Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34Csp/11/2024 8124200843 15. 10. 2024 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:8124200843.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 8.381,63 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.976,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.976,96 EUR od 29.3.2024 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 52 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.381,63 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 14.10.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 10.000 EUR (ďalej aj ako „Úver“). Žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby zaplatil spolu sumu vo výške 5.856,06 EUR. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného, žalobca Úver dňa 19.6.20201 zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. 2. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a (-) splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru. 2.1. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.2.2024 uviedol, že žalovaný uviedol na žiadosti príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za minulý rok vo výške 71000,- €. Pri SZČO sa v tom čase akceptovateľný príjem, pre posúdenie schopnosti splácať, počítal ako 60% z ročných tržieb/12. Na výpočet bola použitá nižšia z hodnôt. (71000.6)/12 = 3 550,00 €. Žiadateľ uviedol rodinný stav: vydatá a počet nezaopatrených detí: 0. Žiadateľ uviedol mesačné finančné náklady na zmluve vo výške 500,- €. Dopyt do registra NRKI nebolo možné kvôli chybe vykonať. Žiadateľ uviedol iné mesačné výdavky vo výške 50,- €. Životné minimum bolo vo výške 198,09 €. Životné minimum pre všetky nezaopatrené deti bolo vo výške 0,- €. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať a keďže
výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. 2.2. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 12.4.2024 vzniesol (-) námietku neplatnosti zosplatnenia Úveru a (-) námietku bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru, pričom žalobu žiadal zamietnuť. 3.1. Žalovaný poprel doručenie Predžalobnej upomienky zo dňa 28.04.2021 ako aj Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.06.2021. Obe listiny boli adresované inému subjektu a na nesprávnu adresu. V oboch listinách je ako adresát uvedená osoba B. A. s adresou Nám. Slobody 50, 083 01 Sabinov. Žalovaný sa na uvedenej adrese nikdy nezdržiaval a túto adresu ani neuviedol ako adresu svojho trvalého pobytu či korešpondenčnú adresu v Zmluve. V Zmluve je uvedená jediná adresa, a to C. XX, XXX XX D., ktorá v tom čase bola a aj v súčasnosti je adresou trvalého pobytu žalovaného. Žalovaný sa teda objektívne nemohol ani dozvedieť o tom, že mu žalobca zaslal nejaké listiny a objektívne nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. 3.2. Žalovaný považuje Úver za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve je nesprávne uvedený údaj o priemernej RPMN, a to z nasledovných dôvodov: Zmluva bola uzavretá dňa 14.10.2016, termín konečnej splatnosti dňa 20.10.2026, čo je viac ako 10 rokov. Vychádzajúc z údajov dostupných na stránke Ministerstva financií SR bola priemerná RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery nad 6500 EUR poskytované veriteľmi s lehotou splatnosti nad 10 rokov za 2.kvartál 2016 vo výške 4,20 % a nie 9,22%. Je zjavné, že v Zmluve je tento údaj nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, vyvoláva u spotrebiteľa mylný dojem, že získal Úver za výhodnejších podmienok. 4. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že interný systém žalobcu vybral uvedenú adresu na doručovanie písomnosti z toho dôvodu, že na uvedenej adrese sídlila spoločnosť ALEKO, spol. s.r.o., IČO: 3646689 (aktuálne už od roku 2021 ex offo vymazaná z OR SR), kde bol žalovaný v minulosti spoločník. 4.1. Žalobca je toho názoru, že celková suma Úveru je v Zmluve uvedená správne. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý Úver. Celková suma je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti Zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. 5. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že medzi stranami nie je spor o tom, že predžalobná upomienka zo dňa 28.04.2021 ako aj oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.06.2021 neboli žalovanému doručené pochybením žalobcu, nakoľko boli odoslané na nesprávnu adresu, ktorá nebola ani adresou trvalého pobytu ani korešpondenčnou adresou žalovaného, a preto neexistoval žiaden dôvod, aby žalobca zaslal tieto písomnosti na adresu Nám. Slobody 50, 083 01 Sabinov. Je tak zrejmé, že ani jedna z týchto podstatných písomnosti sa nedostala do sféry dispozície žalovaného, ktorý objektívne nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, preto nemohli vyvolať účinky, ktoré zákon s ich doručením spája, teda platne zosplatiť Úver. Predmetná spoločnosť predstavovala samostatný právny subjekt, nemala nijaký vzťah so Zmluvou ani Úverom a žalovaný neuviedol adresu jej sídla ani ako adresu svojho pobytu ani ako korešpondenčnú adresu. Navyše, žalovaný v spoločnosti nepôsobila už od roku 2006. Žalovaný ďalej zotrval na námietke, že Úver je bezúročný a bez poplatkov. 6. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15.10.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).
7. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 7.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 10.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 139,43 EUR, v počte splátok 120, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 16.731,60 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 20.11.2016. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,90 % a RPMN bola vo výške 11,90 %. Ako priemerná hodnota RPMN bola uvedená hodnota vo výške 9,22 %. 7.2. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.4.2021 žalobca upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 418,29 EUR a upozornil ho, že ak do 5.6.2021 nedôjde k úhrade dlžnej splátky, ako veriteľ je oprávnený Úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 24.6.2021 žalobca Úver zo Zmluvy zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 8.382,72 EUR. 7.3. Z vyjadrenia žalobcu a na to nadväzujúceho nepopretia predmetného tvrdenia žalovaným, ako aj z prehľadu splátok a úhrad, mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 5.856,06 EUR. 7.4. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný v Zmluve uviedol výšku jeho príjmu z podnikania za minulý rok a výšku jeho mesačných výdavkov. Zároveň príjem z podnikania žalobca overil z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania za zdaňovacie obdobie roka 2015. Dopyt do registra NRKI kvôli chybe žalobca nevykonal. 7.5. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 pre subjekt - právnická osoba s obchodným menom ALEKO AGENCY. s. r. o., IČO: 36720224 (ďalej aj ako „ALEKO AGENCY“) vyplýva, že základ dane bol vo výške 818,26 EUR a daň na úhradu vo výške 960 EUR. Z daňového priznania pre spoločnosť ALEKO AGENCY vyplýva, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti bol vo výške 70.808,14 EUR a súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť vo výške 70.571,47 EUR. Z uvedeného vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením vo výške 236,67 EUR. 8. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“). 9. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov. 11. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver. 12. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný v Zmluve uviedol výšku jeho príjmu z podnikania za minulý rok a výšku jeho mesačných výdavkov. Zároveň príjem z podnikania žalobca overil z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania a daňového priznania, pričom uviedol, že pri SZČO sa v tom čase akceptovateľný príjem, pre posúdenie
schopnosti splácať, počítal ako 60% z ročných tržieb. Dopyt do registra NRKI nebolo možné kvôli chybe vykonať 13. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a aj účel Úveru. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 14. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017 zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. (...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. 15. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré si sčasti verifikoval. Vo vzťahu k žalovaného príjmom sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré si verifikoval z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania a daňového priznania, pričom uviedol, že pri SZČO sa v tom čase akceptovateľný príjem, pre posúdenie schopnosti splácať, počítal ako 60% z ročných tržieb. V tomto smere je potrebné uviesť, že spoločnosť ALEKO AGENCY nie je SZČO a ani žalovaný nebol SZČO. Spoločnosť ALEKO AGENCY je osobitným subjektom, odlišným od žalovaného, pričom táto spoločnosť ani nie subjektom predmetného záväzkového vzťahu. Ak by teda žalobca chcel vychádzať z príjmov spoločnosti ALEKO AGENCY, tak mal vziať v úvahu aj náklady na hospodársku činnosť a finančnú činnosť tejto spoločnosti. Ak by tak urobil, tak by dospel k záveru, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie spoločnosti ALEKO AGENCY jej 236,67 EUR. V tomto prípade podľa názoru súdu nebolo možné aplikovať ustanovenia ohľadom akceptovania príjmu SZČO. Ďalej je potrebné uviesť, že v prípade, ak dopyt do registra NRKI nebolo možné kvôli chybe vykonať, tak uvedené nemôže ísť na ťarchu žalovaného 16. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval. Bolo pritom základnou povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, pričom porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. 18. Ďalej súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie Úveru ako neúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 19. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 10.000 EUR. 20. V zmysle uvedených záverov (neúčinnosť predčasného zosplatnenia Úveru a fikcia Úveru ako bezúročného a bez poplatkov) a z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania sa tak súd ďalej už nezaoberal námietkami žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zosplatnenia Úveru a bezúročnosti a
bezpoplatkovosti Úveru, ktoré žalovaný namietal, avšak z iných dôvodov (nesprávne doručenie právnych úkonom a nesprávne uvedený údaj o RPMN). 21. Vzhľadom na skutočnosť, že k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu Úveru nedošlo, tak žalovanému zostalo zachované právo splácania Úveru v splátkach. K dňu vyhlásenie tohto rozsudku (posledná splátka splatná dňa 20.9.2024) bol žalovaný povinný zaplatiť 94 splátok, t. j. sumu vo výške 7.833,02 EUR (časť Úveru očistená od úrokov a poplatkov s výškou jednej splátky 83,33 EUR). Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi titulom Úveru sumu 5.856,06 EUR (70 splátok + časť splátky 71 vo výške 22,96 EUR), a tak jeho dlh predstavuje sumu v celkovej výške 1.976,96 EUR. 22. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok uplatnený žalobou za sčasti dôvodný, a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.976,96 EUR, ktorá predstavuje časť Úveru v rozsahu už splatných splátok, od ktorej boli odrátane už žalovaným zrealizované úhrady. V prevyšujúcej časti uplatneného žalobného návrhu potom súd žalobu zamietol. 23. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v zmysle žalobného návrhu (výška úrokov), a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže súd nemal za preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania bol teda žalobný návrh žalobcu zamietnutý. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu predstavoval 24 % a jeho neúspech 76 %, a preto má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.