vo všeobecnom predpise je možné iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava v špeciálnom zákone. Nárok na reštitúciu, ktorý bol v rozhodnom období štátom prevzatý bez právneho dôvodu, bol priznaný zákonom o pôde a to konkrétne ust. § 6 ods.1 písm.p.) Tento predpis treba použiť hlavne tam, kde došlo k zastavaniu nehnuteľnosti. Žalovaný poukazuje na to, že nie je možné v danom prípade obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. “ Ř č.l. 531 - uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/2/2015-528 zo dňa 25.01.2016, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-475 zo dňa 19.11.2014, pričom v rámci jeho odôvodnenia sa uvádza ,,Naviac v odôvodnení rozhodnutia chýbajú úvahy vo vzťahu k tomu ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, že si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 zbierky a neskôr aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a to v kontexte zásady lex specialis derogat legi generali.“ Ř č.l. 536 – 540: vyjadrenie pôvodných žalobcov, ktorí okrem iného uvádzajú ,,Z rovnakých dôvodov neobstojí ani argumentácia krajského súdu podľa, ktorého s ohľadom na princíp, že tam kde existuje špeciálna právna úprava nemožno použiť úpravu všeobecnú a preto žaloba o určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Navrhovatelia sa podaním žaloby o ochranu vlastníckeho práva nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom ponúkanú možnosť domáhať sa ochrany nimi tvrdeného vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom. Konanie pred správnym orgánom Okresným úradom Prešov je prerušené do vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetu sporu.“ Ř č.l. 656 – 658: vyjadrenie pôvodného žalovaného, v ktorom okrem iného uvádza ,,Žalovaný v súlade so závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2016 upozorňuje, že v odôvodnení rozhodnutia chýbala úvaha vo vzťahu k tomu, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal so skutočnosťou, že si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach uplatnili reštitučné nároky a to v kontexte zásady lex specialis derogat legi generali, preto žalovaný súhlasí so závermi odvolacieho súdu a preto navrhuje prerušiť vyššie uvedené konanie až do rozhodnutia okresného úradu - pozemkový a lesný odbor, ohľadom žiadosti žalobcov o reštitúcie.“ Ř č.l. 683 - uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011 – 683, ktorým tento zamietol návrh pôvodného žalovaného na prerušenie konania z dôvodu vedeného reštitučného konania Okresným úradom Prešov, pozemkovým a lesným odborom ohľadne žiadosti žalobcov. Ř č.l. 711 – 714: zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.04.2017, na ktorej bol prítomný právny zástupca pôvodného žalovaného a na ktorom svedkyňa R. O. zamestnaná na Okresnom úrade Prešov, odbore pozemkovom a lesnom uviedla ,,V zmysle zákona o reštitúcií č. 503/2003 Z.z. si žalobcovia resp. žiadatelia uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola aj preskúmaná a bolo vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Ďalej uviedla čo sa týka tohto reštitučného nároku, tak my sme začali, vo veci, bolo aj rozhodnuté s tým, že im náhrada patrí. Krajský súd, ale zrušil toto rozhodnutie a my sme ďalej vo veci nekonali, keďže sa koná toto konanie vo veci samej a my sme svoje konanie prerušili. “ Ďalej svedkyňa uviedla, že na ich úrade bol uplatnený reštitučný nárok aj podľa zákona z roku 2003 a preto sa v reštitúcií pokračovalo a že v súčasnosti je u nich reštitučné konanie prerušené. Ř č.l. 739 - uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým návrh pôvodného žalovaného na prerušenie konania zamieta s tým, že sa v ňom uvádza, že na pojednávaní dňa 03.04.2017 pôvodný žalovaný žiadal konanie prerušiť do rozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru ohľadom žiadosti žalobcov o reštitúcie. V danom prípade mal súd za to, že toto nie je prekážka, ktorá by bránila v konaní pokračovať. Ř č.l. 779 – 783: zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že v záverečnej reči právny zástupca pôvodného žalovaného poukázal na to, že žalobcovia si uplatňujú reštitučné nároky spolu s vlastníckou žalobou súdnou cestou. Rovnako aj z odvolania pôvodného žalovaného na č.l. 806 - 825 podaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že tento poukazuje na
to, že popri žalobe o určenie vlastníckeho práva prebieha aj neskončené reštitučné konanie a zároveň poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa smrti I. I. ml. Ř v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 sa v odôvodnení na č.l. 797 v bode 32 odôvodnenia výslovne uvádza ,,že vo veci bola vypočutá svedkyňa A. R. O. zamestnankyňa Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru, ktorá k veci uviedla, že v zmysle zákona o reštitúciách č. 503/2003 Z.z. si žiadatelia (žalobcovia) uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola preskúmaná a bolo vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Robí sa to vtedy, keď sú tam zákonné prekážky o pridelení tohto pôvodného pozemku. Svedkyňa rovnako potvrdila skutočnosť, že I. I. ml. zomrel už v januári 1945 a ku konfiškácii jeho majetku došlo až v roku 1948. Ďalej z bodu 33 odôvodnenia vyplýva, že svedkyňa Švedová uviedla ,,Čo sa týka reštitučného konania, tak začali konanie a bolo rozhodnuté, že náhrada im patrí. Krajský súd však toto rozhodnutie zrušil a vo veci sa ďalej nekonalo, pretože konanie prerušili a to práve do ukončenia tohto sporu. Ř z rozhodnutia dovolacieho súdu a to Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2022 zo strany 22. odôvodnenia vyplýva, že súčasťou spisu bol aj pripojený spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010, čiže spis týkajúci sa uplatneného reštitučného nároku žalobcami. 11. Na základe vyššie uvedeného, tak súd návrh žalobcu na obnovu konania odmieta vo vzťahu k žalovaným ako oneskorene podaný a teda podaný po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorý sa návrhom na obnovu konania napáda a rovnako (vo vzťahu k všetkým žalovaným) žalobu žalobcu odmieta ako zjavne nedôvodnú, pretože tu neexistuje nový dôkaz, skutočnosť alebo rozhodnutie, ktoré by nebolo známe v pôvodnom konaní a ktoré by mohlo viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalovaného. Z oboznámeného spisu pôvodného konania považuje súd za nesporné, že tento obsahuje množstvo listín svedčiacich o tom, že žalobcovi bolo zrejmé, že v rámci konania je potrebné riešiť (a možno sa ním aj viac sústrediť) stret reštitučných a všeobecných právnych predpisov a zároveň mu muselo byť zrejmé, že na Obvodnom pozemkovom úrade Prešov neskôr Okresnom úrade Prešov, odbore lesnom a pozemkovom sa vedie reštitučné konanie, ktorého prvé rozhodnutie bolo pozitívne v prospech žalobcov, avšak toto bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rámci jeho preskúmania v správnom súdnictve s tým, že pokiaľ kladie žalovaný dôraz na to, že v samotnom tomto rozhodnutí krajského súdu bolo uvedené, že reštitučný dôvod je daný, tu treba zdôrazniť, že to bolo uvedené v rámci odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, pričom záväzným je iba výrok. De lege lata stav vyplývajúci z tohto rozhodnutia bol teda taký, že zrušuje rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Ak aj o konkrétnom znení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010 žalobca nevedel, jeho obsah poznal z a) výpovede svedkyne O., b) zo zápisnice z pojednávania, na ktorom vypovedala, c) z rozsudku a pod., a potom to, že si toto rozhodnutie neprečítal alebo jeho kópiu nezabezpečil hoci bola súčasťou spisu resp. jeho príloh bol subjektívny nedostatok na jeho strane a preto toto rozhodnutie k dispozícií nemal z dôvodu jeho viny. 12. Vo vzťahu k bodu 25. žaloby týkajúcej sa okolností konfiškácie majetku I. I. ml. súd uvádza, že žalobca sa vyhol tvrdeniam kedy tieto doklady získal a prečo ich nepredložil v pôvodnom konaní. O dátume smrti však vypovedala svedkyňa O. za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Priaznivosť žalobcom predložených listín by mala spočívať v tom, že majú preukazovať nulitu rozhodnutia o konfiškácii. 12.1. Ani preukázanie prípadných vád v konfiškačnom konaní však žalobcovi neprospieva. Tu možno poukázať na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017 na potvrdenie správnosti úvah najvyššieho súdu zdôraznil, cit.: „Totiž len tvrdenie o vadách v konfiškačnom konaní vydaného rozhodnutia samo osebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva tu nebol tento právny akt, ale dekrét samotný. Podľa správneho názoru dovolacieho súdu v prípadoch, ako je tento, je v záujme spravodlivého rozhodovania uplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov (rozhodnutí) nepatričná, lebo aj tu v pochybnostiach platí zásada prezumpcie ich správnosti.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/24/2007 - Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti. Skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo vydané osobe, ktorá bola v čase jeho vydania už nebohá nemá za následok
ničotnosť - nulitu konfiškačného rozhodnutia. Okresný súd ako všeobecný súd teda nie je oprávnený preskúmavať navrhovateľmi tvrdené skutočnosti. 12.2. Skutočnosti smrti I. I. mal. už v čase pred vydaním konfiškačného rozhodnutia však v pôvodnom konaní známe boli (str. 19 a 22 rozsudku OS Prešov č.k. 28C/113/2011 – 793), a preto nejde o nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k povoleniu obnovy konania a aj v tejto časti je žaloba minimálne nedôvodná, ak nie aj oneskorená. 12.3. Už len na okraj súd uvádza, že aj prípadná nulita konfiškačného rozhodnutia by nemohla privodiť rozhodnutie v prospech žalobcu. 13. Strany sporu. Podľa opravného uznesenia KS v PO č.k. 16Co/15/2018 – 982 zo dňa 29.06.2020 (č.l. 982 a nasl. pôvodného spisu) stranami pôvodného sporu boli: Žalobcovia: 1. I. J., 2. C. C., 3. I. J., 4. K. H. J., 5. M. J., 6. J. N., 7. H. J.. Žalovaný: Xylo Machinery SK s.r.o. 13.1. Stranami tohto konania podľa označenia žalobcu sú: Žalobca: Xylo Machinery SK s.r.o. Žalovaní: 1. A. B. C., 2. E. C., 3. I. J., 4. K. H. J., 5. M. J., 6. J. N., 7a. C. J., 7b. E. L. G., 7c. H. J., 7d. C. A. G.. Pôvodne žalobkyňa 1. I. J. – zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupcami sú žalovaní 4, 5 a 6. Pôvodne žalobkyňa 2. C. C. – zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupca sú žalovaní 2 a 3. Pôvodne žalobca 7. H. J. – zomrel dňa XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú žalovaní 7a. – 7d. Súd do konania pripustil všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov zomrelého, keďže predmetom dedenia nebolo právo zomrelého uplatňované v pôvodnom konaní a preto nemožno vychádzať z tohto, že právnym nástupcom je len dedič, ktorý zdedil majetok podľa dedičského uznesenia 37D/211/2023, ktoré sa týka len majetku tam uvedeného. 13.2. Stranami sporu tak boli všetci, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, resp. ich právni zástupcovia. 13.3. Zmenu označenia strán sporu v zmysle požiadavky NS SR vzal konajúci súd na vedomie uznesením týkajúcim sa vedenia konania. 14. Pokiaľ ide o uznesenie KS v Prešove č.k. 17Co/36/2024 – 184 zo dňa 12.09.2024, ktorým bolo zrušené v poradí prvé odmietajúce uznesenie v tejto veci, v tomto krajský súd uviedol: Skutočnosť, že žaloba na obnovu konania je osobitným druhom žaloby, nie návrhu, je nutné vyhodnotiť tak, aby v prvom rade boli riadne označené strany sporu. Je potrebné označiť, kto je žalobca. Je potrebné jednoznačne určiť, kto je žalovaný. Spravidla okruh osôb je totožný z pôvodného konania, voči ktorému sa podáva žaloba na obnovu konania. Rozhodne však nemusí byť postavenie osôb totožné ako v pôvodnom konaní, najmä ak žalobu na obnovu konania podáva osoba, ktorá v pôvodnom konaní mala postavenie žalovaného. V takom prípade v konaní o žalobe na obnovu konania má postavenie žalobcu. Podáva žalobu na obnovu konania, je dominus litis sporu. V konaní o žalobe na obnovu konania ostatné subjekty, teda osoby, ktoré vystupovali na strane žalobcu, majú postavenie žalovaného. V prejednávanej veci si prvoinštančný súd uvedenú okolnosť nevšimol a celé konanie o žalobe na obnovu konania viedol v postavení strán sporu, ako keby išlo o pôvodné konanie, kedy žalovaný z pôvodného konania sa stal žalobcom v žalobe na obnovu konania, avšak jeho postavenie aj naďalej zotrvalo v pôvodnom postavení. Jeho procesná aktivita vyplývajúca z práva, ktoré tvrdí, že má, na podanie žaloby na obnovu konania nebola žiadnym spôsobom zo strany prvoinštančného súdu v postavení strán sporu o žalobe zohľadnená. 14.1. Ako vyplýva z tohto uznesenia, okresný súd sa riadil pokynom krajského súdu, aj keď s ním absolútne nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: Otázka označovania strán konania o obnove konania bola vyriešená už Smernicou Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 23.11.1967, sp. zn. 6/67, číslo V/1968, podľa ktorej - v rozhodnutích o návrhu na obnovu řízení je třeba označovat účastníky řízení podle jejich procesního postavení v původním řízení, ovšem s uvedením, kdo z nich podal návrh na obnovu). Uvedené je rešpektované v súdnej praxi ako NS SR, tak aj NS ČR, ktoré uvádzajú: NS SR sp. zn. 1Cdo/17/2011 - Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcov uznesením z 31. augusta 2010 sp. zn. 1Co 155/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia pri označení postavenia účastníkov v konaní o obnove. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie. Z toho vyplýva, že aj v konaní o návrhu na obnovu konania ostáva rovnaké postavenie účastníkov, aké mali v pôvodnom konaní (navrhovateľ, odporca), s uvedením toho, kto
z nich podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa preto pochybil, ak pri označovaní účastníkov v konaní o obnove nezachoval ich pôvodné postavenie, ale za navrhovateľov (žalobcov) označil nesprávne odporcov z pôvodného konania. Títo sú stále odporcami aj keď súd rozhoduje o ich návrhu na obnovu konania. Odvolací súd preto odstránil toto pochybenie, v záhlaví odvolacieho uznesenia správne označil postavenie jednotlivých účastníkov a správne ich označoval aj v jeho dôvodoch. NS ČR 29Odo/558/2001 - Z povahy obnovy řízení jako mimořádného opravného prostředku proti pravomocnému rozhodnutí soudu prvního stupně nebo odvolacího soudu (srov. § 228 odst. 1 o. s. ř.) plyne, že návrh na obnovu řízení může podat jen účastník původního řízení, popřípadě jeho právní nástupce z důvodu universální nebo singulární sukcese, přičemž také ostatní účastníci řízení (ti, jež navrhovatel obnovy jako účastníky označí) nemohou být osobami odlišnými od účastníků řízení, o jehož obnovu jde, popřípadě jejich právních nástupců z důvodu universální nebo singulární sukcese (srov. též směrnici pléna bývalého Nejvyššího soudu o předpokladech pro zvýšení úrovně soudních rozhodnutí v občanském soudním řízení u soudů prvního stupně, uveřejněnou pod číslem V/1968 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, str. 49, podle které v rozhodnutích o návrhu na obnovu řízení je třeba označovat účastníky řízení podle jejich procesního postavení v původním řízení, ovšem s uvedením, kdo z nich podal návrh na obnovu). Účastník řízení, proti kterému směřuje návrh na obnovu řízení, nemůže tedy být osobou odlišnou od účastníků řízení, o jehož obnovu jde, popřípadě od jejich právních nástupců z důvodu universální nebo singulární sukcese. Uvedenému odpovídá, že zákon (v § 228 odst. 2 o. s. ř.) nevymezuje coby náležitost návrhu na obnovu řízení označení účastníků řízení (to se totiž podává z označení věci, o jejíž obnovu jde a z toho, kdo takový návrh v intencích § 42 odst. 4 o. s. ř. - činí). Rovnako strany konania o obnove konania označil aj KS v PO napr. vo veci sp. zn. 7Co/56/2023 Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 28, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc., advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, na ul. J. Ťatliaka č. 2051/8, proti žalovanej: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo P., na ul. R. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania, o späťvzatí návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 24.06.2021 č.k. 8C 133/2014-243. 15. V zrušujúcom uznesení krajský súd ďalej uviedol: V takom prípade je nanajvýš vhodné, aby zabezpečil pripojenie spisového materiálu, ktorého obnova konania sa dotýka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by prvoinštančný súd mal pôvodný spis, ktorého žaloba na obnovu konania sa dotýka, pripojený. Zo záznamu o pripojených spisoch nevyplývajú pripojenia žiadnych spisov, aj keď prvoinštančný súd vo svojom napadnutom uznesení veľmi podrobne odpísal niektoré listiny z pôvodného spisu. Tým, že prvoinštančný súd niektoré okolnosti z pôvodného spisu konštatoval a sú predmetom odvolacích námietok žalovaného (pozn. odvolacieho súdu - zatiaľ v pozícii žalovaného), odvolací súd nenachádza na odvolacie námietky žiadnu odpoveď a nemôže dôkazy odpísané prvoinštančným súdom (nie sú vyhodnotené) ani vyhodnotiť a argumentovať odvolacím námietkam. 15.1. K uvedenému OS PO uvádza – na č.l. 110 súdneho spisu sa nachádza pokyn zákonného sudcu „pripoj spis 28C/113/2011 a predlož mi ho.“ Je tak nepochybné, že spis pripojený bol ale omylom kancelárie nebol zaslaný na odvolací súd, čo sa inak bežne rieši telefonátom súdnych tajomníkov. 16. V zrušujúcom uznesení krajský súd na záver uviedol: Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16.1. Podľa ustálenej judikatúry pod pojmom „nesprávny procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na rozhodnutie súdu vo veci samej (o žalobou
uplatnenom nároku). Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 16.2. Krajský súd neuviedol aké právo okresný súd odvolateľovi uprel, pričom odvolateľ podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.a) - neboli splnené procesné podmienky, písm. f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ale nie z dôvodu podľa písm.b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 380 ods.1 C.s.p. - Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17.1. Žalovaní 1. – 6. a žalovaní 7a. – 7d. ako nerozluční spoločníci boli v konaní úspešní a keďže všetci (v označených skupinách) boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom, rozhodol súd, že im patrí plná náhrad trov konania ako oprávneným spoločne a nerozdielne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.