{"guid": "5eb135f1-ea7b-4631-8625-a373e5812879:d02800dc-a61b-498f-97c9-8b1f5d8a72b6", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12", "spisova_znacka": "9Cpr/13/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Cpr/13/2023 z 2. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. mája 2024, sp. zn. 9Cpr/13/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12", "identifikacne_cislo": "8719203142", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2024-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 76/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2529775c-952a-4d0e-b8b6-f5b455c226ed", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d02800dc-a61b-498f-97c9-8b1f5d8a72b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9Cpr/13/2023\n8719203142\n02. 05. 2024\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2024:8719203142.12\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom\nTehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: THterm, s.r.o., so sídlom Brestová 1,\n040 14 Košice, IČO: 43 886 221 právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 o určenie právnej skutočnosti\n– pracovného úrazu, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec dňa 28.04.2017 pri výkone práce v Bardejove\nna Štefánikovej ulici je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ v plnom\nrozsahu.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške, ktorej bude\nrozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec dňa\n28.04.2017 pri výkone práce v Bardejove na Štefánikovej ulici je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá\nžalovaný ako zamestnávateľ a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2008 do\nskončenia pracovného pomeru ku dňu 30.06.2018. Dňa 28.04.2017 počas výkonu práce u žalovaného\nutrpel žalobca pracovný úraz tak, že pri dvíhaní bremena pocítil silnú bolesť v ľavom ramene. V\ntom čase pracoval spolu s kolegami p. D. a E.. Túto skutočnosť oznámil konateľovi žalovaného p.\nD. F. a „parťákovi“ p. E., čoho svedkom boli kolegovia p. G. i Sivanič. Vecou sa zaoberal taktiež\nbezpečnostný technik žalovaného p. D.. Nakoľko sa bolesť zväčšovala, prácu pod záťažou už ďalej v\nten deň nevykonával. Spočiatku neprikladal uvedenému vážnosť a myslel si, že ide len o natiahnutie\nalebo presilenie a že to pominie. Navyše mali v tom čase u zamestnávateľa naplánované viaceré akcie\ni prácu v A., a teda si myslel, že bolesti prejdú. Nakoľko sa tak nestalo, vyhľadal pomoc lekára a bol\nuznaný za práceneschopného. Jeho úraz sa ukázal byť tak závažný, že sa musel dňa 14.07.2017\npodrobiť operácii a po rekonvalescencii bol uznaný za čiastočne invalidného v rozsahu 55%, pričom na\ninvalidite žalobcu sa samotný úraz podieľal 10% mierou. Nakoľko má za to, že sa jedná na jeho strane\no pracovný úraz, ktorý riadne ohlásil, požiadal žalovaného o riešenie situácie a uznanie pracovného\núrazu, čo žalovaný odmietol, nakoľko nemal za to, že sa jednalo o ohlásený pracovný úraz, najmä z\ndôvodu zmeny dôvodu pracovnej neschopnosti, čo však podľa názoru žalobcu vo veci nemá význam a\nje v kompetencii ošetrujúceho a revízneho lekára. Spolupôsobenie pri riešení veci poskytla aj Sociálna\npoisťovňa, pobočka Bardejov, avšak ani uvedené nepomohlo k uznaniu pracovného úrazu zo strany\nžalovaného. Poukázal na ustanovenia §§ 195 ods. 1,2 a 220 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a na to, že v\njeho prípade sa nepochybne jedná o pracovný úraz, nakoľko k nemu došlo pri priamom výkone pracovnej\n\núlohy a žalobca postupoval štandardne a obozretne. Pracovný úraz je spojený so zodpovedajúcimi\nprávnymi nárokmi (aj v podobe plnení zo sociálneho zabezpečenia zamestnanca), ktorých sa bez\npodania tejto žaloby nemôže domôcť a pri tom vyčerpal všetky možnosti mimosúdneho riešenia veci.\nNemá inú možnosť ako dosiahnuť nápravu uvedeného stavu, s ktorým sú spojené oprávnené plnenia\nzo strany Sociálnej poisťovne.\n2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nezakladajú sa ani\nsčasti na pravde a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovanému nikdy nebol žiadny pracovný úraz zo strany\nžalobcu oznámený a podobne nebol oznámený vznik pracovného úrazu dňa 28.04.2017 nijakým\nspôsobom konateľovi žalovaného p. F.. Žalovaný zdôrazňuje, že pri vzniku pracovného úrazu je zo\nstrany zamestnanca ako aj zamestnávateľa presne stanovený postup. Zamestnávateľ ako žalovaný od\nsvojho vzniku už pracovný úraz registroval, pričom o postupe zamestnanca pri vzniku tejto skutočnosti\nsú zamestnanci žalovaného poučení a informovaní na školeniach o bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci jeden krát ročne. Takéto školenie absolvoval aj žalobca naposledy dňa 09.01.2017 a bol\npoučený, ako v prípade vzniku pracovného úrazu postupovať. Žalovaný ako zamestnávateľ pri oznámení\npracovného úrazu zo strany zamestnanca, ktorému bol spôsobený alebo osobou, ktorá sa o jeho vzniku\ndozvedela, registruje pracovný úraz vyplnením formulára a jeho zaslaním príslušnému inšpektorátu\npráce a sociálnej poisťovni. Takýto postup bol u žalobcu už pri vzniku pracovného úrazu realizovaný a na\nstrane žalovaného nie je dôvod, prečo by pracovný úraz nezaregistroval v súlade s uvedeným, ak by mu\nvznik pracovného úrazu bol riadne oznámený. Je pravda, že žalobca dňa 28.04.2017 vykonával práce\nna stavbe VVS Bardejov, avšak v tomto čase zo strany žalobcu nebol žiadny pracovný úraz žalovanému\noznámený. Žalobca nemohol pracovať spoločne so zamestnancom E., ako to vo svojej žalobe uvádza,\nnakoľko tento mal dňa 28.04.2017 dovolenku a ani túto skutočnosť oznámiť pánovi E., nakoľko tento bol\nv predmetnom čase pracovne neschopný. Podobne tak svedkom oznámenia pracovného úrazu nemohol\nbyť pán G., ktorý v predmetnom čase pracoval na zákazke Univerzitná nemocnica Ružinov. Tvrdenia\nžalobcu sú vo vzájomnom rozpore a sú nepreukázané. Na jednej strane uvádza, že nakoľko sa bolesť\nzväčšovala, prácu pod záťažou v ten deň nevykonával. Rovnako neprikladal spočiatku uvedenému\nvážnosť a myslel si, že ide len o natiahnutie alebo presilenie a že to pominie. Avšak už v odstavci predtým\nuvádza, že oznámil pracovný úraz. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bez akéhokoľvek prejavu poškodenia\nzdravia pracoval u žalovaného ešte nasledujúce dva týždne na prácach v Michalovciach pre hotel\nEurobus, kde s ním pracovali aj zamestnanci H. D. a I. E.. Žalobca počas tejto doby nemal žiadne prejavy\npoškodenia zdravia z dôvodu údajného pracovného úrazu. Pracovnú neschopnosť nahlásil následne\nzaslaním potvrdenia o pracovnej neschopnosti zo dňa 15.05.2017, avšak ani po vzniku pracovnej\nneschopnosti žalobca o žiadnom údajnom pracovnom úraze zamestnávateľa neinformoval. V potvrdení\no pracovnej neschopnosti zo dňa 15.05.2017, doručenom žalovanému, bolo v kolónke pri výbere z\nmožností, či ide o chorobu, karanténne opatrenie, úraz alebo chorobu z povolania, pracovný úraz a\npod. zaškrtnutá možnosť choroba. Aj táto skutočnosť podľa žalovaného svedčí o tom, že lekár ohľadne\núdajného pracovného úrazu nebol vôbec informovaný, nakoľko by zrejmým spôsobom zaškrtol možnosť\npracovný úraz, čo neurobil.\n3. Skutočnosť, že na strane žalobcu mal vzniknúť pracovný úraz sa žalovaný dozvedel až cca 1,5\nroka po jeho údajnom vzniku, kedy prišiel k zamestnávateľovi a žiadal ho o spísanie záznamu o\npracovnom úraze ku dňu 28.04.2017. Keďže však zamestnávateľ si nebol tejto skutočnosti vôbec\nvedomý a žiadnym spôsobom o nej nebol informovaný, pracovný úraz nebol zaregistrovaný a preto\nnemohol takýto záznam žalobcovi poskytnúť. Následne listom zo dňa 13.12.2018 Sociálna poisťovňa\nžalovaného žiadala doručiť príslušné doklady k pracovnému úrazu a rovnako tak oznámiť, či úraz,\nktorý utrpel poškodený dňa 28.04.2018 považuje žalovaný za pracovný úraz. Odpoveď bola Sociálnej\npoisťovni zaslaná dňa 20.12.2018 s tým, že žalovaný ako zamestnávateľ nemá evidovaný žiadny\npracovný úraz žalobcu. Listom zo dňa 29.01.2019 Sociálna poisťovňa opätovne žiadala žalovaného o\ndoručenie dokladov súvisiacich s pracovným úrazom zo dňa 28.04.2017, na čo žalovaný zaslal dňa\n06.02.2019 odpoveď, že pracovný úraz nie je u zamestnávateľa evidovaný, nakoľko mu táto skutočnosť\nnebola nahlásená a nie je ani zaznamenaný v „knihe úrazov“ resp. „knihe drobných pracovných úrazov“.\n4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu repliku, v ktorej objasnil, že pri vzniku zranenia sa\nbezprostredne nikto nenachádzal, najbližšie bol s ním kolega D.. Zranenie vzniklo, keď išiel po rúry k\nstrojovni, kde ich dvihol a pocítil bolesť. To oznámil kolegovi D. a vznik zranenia nahlásil aj konateľovi,\na to asi po hodine, kedy sa tam p. F. dostavil. Netvrdí, že sa spísal záznam o úraze, alebo že by ho\nkonateľ odmietol podpísať, jednoducho mu oznámil bolesť. Ani sám nevedel, čo bude. Keď pracovali\n\nv A., bolesť sa zhoršovala a robil iba práce na zemi, v polohách, aké mu rameno dovoľovalo. Stále si\nmyslel, že to prejde. Dňa 15.05.2017 začínal pracovný deň doma, v Obci Beloveža tak, že s vozidlom\nžalovaného vyzdvihol po ceste kolegu Sivaniča z Obce Stebník a viezli sa na miesto výkonu práce k\ntretej základnej škole s plavárňou v Bardejove. Keďže počas jazdy opäť pocítil silnú bolesť v ramene,\npo príchode na plaváreň ukázal ruku p. E. s tým, že musí ísť na ošetrenie, lebo ruka mu od úrazu\nvo VVS modreje. Nato ho kolega Sivanič odviezol do Obce Beloveža, teda domov, aby sa prezliekol\na mohol ísť k lekárovi na vyšetrenie, čo sa aj stalo. U lekára uviedol ako zdravotný problém bolesť\nramena, neriešil s ním otázku pracovného úrazu a pod.. Ak žalovaný namieta administratívnu chybu\nlekára v označení dôvodu PN, tak táto bola odstránená pod dohľadom revízneho lekára. Nepopieral,\nže sa uskutočňovali u zamestnávateľa školenia BOZP, ale vzhľadom na tak, ako postupoval považuje\nza dostatočné, postupoval tak vzhľadom na situáciu a dlhoročné dobré vzťahy so všetkými kolegami\na vedením a svoje zranenie oznámil. Žalovaný mal spracovať jeho oznámenie v súlade so zákonom.\nV dôsledku úrazu je čiastočným invalidom, pričom vo svojom veku si už nedokáže nájsť adekvátnu\nprácu. Je pravdou, že spísanie záznamu dodatočne požadoval, ale konal tak na základe odporúčaní zo\nSociálnej poisťovne, a to za účelom, aby mu bol vyplatený nárok plynúci z pracovného úrazu, ktorý by\naspoň čiastočne zmiernil jeho ťažkú situáciu.\n5. Opätovne sa vyjadril písomne žalovaný s tým, že žalobca mení svoje tvrdenia podľa žalovaným\npredložených dôkazov. Potom, čo žalovaný preukázal, že dňa 28.04.2017 v čase údajného vzniku\npracovného úrazu, a teda aj jeho údajného oznámenia p. E. mal dovolenku a nemohol s ním preto byť na\npracovisku a podobne tak ani p. G., ktorý pracoval na inej zákazke v Bratislave - Univerzitná nemocnica\nRužinov, žalobca už tieto osoby ako svedkov pracovného úrazu, resp. oznámenia o jeho vzniku, vo\nsvojich tvrdeniach neuvádza. Aktuálne ostáva pri tvrdení, že pri vzniku zranenia sa bezprostredne pri\nňom nikto nenachádzal, pričom najbližšie bol s ním len kolega D.. Vznik zranenia mal údajne oznámiť\npánovi F.. Žalovaný však zdôraznil, že pán F. si touto skutočnosťou nie je vôbec vedomý, podobne ako si\nnie je vedomý údajného zranenia žalobcu ani pán D.. Súhlasí s tvrdením žalobcu, že nasledovali práce v\nA., kde spoločne so žalobcom pracoval pán E., ako aj pán D., avšak ani títo si neboli vedomí bolestí, aké\nžalobca opisuje. Žalobca vykonával rovnaké práce ako pracovníci E. a D.. Podobne je pravdou, že dňa\n15.05.2017 (pondelok) sa žalobca dostavil na pracovisko, pričom hneď zrána na zadanú prácu zo strany\npána E. reagoval, že ho bolí ruka. Pán E. preto nástojil, že ak nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť,\naby vyhľadal lekárske ošetrenie. Poveril pána E., aby ho odviezol domov, pričom o príčine tejto bolesti\nnepadlo v tom čase ani slovo. K tvrdeniu žalobcu o akejsi administratívnej chybe lekára v označení\ndôvodu PN, žalovaný uviedol, že počas celej doby trvania PN žalobcu počnúc dňom 15.05.2017, ktorá\nskončila dňa 20.03.2018, ale aj na novo vystavenej PN žalobcu ku dňu 26.03.2018, ktorá skončila dňa\n18.05.2018, ako aj na preukazoch o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti vystavených ošetrujúcou\nlekárkou, podpísaných žalobcom, kde nechýba podpis žalobcu, je zaškrtnutý dôvod PN - choroba. Je\nzrejmé, že po tak dlhú dobu cca jedného roka opakovane vystavovaných a žalobcom podpisovaných\npotvrdení o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, kde je uvedený dôvod PN - choroba, nemohlo\ndochádzať len k administratívnej chybe na strane ošetrujúceho lekára. Takúto údajnú chybu by si zrejme\nvšimol aj priemerný pacient, a mohol tak na ňu ošetrujúceho lekára mnohokrát upozorniť. Nemožno sa za\ntúto skutočnosť úplne zbavovať zodpovednosti a tvrdiť, že s údajnou chybou nemá žalobca nič spoločné.\n6. Na súdnych pojednávaniach právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a vyjadreniach v\nkonaní. V záverečnej reči uviedol, že z hľadiska merita veci dosiaľ nebolo spochybnené, žeby úraz,\nktorý žalobca utrpel, bol pracovným úrazom. Žalovaný ako zamestnávateľ spochybňoval len to, že tento\npracovný úraz nebol zo strany žalobcu nahlásený. V tomto smere poukázal na § 17 zákona o BOZP, ktorý\nukladá v súvislosti s pracovným úrazom povinnosti zamestnancovi i zamestnávateľovi. Zamestnanec má\njedinú povinnosť úraz ohlásiť. Z výpovedi žalobu ako aj konateľa - žalovaného vyplýva, že k oznámeniu o\núraze došlo. Sporné z hľadiska zamestnávateľa bol obsah tohto hlásenia. Mal zato, že v zmysle zákona\nje postačujúce, ak zamestnanec oznámi svojmu zamestnávateľovi, že došlo k zraneniu. Nie je povinný\nvýslovne definovať uvedené ako pracovný úraz. Túto povinnosť žalobca splnil. Poukázal tiež na to,\nže žalobca v spoločnostiach pod p. F. pracoval 25 rokov. Dobre sa poznali a nepochybne musela byť\nmedzi nimi aj vzájomná spokojnosť, čo sa týka výkonu práce. Uvedenú situáciu konateľ žalovaného\nocenil. Právny zástupca tvrdil, že k rôznym preťaženiam, bolestiam dochádza a zamestnanec ako laik\nnemôže hneď v danej chvíli vedieť, o aký rozsah zranenia sa jedná. I. B. vykonáva bežné pracovné\nčinnosti a preto pri dvíhaní ťažšej rúry nepredpokladal, že k takému zraneniu dôjde, nakoľko tak robil\ndlhé roky. Nevidia v konaní konateľa žalovaného úmysel, nejaké zatajenie pracovného úrazu alebo jeho\nznegovanie, avšak po tom, čo to už bolo riešené aj Sociálnou poisťovňou, došlo na strane žalovaného\n\nk obave pred sankciami, ktoré sú spojené s porušovaním povinnosti spojené s § 17 zákona o BOZP.\nUvedené viedlo k tomuto sporu. Čo sa týka výpovede svedkov, mal zato, že na tieto je potrebné prihliadať\naj v súvislosti so zákonom predpokladaným vzťahom podriadenosti a nadriadenosti a je zrejmé, že\ntieto výpovede boli opatrné. Čo sa týka listinných dôkazov vo vzťahu k ošetreniu daného úrazu, je\npotrebné zdôrazniť, že žalobca udal ako dôvod jeho zdravotných problémov úraz, ktorý utrpel pri výkone\npráce. Napokon uvedené potvrdila aj jeho ošetrujúca lekárka. To, ako sa následne riešilo zadávanie či\nzmena diagnóz nemá nič spoločné so žalobcom. Preto aj tento dôvod, ktorý sa žalovanému javil ako\nšpekulatívny, že malo dôjsť k zmene zápisu diagnózy, nemožno nejakým spôsobom pričítať na ťarchu\nžalobcovi. Zdravotné problémy od predmetného času viac ako 4 roky bránia žalobcovi vykonávať prácu\npre obmedzenú hybnosť ramena a bolesť s tým, že ďalším riešením zdravotného stavu je aktuálne\nodporúčaná operácia, ktorej sa žalobca obáva.\n7. Žalobca na pojednávaniach takisto trval na podanej žalobe a uviedol, že najväčšiu chybu urobil p. F.,\nktorý je najväčší vinník celého, keďže jemu hodinu po úraze hlásil pracovný úraz. Na firme mu povedal,\nže ho bolí ruka. Toto potvrdil aj svedok D. vo svojej výpovedi. On predmetný úraz hlásil na 3 miestach\np. F., J. K., ortopédovi 15.05.2017. I. F. o všetkom vedel. 2x bol na firme s tým, že majú dať záznam o\nnahlásenom úraze, vtedy mu žalovaný povedal, že aký záznam, veď mu len povedal, že ho bolí ruka,\nto je dôkaz toho, že to vedel, nakoniec jeho brat mu vybavoval operáciu, takže o tom vedel. Svedkovia,\nktorí vypovedali nemajú s tým nič spoločné. Nevidel dôvod hlásiť komukoľvek úraz, hlásil to svojmu\nnadriadenému. Ruku zodvihne len na 90 %, čaká ho ďalšia operácia, tejto sa chcel vyhnúť, myslel si, že\nto prejde, ale keď mu zmodrela ruka, tak išiel k lekárke. Bolo to pri šoférovaní, keby sa to nebolo stalo,\nani vtedy by nešiel. To, ako vypovedala J. K., nechápe, nech mu povie nejaký predpis alebo zákon, ako\nsa má úraz hlásiť, keď jasne povedal, že sa mu to stalo v robote.\n8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach poukázal na vyjadrenie k žalobe a ďalšie vyjadrenia\nv konaní. V záverečnej reči uviedol, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil, žeby počas výkonu práce u\nzamestnávateľa došlo k pracovnému úrazu a mal zato, že neboli preukázané skutočnosti akéhokoľvek\nzranenia počas výkonu práce, naopak vyplynulo, že po dobu 2 týždňov od dátumu tvrdeného pracovného\núrazu zo strany žalobcu, žalobca vykonával prácu na stavbách ako obvykle bez akýchkoľvek obmedzení,\npričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil, žeby zo strany žalobcu bola vznesená akákoľvek sťažnosť na\nbolesť alebo akékoľvek poškodenie zdravia. Prvým dňom, kedy bolo preukázané aj z výpovede svedkov,\nže žalobca túto požiadavku vzniesol, bol deň 15.05.2017, čo bolo pondelok ráno pred začatím práce\nu žalovaného a po niekoľkých dňoch pracovného pokoja. Poukázal na výpoveď svedkyne L., ktorá\nuviedla, že o žiadnom pracovnom úraze zo strany žalobcu nebola informovaná a o tejto skutočnosti sa\ndozvedela až 1,5 roka po dátume tvrdeného pracovného úrazu na strane žalobcu, teda v októbri 2018.\nAni svedkyňa J. K. nebola oboznámená so skutočnosťou pracovného úrazu žalobcu a bez skúmania\nakýchkoľvek okolností opravila potvrdenie o dočasnej PN z choroby na pracovný úraz a to až dňa\n30.11.2018. Svedok p. D. - bezpečnostný technik uviedol, že nikto vo firme nemal vedomosť, žeby na\nstrane žalobcu došlo k pracovnému úrazu, resp. nebol nahlásený, poukázal nato, že každý rok vykonáva\nškolenia u žalovaného, na ktorých hovorí aj to, čo je povinnosťou zamestnanca v zmysle zákonníka\npráce po pracovnom úraze. Zamestnanci u žalovaného sú každoročne poučení o tom, že pri pracovnom\núraze musia túto skutočnosť ihneď ohlásiť nariadenému, alebo svedkovi alebo objednávateľovi prác.\nZ uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu pracovný úraz v zmysle § 17 BOZP nahlásiť, ak\nmal zato, že k nemu došlo. Vzhľadom na uvedené mal zato, že na strane žalobcu nebolo preukázané\ntaké poškodenie zdravia počas výkonu práce u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s ňou a teda\nabsentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným pracovným úrazom a poškodením zdravia,\na absentujú základné predpoklady pracovného úrazu. Žalobcu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v\ncelom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.\n9. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaniach súhlasil s vyjadrením svojho právneho zástupcu,\nžalobu žiadal zamietnuť a uviedol, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by popieral skutočnosť, keby mu\np. B. bol nahlásil pracovný úraz Nepochybil ani on, ani firma, nikto by z toho nemal žiaden postih, a nie\nje pravdou, žeby mu hodinu po úraze niečo hlásil.\n10. Svedok H. D. si veľmi na tú udalosť nepamätal. So žalobcom pracoval v objekte Východoslovenských\nenergetických závodov v Bardejove, robili bojler. Čo presne robil žalobca, nevedel. Boli tam dva dni\na nepamätal si, žeby sa žalobca sťažoval. Boli tam aj páni Sivanič, Roháľ, Divald. Po ukončení tejto\nzákazky pracovali s p. B. na Šírave časť Kaluža, hotel Eurobus asi týždeň. Žalobca tam nemal nijaké\n\nbolesti, nesťažoval sa na nejaké obmedzenia pri práci. Pamätal si, že p. F. prišiel na stavbu vo vodárni\nv Bardejove, nepamätal si, že by mu žalobca povedal, že ho bolí ruka. Bavili sme sa o bežnej robote.\n11. Svedok I. E. na deň, ktorý sa spomína alebo od ktorého sa odvíja predmetná žaloba - štvrtok\nsi pamätá, lebo v piatok nebol v práci. Pracoval so žalobcom a s p. J., p. D., myslel, že aj s p.\nM. vo vodárňach v Bardejove, robili tam bojler. Na nič výnimočné v ten deň si nespomínal, ani na\nnejaké zdravotné problémy žalobcu spred troch rokov. Nepamätal si ani na nejaké neskoršie zdravotné\nproblémy, či obmedzenia žalobcu. Pri práci na plavárni hovoril, že ho bolí ruka, na to p. E., majster,\npovedal nech ide domov, a svedok ho odviezol domov. To bolo asi dva týždne po práci v Bardejove.\nVtedy povedal, že ide k doktorovi.\n12. Svedok A. M. nevedel o ničom výnimočnom, čo by sa bolo stalo. On v ten deň keď pracoval na\nvodárňach, doniesol veci, potom išiel autom na plaváreň, jeho práca spočíva predovšetkým v tom, že\njazdí autom, preváža veci a podobne. V rozhodný deň pracovali s p. B., vykladali veci z auta, náradie,\nrúry, čo potrebujú na montáž. Sú to rôzne veci aj ťažšie, aj ľahšie. Nepamätal si, že by sa žalobca\nsťažoval na to, že ho niečo bolí počas vykládok, alebo keď s ním bol pri práci. Bežne aj jeho, keď niečo\ndvíha, bolí.\n13. Svedok N. J. v predmetný deň s kolegom Roháľom doviezli nejaký materiál. Pracovali vtedy na\nvodárňach a na druhý deň tam izolovali, ale presne si to už nepamätal, myslel, že v ten deň boli ešte aj\nna plavárni. Nevie o tom, žeby sa tam stalo niečo výnimočné, žeby si niekto ublížil nikdy mu nič nikto\nnepovedal.\n14. Svedkyňa A. L. u žalovaného pracuje doposiaľ ako ekonómka. O tom, žeby sa mal stať nejaký úraz\np. B. nevie, ona po tých pracoviskách ani nechodí. Chodia jej kladenky a ohľadom p. B. bolo na kladenke\nnapísané choroba. Hovorí o preukaze, ktorý predkladal p. B. každý mesiac a bol ním aj podpísaný. O\ntom, že sa mal stať pracovný úraz sa dozvedela v októbri 2018. Nejakým spôsobom sa ku nej dostalo\nhlásenie o úraze a ešte i tlačivo zo Sociálnej poisťovne z Bardejova. Išlo o čisté tlačivá, ktoré mala\nasi vypísať, nevie, kto jej ich hodil na stôl a až potom sa jej p. B. po nejakom čase pýtal, či to má\nvypísané, načo reagovala, že nevie prečo by to mala vypisovať, keď o žiadnom pracovnom úraze nevie.\nNásledne zavolali p. D., ktorý je bezpečnostným technikom, aby im poradil. Ten povedal, že nemá nič\nvypisovať, nie je to možné, pokiaľ nebude na kladenke uvedené, že sa jedná o pracovný úraz. Bolo tam\nnapísané choroba. Bol tam prítomný aj p. B.. Po nejakom čase asi koncom novembra p. B. doniesol\nkladenku alebo možno poslal, kde už bolo uvedené, že a jedná o pracovný úraz, bola opravená kladenka\nSociálnou poisťovňou v Košiciach. Ona tam potom volala, navrhli jej taký postup, aby to vrátila p. B. čo\nprípisom urobila, a že to má riešiť cez Sociálnu poisťovňu v Košiciach. Počas PN s p. B. normálne spolu\nkomunikovali. Bol dlhodobo práceneschopný. Pamätá si, že potreboval prerušiť PN na 3 dni, lebo išiel na\nliečenie. Samozrejme mu povedala, že nie je problém a že potom bude pokračovať v PN. Keď jej potom\ndoniesol kladenku, opäť tam bolo napísané choroba. Aj sa ho opýtala, keď tak dlhodobo maródoval,\nči to neťahá na invalidný dôchodok, on sa do telefónu len zasmial. Nevedeli, že si vybavuje invalidný\ndôchodok, až kým neprišla zo sociálnej poisťovne žiadosť, aby im dala evidenčný list dôchodkového\nzabezpečenia, nakoľko menovaný požiadal o dôchodok. Vtedy mu povedala, že také veci musí oznámiť\nzamestnávateľovi, teda potom keď prišiel na firmu osobne. Potom asi 20.3. zaslala evidenčný list na\nžiadosť sociálnej poisťovne a deň nato mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.\n15. Svedok A. E. u žalovaného pracuje ako vedúci výroby, majster na stavbe. V predmetný deň\n28.04.2017, ktorý mu na pojednávaní sudkyňa uviedla, vedel, že v práci nebol, pretože bol po operácii\nkolena, bol ešte práceneschopný. Do zamestnania nastúpil prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca,\nto išli pracovať do Eurobusu. Robili sa tam stále dodatočné práce, tak tam šli za účelom súpisu prác, bol\ntam prítomný aj p. B., ktorý im uviedol, aké dodatočné práce sa vykonali. 15.05.2017 začali pracovať na\nplavárni, ráno sa zišli, rozdelila sa robota s tým, že p. B. povedal, že jeho bolí ruka a že on takéto práce\nvykonávať nemôže. Tak mu svedok povedal, že keď ho bolí ruka nech ide k lekárovi a poveril p. E., aby\nho zaviezol domov. Prišiel do práce ráno v monterkách, že ide robiť. I. B. mal vtedy flanelovú kockovanú\nkošeľu a keby si odopol rukáv a ukázal mu zmodretú ruku, určite by si to pamätal. Len sa tak chytil a keď\nsi to predstaví, ako stál proti nemu, tak za ľavé rameno a povedal, že ho bolí ruka, že ju nemôže dvihnúť.\n16. Svedkyňa H. B., manželka žalobcu uviedla, že manžel prišiel domov z roboty, že ho veľmi bolí ruka,\nže sa mu stal pracovný úraz v robote, že mu niečo puklo v robote, niesol nejaké ťažké bremeno, tak to\n\nnatierali. V noci nemohol spať. Potom išiel k doktorovi a ten mu povedal, že musí ísť na operáciu. Prešli\nasi tri týždne od toho úrazu, kým išiel k lekárovi. Aj potom bol ešte v robote. Vravel, že majú robotu, že\nmusí ísť. Stále hovoril, že ho to strašne bolí, že nemôže vydržať. Ak mala povedať, či sa to prejavovalo\nnejako na ruke uviedla, že bolo to ako keby mal jedno rameno nižšie. Na povrchu ruky nevidela nič.\nOpuchnuté to mal.\n17. Svedok A. D. u žalovaného doposiaľ pracuje na pozícii autorizovaného bezpečnostného technika. Z\ntitulu tejto pozície spolupracuje so žalovaným a bolo mu oznámené, že pán B. doniesol do firmy tlačivo s\nvyplneným záznamom o úraze. Dátum tohto si nepamätal, ale vedel, že následne zorganizovali sedenie,\nzavolali pána B., ktorý povedal, že utrpel úraz, ktorý svojmu nadriadenému nenahlásil, nahlásil len to,\nže ho bolí ruka. Toto sa udialo asi rok a pol po tom, čo malo k údajnému úrazu dôjsť. Po niekoľkých\ntýždňoch túto skutočnosť oznámil svojmu nadriadenému, mal za to, že sa volá p. E., že ho bolí ruka a ten\nmu povedal, nech ide k lekárovi. Potom asi rok a pol maródoval. Po dátume, ktorý žalobca udával ako\ndátum úrazu, pracoval ešte niekoľko týždňov, až potom povedal, že ho bolí ruka. Nikto z firmy nevedel,\nže mal pracovný úraz, asi až potom roku a pol nahlásil úraz. Zákon hovorí, že ma pracovný úraz nahlásiť\nihneď. Každý rok u žalovaného vykonáva školenia BOZP, na ktorých sa hovorí aj to, čo je povinnosťou\nzamestnanca v zmysle zákonníka práce, pri pracovnom úraze, že pri pracovnom úraze musia túto\nskutočnosť ihneď oznámiť nadriadenému alebo svedkovi, a keďže pracujú aj na iných pracoviskách, túto\nskutočnosť majú oznámiť aj objednávateľovi prác, že došlo k pracovnému úrazu na jeho pracovisku.\nSvedok tam robí niekoľko rokov a pamätá si, že prítomný bol na školeniach bol aj p. B.. Podpisuje sa\nprezenčná listina a tiež zápis o obsahu školenia.\n18. Svedkyňa A. A. K. pri výsluchu na dožiadanom Okresnom súde Bardejov vypovedala, že žalobca u\nnej bol prvý krát v súvislosti s bolesťou ramena, keď mu následne vystavila PN dňa 15. 5.2017. Prišiel\ns tým, že v práci pracoval s ťažkými bremenami a nepovedal, že ide o pracovný úraz, tak na potvrdení\no PN uviedla, že ide o chorobu. Sťažoval sa na bolesť ramena a v ten istý deň išiel aj na ortopedické\nvyšetrenie, kde sa začal ďalší postup. Keď sa mala vyjadriť, či došlo k nejakým zmenám po vystavenom\npotvrdení o práceneschopnosti a z akých dôvodov uviedla, že to je otázka na sociálnu poisťovňu, nie\nna ňu. So zamestnávateľom žalobcu nebola v žiadnom kontakte. Potvrdenie o práceneschopnosti ona\nneopravovala, len keď jej ten papier prišiel, dala k tomu svoj podpis. O pracovnom úraze žalobcu dňa\n15.5.2017 informovaná nebola.\n19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu OS Poprad rozsudkom zo dňa 09.07.2021 žalobu\nzamietol. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že sa mu\nstal pracovný úraz, resp. ak áno, že ho riadne zamestnávateľovi nahlásil. Súd môže vychádzať len z\nvykonaného dokazovania, pričom všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu vykonal, a tieto žalobcom\ntvrdené skutočnosti v žalobe a počas konania (aj keď potom výpoveď čiastočne zmenil) nepotvrdili. Aj\nkeď možno súhlasiť, že väčšina svedkov je v zamestnaneckom pomere u žalovaného, tu treba uviesť,\nže niektorí, ktorých sám žalobca označil ako svedkov jeho oznámenia úrazu p. F. v žalobe, ani v daný\ndeň v práci neboli. Konkrétne p. G. a p. E..\n20. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v\npriamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za\nškodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom\npomere.\nPodľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi\nspôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle\nkrátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.\nPodľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do\nzamestnania a späť.\nPodľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania\nzodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom\npomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania\nsú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak\nvznikli za podmienok v nich uvedených.\nPodľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti\nvyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.\n\nPodľa § 197 Zákonníka práce zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel\npracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo\nohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.\nPodľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností\nvyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,\nktorá je predmetom pracovnej cesty.\nPodľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné\nna výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej\nskončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie\nv zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané\nna príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej\nsúvislosti s plnením pracovných úloh.\n21. Voči rozsudku OS Poprad podal žalobca odvolanie. KS v Prešove uznesením sp. zn. 20CoPr/3/2021\nzo dňa 20.12.2021 rozsudok zrušil, pričom v podstatnom uviedol:\n11. V prejednávanej veci, tak ako vo všetkých iných konaniach, sú mimoriadne dôležité jej osobitné\nokolnosti. V podstate nemožno vylúčiť z určenia existencie pracovného úrazu aj zamestnancov, ktorým\ncharakter práce umožňuje pracovať osamotene, bez svedkov a charakter zranenia, v prejednávanom\nprípade svalový úraz, prejavujúci sa niekedy s odstupom niekoľkých dní, týždňov alebo aj mesiacov.\n12. V „in genere“ pri hodnotení dokazovania je mimoriadne dôležité, aby sa férovým spôsobom\nvedené dôkazné konanie sledujúce, jednak nachádzanie pravdy v konflikte proti sebe stojacich\nstrán, jednak snaha o minimalizáciu chýb dokazovania, justičných omylov a tým aj minimalizáciu\nprijímania nespravodlivých rozhodnutí zameralo na preverenie pravdivosti určitej tézy, vierohodnosti, s\nprihliadnutím na pravdepodobnosť argumentov strany sporu.\n13. Prejednávaná vec je typická tým, že žalobca vykonával manuálne práce pre svojho zamestnávateľa\npo dobu viac ako 25 rokov a isteže svojou nedôslednosťou a nižšou mierou aktivity po úrazovom deji, tak\nako to tvrdí, nevykonal potrebné opatrenia, ako to má na mysli Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci, čím svojim spôsobom si sťažil svoje dôkazné postavenie v tomto konaní.\n14. Z uvedeného však nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa mu nepodarilo preukázať\nexistenciu úrazového deja, tak ako to popísal v žalobe a napokon aj pred svojou ošetrujúcou lekárkou.\nVzhľadom na všetky tieto okolnosti nemožno vyhodnotiť jeho neperfektné nahlásenie pracovného úrazu\ntak, aby by mu bola zmarená ochrana jeho uskutočňovaných práv a takéto konanie by bolo bez\nďalšieho vykladané v jeho neprospech so záverom, že k úrazovému deju pri pracovnej aktivite nedošlo.\nJednoducho povedané nenahlásenie pracovného úrazu perfektným spôsobom bez ďalšieho neznamená\njeho neexistenciu.\n15. Tak ako to uviedol svedok E., ten ho poslal k lekárovi, pretože žalobcu bolela ruka (č.l. 112 spisu),\nsvedok D. „predvolal som si poškodeného a jeho nadriadeného, p. E., poškodený povedal čo sa stalo\na kde sa stalo a p. E. povedal, že nahlásil len to, že ho bolí ruka“ (pozri č.l. 126 spisu). Napokon\nsvedkyňa A. A. K., ošetrujúca lekárka žalobcu, uviedla, že „pacient prišiel s tým, že v práci pracoval\ns ťažkými bremenami a nepovedal, že ide o pracovný úraz, preto to uviedla ako choroba.“ Prvýkrát\nbol v súvislosti s práceneschopnosťou žalobca a v súvislosti s bolesťou ramena 15.05.2017 (pozri č.l.\n181 spisu). Uvedené dôkazné prostriedky nasvedčujú mimoriadne vysokej existujúcej pravdepodobnosti\nverzie žalobcu, že došlo ku pracovnému úrazu, tak ako to tvrdí v žalobe.\n16. Isteže samotný postup žalobcu bol liknavý a žalovaný (konateľ) objektívne pokiaľ neboli splnené\nformálne procesy nahlásenia úrazu sa mohol domnievať, že takýto úraz u žalobcu nenastal, avšak táto\nokolnosť bez ďalšieho neznamená, že žaloba žalobcu je nedôvodná.\n20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vyhodnotiť dokazovanie v naznačenom\nsmere s tým, že existencia pracovného úrazu žalobcu je vysoko pravdepodobná. Už nateraz je zjavné,\nže nedôsledný postoj žalobcu pri nahlasovaní pracovného úrazu predstavuje dôvod hodný osobitného\nzreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie\nje viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).\n22. Relevantná judikatúra:\nR – 1/1963: Pojem pracovního úrazu není v zákoně č. 58/1956 Sb. /1/ ani v jiném zákonném ustanovení\nvymezen. Praxí a judikaturou byl pojem pracovního úrazu vymezen tak, že se jím rozumí porušení zdraví,\nkteré bylo zaměstnanci způsobeno v přímé souvislosti s výkonem jeho zaměstnání nezávisle na jeho\nvůli krátkodobým, náhlým a násilným působením zevních vlivů.\n\nBylo by v rozporu s intencí zákona č. 58/1956 Sb. chránit pracující před škodami z pracovních úrazů,\nkdyby byla z této ochrany vyloučena poškození zdraví vykazující všechny znaky pracovního úrazu\njen proto, že u poškozeného existovala určitá predispozice, která spolupůsobila při vzniku poškození\nzdraví způsobeného úrazovým dějem. Existence určitého chorobného stavu, třeba latentního, nemůže\nvyloučit závěr, že mezi úrazovým dějem a jím vyvolaným následným chorobným stavem je přímá\npříčinná souvislost a že tedy vyvolání tohoto chorobného stavu bylo způsobeno jako jednou z hlavních\npříčin, které jej vyvolaly, pracovním úkonem, při jehož provádění k němu došlo. Na správnosti tohoto\nzávěru nemůže ničeho měnit skutečnost, že na vznik poškození zdraví vyvolaného úrazovým dějem\nspolupůsobily i jiné vnitřní faktory, vrozené nebo získané, jež vyvolávají pro organismus neobvyklé\npodmínky, jak je tomu kupř. u dispozice vyvolané dříve vzniklým chorobným stavem.\nPři splnění ostatních shora uvedených podmínek pro naplnění pojmu pracovního úrazu není tedy\nexistence dříve vzniklého chorobného stavu, i když i on spolupůsobil ke vzniku poškození zdraví\na následné škody, překážkou úspěšného uplatnění nároku z náhrady této škody podle § 1 zák.\nč. 58/1956 Sb.\nV daném případě byl sice žalobce následkem degenerativních změn na páteři k výhřezu meziobratlové\nploténky náchylný, avšak příčinou, která poškození zdraví a následnou škodu, jejíž náhrady se domáhá,\njak znalec ve svém posudku výslovně konstatuje, přímo vyvolala, což odpovídá i tomu, jak se úraz\nu žalobce bezprostředně projevil, a tedy nepochybně jednou z hlavních příčin, byl pracovní úkon\nžalobcův - zvednutí závory dne 15. 8. 1958. Ostatně krajský soud sám ve svém rozhodnutí konstatuje,\nže by k poškození zdraví u žalobce nemuselo dojít, kdyby se byl určitých úkonů vyvaroval.\nR – 11/1976: Základní podmínkou odpovědnosti organizace za úraz ve smyslu ustanovení § 190 a násl.\nzák. práce je příčinná souvislost mezi úrazovým dějem a poškozením na zdraví pracovníka. Při tom\novšem nutno zdůraznit, že nemusí jít o jedinou příčinu úrazu, nýbrž stačí, když jde o jednu z příčin, avšak\ndůležitou, podstatnou a značnou. Poněvadž zkoumání příčin, které vedou k určitému porušení zdraví.\nspadá do oboru lékařské vědy, nutno vycházet ze znaleckých posudků podaných v konkrétní věci, jejichž\nobsah shodně nasvědčuje tomu, že pracovní výkon v projednávaném případě byl vyvolávajícím činitelem\nurčitého poškození na zdraví (srov. rozhodnutí uveřejnění pod č. 27/1962 Sbírky rozhodnutí a sdělení\nsoudů ČSSR). Bylo by v rozporu se smyslem zákona chránit pracovníka před škodami z pracovních\núrazů, kdyby byla z této ochrany vyloučena poškození na zdraví vykazující všechny znaky pracovního\núrazu jen z toho důvodu, že u poškozeného existovala určitá predispozice, která spolupůsobila při\nvzniku poškození na zdraví způsobeného úrazovým dějem. Existence určitého chorobného stavu, byť\ni latentního, nemůže vyloučit závěr, že mezi úrazovým dějem a jím vyvolaným následným chorobným\nstavem je přímá příčinná souvislost, a že tedy vyvolání tohoto chorobného stavu bylo způsobeno\nvýkonem práce jako jednou z hlavních příčin.\nR – 24/1965: Konečně je třeba uvést, že je bez právního významu skutečnost, že žalobce neohlásil\núraz do 24 hodin, neboť nárok na odškodnění pracovního úrazu není závislý na tom, zda pracovník úraz\nnahlásí či nikoliv, nebo na tom, zda je či není sepsán záznam o úraze, ale výlučně na tom, zda k úrazu\ndošlo či nikoliv.\n23. K zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Prešove sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho\nzástupcu na č.l. 216 - 218. Kritizoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove s tým, že sa s ním\nnestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Žalovaný uviedol, že žalobca tvrdí, že úraz sa mu stal\n28.04.2017. Následne v dňoch 29.04. – 01.05.2017 žalobca nepracoval, nakoľko 29.04. - 30.04.2017\nbol víkend a 01.05.2017 (pondelok) štátny sviatok. Dňa 02.05.2017 - 05.05.2017 žalobca riadne nastúpil\ndo práce a tieto vykonával celý pracovný týždeň v A.. O žiadnych zdravotných problémoch nemal\nhovoriť a nebol ani nijako pracovne obmedzený. Mal vykonávať práce bez problémov podľa zadania\na odpracoval 4 pracovné dni. Dňa 06.05.2017 - 09.05.2017 mal žalobca voľno, keďže išlo o sobotu,\nnedeľu štátny sviatok a dňa 09.05.2017 mal žalobca dovolenku. Dňa 10.05.2017 v stredu žalobca opäť\nnastúpil do práce a pracoval bez akýchkoľvek obmedzení celý zvyšok pracovného týždňa do piatku\n12.05.2017 t.j. 3 pracovné dni. V dňoch 13.05. - 14.05.2017 bol víkend, kedy mal žalobca opäť voľno.\nAž dňa 15.05.2017 žalobca prišiel do práce, kde sa sťažoval, že ho bolí ruka a následne bol odoslaný\nk lekárovi.\nOkresný súd Poprad následne pojednával dňa 19.10.2022 (č.l. 222 - 223), kde strany sporu zotrvali na\nsvojich dovtedajších tvrdeniach.\nNásledne bolo pojednávané Okresným súdom Poprad dňa 15.02.2023 (č.l. 231 - 234), kde svedok A.\nD. pracujúci u žalovaného ako bezpečnostný technik uviedol, že o tvrdenom pracovnom úraze sa mal\ndozvedieť od vedenia, ktorému tento úraz oznámil pán B., avšak tento nebol nikde evidovaný a nebol ani\nhlásený ako pracovný úraz. Vypovedal aj svedok A. E., ktorý uviedol, že dňa 15.05.2017 pred začiatkom\n\npráce mu žalobca oznámil, že ho bolí ruka a preto bol odoslaný domov a následne navštívil lekára.\nSvedok sa mal pýtať ostatných zamestnancov, či niekto ma vedomosti o tom, že žalobca mal utrpieť\nv súvislosti s výkonom práce poškodenia zdravia, na to mu bolo odpovedané, že nikto o takejto udalosti\nvedomosť nemá.\nNásledne Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 17.05.2023 pribral do konania znalca MUDr. Zdeňka\nHolešovského, aby tento zodpovedal otázku, či je možné, aby žalobca s tvrdeným pracovným úrazom\nzo dňa 28.04.2017 naďalej vykonával u žalovaného bez obmedzení prácu po dobu 2 týždňov t.j. do dňa\n12.05.2017 a zároveň mal znalec uviesť, či s daným úrazom žalobca mohol vykonávať práce na stavbách\na aké práce vykonávať mohol a nemohol. Znalec doručil Okresnému súdu Poprad odborné vyjadrenie\nč. 54/2023 (č.l. 243 -267). V odbornom vyjadrení znalec uviedol akým spôsobom dochádza k zraneniu,\nktoré utrpel žalobca s tým, že z MRI vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v Bardejove dňa 18.05.2017\nvyplýva, že u žalobcu existovali artrotické zmeny so zúžením priestoru v oblasti ramena, roztrhnutie\nnadhrebeňového svalu. Z dôvodu toho bola u žalobcu indikovaná a následne vykonaná artroskopická\noperácia. Pokiaľ ide o možnosť vzniku takéhoto zranenia najčastejšie postihuje ľudí, ktorí majú viac ako\n40 rokov, pravidelne dvíhajú ťažké predmety alebo závažia. Robia prácu, ktorá zahŕňa zdvíhanie rúk\nako je maľovanie, inštalatérstvo a tesárstvo, príp. hrajú nad hlavou športy ako tenis, kriket alebo bejzbal.\nMuži sú týmto zranením ohrození viac ako ženy. Pokiaľ ide o roztrhnutie šľachy v ramene, teda zranenie,\npre ktoré musel žalobca absolvovať operáciu, predpokladom tohto úrazu je istá miera prešúchania\nšľachy, ktorá sa potom aj malou energiou úrazu roztrhne alebo dotrhne. Len ojedinele dochádza ku\nskutočnému roztrhnutiu zdravej šľachy úrazom. Takže skutočné úrazy šliach rotátorovej manžety tvoria\nasi 5% všetkých roztrhnutí. Zvyšok je nízkoenergetický úraz vo veku nad 45 rokov, pri ktorom sa už\npoškodené šľachy trhajú alebo pacient s roztrhnutím nevie udať moment kedy ku poškodeniu došlo.\nTáto skupina je najpočetnejšia. Samotné poranenie sa prejavuje bolestivosťou, obmedzeným pohybom\nramenného kĺbu, zníženou silou. Podľa znalca žalobca s takýmto poškodením nemohol vykonávať ťažšie\npráce na stavbe, nemohol dvíhať ťažšie predmety, nemohol vykonávať činnosti s rukami nad hlavou,\nnad úrovňou hlavy. Bolesť je veľmi individuálny vnem, takže na stavbách mohol vykonávať len dvíhanie\nľahkých predmetov, nebol schopný robiť dlho manuálnu činnosť v jednej polohe napr. skrutkovanie\na pod. Ťažšie manuálne práce nemohol vykonávať vôbec, taktiež nemohol vykonávať práce s rukami\nnad hlavou, ani dvíhať ľahšie predmety nad hlavu.\nUznesením zo dňa 18.12.2013 Okresný súd Prešov požiadal znalca MUDr. Zdeňka Holešovského\no doplnenie odborného vyjadrenia a to v tom zmysle, či podľa opisu zranenia žalobcom mohlo dňa\n28.04.2017 dôjsť priamo k roztrhnutiu nadhrebeňového svalu, prípade mohlo dôjsť len k jeho natrhnutiu\na následne vývojom zranenia až k roztrhnutiu a či uvedenú skutočnosť je možné zistiť podľa vykonaných\nzobrazení RTG a MRI. Ďalšou bola otázka s akou intenzitou bolesti na stupnici od 0 - 10 je roztrhnutie\nnadhrebeňového svalu spojené u priemerného pacienta a následne súd žiadal odpovedať na to, ako\nje možné vysvetliť žalobcom tvrdené zmodranie ruka dňa 15.05.2017. Doplnok odborného vyjadrenia\nvykonal znalec dňa 20.03.2024 (č.l. 289 - 312), kde uviedol, že podľa zobrazení RTG a MRI nie je možné\nurčiť, či ide o zranenie čerstvé alebo relatívne staršieho rázu. Žalobca mal však v rozhodnom období 58\nrokov, čiže prítomné artrotické aj degeneratívne zmeny s možným natrhnutím šliach sú pri Mri vyšetrení\nvysoko pravdepodobné. Pokiaľ ide o určenie miery bolestivosti uviedol, že v odbornej literatúre táto nie\nje stanovená, ale uvádza sa, že roztrhnutie v dôsledku zranenia zvyčajne spôsobí okamžitú intenzívnu\nbolesť a slabosť v ramene. V prípade degenerovanej trhliny je bolesť spočiatku mierna a postupne\nsa zvyšuje. Bolesť z ktorejkoľvek trhliny môže viesť k prerušeniu spánku a sťažiť každodenné úlohy\nako je napr. obliekanie bundy. Pokiaľ ide o tvrdené zmodranie ruky, uvedené v lekárskych správach\nkonštatované nie je a nemožno ho ani lekársky potvrdiť.\n24. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2024 žalobca zdôraznil, že k lekárovi síce išiel až 15.05.2017,\navšak prácu nevykonával 2 týždne, ale iba niekoľko dní, keďže obdobie 2 týždňov bolo prerušené\njednak víkendami, jednak dňom pracovného pokoja ako aj dovolenku. V konečnom dôsledku počet\nodpracovaných pracovných dní počas tohto obdobia žalobcom vyplýva z vyjadrenia žalovaného a ide\no 7 dní. Ďalej žalobca pokračoval, že u lekára uviedol, že zranenie utrpel v práci a ďalej sa nestaral akým\nspôsobom bola vypísaná PN, keďže v uvedenom čase nemal vedomosti o tom, žeby sa s pracovným\núrazom spájali nejaké benefity alebo plnenia poskytované Sociálnou poisťovňou. Touto otázkou sa začal\nzaoberať až po operácii a potom, keď zistil, že rameno je poškodené takým spôsobom, že by mal\nabsolvovať druhú operáciu, ktorú už absolvovať nechce a preto v súvislosti s uvedomením si nemožnosti\npokračovať v doterajšej práci a s možnou invaliditou, začal túto vec riešiť.\n\nPokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dohodou uviedol, že mu bolo volané z firmy, že keďže\nuž prácu vykonávať nemôže, treba skončiť pracovný pomer a tento bol teda ukončený dohodou bez\nuvedenia dôvodu.\n25. Na základe vykonaného dokazovania vyššie opísaného, teda súd k veci uvádza nasledujúce:\n25.1. Súd je predovšetkým bezpodmienečne viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom\nv Prešove. Ani po zrušení rozsudku Okresného súdu Poprad a vykonaní znaleckého dokazovania\nnenastali také zmeny, ktoré by umožňovali Okresnému súdu Prešov necítiť sa viazaný zrušujúcim\nuznesením krajského súdu. Naviac Okresný súd Prešov sa s týmto zrušujúcim uznesením v celom\nrozsahu stotožňuje vychádzajúc z nasledujúceho:\nJe pravdou, že žalovaný odmieta svoju zodpovednosť primárne z formálnych dôvodov, ktoré na meritum\nveci nemôžu mať rozhodujúci charakter. Žalobca pri návšteve svojej obvodnej lekárky priamo uviedol, že\nv ramene mu ruplo pri práci, preto súd nechápe postup tejto lekárky, ktorá vedomá si svojich povinností\nmala žalobcu k vzniku úrazu bližšie dopytovať a poznačiť v hlásení o PN, že ide o úraz pracovný. Predsa\nvždy, ak dôjde k poškodeniu zdravia pri výkone práce v pracovnom čase ide o pracovný úraz, čo by\nobvodná lekárka mala vedieť. Pracovným úrazom je nielen napr. odtrhnutie končatiny alebo iné prima\nfacie (na prvý pohľad) viditeľné zranenie, ale aj zranenie, ktoré sa takýmto spôsobom nemanifestuje,\nale ktoré bolo potvrdené MRI. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že pri uvedenom zranení nešlo\no tzv. akútne jednorazové roztrhnutie rotátorovej manžety, ktoré by okamžite spôsobilo intenzívnu bolesť,\nale o roztrhnutie z predchádzajúcich artrotických a degeneratívnych zmien, spôsobené prešúchaním\nšľachy a vznikom zranenia z výkonu činnosti, ktorá sama o sebe by na zdravej šľache takéto poškodenie\nnespôsobila. Znalec ďalej uviedol, že vnímanie bolesti je prísne individuálny stav a nemožno ho nejakým\nspôsobom vyjadriť na stupnici od 0 - 10.\nĎalej je potrebné zdôrazniť, že od vzniku úrazu do návštevy lekára žalobcu tento skutočne neodpracoval\nplné 2 týždne ako sa to snaží uvádzať žalovaný, ale odpracovaný počet dní bol 7. Je teda zrejmé, že\nv čase pracovného voľna ruka oddychovala, príp. si ju žalobca natieral masťami alebo gélom ako to\nuviedol vo svojich skorších výpovediach a preto mohlo dôjsť čiastočne k zmenšeniu intenzity bolesti.\nTiež je potrebné zdôrazniť, že niet dôvodu neveriť tvrdeniu žalobcu, že po úraze vykonával činnosť\nspôsobom, ktorým by inak mohol byť hodnotený ako „ulievanie“, tzn., že sa snažil vyhľadávať\na vykonávať práce, pri ktorých nedráždil rameno a teda práce s rukami spustenými dole.\n25.2. Súd berie ho úvahy aj to, že ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove, žalobca pracoval\nu žalovaného 25 rokov, teda takmer celý svoj produktívny život. Aj bez znaleckého dokazovania súd\npovažuje za nesporné, že prešúchanie šľachy a vznik artrotických a degeneratívnych zmien vzhľadom\nna charakter vykonávanej práce je práve následkom tohto zamestnania.\n25.3. Súd verí žalobcovi aj v tom, že bolesť a poškodenie ramena oznámil konateľovi žalovaného\na to z toho dôvodu, že morálne nastavenie žalovaného vyplýva z toho, že ho prepustili spôsobom\nvmanévrovania ho do podpísania dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov\npreto, aby mu nebolo zaplatené odstupné, ktoré by mu inak patrilo, zvlášť keď pravým dôvodom\nskončenia pracovného pomeru bola neschopnosť vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu invalidity\nspôsobenej aj poškodením zdravia spôsobeného následkom úrazu alebo výkonu práce u žalovaného.\nRovnako žalobcovi nebola poskytnutá ani strata na zárobku počas PN. Takýmto spôsobom sa zachovať\nk zamestnancovi, ktorý firme odovzdal 25 rokov svojho najlepšieho života, považuje súd za vysoko\nnemorálne a potom nemožno očakávať od štatutárneho zástupcu žalovaného, že tento prizná, že bol\nna pracovný úraz resp. poškodenie zdravia pri práci žalobcom upozornený.\n25.4. Ak žalobca implicitne tvrdí, že postup žalobcu je vypočítavý, nevidí súd v tomto tvrdení logiku.\nJe nesporné, že žalobca v reálnom čase nevedel aké možné plnenia sú spojené s pracovným úrazom\nale uvedené začal riešiť až v čase zistenia o nemožnosti ďalšieho výkonu práce. Ak by žalobca bol\nvypočítavý stačilo mu predsa dňa 15.05.2024 po krátkom výkone práce pred ostatnými spolupracovníkmi\npovedať, že mu ruplo v ruke a ísť do lekára. Naopak, žalobca vedený zodpovednosťou sa dostavil na\nzraz zamestnancov, keďže mal k dispozícii služobné motorové vozidlo a chcel ho odovzdať.\n25.5. Vychádzajúc aj z judikatúry o tom, čo je pracovný úraz, tak súd nemá pochybnosti o tom, že\npoškodenie zdravia vyvrcholené pracovným úrazom bolo spôsobené pri činnosti vykonávanej žalobcom\npre žalovaného, preto tento žalovaný za takýto pracovný úraz zodpovedá v plnom rozsahu.\nUž len na okraj súd uvádza, že ako jeden z následkov takéhoto poranenia znalec uvádzal bolesti v noci\ns nemožnosťou spať, čo vlastne potvrdila ešte pred vykonaním znaleckého dokazovania na začiatku\nprocesu aj manželka žalobcu. Súd teda uzaviera, že má za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu\ndôvodná.\n\n26. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n26.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči\nneúspešnému žalovanému.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 76/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2529775c-952a-4d0e-b8b6-f5b455c226ed", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2529775c-952a-4d0e-b8b6-f5b455c226ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.76.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.76.2026.1"}]}