{"guid": "c79fa68b-1572-4a6d-8aa1-9d35480d21df:bcef51e9-7a11-41ff-b58e-aac4d2a9ea71", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9", "spisova_znacka": "9C/74/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/74/2022 z 19. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Prešov z 19. mája 2025, sp. zn. 9C/74/2022, ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9", "identifikacne_cislo": "8122210076", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2025-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcef51e9-7a11-41ff-b58e-aac4d2a9ea71", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9C/74/2022\n8122210076\n19. 05. 2025\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2025:8122210076.9\n\nUznesenie\nOkresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom Bardejovská 24, 080 01\nPrešov, IČO: 31 733 085, pr. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava-mestská\nčasť Staré Mesto, IČO: 51 803 330 proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX\nXX E., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX H., 3. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.\nXX, XXX XX B., 4. K. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX E., 5. M. J., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. G. XX, XXX XX E., 6. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E., všetci pr. zast.: JUDr.\nLýdia Farbakyová, advokát, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, 7a. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nO. XXXX/XX, XXX XX E., 7b. E. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX E., 7c. H. J., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XX XX B., 7d. C. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX\nXX P., všetci pr. zast.: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO:\n42 238 871 o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 takto\nrozhodol:\nI. Berie na vedomie opravu v označení strán sporu vykonanú žalobcom nasledujúco:\nŽalobca: Xylo Machinery SK, s.r.o., sídlom Bardejovská 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 733 085\nŽalovaní: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G.\nXXX, XXX XX H., 3. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 4. K. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nL. XX, XXX XX E., 5. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XX, XXX XX E., 6. J. N., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom O. XX, XXX XX E., 7a. J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E., 7b. E. L. G., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX E., 7c. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XX XX\nB., 7d. C. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX P..\nII.\nŽalobu žalobcu o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n28C/113/2011 odmieta.\nIII.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1. – 6. a žalovaným 7a. – 7d. ako oprávneným spoločne\na nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia\nsúdu 1. inštancie o výške týchto trov.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca v žalobe na obnovu konania doručenej súdu dňa 21.11.2022 uviedol:\nŽaloba na obnovu konania smeruje voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-793 zo\ndňa 25.10.2017 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C 113/2011-968 zo dňa\n27.04.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-856 zo dňa\n21.01.2019 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 15/2018-982 zo dňa\n29.06.2020. Žalovaný napáda touto žalobou na obnovu konania označený rozsudok v celom rozsahu.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 v spojení s\nrozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 zo dňa 25.10.2017 (v znení opravných\nuznesení) nadobudli právoplatnosť dňa 20.08.2020. Dôvod prečo označené rozhodnutia nadobudli\nprávoplatnosť až 20.08.2020 je v tom, že tesne pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 pôvodná žalobkyňa v 1) rade I. J., nar. XX.XX.XXXX zomrela.\n\nNa túto skutočnosť musel súd reagovať ex post a teda k pokračovaniu v konaní s právnymi nástupcami\npôvodnej žalobkyne v 1) rade došlo až po vydaní rozsudku vo veci samej.\nO dôvodoch pre podanie žaloby na obnovu konania sa žalobca dozvedel po nahliadnutí do spisu\nvedeného pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021, resp. do spisu Obvodného pozemkového\núradu Prešov (terajší Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor) vo veci reštitučného nároku\nžalobcov, a to dňa 13.10.2022.\nPrípustnosť žaloby na obnovu konania a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť obnovy konania\nŽalobca odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, nakoľko sú tu\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto\npodal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť\npre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nDňa 17.10.2022 sa vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 29C/56/2021 uskutočnilo\npojednávanie, na ktorom Okresný súd Prešov oboznamoval spis Obvodného pozemkového úradu vo\nveci uplatnenia reštitučného nároku žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX\npôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX, kat. úz. B. a to k parcelám 242/228, 248/221, 272/229 a\n248/250. Tu uvádzame, že ide o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania vedeného pred Okresným\nsúdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, a ktoré sú toho času evidované na LV č. XXXX pre k.ú. B..\nPodľa konštantnej judikatúry (R 26/2002), spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz,\nktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno\npreukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Povoleniu\nobnovy pritom nebráni, ak už v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný\ndôkaz, ktorého obsah v tom čase ešte nepoznal.\nS poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky označenú v bodoch 19. až 23. tejto žaloby na obnovu konania je zrejmé, že dôkaz,\nktorý spoľahlivo preukazuje, že (i) žalobcovia mali priznaný reštitučný nárok a (ii) reštitučné konanie\nmalo prebiehať a bolo v rozpore so zákonom prerušené (Obvodný pozemkový úrad Prešov mal už iba\nzistiť či je žalovaný povinnou osobou podľa zák. č. 503/2003 Z.z.), je spôsobilý privodiť pre žalovaného\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu\nna strane žalobcov. Žalovaný v pôvodnom konaní nemal možnosť preukázať, že žalobcom patril a bol\npriznaný (hoc nie právoplatne avšak odobrený rozhodnutím krajského súdu) reštitučný nárok a konajúce\nsúdy nárok žalobcov hodnotili skutkovo nesprávne.\nŽalobca zároveň súdu predkladá aj ďalšie dôkazy svedčiace o okolnostiach konfiškácie majetku I. I.\nml. v rokoch 1945 – 1948. Podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie Okresného národného výboru v\nPrešove zo dňa 26.8.1946 č. Kom. 35/46-III. bol majetok I. I. ml. skonfiškovaný z dôvodu, že mal byť\nmaďarskej národnosti. I. I. však mal Československé občianstvo. K. I. voči konfiškácii namietala, a\nproti rozhodnutiam podávali opravné prostriedky a sťažnosti. K. I. rovnako nemohla byť zapojená do\nkolaborácie s nacistickým Nemeckom, nakoľko boli židia. I. J. a manž. ako miestni tieto skutočnosti\nurčite museli veľmi dobre vedieť (I. J. bol navyše aj členom roľníckej komisie, ktorá rozhodovala\no prerozdeľovaní skonfiškovaných nehnuteľností). Žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie súdu v\nprospech právnych nástupcov osôb, ktoré nadobudli majetok po neoprávnenej konfiškácii presahuje až\ndo morálneho rozmeru. Žalovaný si je vedomý, že od konfiškácie odvodzuje aj svoje vlastnícke právo,\ntreba však podotknúť, že na krivdách spôsobených socialistickým spoločenským zriadením sa žiadnym\nspôsobom nepodieľal, čo však nie je možné hovoriť o právnych predchodcoch žalobcov. V nadväznosti\nna tieto dôkazy žalovaný poukazuje na istú vedomosť konajúcich orgánov o nulite konfiškačného\nrozhodnutia voči I. I. ml. Rovnako tieto dôkazy nemal žalobca k dispozícii a rovnako neboli predložené\nv konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/113/2011, pričom tieto sú spôsobilé\nžalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na jednoznačnú vedomosť konajúcich\norgánov o nulite ich rozhodnutia.\n2. Žalovaní sa k návrhu na obnovu konania vyjadrili nasledujúco:\nŽalobca Xylo Machinery SK, s.r.o. odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm.\na/ CSP, nakoľko sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného\nkonania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom\nkonaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nNa strane 4 pod bodom 12 žalobca uvádza, že vo veci vedenej pred Okresným súdom pod\nč.k. 29C/56/2021 sa dňa 17.10.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd oboznamoval spis\nObvodného pozemkového úradu Prešov vo veci uplatnenia reštitučného nároku, z ktorého vyplýva, že\n\nObvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie č.k. OPÚ-2009/00290-23/ŠK dňa 4.12.2009 a súčasne sa\nv spise nachádza aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010 ( bod 13 návrhu ).\nAj keď v žalobe žalobca jasne nedefinoval, ktoré skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce\nsa strán a predmetu pôvodného konania, by mali byť tými, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol\npoužiť v pôvodnom konaní, možno sa len domnievať, že má na mysli ním uvedené rozhodnutie č.k.\nOPÚ-2009/00290-23/ŠK zo dňa 4.12.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/2/2010.\nV mene žalovaných uvádzam, že žalovaný v konaní č.k. 28C/113/2011 predložil súdu písomnú žiadosť\nzo dňa 9.3.2012 doručenú súdu dňa 9.3.2012, ktorou navrhoval doplniť dokazovanie oboznámením sa\nso všetkými reštitučnými spismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove a konkrétne žiadal „ako\ndôkaz vyžiadať a pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky .“\nZo súdneho spisu č.k. 28C/113/2011 (strany označenej ako zoznam pripojených spisov) sa dá zistiť, že\ndňa 23.3.2012 boli pripojené spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov č. 1447/92 a č. 2012/00195\n(a to na žiadosť žalovaného), ktoré boli správnemu orgánu vrátené spolu so sprievodným listom dňa\n22.3.2023.\nV žiadnom prípade sa teda nemôžem stotožniť s tým, čo uviedol žalobca a to, že sú tu skutočnosti,\nrozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu\nna obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nAk teda majú byť skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol\npoužiť v pôvodnom konaní rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 4.12.2009 a\nKrajského súdu Prešov v konaní č.k. 6Sp/2/2010, na ktoré poukázal žalobca v bode 4 žaloby, tak tieto\nboli súčasťou súdneho spisu od 23.3.2012. Myslím si, že žalobca mal minimálne od 24.3.2012 možnosť\naž do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oboznámiť sa s uvedenými rozhodnutiami a tieto ako\ndôkaz mohol kedykoľvek v priebehu konania použiť a poukázať na ne.\nJe nesporné, že dva spisy Obvodného pozemkového úradu Prešov boli v predmetnom konaní č.k.\n28C predložené konajúcemu súdu dňa 23.3.2012 a to aj s rozhodnutiami, na ktoré žalobca v návrhu\nna obnovu konania poukazuje a teda nemôže obstáť, to čo uvádza žalobca v tomto konaní, že ide o\nskutočnosti..., ktoré bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť. Sám žalobca (v pôvodnom\nkonaní žalovaný) pripojenie všetkých spisov Obvodného pozemkového úradu v Prešove navrhol, súd\njeho návrhu vyhovel a teda kedykoľvek sa s obsahom spisov mal možnosť zoznámiť a tieto v konaní\npoužiť.\nJednou z podmienok povolenia obnovy konania je včasné podanie návrhu na obnovu konania. Podľa §\n403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal\nžalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ho mohol uplatniť.\nPodľa odseku 2 citovaného ustanovenia žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch\nrokov od právoplatnosti rozhodnutia.\nNa to, aby bol takýto návrh prípustný je zachovanie lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom v\nust. § 403 na podanie návrhu na obnovu konania. Toto ustanovenie stanovuje subjektívnu lehotu v ods. 1\ncitovaného ustanovenia, ktorej začiatok plynutia je stanovený subjektívnym okamihom resp. momentom,\nod ktorého sa mohol ten kto podáva návrh na obnovu konania dozvedieť o dôvode obnovy, alebo od\nktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota podľa ods. 2 začína plynúť od právoplatnosti\nnapádaného rozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že dňa 17.10.2022 oboznamoval konajúci súd v inej veci rozhodnutia Obvodného\npozemkového úradu Prešov a Krajského súdu Prešov tvoriace súčasť spisu od 23.3.2012. Domnievam\nsa však , že 3 – mesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala žalovanému v\nkonaní č.k. 28C/113/2011 plynúť podstatne skôr, minimálne dňom doručenia potvrdzujúceho rozhodnutia\nKrajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018, ktoré žalobca prevzal dňa 11.3.2019. Od toho momentu\nsa mohol žalovaný dozvedieť o tom, že konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil žalobcom v tomto\nkonaní uvádzané rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby o obnovu konania 28C uplynula\nžalobcovi dňa 11.6.2019.\nRozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty na podanie žaloby na\nobnovu konania je právoplatnosť rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 16Co/15/2018 nadobudol právoplatnosť dňa\n22.3.2019. Nič na tom nemôže zmeniť ani to, že vo veci boli vydané opravné uznesenia OS PO č.k.\n28C/113/2011-968 zo dňa 27.4.2020 a KS PO č.k. 16Co/15/2018 – 982 zo dňa 29.6.2020 týkajúce sa\nopravy zrejmej nesprávnosti v zmysle § 224 CSP. Týmito opravnými uzneseniami, ktorými došlo k oprave\nzáhlavia rozsudku č.k. 28C/113/2011 a č.k. 16Co/15/2018 však nemohlo dôjsť k zmene nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku vo veci samej.\n\nKeďže rozsudok č.k. 28C/113/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019 a žalobca podal žalobu na\nobnovu dňa 21.11.2022, podal ju po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty stanovenej v § 403 ods. 2 CSP.\nV mene mojich klientov navrhujem žalobu žalobcu na obnovu konania zamietnuť a priznať mojim\nklientom náhradu trov konania.\n3. Žalobca v replike zotrval na v žalobe uvedených skutočnostiach.\n4. Žalovaní v duplike rovnako zotrvali na už uvedenom.\n5. Podľa § 397 písm.a) C.s.p. - Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,\nak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré\nten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n5.1. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu\nkonania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade\nposudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase\npôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol\noboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela.\nAby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas\npôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia\nbude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré\nstrana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali,\na jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad\npredstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak.\nAk súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto\nkonania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde\no typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a).\n6. Relevantná judikatúra\nPodľa R 19/1975 - Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny\nv pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP] sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom\nkonaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom\nkonania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,\nrozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,\na preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.\nPodľa NS SR sp. zn. 2 Cdo 96/2008 - Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to,\nprečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil\nurčitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.\nPodľa NS SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010: Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,\nrozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy,\nak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre\núčastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci.\nJe predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP, aby dôkazy, ktoré tu\nv dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu\nzo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1\nO.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí\nvšetky potrebné dôkazné prostriedky.\nOkolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie,\nneznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní.\nPri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP by sa totiž cestou\nobnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník,\nktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval\nza rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania.\nKaždý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený\nodlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.\n\n7. Podľa § 403 C.s.p.\n(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na\nobnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.\n(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 413 ods.1 C.s.p.\nSúd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak\na) bola podaná oneskorene,\ne) je zjavne nedôvodná.\n8. V podanej žalobe na obnovu konania žalobca tvrdí, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,\nktoré bez svojej viny nemohol použiť v predchádzajúcom konaní a ktoré by mohli pre neho privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc však z obsahu podanej žaloby na obnovu konania treba\nupresniť, že tvrdením o existencii reštitučného spisu, v ktorom sa nachádza rozhodnutie pozemkového\núradu, ktorým bolo reštitúcii žalobcov vyhovené a o existencii rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\n(ktorý v správnom konaní síce toto rozhodnutie zrušil, ale jeho podstatu spočívajúcu v tom, že právni\npredchodcovia žalobcov sú oprávnení reštituenti v odôvodnení odobril) sa žalobca snaží presadiť\nnesprávnosť rozhodnutia, ktoré napáda dôvodom obnovy a to z hľadiska jeho právneho posúdenia\npri riešení otázky stretu reštitučných predpisov so všeobecnými normami na ochranu vlastníckeho\npráva. Takýto dôvod obnovy konania však zákon nepripúšťa, pretože ide vlastne o nesúhlas s právnym\nposúdením veci a tento nesúhlas mal byť pretavený do inak formulovaného odvolania a dovolania, čo\nkoniec koncov vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/96/2022-23 zo dňa 24.02.2022,\nktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá, pričom ústavný súd v bode 25. odôvodnenia uviedol,\nže výsledok civilného sporu musí zodpovedať aj spôsobu akým si strany sporu svoje práva uplatňujú\nalebo bránia. Výsledok sporu nemusí byť vždy správny v rovine materiálnej, keďže musí zodpovedať\naj rovine formálnej – procesnej, ktorej súčasťou je aj to akým spôsobom je v priebehu procesu\nprostredníctvom tvrdení, návrhov a opravných prostriedkov prezentovaná skutková a právna podstata\nsporu. V bode 25. odôvodnenia ústavný súd ďalej dodal, že: „Sťažovateľka právne otázky v súvislosti\ns nadobudnutím časti pozemkov z konkurzu so skutočnosťou, že žalobcom patril reštitučný nárok\na predovšetkým s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku dlhodobej dobromyseľnej\ndržby však predmetom dostatočne substancovanej procesnej obrany sťažovateľky v dovolaní neurobila.\nK tomu došlo nielen v dôsledku toho, že niektoré z týchto otázok vôbec v dovolaní nezazneli, ale aj\ntým, že ich podstatná časť nebola predmetom dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,\nale z dôvodu znemožnenia uskutočňovania procesných práv nedostatočným odôvodnením súdneho\nrozhodnutia. Dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu nemožno stotožňovať s jeho\nsprávnosťou. Toto zistenie však ústavnému súdu neumožňuje, aby tie právne otázky, ktoré neboli\npredmetom dovolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia rozhodol namiesto najvyššieho súdu\na tak sa stal neobmedzenou štvrtou inštanciou všeobecného súdnictva.“\n8.1. Aj z citovanej časti uznesenia Ústavného súdu SR, teda považuje súd za nesporné, že žalobou na\nobnovu konania sa žalobca snaží zvrátiť právne posúdenie právoplatne skončenej veci z dôvodov, ktoré\nnedostatočne substancoval a nedostatočne razantne uplatňoval v rámci opravných prostriedkov. Takýto\nprístup však nemožno tolerovať, pretože by sa ním obchádzala podstata obnovy konania a naopak\nrobilo by sa z obnovy konania akési ďalšie dovolacie konanie v réžii okresného súdu, čo civilný sporový\nporiadok žiadnym spôsobom neumožňuje.\n8.2. Nespokojnosť s rozhodnutím okresného a krajského súdu ako aj s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR a Ústavného súdu SR pri riešení otázky stretu reštitučného nároku žalobcov resp. ich\nprávnych predchodcov a všeobecnej úpravy ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom Občianskeho\nzákonníka, tak žalobca nemôže prekrývať tým, že tvrdí, že v rámci iného konania sa dozvedel\no dôkazoch, ktoré mu neboli zrejmé v pôvodnom konaní a ktoré by, teda v jeho prospech ako nové\na zásadné, mali priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n9. Súd sa najprv zaoberal otázkou splnenia subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žaloby\nna obnovu konania. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu táto plynie od právoplatnosti rozsudku, ktorým\nbola právna vec medzi stranami sporu skončená. Súd súhlasí s právnymi zástupcami žalovaných,\nže rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/15/2018-856 zo dňa 21.01.2019 nadobudol\nprávoplatnosť dňa 11.03.2019 s výnimkou žalobcu H. J., ktorý bol zastúpený E. L. G. a voči ktorému\nrozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2020.\n\n9.1. Tento záver robí súd na základe toho, že konanie o určenie spoluvlastníckeho práva je konaním,\nkde žalobcovia, z ktorých sa každý domáha určenia vlastníctva k určitému spoluvlastníckemu podielu,\nsú samostatnými spoločníkmi. Nejde u nich o nerozlučné spoločenstvo a preto rozsudok môže dopadnúť\nrôzne voči každému z nich a na základe uvedeného aj rozsudok nadobúda právoplatnosť voči každému\nz nich osobitne, pretože u každého zo žalobcov išlo o samostatnú vec spojenú do jedného konania,\npričom odvolanie podané niektorých zo žalobcov by nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorým\nby odvolanie podané nebolo. Každý zo žalobcov mohol teda žalobu podať samostatne.\nUž z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa\n(pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (NS SR sp. zn.\n6Cdo/544/2015).\n9.2. Vyššie uvedené znamená, že vo vzťahu k lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,\nktorý sa napáda, uplynula objektívna lehota vo vzťahu k všetkým pôvodným žalobcom (teraz žalovaným\n1. až 6. – koniec lehoty 11.03.2022, žaloba podaná 21.11.2022). Pokiaľ ide o nebohého H. J., žaloba\nproti jeho právnym nástupcom označeným ako žalovaní 7a. – 7d. bola podaná až dňa 02.12.2024 (č.l.\n199), teda rovnako až po uplynutí 3 – ročnej objektívnej lehoty (koniec lehoty – 20.08.2023). Žaloba\no obnovu konania voči žalovaným je tak odmietnutá pre jej oneskorenosť.\n9.3. Pokiaľ ide o otázku subjektívnej lehoty, táto do úvahy ani neprichádza, pretože dôkazy, o ktorých\nžalovaný tvrdí, že sú novými dôkazmi, ohľadne ktorých mu nebolo nič známe v pôvodnom konaní,\ntakýmito nie sú a súd teda uvedie z pôvodného spisu viacero listín, z ktorých je zrejmé, že žalobcovi\nbolo resp. muselo byť zrejmé, že okrem súdneho konania tykajúceho sa určenia vlastníctva k sporným\npozemkom prebieha resp. je dočasne prerušené aj reštitučné konanie a mal sa tak viac zamerať na\nto, aby dostal úplnú odpoveď na vyriešenie stretu reštitučného a všeobecného zákonodarstva. Súd\nnesúhlasí so žalobcom v tom zmysle, že otázku vzťahu reštitúcie a všeobecného zákonodarstva zužuje\nna oboznámenie sa s rozhodnutím Pozemkového úradu a Krajského súdu v Prešove, ktoré vo svojom\nnávrhu uviedol, pretože podstata tejto otázky je všeobecnejšia a to aký vplyv mohlo mať vedené\nreštitučné konanie na konanie o určenie vlastníckeho práva.\n10. Z pôvodného spisu sp. zn. 28C/113/2011, ktorý si súd pripojil, vyplynulo\nŘ č.l. 43 - právny zástupca pôvodne žalovaného uviedol: ,,Ja len chcem uviesť, že navrhovatelia si\nuplatnili svoje nároky na pozemkovom úrade podľa zákona č. 229/91 Zb. Chceme poukázať na to, že\nsa tu opomína to, že tieto pozemky prešli na štát, či už bez právneho dôvodu alebo nie, ale ak bez\nprávneho dôvodu, tak bol dôvod postupovať podľa reštitučných zákonov, podľa špeciálneho zákona nie\npodľa občianskeho zákonníka, tak ako to ustálila judikatúra.“\nŘ č.l. 48 - prípis právneho zástupcu pôvodného žalovaného adresovaný Okresnému súdu Prešov\ns názvom „Doplnenie návrhu na dokazovanie“, v ktorom sa uvádza ,, Po preštudovaní zápisnice\nz pojednávania som sa dozvedel, že vraj na pozemkovom úrade je vedené reštitučné konanie\nnavrhovateľov, ktoré je prerušené do skončenia tohto konania. Vzhľadom k tomu, že uplatnenie\nreštitučných nárokov prebiehalo v roku 1991 a následne nie je nám známe o aké konanie ide a prečo je\nz dôvodu tohto súdneho sporu prerušené až teraz, preto navrhujeme doplniť dokazovanie oboznámením\nsa so všetkými reštitučnými spismi žalobcov na Pozemkovom úrade v Prešove z dôvodu, že si uplatňujú\naj reštitúciu aj vlastnícke právo. Je nám z korešpondencie známe, že tieto nároky si uplatnili ešte v roku\n1991 a nasl. Je potrebné ustáliť, že čo je predmetom reštitúcie a čo je predmetom žaloby. Preto ako\ndôkaz navrhujeme vyžiadať a pripojiť všetky spisy žalobcov, ktorými si uplatnili svoje reštitučné nároky. “\nŘ č.l. 53 - výzva Okresného súdu Prešov adresovaná Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, ktorým\nje tento žiadaný, aby súdu v lehote do konca marca 2012 predložil všetky reštitučné spisy žalobcov a to\nod roku 1991 doposiaľ.\nŘ č.l. 69 - prípis Obvodného pozemkového úradu Prešov adresovaný Okresnému súdu Prešov, v ktorom\nsa uvádza ,,V prílohe listu Vám na základe žiadosti zo dňa 14.03.2012 zasielame úplné žurnalizované\nspisy vo veci uplatnených reštitučných nárokov žiadateľov I. J., Q. J., H. J., I. J. a C. C. K. J. na pozemky\nv k. ú. B. a to :\n1. Spis č. 1447/92 v rozsahu 32 listov – nárok uplatnený podľa zákona o pôde č. 229/91 Zb\n2. Spis č. 2012/00195 v rozsahu 230 listov - nárok uplatnený podľa zákona NR SR č. 503/2003 Z.z.\nŘ č.l. 74 - rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov o prerušení konania podľa § 29 ods.\n1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní zo dňa 28.07.2011 pod č. OPU – 2011/00240 – 46 –\nŠK, z ktorého vyplýva, že pôvodní žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) si podaním zo dňa\n03.03.2024 uplatnili podľa zákona č. 503/2003 Z.z. reštitučný nárok. Následne ich právna zástupkyňa\ndoložila fotokópie žalôb o určenie vlastníckeho práva, preto sa toto správne konanie prerušuje.\nŘ č.l. 109 - podanie Q. J. zo dňa 01.03.2004 adresované Obvodnému pozemkovému úradu Prešov\ns názvom „Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.“, kde si\n\nako oprávnená osoba spolu s ďalšími príbuznými uplatňujú reštitučný nárok na pozemky, ktoré boli\npredmetom konania a ktoré nadobudli ich právni predchodcovia prídelom od bývalého vlastníka I. I..\nŘ č.l. 483 - odvolanie pôvodne žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/13/2011\nzo dňa 19.11.2024, v ktorom sa uvádza ,, Žalobcovia, t.j. dedičia ako oprávnené osoby si uplatnili\nreštitučný nárok v súlade s ust. § 229/1991 Zb. V odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza ani veta\nohľadom reštitúcie žalobcov. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je možné takýto nárok\nsi uplatniť mimo reštitučných predpisov. Vo svojom odôvodnení sa nezaoberal otázkou, či určenie\nvlastníckeho práva fyzických osôb, ktoré stratili držbu v rozhodnej dobe v súlade s reštitučnými predpismi\nbez udania právneho dôvodu nepodlieha reštitučným predpisom. Vôbec, napriek poukázaniam\nstretu všeobecného a špeciálneho zákona. Existencia špeciálneho zákona vylučuje použitie zákona\nvšeobecného. Riešenie vo všeobecnom predpise je možné iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava\nv špeciálnom zákone. Nárok na reštitúciu, ktorý bol v rozhodnom období štátom prevzatý bez právneho\ndôvodu, bol priznaný zákonom o pôde a to konkrétne ust. § 6 ods.1 písm.p.) Tento predpis treba použiť\nhlavne tam, kde došlo k zastavaniu nehnuteľnosti. Žalovaný poukazuje na to, že nie je možné v danom\nprípade obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. “\nŘ č.l. 531 - uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/2/2015-528 zo dňa 25.01.2016, ktorým bol\nzrušený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-475 zo dňa 19.11.2014, pričom v rámci\njeho odôvodnenia sa uvádza ,,Naviac v odôvodnení rozhodnutia chýbajú úvahy vo vzťahu k tomu ako\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, že si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach\nuplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 zbierky a neskôr aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z.\na to v kontexte zásady lex specialis derogat legi generali.“\nŘ č.l. 536 – 540: vyjadrenie pôvodných žalobcov, ktorí okrem iného uvádzajú ,,Z rovnakých dôvodov\nneobstojí ani argumentácia krajského súdu podľa, ktorého s ohľadom na princíp, že tam kde existuje\nšpeciálna právna úprava nemožno použiť úpravu všeobecnú a preto žaloba o určenie vlastníckeho\npráva nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Navrhovatelia sa podaním žaloby\no ochranu vlastníckeho práva nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom\nponúkanú možnosť domáhať sa ochrany nimi tvrdeného vlastníckeho práva procesne akceptovateľným\nspôsobom. Konanie pred správnym orgánom Okresným úradom Prešov je prerušené do vyriešenia\npredbežnej otázky týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetu sporu.“\nŘ č.l. 656 – 658: vyjadrenie pôvodného žalovaného, v ktorom okrem iného uvádza ,,Žalovaný v súlade\nso závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2016 upozorňuje, že\nv odôvodnení rozhodnutia chýbala úvaha vo vzťahu k tomu, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal\nso skutočnosťou, že si navrhovatelia k predmetným nehnuteľnostiach uplatnili reštitučné nároky a to\nv kontexte zásady lex specialis derogat legi generali, preto žalovaný súhlasí so závermi odvolacieho\nsúdu a preto navrhuje prerušiť vyššie uvedené konanie až do rozhodnutia okresného úradu - pozemkový\na lesný odbor, ohľadom žiadosti žalobcov o reštitúcie.“\nŘ č.l. 683 - uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011 – 683, ktorým tento zamietol návrh\npôvodného žalovaného na prerušenie konania z dôvodu vedeného reštitučného konania Okresným\núradom Prešov, pozemkovým a lesným odborom ohľadne žiadosti žalobcov.\nŘ č.l. 711 – 714: zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.04.2017, na ktorej bol prítomný právny zástupca\npôvodného žalovaného a na ktorom svedkyňa R. O. zamestnaná na Okresnom úrade Prešov, odbore\npozemkovom a lesnom uviedla ,,V zmysle zákona o reštitúcií č. 503/2003 Z.z. si žalobcovia resp.\nžiadatelia uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola aj preskúmaná a bolo\nvydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že bolo\nrozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Ďalej uviedla čo sa týka tohto reštitučného nároku, tak my\nsme začali, vo veci, bolo aj rozhodnuté s tým, že im náhrada patrí. Krajský súd, ale zrušil toto rozhodnutie\na my sme ďalej vo veci nekonali, keďže sa koná toto konanie vo veci samej a my sme svoje konanie\nprerušili. “ Ďalej svedkyňa uviedla, že na ich úrade bol uplatnený reštitučný nárok aj podľa zákona z roku\n2003 a preto sa v reštitúcií pokračovalo a že v súčasnosti je u nich reštitučné konanie prerušené.\nŘ č.l. 739 - uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým návrh pôvodného žalovaného na prerušenie\nkonania zamieta s tým, že sa v ňom uvádza, že na pojednávaní dňa 03.04.2017 pôvodný žalovaný žiadal\nkonanie prerušiť do rozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru ohľadom\nžiadosti žalobcov o reštitúcie. V danom prípade mal súd za to, že toto nie je prekážka, ktorá by bránila\nv konaní pokračovať.\nŘ č.l. 779 – 783: zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že v záverečnej reči právny\nzástupca pôvodného žalovaného poukázal na to, že žalobcovia si uplatňujú reštitučné nároky spolu\ns vlastníckou žalobou súdnou cestou. Rovnako aj z odvolania pôvodného žalovaného na č.l. 806 - 825\npodaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že tento poukazuje na\n\nto, že popri žalobe o určenie vlastníckeho práva prebieha aj neskončené reštitučné konanie a zároveň\npoukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa smrti I. I. ml.\nŘ v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/113/2011-793 sa v odôvodnení na č.l. 797 v bode 32\nodôvodnenia výslovne uvádza ,,že vo veci bola vypočutá svedkyňa A. R. O. zamestnankyňa Okresného\núradu Prešov, pozemkového a lesného odboru, ktorá k veci uviedla, že v zmysle zákona o reštitúciách\nč. 503/2003 Z.z. si žiadatelia (žalobcovia) uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote,\nktorá bola preskúmaná a bolo vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných\nvlastníkov náhrada s tým, že bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Robí sa to vtedy, keď sú\ntam zákonné prekážky o pridelení tohto pôvodného pozemku. Svedkyňa rovnako potvrdila skutočnosť,\nže I. I. ml. zomrel už v januári 1945 a ku konfiškácii jeho majetku došlo až v roku 1948. Ďalej z bodu\n33 odôvodnenia vyplýva, že svedkyňa Švedová uviedla ,,Čo sa týka reštitučného konania, tak začali\nkonanie a bolo rozhodnuté, že náhrada im patrí. Krajský súd však toto rozhodnutie zrušil a vo veci sa\nďalej nekonalo, pretože konanie prerušili a to práve do ukončenia tohto sporu.\nŘ z rozhodnutia dovolacieho súdu a to Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2022 zo strany 22.\nodôvodnenia vyplýva, že súčasťou spisu bol aj pripojený spis Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n6Sp/2/2010, čiže spis týkajúci sa uplatneného reštitučného nároku žalobcami.\n11. Na základe vyššie uvedeného, tak súd návrh žalobcu na obnovu konania odmieta vo vzťahu\nk žalovaným ako oneskorene podaný a teda podaný po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku,\nktorý sa návrhom na obnovu konania napáda a rovnako (vo vzťahu k všetkým žalovaným) žalobu žalobcu\nodmieta ako zjavne nedôvodnú, pretože tu neexistuje nový dôkaz, skutočnosť alebo rozhodnutie,\nktoré by nebolo známe v pôvodnom konaní a ktoré by mohlo viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre\nžalovaného. Z oboznámeného spisu pôvodného konania považuje súd za nesporné, že tento obsahuje\nmnožstvo listín svedčiacich o tom, že žalobcovi bolo zrejmé, že v rámci konania je potrebné riešiť\n(a možno sa ním aj viac sústrediť) stret reštitučných a všeobecných právnych predpisov a zároveň\nmu muselo byť zrejmé, že na Obvodnom pozemkovom úrade Prešov neskôr Okresnom úrade Prešov,\nodbore lesnom a pozemkovom sa vedie reštitučné konanie, ktorého prvé rozhodnutie bolo pozitívne\nv prospech žalobcov, avšak toto bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rámci jeho\npreskúmania v správnom súdnictve s tým, že pokiaľ kladie žalovaný dôraz na to, že v samotnom tomto\nrozhodnutí krajského súdu bolo uvedené, že reštitučný dôvod je daný, tu treba zdôrazniť, že to bolo\nuvedené v rámci odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, pričom záväzným je iba výrok. De lege lata\nstav vyplývajúci z tohto rozhodnutia bol teda taký, že zrušuje rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov\na vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Ak aj o konkrétnom znení uznesenia Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6Sp/2/2010 žalobca nevedel, jeho obsah poznal z a) výpovede svedkyne O., b) zo\nzápisnice z pojednávania, na ktorom vypovedala, c) z rozsudku a pod., a potom to, že si toto rozhodnutie\nneprečítal alebo jeho kópiu nezabezpečil hoci bola súčasťou spisu resp. jeho príloh bol subjektívny\nnedostatok na jeho strane a preto toto rozhodnutie k dispozícií nemal z dôvodu jeho viny.\n12. Vo vzťahu k bodu 25. žaloby týkajúcej sa okolností konfiškácie majetku I. I. ml. súd uvádza,\nže žalobca sa vyhol tvrdeniam kedy tieto doklady získal a prečo ich nepredložil v pôvodnom konaní.\nO dátume smrti však vypovedala svedkyňa O. za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Priaznivosť\nžalobcom predložených listín by mala spočívať v tom, že majú preukazovať nulitu rozhodnutia\no konfiškácii.\n12.1. Ani preukázanie prípadných vád v konfiškačnom konaní však žalobcovi neprospieva. Tu možno\npoukázať na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca 2017 na potvrdenie správnosti\núvah najvyššieho súdu zdôraznil, cit.: „Totiž len tvrdenie o vadách v konfiškačnom konaní vydaného\nrozhodnutia samo osebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu\nvlastníckeho práva tu nebol tento právny akt, ale dekrét samotný. Podľa správneho názoru dovolacieho\nsúdu v prípadoch, ako je tento, je v záujme spravodlivého rozhodovania uplatňovanie všeobecného\nprincípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými\ndesaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností\npodstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, je požiadavka preukazovať existenciu\nprávnych úkonov (rozhodnutí) nepatričná, lebo aj tu v pochybnostiach platí zásada prezumpcie ich\nsprávnosti.“\nPodľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/24/2007 - Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len\nso zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje\nprezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti. Skutočnosť, že rozhodnutie\nkonfiškačnej komisie bolo vydané osobe, ktorá bola v čase jeho vydania už nebohá nemá za následok\n\nničotnosť - nulitu konfiškačného rozhodnutia. Okresný súd ako všeobecný súd teda nie je oprávnený\npreskúmavať navrhovateľmi tvrdené skutočnosti.\n12.2. Skutočnosti smrti I. I. mal. už v čase pred vydaním konfiškačného rozhodnutia však v pôvodnom\nkonaní známe boli (str. 19 a 22 rozsudku OS Prešov č.k. 28C/113/2011 – 793), a preto nejde o nové\nskutočnosti, ktoré by mohli viesť k povoleniu obnovy konania a aj v tejto časti je žaloba minimálne\nnedôvodná, ak nie aj oneskorená.\n12.3. Už len na okraj súd uvádza, že aj prípadná nulita konfiškačného rozhodnutia by nemohla privodiť\nrozhodnutie v prospech žalobcu.\n13. Strany sporu.\nPodľa opravného uznesenia KS v PO č.k. 16Co/15/2018 – 982 zo dňa 29.06.2020 (č.l. 982 a nasl.\npôvodného spisu) stranami pôvodného sporu boli:\nŽalobcovia: 1. I. J., 2. C. C., 3. I. J., 4. K. H. J., 5. M. J., 6. J. N., 7. H. J..\nŽalovaný: Xylo Machinery SK s.r.o.\n13.1. Stranami tohto konania podľa označenia žalobcu sú:\nŽalobca: Xylo Machinery SK s.r.o.\nŽalovaní: 1. A. B. C., 2. E. C., 3. I. J., 4. K. H. J., 5. M. J., 6. J. N., 7a. C. J., 7b. E. L. G., 7c. H. J.,\n7d. C. A. G..\nPôvodne žalobkyňa 1. I. J. – zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupcami sú žalovaní 4, 5 a 6.\nPôvodne žalobkyňa 2. C. C. – zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupca sú žalovaní 2 a 3.\nPôvodne žalobca 7. H. J. – zomrel dňa XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú žalovaní 7a.\n– 7d. Súd do konania pripustil všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov zomrelého,\nkeďže predmetom dedenia nebolo právo zomrelého uplatňované v pôvodnom konaní a preto nemožno\nvychádzať z tohto, že právnym nástupcom je len dedič, ktorý zdedil majetok podľa dedičského uznesenia\n37D/211/2023, ktoré sa týka len majetku tam uvedeného.\n13.2. Stranami sporu tak boli všetci, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, resp. ich právni zástupcovia.\n13.3. Zmenu označenia strán sporu v zmysle požiadavky NS SR vzal konajúci súd na vedomie\nuznesením týkajúcim sa vedenia konania.\n14. Pokiaľ ide o uznesenie KS v Prešove č.k. 17Co/36/2024 – 184 zo dňa 12.09.2024, ktorým bolo\nzrušené v poradí prvé odmietajúce uznesenie v tejto veci, v tomto krajský súd uviedol:\nSkutočnosť, že žaloba na obnovu konania je osobitným druhom žaloby, nie návrhu, je nutné vyhodnotiť\ntak, aby v prvom rade boli riadne označené strany sporu. Je potrebné označiť, kto je žalobca. Je potrebné\njednoznačne určiť, kto je žalovaný. Spravidla okruh osôb je totožný z pôvodného konania, voči ktorému\nsa podáva žaloba na obnovu konania. Rozhodne však nemusí byť postavenie osôb totožné ako v\npôvodnom konaní, najmä ak žalobu na obnovu konania podáva osoba, ktorá v pôvodnom konaní mala\npostavenie žalovaného. V takom prípade v konaní o žalobe na obnovu konania má postavenie žalobcu.\nPodáva žalobu na obnovu konania, je dominus litis sporu. V konaní o žalobe na obnovu konania ostatné\nsubjekty, teda osoby, ktoré vystupovali na strane žalobcu, majú postavenie žalovaného.\nV prejednávanej veci si prvoinštančný súd uvedenú okolnosť nevšimol a celé konanie o žalobe na\nobnovu konania viedol v postavení strán sporu, ako keby išlo o pôvodné konanie, kedy žalovaný z\npôvodného konania sa stal žalobcom v žalobe na obnovu konania, avšak jeho postavenie aj naďalej\nzotrvalo v pôvodnom postavení. Jeho procesná aktivita vyplývajúca z práva, ktoré tvrdí, že má, na\npodanie žaloby na obnovu konania nebola žiadnym spôsobom zo strany prvoinštančného súdu v\npostavení strán sporu o žalobe zohľadnená.\n14.1. Ako vyplýva z tohto uznesenia, okresný súd sa riadil pokynom krajského súdu, aj keď s ním\nabsolútne nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov:\nOtázka označovania strán konania o obnove konania bola vyriešená už Smernicou Najvyššieho súdu\nČSSR zo dňa 23.11.1967, sp. zn. 6/67, číslo V/1968, podľa ktorej - v rozhodnutích o návrhu na obnovu\nřízení je třeba označovat účastníky řízení podle jejich procesního postavení v původním řízení, ovšem\ns uvedením, kdo z nich podal návrh na obnovu).\nUvedené je rešpektované v súdnej praxi ako NS SR, tak aj NS ČR, ktoré uvádzajú:\nNS SR sp. zn. 1Cdo/17/2011 - Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcov uznesením\nz 31. augusta 2010 sp. zn. 1Co 155/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení\nuviedol že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia pri označení postavenia účastníkov\nv konaní o obnove. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť\nprávoplatné rozhodnutie. Z toho vyplýva, že aj v konaní o návrhu na obnovu konania ostáva rovnaké\npostavenie účastníkov, aké mali v pôvodnom konaní (navrhovateľ, odporca), s uvedením toho, kto\n\nz nich podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa preto pochybil, ak pri označovaní účastníkov\nv konaní o obnove nezachoval ich pôvodné postavenie, ale za navrhovateľov (žalobcov) označil\nnesprávne odporcov z pôvodného konania. Títo sú stále odporcami aj keď súd rozhoduje o ich návrhu na\nobnovu konania. Odvolací súd preto odstránil toto pochybenie, v záhlaví odvolacieho uznesenia správne\noznačil postavenie jednotlivých účastníkov a správne ich označoval aj v jeho dôvodoch.\nNS ČR 29Odo/558/2001 - Z povahy obnovy řízení jako mimořádného opravného prostředku proti\npravomocnému rozhodnutí soudu prvního stupně nebo odvolacího soudu (srov. § 228 odst. 1 o. s. ř.)\nplyne, že návrh na obnovu řízení může podat jen účastník původního řízení, popřípadě jeho právní\nnástupce z důvodu universální nebo singulární sukcese, přičemž také ostatní účastníci řízení (ti, jež\nnavrhovatel obnovy jako účastníky označí) nemohou být osobami odlišnými od účastníků řízení, o jehož\nobnovu jde, popřípadě jejich právních nástupců z důvodu universální nebo singulární sukcese (srov. též\nsměrnici pléna bývalého Nejvyššího soudu o předpokladech pro zvýšení úrovně soudních rozhodnutí v\nobčanském soudním řízení u soudů prvního stupně, uveřejněnou pod číslem V/1968 Sbírky soudních\nrozhodnutí a stanovisek, str. 49, podle které v rozhodnutích o návrhu na obnovu řízení je třeba označovat\núčastníky řízení podle jejich procesního postavení v původním řízení, ovšem s uvedením, kdo z nich\npodal návrh na obnovu). Účastník řízení, proti kterému směřuje návrh na obnovu řízení, nemůže tedy\nbýt osobou odlišnou od účastníků řízení, o jehož obnovu jde, popřípadě od jejich právních nástupců z\ndůvodu universální nebo singulární sukcese. Uvedenému odpovídá, že zákon (v § 228 odst. 2 o. s. ř.)\nnevymezuje coby náležitost návrhu na obnovu řízení označení účastníků řízení (to se totiž podává z\noznačení věci, o jejíž obnovu jde a z toho, kdo takový návrh v intencích § 42 odst. 4 o. s. ř. - činí).\nRovnako strany konania o obnove konania označil aj KS v PO napr. vo veci sp. zn. 7Co/56/2023 Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.\nJUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,\na.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 28, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom\nŠkerlíkom, CSc., advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, na ul. J. Ťatliaka č. 2051/8, proti žalovanej: I.\nD., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo P., na ul. R. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom,\nadvokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania,\no späťvzatí návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 24.06.2021 č.k.\n8C 133/2014-243.\n15. V zrušujúcom uznesení krajský súd ďalej uviedol: V takom prípade je nanajvýš vhodné, aby\nzabezpečil pripojenie spisového materiálu, ktorého obnova konania sa dotýka. Z obsahu spisu\nnevyplýva, že by prvoinštančný súd mal pôvodný spis, ktorého žaloba na obnovu konania sa\ndotýka, pripojený. Zo záznamu o pripojených spisoch nevyplývajú pripojenia žiadnych spisov, aj keď\nprvoinštančný súd vo svojom napadnutom uznesení veľmi podrobne odpísal niektoré listiny z pôvodného\nspisu.\nTým, že prvoinštančný súd niektoré okolnosti z pôvodného spisu konštatoval a sú predmetom odvolacích\nnámietok žalovaného (pozn. odvolacieho súdu - zatiaľ v pozícii žalovaného), odvolací súd nenachádza\nna odvolacie námietky žiadnu odpoveď a nemôže dôkazy odpísané prvoinštančným súdom (nie sú\nvyhodnotené) ani vyhodnotiť a argumentovať odvolacím námietkam.\n15.1. K uvedenému OS PO uvádza – na č.l. 110 súdneho spisu sa nachádza pokyn zákonného sudcu\n„pripoj spis 28C/113/2011 a predlož mi ho.“ Je tak nepochybné, že spis pripojený bol ale omylom\nkancelárie nebol zaslaný na odvolací súd, čo sa inak bežne rieši telefonátom súdnych tajomníkov.\n16. V zrušujúcom uznesení krajský súd na záver uviedol: Preto odvolací súd napadnuté uznesenie\nprvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,)\nzrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n16.1. Podľa ustálenej judikatúry pod pojmom „nesprávny procesný postup“ sa rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Ide napr. o právo na verejné prejednanie\nveci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na rozhodnutie súdu vo veci samej (o žalobou\n\nuplatnenom nároku). Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však\nkonečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n16.2. Krajský súd neuviedol aké právo okresný súd odvolateľovi uprel, pričom odvolateľ podal odvolanie\nz dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.a) - neboli splnené procesné podmienky, písm. f) - súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) - rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ale nie z dôvodu podľa písm.b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 380 ods.1 C.s.p. - Odvolací\nsúd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n17. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n17.1. Žalovaní 1. – 6. a žalovaní 7a. – 7d. ako nerozluční spoločníci boli v konaní úspešní a keďže\nvšetci (v označených skupinách) boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom, rozhodol súd, že im patrí\nplná náhrad trov konania ako oprávneným spoločne a nerozdielne.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:44c293f5-d240-4693-8229-376631d68a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2016.1"}, {"guid": "d83092f6-a382-41f9-8fd3-c40075634663:7e84963a-ccd4-4a67-9d50-526823b6d151", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4213209541.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2022 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4213209541.1"}, {"guid": "7de5b8a1-3ac9-45d1-8393-66bcb926e4cb:42dfef68-a143-4933-ab05-b3038c70bf05", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203026.1", "spisova_znacka": "17Co/36/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/36/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203026.1"}, {"guid": "0e85de81-deff-4bb5-8976-ec8cc40b0db0:775845bf-05c9-4ec7-ad6e-b1c72670b6d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3", "spisova_znacka": "16Co/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/15/2018 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3"}, {"guid": "df19a701-e011-4476-891e-934fe52724f0:99337bf1-30e6-4333-8dc3-5eeea15c301f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6113233171.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/2/2015 z 28. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6113233171.1"}], "citovane_v": []}