Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9Cpr/13/2023 8719203142 02. 05. 2024 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: THterm, s.r.o., so sídlom Brestová 1, 040 14 Košice, IČO: 43 886 221 právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 o určenie právnej skutočnosti – pracovného úrazu, takto rozhodol: I. Určuje, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec dňa 28.04.2017 pri výkone práce v Bardejove na Štefánikovej ulici je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ v plnom rozsahu. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške, ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom. odôvodnenie: 1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec dňa 28.04.2017 pri výkone práce v Bardejove na Štefánikovej ulici je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2008 do skončenia pracovného pomeru ku dňu 30.06.2018. Dňa 28.04.2017 počas výkonu práce u žalovaného utrpel žalobca pracovný úraz tak, že pri dvíhaní bremena pocítil silnú bolesť v ľavom ramene. V tom čase pracoval spolu s kolegami p. D. a E.. Túto skutočnosť oznámil konateľovi žalovaného p. D. F. a „parťákovi“ p. E., čoho svedkom boli kolegovia p. G. i Sivanič. Vecou sa zaoberal taktiež bezpečnostný technik žalovaného p. D.. Nakoľko sa bolesť zväčšovala, prácu pod záťažou už ďalej v ten deň nevykonával. Spočiatku neprikladal uvedenému vážnosť a myslel si, že ide len o natiahnutie alebo presilenie a že to pominie. Navyše mali v tom čase u zamestnávateľa naplánované viaceré akcie i prácu v A., a teda si myslel, že bolesti prejdú. Nakoľko sa tak nestalo, vyhľadal pomoc lekára a bol uznaný za práceneschopného. Jeho úraz sa ukázal byť tak závažný, že sa musel dňa 14.07.2017 podrobiť operácii a po rekonvalescencii bol uznaný za čiastočne invalidného v rozsahu 55%, pričom na invalidite žalobcu sa samotný úraz podieľal 10% mierou. Nakoľko má za to, že sa jedná na jeho strane o pracovný úraz, ktorý riadne ohlásil, požiadal žalovaného o riešenie situácie a uznanie pracovného úrazu, čo žalovaný odmietol, nakoľko nemal za to, že sa jednalo o ohlásený pracovný úraz, najmä z dôvodu zmeny dôvodu pracovnej neschopnosti, čo však podľa názoru žalobcu vo veci nemá význam a je v kompetencii ošetrujúceho a revízneho lekára. Spolupôsobenie pri riešení veci poskytla aj Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, avšak ani uvedené nepomohlo k uznaniu pracovného úrazu zo strany žalovaného. Poukázal na ustanovenia §§ 195 ods. 1,2 a 220 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a na to, že v jeho prípade sa nepochybne jedná o pracovný úraz, nakoľko k nemu došlo pri priamom výkone pracovnej
úlohy a žalobca postupoval štandardne a obozretne. Pracovný úraz je spojený so zodpovedajúcimi právnymi nárokmi (aj v podobe plnení zo sociálneho zabezpečenia zamestnanca), ktorých sa bez podania tejto žaloby nemôže domôcť a pri tom vyčerpal všetky možnosti mimosúdneho riešenia veci. Nemá inú možnosť ako dosiahnuť nápravu uvedeného stavu, s ktorým sú spojené oprávnené plnenia zo strany Sociálnej poisťovne. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nezakladajú sa ani sčasti na pravde a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovanému nikdy nebol žiadny pracovný úraz zo strany žalobcu oznámený a podobne nebol oznámený vznik pracovného úrazu dňa 28.04.2017 nijakým spôsobom konateľovi žalovaného p. F.. Žalovaný zdôrazňuje, že pri vzniku pracovného úrazu je zo strany zamestnanca ako aj zamestnávateľa presne stanovený postup. Zamestnávateľ ako žalovaný od svojho vzniku už pracovný úraz registroval, pričom o postupe zamestnanca pri vzniku tejto skutočnosti sú zamestnanci žalovaného poučení a informovaní na školeniach o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci jeden krát ročne. Takéto školenie absolvoval aj žalobca naposledy dňa 09.01.2017 a bol poučený, ako v prípade vzniku pracovného úrazu postupovať. Žalovaný ako zamestnávateľ pri oznámení pracovného úrazu zo strany zamestnanca, ktorému bol spôsobený alebo osobou, ktorá sa o jeho vzniku dozvedela, registruje pracovný úraz vyplnením formulára a jeho zaslaním príslušnému inšpektorátu práce a sociálnej poisťovni. Takýto postup bol u žalobcu už pri vzniku pracovného úrazu realizovaný a na strane žalovaného nie je dôvod, prečo by pracovný úraz nezaregistroval v súlade s uvedeným, ak by mu vznik pracovného úrazu bol riadne oznámený. Je pravda, že žalobca dňa 28.04.2017 vykonával práce na stavbe VVS Bardejov, avšak v tomto čase zo strany žalobcu nebol žiadny pracovný úraz žalovanému oznámený. Žalobca nemohol pracovať spoločne so zamestnancom E., ako to vo svojej žalobe uvádza, nakoľko tento mal dňa 28.04.2017 dovolenku a ani túto skutočnosť oznámiť pánovi E., nakoľko tento bol v predmetnom čase pracovne neschopný. Podobne tak svedkom oznámenia pracovného úrazu nemohol byť pán G., ktorý v predmetnom čase pracoval na zákazke Univerzitná nemocnica Ružinov. Tvrdenia žalobcu sú vo vzájomnom rozpore a sú nepreukázané. Na jednej strane uvádza, že nakoľko sa bolesť zväčšovala, prácu pod záťažou v ten deň nevykonával. Rovnako neprikladal spočiatku uvedenému vážnosť a myslel si, že ide len o natiahnutie alebo presilenie a že to pominie. Avšak už v odstavci predtým uvádza, že oznámil pracovný úraz. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bez akéhokoľvek prejavu poškodenia zdravia pracoval u žalovaného ešte nasledujúce dva týždne na prácach v Michalovciach pre hotel Eurobus, kde s ním pracovali aj zamestnanci H. D. a I. E.. Žalobca počas tejto doby nemal žiadne prejavy poškodenia zdravia z dôvodu údajného pracovného úrazu. Pracovnú neschopnosť nahlásil následne zaslaním potvrdenia o pracovnej neschopnosti zo dňa 15.05.2017, avšak ani po vzniku pracovnej neschopnosti žalobca o žiadnom údajnom pracovnom úraze zamestnávateľa neinformoval. V potvrdení o pracovnej neschopnosti zo dňa 15.05.2017, doručenom žalovanému, bolo v kolónke pri výbere z možností, či ide o chorobu, karanténne opatrenie, úraz alebo chorobu z povolania, pracovný úraz a pod. zaškrtnutá možnosť choroba. Aj táto skutočnosť podľa žalovaného svedčí o tom, že lekár ohľadne údajného pracovného úrazu nebol vôbec informovaný, nakoľko by zrejmým spôsobom zaškrtol možnosť pracovný úraz, čo neurobil. 3. Skutočnosť, že na strane žalobcu mal vzniknúť pracovný úraz sa žalovaný dozvedel až cca 1,5 roka po jeho údajnom vzniku, kedy prišiel k zamestnávateľovi a žiadal ho o spísanie záznamu o pracovnom úraze ku dňu 28.04.2017. Keďže však zamestnávateľ si nebol tejto skutočnosti vôbec vedomý a žiadnym spôsobom o nej nebol informovaný, pracovný úraz nebol zaregistrovaný a preto nemohol takýto záznam žalobcovi poskytnúť. Následne listom zo dňa 13.12.2018 Sociálna poisťovňa žalovaného žiadala doručiť príslušné doklady k pracovnému úrazu a rovnako tak oznámiť, či úraz, ktorý utrpel poškodený dňa 28.04.2018 považuje žalovaný za pracovný úraz. Odpoveď bola Sociálnej poisťovni zaslaná dňa 20.12.2018 s tým, že žalovaný ako zamestnávateľ nemá evidovaný žiadny pracovný úraz žalobcu. Listom zo dňa 29.01.2019 Sociálna poisťovňa opätovne žiadala žalovaného o doručenie dokladov súvisiacich s pracovným úrazom zo dňa 28.04.2017, na čo žalovaný zaslal dňa 06.02.2019 odpoveď, že pracovný úraz nie je u zamestnávateľa evidovaný, nakoľko mu táto skutočnosť nebola nahlásená a nie je ani zaznamenaný v „knihe úrazov“ resp. „knihe drobných pracovných úrazov“. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu repliku, v ktorej objasnil, že pri vzniku zranenia sa bezprostredne nikto nenachádzal, najbližšie bol s ním kolega D.. Zranenie vzniklo, keď išiel po rúry k strojovni, kde ich dvihol a pocítil bolesť. To oznámil kolegovi D. a vznik zranenia nahlásil aj konateľovi, a to asi po hodine, kedy sa tam p. F. dostavil. Netvrdí, že sa spísal záznam o úraze, alebo že by ho konateľ odmietol podpísať, jednoducho mu oznámil bolesť. Ani sám nevedel, čo bude. Keď pracovali
v A., bolesť sa zhoršovala a robil iba práce na zemi, v polohách, aké mu rameno dovoľovalo. Stále si myslel, že to prejde. Dňa 15.05.2017 začínal pracovný deň doma, v Obci Beloveža tak, že s vozidlom žalovaného vyzdvihol po ceste kolegu Sivaniča z Obce Stebník a viezli sa na miesto výkonu práce k tretej základnej škole s plavárňou v Bardejove. Keďže počas jazdy opäť pocítil silnú bolesť v ramene, po príchode na plaváreň ukázal ruku p. E. s tým, že musí ísť na ošetrenie, lebo ruka mu od úrazu vo VVS modreje. Nato ho kolega Sivanič odviezol do Obce Beloveža, teda domov, aby sa prezliekol a mohol ísť k lekárovi na vyšetrenie, čo sa aj stalo. U lekára uviedol ako zdravotný problém bolesť ramena, neriešil s ním otázku pracovného úrazu a pod.. Ak žalovaný namieta administratívnu chybu lekára v označení dôvodu PN, tak táto bola odstránená pod dohľadom revízneho lekára. Nepopieral, že sa uskutočňovali u zamestnávateľa školenia BOZP, ale vzhľadom na tak, ako postupoval považuje za dostatočné, postupoval tak vzhľadom na situáciu a dlhoročné dobré vzťahy so všetkými kolegami a vedením a svoje zranenie oznámil. Žalovaný mal spracovať jeho oznámenie v súlade so zákonom. V dôsledku úrazu je čiastočným invalidom, pričom vo svojom veku si už nedokáže nájsť adekvátnu prácu. Je pravdou, že spísanie záznamu dodatočne požadoval, ale konal tak na základe odporúčaní zo Sociálnej poisťovne, a to za účelom, aby mu bol vyplatený nárok plynúci z pracovného úrazu, ktorý by aspoň čiastočne zmiernil jeho ťažkú situáciu. 5. Opätovne sa vyjadril písomne žalovaný s tým, že žalobca mení svoje tvrdenia podľa žalovaným predložených dôkazov. Potom, čo žalovaný preukázal, že dňa 28.04.2017 v čase údajného vzniku pracovného úrazu, a teda aj jeho údajného oznámenia p. E. mal dovolenku a nemohol s ním preto byť na pracovisku a podobne tak ani p. G., ktorý pracoval na inej zákazke v Bratislave - Univerzitná nemocnica Ružinov, žalobca už tieto osoby ako svedkov pracovného úrazu, resp. oznámenia o jeho vzniku, vo svojich tvrdeniach neuvádza. Aktuálne ostáva pri tvrdení, že pri vzniku zranenia sa bezprostredne pri ňom nikto nenachádzal, pričom najbližšie bol s ním len kolega D.. Vznik zranenia mal údajne oznámiť pánovi F.. Žalovaný však zdôraznil, že pán F. si touto skutočnosťou nie je vôbec vedomý, podobne ako si nie je vedomý údajného zranenia žalobcu ani pán D.. Súhlasí s tvrdením žalobcu, že nasledovali práce v A., kde spoločne so žalobcom pracoval pán E., ako aj pán D., avšak ani títo si neboli vedomí bolestí, aké žalobca opisuje. Žalobca vykonával rovnaké práce ako pracovníci E. a D.. Podobne je pravdou, že dňa 15.05.2017 (pondelok) sa žalobca dostavil na pracovisko, pričom hneď zrána na zadanú prácu zo strany pána E. reagoval, že ho bolí ruka. Pán E. preto nástojil, že ak nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť, aby vyhľadal lekárske ošetrenie. Poveril pána E., aby ho odviezol domov, pričom o príčine tejto bolesti nepadlo v tom čase ani slovo. K tvrdeniu žalobcu o akejsi administratívnej chybe lekára v označení dôvodu PN, žalovaný uviedol, že počas celej doby trvania PN žalobcu počnúc dňom 15.05.2017, ktorá skončila dňa 20.03.2018, ale aj na novo vystavenej PN žalobcu ku dňu 26.03.2018, ktorá skončila dňa 18.05.2018, ako aj na preukazoch o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti vystavených ošetrujúcou lekárkou, podpísaných žalobcom, kde nechýba podpis žalobcu, je zaškrtnutý dôvod PN - choroba. Je zrejmé, že po tak dlhú dobu cca jedného roka opakovane vystavovaných a žalobcom podpisovaných potvrdení o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, kde je uvedený dôvod PN - choroba, nemohlo dochádzať len k administratívnej chybe na strane ošetrujúceho lekára. Takúto údajnú chybu by si zrejme všimol aj priemerný pacient, a mohol tak na ňu ošetrujúceho lekára mnohokrát upozorniť. Nemožno sa za túto skutočnosť úplne zbavovať zodpovednosti a tvrdiť, že s údajnou chybou nemá žalobca nič spoločné. 6. Na súdnych pojednávaniach právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a vyjadreniach v konaní. V záverečnej reči uviedol, že z hľadiska merita veci dosiaľ nebolo spochybnené, žeby úraz, ktorý žalobca utrpel, bol pracovným úrazom. Žalovaný ako zamestnávateľ spochybňoval len to, že tento pracovný úraz nebol zo strany žalobcu nahlásený. V tomto smere poukázal na § 17 zákona o BOZP, ktorý ukladá v súvislosti s pracovným úrazom povinnosti zamestnancovi i zamestnávateľovi. Zamestnanec má jedinú povinnosť úraz ohlásiť. Z výpovedi žalobu ako aj konateľa - žalovaného vyplýva, že k oznámeniu o úraze došlo. Sporné z hľadiska zamestnávateľa bol obsah tohto hlásenia. Mal zato, že v zmysle zákona je postačujúce, ak zamestnanec oznámi svojmu zamestnávateľovi, že došlo k zraneniu. Nie je povinný výslovne definovať uvedené ako pracovný úraz. Túto povinnosť žalobca splnil. Poukázal tiež na to, že žalobca v spoločnostiach pod p. F. pracoval 25 rokov. Dobre sa poznali a nepochybne musela byť medzi nimi aj vzájomná spokojnosť, čo sa týka výkonu práce. Uvedenú situáciu konateľ žalovaného ocenil. Právny zástupca tvrdil, že k rôznym preťaženiam, bolestiam dochádza a zamestnanec ako laik nemôže hneď v danej chvíli vedieť, o aký rozsah zranenia sa jedná. I. B. vykonáva bežné pracovné činnosti a preto pri dvíhaní ťažšej rúry nepredpokladal, že k takému zraneniu dôjde, nakoľko tak robil dlhé roky. Nevidia v konaní konateľa žalovaného úmysel, nejaké zatajenie pracovného úrazu alebo jeho znegovanie, avšak po tom, čo to už bolo riešené aj Sociálnou poisťovňou, došlo na strane žalovaného
k obave pred sankciami, ktoré sú spojené s porušovaním povinnosti spojené s § 17 zákona o BOZP. Uvedené viedlo k tomuto sporu. Čo sa týka výpovede svedkov, mal zato, že na tieto je potrebné prihliadať aj v súvislosti so zákonom predpokladaným vzťahom podriadenosti a nadriadenosti a je zrejmé, že tieto výpovede boli opatrné. Čo sa týka listinných dôkazov vo vzťahu k ošetreniu daného úrazu, je potrebné zdôrazniť, že žalobca udal ako dôvod jeho zdravotných problémov úraz, ktorý utrpel pri výkone práce. Napokon uvedené potvrdila aj jeho ošetrujúca lekárka. To, ako sa následne riešilo zadávanie či zmena diagnóz nemá nič spoločné so žalobcom. Preto aj tento dôvod, ktorý sa žalovanému javil ako špekulatívny, že malo dôjsť k zmene zápisu diagnózy, nemožno nejakým spôsobom pričítať na ťarchu žalobcovi. Zdravotné problémy od predmetného času viac ako 4 roky bránia žalobcovi vykonávať prácu pre obmedzenú hybnosť ramena a bolesť s tým, že ďalším riešením zdravotného stavu je aktuálne odporúčaná operácia, ktorej sa žalobca obáva. 7. Žalobca na pojednávaniach takisto trval na podanej žalobe a uviedol, že najväčšiu chybu urobil p. F., ktorý je najväčší vinník celého, keďže jemu hodinu po úraze hlásil pracovný úraz. Na firme mu povedal, že ho bolí ruka. Toto potvrdil aj svedok D. vo svojej výpovedi. On predmetný úraz hlásil na 3 miestach p. F., J. K., ortopédovi 15.05.2017. I. F. o všetkom vedel. 2x bol na firme s tým, že majú dať záznam o nahlásenom úraze, vtedy mu žalovaný povedal, že aký záznam, veď mu len povedal, že ho bolí ruka, to je dôkaz toho, že to vedel, nakoniec jeho brat mu vybavoval operáciu, takže o tom vedel. Svedkovia, ktorí vypovedali nemajú s tým nič spoločné. Nevidel dôvod hlásiť komukoľvek úraz, hlásil to svojmu nadriadenému. Ruku zodvihne len na 90 %, čaká ho ďalšia operácia, tejto sa chcel vyhnúť, myslel si, že to prejde, ale keď mu zmodrela ruka, tak išiel k lekárke. Bolo to pri šoférovaní, keby sa to nebolo stalo, ani vtedy by nešiel. To, ako vypovedala J. K., nechápe, nech mu povie nejaký predpis alebo zákon, ako sa má úraz hlásiť, keď jasne povedal, že sa mu to stalo v robote. 8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach poukázal na vyjadrenie k žalobe a ďalšie vyjadrenia v konaní. V záverečnej reči uviedol, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil, žeby počas výkonu práce u zamestnávateľa došlo k pracovnému úrazu a mal zato, že neboli preukázané skutočnosti akéhokoľvek zranenia počas výkonu práce, naopak vyplynulo, že po dobu 2 týždňov od dátumu tvrdeného pracovného úrazu zo strany žalobcu, žalobca vykonával prácu na stavbách ako obvykle bez akýchkoľvek obmedzení, pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil, žeby zo strany žalobcu bola vznesená akákoľvek sťažnosť na bolesť alebo akékoľvek poškodenie zdravia. Prvým dňom, kedy bolo preukázané aj z výpovede svedkov, že žalobca túto požiadavku vzniesol, bol deň 15.05.2017, čo bolo pondelok ráno pred začatím práce u žalovaného a po niekoľkých dňoch pracovného pokoja. Poukázal na výpoveď svedkyne L., ktorá uviedla, že o žiadnom pracovnom úraze zo strany žalobcu nebola informovaná a o tejto skutočnosti sa dozvedela až 1,5 roka po dátume tvrdeného pracovného úrazu na strane žalobcu, teda v októbri 2018. Ani svedkyňa J. K. nebola oboznámená so skutočnosťou pracovného úrazu žalobcu a bez skúmania akýchkoľvek okolností opravila potvrdenie o dočasnej PN z choroby na pracovný úraz a to až dňa 30.11.2018. Svedok p. D. - bezpečnostný technik uviedol, že nikto vo firme nemal vedomosť, žeby na strane žalobcu došlo k pracovnému úrazu, resp. nebol nahlásený, poukázal nato, že každý rok vykonáva školenia u žalovaného, na ktorých hovorí aj to, čo je povinnosťou zamestnanca v zmysle zákonníka práce po pracovnom úraze. Zamestnanci u žalovaného sú každoročne poučení o tom, že pri pracovnom úraze musia túto skutočnosť ihneď ohlásiť nariadenému, alebo svedkovi alebo objednávateľovi prác. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu pracovný úraz v zmysle § 17 BOZP nahlásiť, ak mal zato, že k nemu došlo. Vzhľadom na uvedené mal zato, že na strane žalobcu nebolo preukázané také poškodenie zdravia počas výkonu práce u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s ňou a teda absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným pracovným úrazom a poškodením zdravia, a absentujú základné predpoklady pracovného úrazu. Žalobcu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania. 9. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaniach súhlasil s vyjadrením svojho právneho zástupcu, žalobu žiadal zamietnuť a uviedol, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by popieral skutočnosť, keby mu p. B. bol nahlásil pracovný úraz Nepochybil ani on, ani firma, nikto by z toho nemal žiaden postih, a nie je pravdou, žeby mu hodinu po úraze niečo hlásil. 10. Svedok H. D. si veľmi na tú udalosť nepamätal. So žalobcom pracoval v objekte Východoslovenských energetických závodov v Bardejove, robili bojler. Čo presne robil žalobca, nevedel. Boli tam dva dni a nepamätal si, žeby sa žalobca sťažoval. Boli tam aj páni Sivanič, Roháľ, Divald. Po ukončení tejto zákazky pracovali s p. B. na Šírave časť Kaluža, hotel Eurobus asi týždeň. Žalobca tam nemal nijaké
bolesti, nesťažoval sa na nejaké obmedzenia pri práci. Pamätal si, že p. F. prišiel na stavbu vo vodárni v Bardejove, nepamätal si, že by mu žalobca povedal, že ho bolí ruka. Bavili sme sa o bežnej robote. 11. Svedok I. E. na deň, ktorý sa spomína alebo od ktorého sa odvíja predmetná žaloba - štvrtok si pamätá, lebo v piatok nebol v práci. Pracoval so žalobcom a s p. J., p. D., myslel, že aj s p. M. vo vodárňach v Bardejove, robili tam bojler. Na nič výnimočné v ten deň si nespomínal, ani na nejaké zdravotné problémy žalobcu spred troch rokov. Nepamätal si ani na nejaké neskoršie zdravotné problémy, či obmedzenia žalobcu. Pri práci na plavárni hovoril, že ho bolí ruka, na to p. E., majster, povedal nech ide domov, a svedok ho odviezol domov. To bolo asi dva týždne po práci v Bardejove. Vtedy povedal, že ide k doktorovi. 12. Svedok A. M. nevedel o ničom výnimočnom, čo by sa bolo stalo. On v ten deň keď pracoval na vodárňach, doniesol veci, potom išiel autom na plaváreň, jeho práca spočíva predovšetkým v tom, že jazdí autom, preváža veci a podobne. V rozhodný deň pracovali s p. B., vykladali veci z auta, náradie, rúry, čo potrebujú na montáž. Sú to rôzne veci aj ťažšie, aj ľahšie. Nepamätal si, že by sa žalobca sťažoval na to, že ho niečo bolí počas vykládok, alebo keď s ním bol pri práci. Bežne aj jeho, keď niečo dvíha, bolí. 13. Svedok N. J. v predmetný deň s kolegom Roháľom doviezli nejaký materiál. Pracovali vtedy na vodárňach a na druhý deň tam izolovali, ale presne si to už nepamätal, myslel, že v ten deň boli ešte aj na plavárni. Nevie o tom, žeby sa tam stalo niečo výnimočné, žeby si niekto ublížil nikdy mu nič nikto nepovedal. 14. Svedkyňa A. L. u žalovaného pracuje doposiaľ ako ekonómka. O tom, žeby sa mal stať nejaký úraz p. B. nevie, ona po tých pracoviskách ani nechodí. Chodia jej kladenky a ohľadom p. B. bolo na kladenke napísané choroba. Hovorí o preukaze, ktorý predkladal p. B. každý mesiac a bol ním aj podpísaný. O tom, že sa mal stať pracovný úraz sa dozvedela v októbri 2018. Nejakým spôsobom sa ku nej dostalo hlásenie o úraze a ešte i tlačivo zo Sociálnej poisťovne z Bardejova. Išlo o čisté tlačivá, ktoré mala asi vypísať, nevie, kto jej ich hodil na stôl a až potom sa jej p. B. po nejakom čase pýtal, či to má vypísané, načo reagovala, že nevie prečo by to mala vypisovať, keď o žiadnom pracovnom úraze nevie. Následne zavolali p. D., ktorý je bezpečnostným technikom, aby im poradil. Ten povedal, že nemá nič vypisovať, nie je to možné, pokiaľ nebude na kladenke uvedené, že sa jedná o pracovný úraz. Bolo tam napísané choroba. Bol tam prítomný aj p. B.. Po nejakom čase asi koncom novembra p. B. doniesol kladenku alebo možno poslal, kde už bolo uvedené, že a jedná o pracovný úraz, bola opravená kladenka Sociálnou poisťovňou v Košiciach. Ona tam potom volala, navrhli jej taký postup, aby to vrátila p. B. čo prípisom urobila, a že to má riešiť cez Sociálnu poisťovňu v Košiciach. Počas PN s p. B. normálne spolu komunikovali. Bol dlhodobo práceneschopný. Pamätá si, že potreboval prerušiť PN na 3 dni, lebo išiel na liečenie. Samozrejme mu povedala, že nie je problém a že potom bude pokračovať v PN. Keď jej potom doniesol kladenku, opäť tam bolo napísané choroba. Aj sa ho opýtala, keď tak dlhodobo maródoval, či to neťahá na invalidný dôchodok, on sa do telefónu len zasmial. Nevedeli, že si vybavuje invalidný dôchodok, až kým neprišla zo sociálnej poisťovne žiadosť, aby im dala evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, nakoľko menovaný požiadal o dôchodok. Vtedy mu povedala, že také veci musí oznámiť zamestnávateľovi, teda potom keď prišiel na firmu osobne. Potom asi 20.3. zaslala evidenčný list na žiadosť sociálnej poisťovne a deň nato mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. 15. Svedok A. E. u žalovaného pracuje ako vedúci výroby, majster na stavbe. V predmetný deň 28.04.2017, ktorý mu na pojednávaní sudkyňa uviedla, vedel, že v práci nebol, pretože bol po operácii kolena, bol ešte práceneschopný. Do zamestnania nastúpil prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca, to išli pracovať do Eurobusu. Robili sa tam stále dodatočné práce, tak tam šli za účelom súpisu prác, bol tam prítomný aj p. B., ktorý im uviedol, aké dodatočné práce sa vykonali. 15.05.2017 začali pracovať na plavárni, ráno sa zišli, rozdelila sa robota s tým, že p. B. povedal, že jeho bolí ruka a že on takéto práce vykonávať nemôže. Tak mu svedok povedal, že keď ho bolí ruka nech ide k lekárovi a poveril p. E., aby ho zaviezol domov. Prišiel do práce ráno v monterkách, že ide robiť. I. B. mal vtedy flanelovú kockovanú košeľu a keby si odopol rukáv a ukázal mu zmodretú ruku, určite by si to pamätal. Len sa tak chytil a keď si to predstaví, ako stál proti nemu, tak za ľavé rameno a povedal, že ho bolí ruka, že ju nemôže dvihnúť. 16. Svedkyňa H. B., manželka žalobcu uviedla, že manžel prišiel domov z roboty, že ho veľmi bolí ruka, že sa mu stal pracovný úraz v robote, že mu niečo puklo v robote, niesol nejaké ťažké bremeno, tak to
natierali. V noci nemohol spať. Potom išiel k doktorovi a ten mu povedal, že musí ísť na operáciu. Prešli asi tri týždne od toho úrazu, kým išiel k lekárovi. Aj potom bol ešte v robote. Vravel, že majú robotu, že musí ísť. Stále hovoril, že ho to strašne bolí, že nemôže vydržať. Ak mala povedať, či sa to prejavovalo nejako na ruke uviedla, že bolo to ako keby mal jedno rameno nižšie. Na povrchu ruky nevidela nič. Opuchnuté to mal. 17. Svedok A. D. u žalovaného doposiaľ pracuje na pozícii autorizovaného bezpečnostného technika. Z titulu tejto pozície spolupracuje so žalovaným a bolo mu oznámené, že pán B. doniesol do firmy tlačivo s vyplneným záznamom o úraze. Dátum tohto si nepamätal, ale vedel, že následne zorganizovali sedenie, zavolali pána B., ktorý povedal, že utrpel úraz, ktorý svojmu nadriadenému nenahlásil, nahlásil len to, že ho bolí ruka. Toto sa udialo asi rok a pol po tom, čo malo k údajnému úrazu dôjsť. Po niekoľkých týždňoch túto skutočnosť oznámil svojmu nadriadenému, mal za to, že sa volá p. E., že ho bolí ruka a ten mu povedal, nech ide k lekárovi. Potom asi rok a pol maródoval. Po dátume, ktorý žalobca udával ako dátum úrazu, pracoval ešte niekoľko týždňov, až potom povedal, že ho bolí ruka. Nikto z firmy nevedel, že mal pracovný úraz, asi až potom roku a pol nahlásil úraz. Zákon hovorí, že ma pracovný úraz nahlásiť ihneď. Každý rok u žalovaného vykonáva školenia BOZP, na ktorých sa hovorí aj to, čo je povinnosťou zamestnanca v zmysle zákonníka práce, pri pracovnom úraze, že pri pracovnom úraze musia túto skutočnosť ihneď oznámiť nadriadenému alebo svedkovi, a keďže pracujú aj na iných pracoviskách, túto skutočnosť majú oznámiť aj objednávateľovi prác, že došlo k pracovnému úrazu na jeho pracovisku. Svedok tam robí niekoľko rokov a pamätá si, že prítomný bol na školeniach bol aj p. B.. Podpisuje sa prezenčná listina a tiež zápis o obsahu školenia. 18. Svedkyňa A. A. K. pri výsluchu na dožiadanom Okresnom súde Bardejov vypovedala, že žalobca u nej bol prvý krát v súvislosti s bolesťou ramena, keď mu následne vystavila PN dňa 15. 5.2017. Prišiel s tým, že v práci pracoval s ťažkými bremenami a nepovedal, že ide o pracovný úraz, tak na potvrdení o PN uviedla, že ide o chorobu. Sťažoval sa na bolesť ramena a v ten istý deň išiel aj na ortopedické vyšetrenie, kde sa začal ďalší postup. Keď sa mala vyjadriť, či došlo k nejakým zmenám po vystavenom potvrdení o práceneschopnosti a z akých dôvodov uviedla, že to je otázka na sociálnu poisťovňu, nie na ňu. So zamestnávateľom žalobcu nebola v žiadnom kontakte. Potvrdenie o práceneschopnosti ona neopravovala, len keď jej ten papier prišiel, dala k tomu svoj podpis. O pracovnom úraze žalobcu dňa 15.5.2017 informovaná nebola. 19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu OS Poprad rozsudkom zo dňa 09.07.2021 žalobu zamietol. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že sa mu stal pracovný úraz, resp. ak áno, že ho riadne zamestnávateľovi nahlásil. Súd môže vychádzať len z vykonaného dokazovania, pričom všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu vykonal, a tieto žalobcom tvrdené skutočnosti v žalobe a počas konania (aj keď potom výpoveď čiastočne zmenil) nepotvrdili. Aj keď možno súhlasiť, že väčšina svedkov je v zamestnaneckom pomere u žalovaného, tu treba uviesť, že niektorí, ktorých sám žalobca označil ako svedkov jeho oznámenia úrazu p. F. v žalobe, ani v daný deň v práci neboli. Konkrétne p. G. a p. E.. 20. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Podľa § 197 Zákonníka práce zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. 21. Voči rozsudku OS Poprad podal žalobca odvolanie. KS v Prešove uznesením sp. zn. 20CoPr/3/2021 zo dňa 20.12.2021 rozsudok zrušil, pričom v podstatnom uviedol: 11. V prejednávanej veci, tak ako vo všetkých iných konaniach, sú mimoriadne dôležité jej osobitné okolnosti. V podstate nemožno vylúčiť z určenia existencie pracovného úrazu aj zamestnancov, ktorým charakter práce umožňuje pracovať osamotene, bez svedkov a charakter zranenia, v prejednávanom prípade svalový úraz, prejavujúci sa niekedy s odstupom niekoľkých dní, týždňov alebo aj mesiacov. 12. V „in genere“ pri hodnotení dokazovania je mimoriadne dôležité, aby sa férovým spôsobom vedené dôkazné konanie sledujúce, jednak nachádzanie pravdy v konflikte proti sebe stojacich strán, jednak snaha o minimalizáciu chýb dokazovania, justičných omylov a tým aj minimalizáciu prijímania nespravodlivých rozhodnutí zameralo na preverenie pravdivosti určitej tézy, vierohodnosti, s prihliadnutím na pravdepodobnosť argumentov strany sporu. 13. Prejednávaná vec je typická tým, že žalobca vykonával manuálne práce pre svojho zamestnávateľa po dobu viac ako 25 rokov a isteže svojou nedôslednosťou a nižšou mierou aktivity po úrazovom deji, tak ako to tvrdí, nevykonal potrebné opatrenia, ako to má na mysli Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čím svojim spôsobom si sťažil svoje dôkazné postavenie v tomto konaní. 14. Z uvedeného však nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa mu nepodarilo preukázať existenciu úrazového deja, tak ako to popísal v žalobe a napokon aj pred svojou ošetrujúcou lekárkou. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti nemožno vyhodnotiť jeho neperfektné nahlásenie pracovného úrazu tak, aby by mu bola zmarená ochrana jeho uskutočňovaných práv a takéto konanie by bolo bez ďalšieho vykladané v jeho neprospech so záverom, že k úrazovému deju pri pracovnej aktivite nedošlo. Jednoducho povedané nenahlásenie pracovného úrazu perfektným spôsobom bez ďalšieho neznamená jeho neexistenciu. 15. Tak ako to uviedol svedok E., ten ho poslal k lekárovi, pretože žalobcu bolela ruka (č.l. 112 spisu), svedok D. „predvolal som si poškodeného a jeho nadriadeného, p. E., poškodený povedal čo sa stalo a kde sa stalo a p. E. povedal, že nahlásil len to, že ho bolí ruka“ (pozri č.l. 126 spisu). Napokon svedkyňa A. A. K., ošetrujúca lekárka žalobcu, uviedla, že „pacient prišiel s tým, že v práci pracoval s ťažkými bremenami a nepovedal, že ide o pracovný úraz, preto to uviedla ako choroba.“ Prvýkrát bol v súvislosti s práceneschopnosťou žalobca a v súvislosti s bolesťou ramena 15.05.2017 (pozri č.l. 181 spisu). Uvedené dôkazné prostriedky nasvedčujú mimoriadne vysokej existujúcej pravdepodobnosti verzie žalobcu, že došlo ku pracovnému úrazu, tak ako to tvrdí v žalobe. 16. Isteže samotný postup žalobcu bol liknavý a žalovaný (konateľ) objektívne pokiaľ neboli splnené formálne procesy nahlásenia úrazu sa mohol domnievať, že takýto úraz u žalobcu nenastal, avšak táto okolnosť bez ďalšieho neznamená, že žaloba žalobcu je nedôvodná. 20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vyhodnotiť dokazovanie v naznačenom smere s tým, že existencia pracovného úrazu žalobcu je vysoko pravdepodobná. Už nateraz je zjavné, že nedôsledný postoj žalobcu pri nahlasovaní pracovného úrazu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 22. Relevantná judikatúra: R – 1/1963: Pojem pracovního úrazu není v zákoně č. 58/1956 Sb. /1/ ani v jiném zákonném ustanovení vymezen. Praxí a judikaturou byl pojem pracovního úrazu vymezen tak, že se jím rozumí porušení zdraví, které bylo zaměstnanci způsobeno v přímé souvislosti s výkonem jeho zaměstnání nezávisle na jeho vůli krátkodobým, náhlým a násilným působením zevních vlivů.
Bylo by v rozporu s intencí zákona č. 58/1956 Sb. chránit pracující před škodami z pracovních úrazů, kdyby byla z této ochrany vyloučena poškození zdraví vykazující všechny znaky pracovního úrazu jen proto, že u poškozeného existovala určitá predispozice, která spolupůsobila při vzniku poškození zdraví způsobeného úrazovým dějem. Existence určitého chorobného stavu, třeba latentního, nemůže vyloučit závěr, že mezi úrazovým dějem a jím vyvolaným následným chorobným stavem je přímá příčinná souvislost a že tedy vyvolání tohoto chorobného stavu bylo způsobeno jako jednou z hlavních příčin, které jej vyvolaly, pracovním úkonem, při jehož provádění k němu došlo. Na správnosti tohoto závěru nemůže ničeho měnit skutečnost, že na vznik poškození zdraví vyvolaného úrazovým dějem spolupůsobily i jiné vnitřní faktory, vrozené nebo získané, jež vyvolávají pro organismus neobvyklé podmínky, jak je tomu kupř. u dispozice vyvolané dříve vzniklým chorobným stavem. Při splnění ostatních shora uvedených podmínek pro naplnění pojmu pracovního úrazu není tedy existence dříve vzniklého chorobného stavu, i když i on spolupůsobil ke vzniku poškození zdraví a následné škody, překážkou úspěšného uplatnění nároku z náhrady této škody podle § 1 zák. č. 58/1956 Sb. V daném případě byl sice žalobce následkem degenerativních změn na páteři k výhřezu meziobratlové ploténky náchylný, avšak příčinou, která poškození zdraví a následnou škodu, jejíž náhrady se domáhá, jak znalec ve svém posudku výslovně konstatuje, přímo vyvolala, což odpovídá i tomu, jak se úraz u žalobce bezprostředně projevil, a tedy nepochybně jednou z hlavních příčin, byl pracovní úkon žalobcův - zvednutí závory dne 15. 8. 1958. Ostatně krajský soud sám ve svém rozhodnutí konstatuje, že by k poškození zdraví u žalobce nemuselo dojít, kdyby se byl určitých úkonů vyvaroval. R – 11/1976: Základní podmínkou odpovědnosti organizace za úraz ve smyslu ustanovení § 190 a násl. zák. práce je příčinná souvislost mezi úrazovým dějem a poškozením na zdraví pracovníka. Při tom ovšem nutno zdůraznit, že nemusí jít o jedinou příčinu úrazu, nýbrž stačí, když jde o jednu z příčin, avšak důležitou, podstatnou a značnou. Poněvadž zkoumání příčin, které vedou k určitému porušení zdraví. spadá do oboru lékařské vědy, nutno vycházet ze znaleckých posudků podaných v konkrétní věci, jejichž obsah shodně nasvědčuje tomu, že pracovní výkon v projednávaném případě byl vyvolávajícím činitelem určitého poškození na zdraví (srov. rozhodnutí uveřejnění pod č. 27/1962 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR). Bylo by v rozporu se smyslem zákona chránit pracovníka před škodami z pracovních úrazů, kdyby byla z této ochrany vyloučena poškození na zdraví vykazující všechny znaky pracovního úrazu jen z toho důvodu, že u poškozeného existovala určitá predispozice, která spolupůsobila při vzniku poškození na zdraví způsobeného úrazovým dějem. Existence určitého chorobného stavu, byť i latentního, nemůže vyloučit závěr, že mezi úrazovým dějem a jím vyvolaným následným chorobným stavem je přímá příčinná souvislost, a že tedy vyvolání tohoto chorobného stavu bylo způsobeno výkonem práce jako jednou z hlavních příčin. R – 24/1965: Konečně je třeba uvést, že je bez právního významu skutečnost, že žalobce neohlásil úraz do 24 hodin, neboť nárok na odškodnění pracovního úrazu není závislý na tom, zda pracovník úraz nahlásí či nikoliv, nebo na tom, zda je či není sepsán záznam o úraze, ale výlučně na tom, zda k úrazu došlo či nikoliv. 23. K zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Prešove sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na č.l. 216 - 218. Kritizoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove s tým, že sa s ním nestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Žalovaný uviedol, že žalobca tvrdí, že úraz sa mu stal 28.04.2017. Následne v dňoch 29.04. – 01.05.2017 žalobca nepracoval, nakoľko 29.04. - 30.04.2017 bol víkend a 01.05.2017 (pondelok) štátny sviatok. Dňa 02.05.2017 - 05.05.2017 žalobca riadne nastúpil do práce a tieto vykonával celý pracovný týždeň v A.. O žiadnych zdravotných problémoch nemal hovoriť a nebol ani nijako pracovne obmedzený. Mal vykonávať práce bez problémov podľa zadania a odpracoval 4 pracovné dni. Dňa 06.05.2017 - 09.05.2017 mal žalobca voľno, keďže išlo o sobotu, nedeľu štátny sviatok a dňa 09.05.2017 mal žalobca dovolenku. Dňa 10.05.2017 v stredu žalobca opäť nastúpil do práce a pracoval bez akýchkoľvek obmedzení celý zvyšok pracovného týždňa do piatku 12.05.2017 t.j. 3 pracovné dni. V dňoch 13.05. - 14.05.2017 bol víkend, kedy mal žalobca opäť voľno. Až dňa 15.05.2017 žalobca prišiel do práce, kde sa sťažoval, že ho bolí ruka a následne bol odoslaný k lekárovi. Okresný súd Poprad následne pojednával dňa 19.10.2022 (č.l. 222 - 223), kde strany sporu zotrvali na svojich dovtedajších tvrdeniach. Následne bolo pojednávané Okresným súdom Poprad dňa 15.02.2023 (č.l. 231 - 234), kde svedok A. D. pracujúci u žalovaného ako bezpečnostný technik uviedol, že o tvrdenom pracovnom úraze sa mal dozvedieť od vedenia, ktorému tento úraz oznámil pán B., avšak tento nebol nikde evidovaný a nebol ani hlásený ako pracovný úraz. Vypovedal aj svedok A. E., ktorý uviedol, že dňa 15.05.2017 pred začiatkom
práce mu žalobca oznámil, že ho bolí ruka a preto bol odoslaný domov a následne navštívil lekára. Svedok sa mal pýtať ostatných zamestnancov, či niekto ma vedomosti o tom, že žalobca mal utrpieť v súvislosti s výkonom práce poškodenia zdravia, na to mu bolo odpovedané, že nikto o takejto udalosti vedomosť nemá. Následne Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 17.05.2023 pribral do konania znalca MUDr. Zdeňka Holešovského, aby tento zodpovedal otázku, či je možné, aby žalobca s tvrdeným pracovným úrazom zo dňa 28.04.2017 naďalej vykonával u žalovaného bez obmedzení prácu po dobu 2 týždňov t.j. do dňa 12.05.2017 a zároveň mal znalec uviesť, či s daným úrazom žalobca mohol vykonávať práce na stavbách a aké práce vykonávať mohol a nemohol. Znalec doručil Okresnému súdu Poprad odborné vyjadrenie č. 54/2023 (č.l. 243 -267). V odbornom vyjadrení znalec uviedol akým spôsobom dochádza k zraneniu, ktoré utrpel žalobca s tým, že z MRI vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v Bardejove dňa 18.05.2017 vyplýva, že u žalobcu existovali artrotické zmeny so zúžením priestoru v oblasti ramena, roztrhnutie nadhrebeňového svalu. Z dôvodu toho bola u žalobcu indikovaná a následne vykonaná artroskopická operácia. Pokiaľ ide o možnosť vzniku takéhoto zranenia najčastejšie postihuje ľudí, ktorí majú viac ako 40 rokov, pravidelne dvíhajú ťažké predmety alebo závažia. Robia prácu, ktorá zahŕňa zdvíhanie rúk ako je maľovanie, inštalatérstvo a tesárstvo, príp. hrajú nad hlavou športy ako tenis, kriket alebo bejzbal. Muži sú týmto zranením ohrození viac ako ženy. Pokiaľ ide o roztrhnutie šľachy v ramene, teda zranenie, pre ktoré musel žalobca absolvovať operáciu, predpokladom tohto úrazu je istá miera prešúchania šľachy, ktorá sa potom aj malou energiou úrazu roztrhne alebo dotrhne. Len ojedinele dochádza ku skutočnému roztrhnutiu zdravej šľachy úrazom. Takže skutočné úrazy šliach rotátorovej manžety tvoria asi 5% všetkých roztrhnutí. Zvyšok je nízkoenergetický úraz vo veku nad 45 rokov, pri ktorom sa už poškodené šľachy trhajú alebo pacient s roztrhnutím nevie udať moment kedy ku poškodeniu došlo. Táto skupina je najpočetnejšia. Samotné poranenie sa prejavuje bolestivosťou, obmedzeným pohybom ramenného kĺbu, zníženou silou. Podľa znalca žalobca s takýmto poškodením nemohol vykonávať ťažšie práce na stavbe, nemohol dvíhať ťažšie predmety, nemohol vykonávať činnosti s rukami nad hlavou, nad úrovňou hlavy. Bolesť je veľmi individuálny vnem, takže na stavbách mohol vykonávať len dvíhanie ľahkých predmetov, nebol schopný robiť dlho manuálnu činnosť v jednej polohe napr. skrutkovanie a pod. Ťažšie manuálne práce nemohol vykonávať vôbec, taktiež nemohol vykonávať práce s rukami nad hlavou, ani dvíhať ľahšie predmety nad hlavu. Uznesením zo dňa 18.12.2013 Okresný súd Prešov požiadal znalca MUDr. Zdeňka Holešovského o doplnenie odborného vyjadrenia a to v tom zmysle, či podľa opisu zranenia žalobcom mohlo dňa 28.04.2017 dôjsť priamo k roztrhnutiu nadhrebeňového svalu, prípade mohlo dôjsť len k jeho natrhnutiu a následne vývojom zranenia až k roztrhnutiu a či uvedenú skutočnosť je možné zistiť podľa vykonaných zobrazení RTG a MRI. Ďalšou bola otázka s akou intenzitou bolesti na stupnici od 0 - 10 je roztrhnutie nadhrebeňového svalu spojené u priemerného pacienta a následne súd žiadal odpovedať na to, ako je možné vysvetliť žalobcom tvrdené zmodranie ruka dňa 15.05.2017. Doplnok odborného vyjadrenia vykonal znalec dňa 20.03.2024 (č.l. 289 - 312), kde uviedol, že podľa zobrazení RTG a MRI nie je možné určiť, či ide o zranenie čerstvé alebo relatívne staršieho rázu. Žalobca mal však v rozhodnom období 58 rokov, čiže prítomné artrotické aj degeneratívne zmeny s možným natrhnutím šliach sú pri Mri vyšetrení vysoko pravdepodobné. Pokiaľ ide o určenie miery bolestivosti uviedol, že v odbornej literatúre táto nie je stanovená, ale uvádza sa, že roztrhnutie v dôsledku zranenia zvyčajne spôsobí okamžitú intenzívnu bolesť a slabosť v ramene. V prípade degenerovanej trhliny je bolesť spočiatku mierna a postupne sa zvyšuje. Bolesť z ktorejkoľvek trhliny môže viesť k prerušeniu spánku a sťažiť každodenné úlohy ako je napr. obliekanie bundy. Pokiaľ ide o tvrdené zmodranie ruky, uvedené v lekárskych správach konštatované nie je a nemožno ho ani lekársky potvrdiť. 24. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2024 žalobca zdôraznil, že k lekárovi síce išiel až 15.05.2017, avšak prácu nevykonával 2 týždne, ale iba niekoľko dní, keďže obdobie 2 týždňov bolo prerušené jednak víkendami, jednak dňom pracovného pokoja ako aj dovolenku. V konečnom dôsledku počet odpracovaných pracovných dní počas tohto obdobia žalobcom vyplýva z vyjadrenia žalovaného a ide o 7 dní. Ďalej žalobca pokračoval, že u lekára uviedol, že zranenie utrpel v práci a ďalej sa nestaral akým spôsobom bola vypísaná PN, keďže v uvedenom čase nemal vedomosti o tom, žeby sa s pracovným úrazom spájali nejaké benefity alebo plnenia poskytované Sociálnou poisťovňou. Touto otázkou sa začal zaoberať až po operácii a potom, keď zistil, že rameno je poškodené takým spôsobom, že by mal absolvovať druhú operáciu, ktorú už absolvovať nechce a preto v súvislosti s uvedomením si nemožnosti pokračovať v doterajšej práci a s možnou invaliditou, začal túto vec riešiť.
Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dohodou uviedol, že mu bolo volané z firmy, že keďže už prácu vykonávať nemôže, treba skončiť pracovný pomer a tento bol teda ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu. 25. Na základe vykonaného dokazovania vyššie opísaného, teda súd k veci uvádza nasledujúce: 25.1. Súd je predovšetkým bezpodmienečne viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove. Ani po zrušení rozsudku Okresného súdu Poprad a vykonaní znaleckého dokazovania nenastali také zmeny, ktoré by umožňovali Okresnému súdu Prešov necítiť sa viazaný zrušujúcim uznesením krajského súdu. Naviac Okresný súd Prešov sa s týmto zrušujúcim uznesením v celom rozsahu stotožňuje vychádzajúc z nasledujúceho: Je pravdou, že žalovaný odmieta svoju zodpovednosť primárne z formálnych dôvodov, ktoré na meritum veci nemôžu mať rozhodujúci charakter. Žalobca pri návšteve svojej obvodnej lekárky priamo uviedol, že v ramene mu ruplo pri práci, preto súd nechápe postup tejto lekárky, ktorá vedomá si svojich povinností mala žalobcu k vzniku úrazu bližšie dopytovať a poznačiť v hlásení o PN, že ide o úraz pracovný. Predsa vždy, ak dôjde k poškodeniu zdravia pri výkone práce v pracovnom čase ide o pracovný úraz, čo by obvodná lekárka mala vedieť. Pracovným úrazom je nielen napr. odtrhnutie končatiny alebo iné prima facie (na prvý pohľad) viditeľné zranenie, ale aj zranenie, ktoré sa takýmto spôsobom nemanifestuje, ale ktoré bolo potvrdené MRI. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že pri uvedenom zranení nešlo o tzv. akútne jednorazové roztrhnutie rotátorovej manžety, ktoré by okamžite spôsobilo intenzívnu bolesť, ale o roztrhnutie z predchádzajúcich artrotických a degeneratívnych zmien, spôsobené prešúchaním šľachy a vznikom zranenia z výkonu činnosti, ktorá sama o sebe by na zdravej šľache takéto poškodenie nespôsobila. Znalec ďalej uviedol, že vnímanie bolesti je prísne individuálny stav a nemožno ho nejakým spôsobom vyjadriť na stupnici od 0 - 10. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že od vzniku úrazu do návštevy lekára žalobcu tento skutočne neodpracoval plné 2 týždne ako sa to snaží uvádzať žalovaný, ale odpracovaný počet dní bol 7. Je teda zrejmé, že v čase pracovného voľna ruka oddychovala, príp. si ju žalobca natieral masťami alebo gélom ako to uviedol vo svojich skorších výpovediach a preto mohlo dôjsť čiastočne k zmenšeniu intenzity bolesti. Tiež je potrebné zdôrazniť, že niet dôvodu neveriť tvrdeniu žalobcu, že po úraze vykonával činnosť spôsobom, ktorým by inak mohol byť hodnotený ako „ulievanie“, tzn., že sa snažil vyhľadávať a vykonávať práce, pri ktorých nedráždil rameno a teda práce s rukami spustenými dole. 25.2. Súd berie ho úvahy aj to, že ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove, žalobca pracoval u žalovaného 25 rokov, teda takmer celý svoj produktívny život. Aj bez znaleckého dokazovania súd považuje za nesporné, že prešúchanie šľachy a vznik artrotických a degeneratívnych zmien vzhľadom na charakter vykonávanej práce je práve následkom tohto zamestnania. 25.3. Súd verí žalobcovi aj v tom, že bolesť a poškodenie ramena oznámil konateľovi žalovaného a to z toho dôvodu, že morálne nastavenie žalovaného vyplýva z toho, že ho prepustili spôsobom vmanévrovania ho do podpísania dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov preto, aby mu nebolo zaplatené odstupné, ktoré by mu inak patrilo, zvlášť keď pravým dôvodom skončenia pracovného pomeru bola neschopnosť vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu invalidity spôsobenej aj poškodením zdravia spôsobeného následkom úrazu alebo výkonu práce u žalovaného. Rovnako žalobcovi nebola poskytnutá ani strata na zárobku počas PN. Takýmto spôsobom sa zachovať k zamestnancovi, ktorý firme odovzdal 25 rokov svojho najlepšieho života, považuje súd za vysoko nemorálne a potom nemožno očakávať od štatutárneho zástupcu žalovaného, že tento prizná, že bol na pracovný úraz resp. poškodenie zdravia pri práci žalobcom upozornený. 25.4. Ak žalobca implicitne tvrdí, že postup žalobcu je vypočítavý, nevidí súd v tomto tvrdení logiku. Je nesporné, že žalobca v reálnom čase nevedel aké možné plnenia sú spojené s pracovným úrazom ale uvedené začal riešiť až v čase zistenia o nemožnosti ďalšieho výkonu práce. Ak by žalobca bol vypočítavý stačilo mu predsa dňa 15.05.2024 po krátkom výkone práce pred ostatnými spolupracovníkmi povedať, že mu ruplo v ruke a ísť do lekára. Naopak, žalobca vedený zodpovednosťou sa dostavil na zraz zamestnancov, keďže mal k dispozícii služobné motorové vozidlo a chcel ho odovzdať. 25.5. Vychádzajúc aj z judikatúry o tom, čo je pracovný úraz, tak súd nemá pochybnosti o tom, že poškodenie zdravia vyvrcholené pracovným úrazom bolo spôsobené pri činnosti vykonávanej žalobcom pre žalovaného, preto tento žalovaný za takýto pracovný úraz zodpovedá v plnom rozsahu. Už len na okraj súd uvádza, že ako jeden z následkov takéhoto poranenia znalec uvádzal bolesti v noci s nemožnosťou spať, čo vlastne potvrdila ešte pred vykonaním znaleckého dokazovania na začiatku procesu aj manželka žalobcu. Súd teda uzaviera, že má za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
26. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalovanému. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.