Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/14/2023 z 24. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prešov 16C/14/2023 8123201047 24. 09. 2024 JUDr. Michal Drimák ECLI:SK:OSPO:2024:8123201047.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. - Coryn, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32925042, 2/ BENC, s.r.o. so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO:36506451, 3/ PONECO, s.r.o. so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36707996, 4/ CORS, spol. s r.o. so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36467057 5/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne zastúpení: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovaným: 1/Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, právne zastúpený: D. B. E., zamestnankyňa Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, F. G. XXX/XX, XXX XX A., 2/ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o náhradu za vecné bremeno takto rozhodol: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu 3.812,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 18.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu

z a m i e t a.

III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 2., 3. a 4. rade

nepriznáva.

IV. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobca v 5. rade má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným náhrady za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaných na pozemkoch žalobcov. Svoju žalobu odôvodnili § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.. O rozsahu nároku navrhli súdu z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na znalecké dokazovanie rozhodnúť konečným rozsudkom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. 2. Písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 žalobcovia navrhli petit žaloby tak, že : Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXXX: - Sumu 11.721,66 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

- Sumu 11.359,08 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, - Sumu 12.262,14 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, - Sumu 12.566,16 Eur, na parc. KN H. I. XXXX/XX – zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX, sumu 3.411,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 10.910,94 Eur, na parc. KN H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 12.059,46 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za vecné bremeno viaznuce na spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXX: sumu 4.914,99 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 291 m2, (na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 145,5 m2), spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Ďalším návrhom doručeným súdu dňa 6.6.2013 navrhli žalobcovia zmenu žaloby v tom zmysle, že žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, že : Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXXX: - Sumu 11.721,66 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, - Sumu 11.359,08 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, - Sumu 12.262,14 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, - Sumu 12.566,16 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznúce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 3.411,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 10.910,94 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/X – zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia. Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. G., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 12.059,46 Eur, na parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za - vecné bremeno viaznuce na spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemkoch vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 28.05.2013, vyhotoveným spoločnosťou F. A., G., nachádzajúcich sa v kat. úz. G., vytvorených z pôvodnej parcely E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plochy a nádvorie o výmere 291 m2 zapísaná na LV č. XXX: - sumu 3.665,13 Eur, na novovytvorenej parc. E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 217 m2 (na spoluvlastnícky podiel pripadá výmere 108,5 m2), spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, ako aj žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu vo výške 1.249,86 eur, na novovytvorenej parcele E. H. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 74 m2 (na spoluvlastnícky podiel pripadá 37 m2) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia. To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Na pojednávaní konanom 13.3.2015 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania žalobcov zo dňa 5.6.2013 tak, ako je uvedené vyššie. 5. K žalobe sa písomným podaním doručeným 6.10.2014 vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v tom zmysle, že spochybnil vlastníctvo žalobcu z dôvodu, že Automobilové závody a.s. Prešov ako právny predchodca žalobcov sa nikdy nestal vlastníkom pôvodnej parcely č. XXXX/X, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode vlastníckeho práva, pričom sa tak nestalo a došlo len k formálnemu zápisu. Konštatoval, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dôvodil, že priznaním uplatneného nároku by došlo k porušeniu zásady spravodlivého usporiadania veci a to aj z poukazom na Novelu Ústavy pod č. 100/2010 ako je uvedené vyššie. Namietal, že práva a povinnosti subjektov vecného bremena sú zákonom jasne vymedzené, pričom zákon nijakým spôsobom neurčuje odplatu v peniazoch za zriadenie v zmysle zákona č. 66/2009. Navrhol žalobu žalobcu vo či žalovanému v I. rade v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o náhradu za vecné bremeno, na č. l. 14 a nasledujúcich sa nachádzajú výpis z listov vlastníctva z katastra nehnuteľností, na č. l. 22 sa nachádza geometrický plán č. XX/XXXX, na č. l. 37 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo odmietnuté podanie žalobcov a náhrada trov konania účastníkom nepriznaná, toto nadobudlo právoplatnosti 19.10.2012 len voči žalovanému v VI. rade, na č. l. 38 sa nachádza odvolanie žalobcov proti predmetnému uzneseniu a špecifikovanie súm náhrad za vecné bremeno, na č. l. 41 a nasledujúcich sa nachádza ZP J. K., na č. l. 85 a nasledujúcich je uznesenie KS PO sp. zn. 14Co/98/2012 z 11.12.2012, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania, na č. l. 130 sa nachádza uznesenie OS PO, ktorým bolo nepriznané žalobcovi v I. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2014 tým, že ho potvrdil uznesením KS PO sp. zn. 21Co/90/2013 z 27.12.2013, na č. l. 155 sa nachádza vyjadrenie žalobcov z 22.8.2014, na č. l. 214 sa nachádza ďalšie vyjadrenie žalobcov z 30.9.2014, na č. l. 241 sa nachádza vyjadrenie žalovaného

v I. rade, na č. l. 254 a nasledujúcich je zápisnica z pojednávania zo dňa 10.10.2014, na č. l. 275 je vyjadrenie žalobcov zo dňa 22.1.2015, na č. l. 290 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.3.2015, na č. l. 294 je vyjadrenie žalobcov zo dňa 20.3.2015, na č. l. 327 je návrh žalobcov na zmenu žalobcu v I. rade s tým, že namiesto doterajšieho účastníka t.j. Coryn s.r.o. vstupuje na strane žalobcu v I. rade A. B. – Coryn, na .č l. 332 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo pripustené, aby do konania namiesto žalobcu v I. rade vstúpil A. B. – Coryn, na č. l. 334 a nasledujúcich sa nachádza uznesenie NS SR 4MCdo/2/2014 z 23.4.2015, na č. l. 347 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.6.2015, na č. l. 352 sa nachádza vyjadrenie žalobcov zo dňa 7.7.2015, na č. l. 386 je odvolanie znalca J. F. a ustanovenie znalca J. L. súdom, pričom ide o uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. 10C/133/2012 zo dňa 17.9.2015, na č.l. 405 a nasledujúcich je ZP J. L., na č. l. 469 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v II. rade, na č. l. 471 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v I. rade, na č. l. 472 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, všetky tieto 3 vyjadrenia sú vo vzťahu k ZP L., na č. l. 502 sa nachádza súkromný ZP č. XX M. N. K. E. zo dňa 22.5.2016, na č. l. 572 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 15.6.2017, na č. l. 576 sa nachádza už spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 medzi spoločnosťami Coryn s.r.o. a BENC s.r.o. a PONECO s.r.o., B. a CORS s.r.o., na č. l. 595 sa nachádza dohoda o prechode majetku zo Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii na Prešovský samosprávny kraj z 29.12.2003, na č. l. 607 sa nachádza zmluva o prevode vlastníckeho práva pozemnej komunikácii medzi PSK a Národnou diaľničnou spoločnosťou z 3.7.2012, na č. l. 617 a nasledujúcich sa nachádzajú nájomné zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú presne špecifikované a Národnou diaľničnou spoločnosťou týkajúcej sa jednorazovej náhrady a zriadenie vecného bremena, na č. l. 623 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11C/220/2010, na č. l. 638 sa nachádza sťažnosť žalobcov na prieťahy žalovaných v konaní a vyjadrenie zo dňa 16.10.2017, na č. l. 642 sa nachádza potvrdenie pána H., že bol konateľom s doručenkou, na č. l. 644 a nasledujúcich sa nachádza súkromný ZP č. XX M. N. E. z 10.10.2017 predložený žalobcami a napokon na č. l. 709 a nasledujúcich je ZP č. XXX/XXXX. 7. Dňa 25.4.2019 tunajší súd pod č. k. 10C 133/2012-890 (pôvodná sp. zn. 10C 133/2012) rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nosným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol podľa názoru súdu rozpor nároku s dobrými mravmi. 8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Odvolací súd rozsudkom č. k. 14Co 17/2019-1263 z 28.1.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Na základe žalobcami podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/161/2020 z 29. júna 2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.januára 2020 sp. zn. 14Co/17/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Dovolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že v preskúmavanej veci odvolací súd nerešpektoval prejudiciálny účinok právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam žalobcu 5/ vyplývajúcim z jeho hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so žalovaným 1/ založených na existencii stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku vo vlastníctve žalobcu 5/, ktoré existovali aj v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti v prejednávanom konaní uplatnenej žaloby o náhradu za zriadené vecné bremeno zo zákona. Záver odvolacieho súdu najmä vo vzťahu k žalobcovi 5/, že priznanie nárokov v súvislosti so zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti možno považovať za poskytnutie ochrany nároku, ktorého výkon je v rozpore s dobrými mravmi, preto nie je správny. 12. Následne po rozhodnutí dovolacieho súdu Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol tak, že :

- zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 10C 133/2012-890 z 25.4.2019) v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba žalobcu v 5/ rade A. B. proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju o náhradu za zo zákona zriadené vecné bremeno k pozemkom parc. H. I. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2 (s výmerou prislúchajúcou na podiel žalobcu v 1 v rozsahu 108,5 m2) a parc. H. I. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 74 m2 (s výmerou prislúchajúcou na podiel žalobcu v 1 v rozsahu 37 m2) a k tomu prislúchajúci výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom v 5/ rade a žalovaným v 1/ rade a tiež vo výroku, ktorým bola žalovanému mestu A. priznaná proti žalobcom v 2/, 3/ a 4/ rade náhrada trov prvoinštančného konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. - V zostávajúcej časti o zamietnutí žaloby žalobcov, ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcami v 1/, 2/, 3/, a 4/ rade a žalovaným v 1/ rade a vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ a 5/ rade a žalovaným Mestom Prešov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. - Zároveň žalovanému Mestu A. priznal proti žalobcom v 1/ a 5/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. - Taktiež žalovanému v 1/ rade priznal proti žalobcom v 1/, 2/, 3/ 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 13. Odvolací súd svoje druhé v poradí rozhodnutie v predmetnej veci odôvodnil najmä tým, že uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu je konečným vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ až 4/ rade a žalovaným v 1/ rade a vo vzťahu medzi žalobcom v 1/ a 5/ rade a žalovaným Mestom A.. Preto odvolací súd rozhodoval aj o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi týmito sporovými stranami. Pretože vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ až 4/ rade a žalovaným v 1/ rade mal úspech v odvolacom konaní tento žalovaný, odvolací súd mu pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podobne úspech v odvolacom konaní malo aj žalované mesto vo vzťahu k žalobcom 1/ a 5/ rade a vo vzťahu medzi týmito stranami v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, je dôvodnými priznanie nároku na náhrady trov odvolacieho konania žalovanému mestu v rozsahu 100 %. Vo veci odvolací súd týmto rozhodnutím neprivodil konečné rozhodnutie vo vzťahu medzi žalobcom v 5/ rade a žalovaným v 1/ rade. Podobne nebolo možné rozhodnúť potvrdením alebo zmenou výroku rozsudku súdu prvej inštancie ani rozhodnutie o náhrade trov konania medzi žalobcami v 2/, 3/ a 4/ rade a žalovaným Mestom A.. Podľa obsahu žalobného návrhu tak, ako je popísaný v bodoch 20.1., žalobcovia v 2/, 3/ a 4/ rade proti žalovanému mestu neuplatňovali žiadne nároky. Ak súd prvej inštancie priznal žalovanému Mestu A. nárok na náhradu trov konania aj voči týmto žalobcom, zdá sa, že sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s vyriešením otázky úspechu v konaní vo vzťahu k predmetu žalobného návrhu. Odvolaciemu súdu preto ani v tejto časti nebol daný priestor na to, aby o náhrade týchto trov medzi týmito stranami rozhodoval. Preto v tejto časti pri aplikácii ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len aj v tejto časti o náhrade trov konania medzi týmito subjektmi rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odovlací súd záverom konštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie bude pri rozhodovaní o žalobe žalobcu v 5/ rade týkajúcom sa náhrady za zo zákona zriadené vecné bremeno k parc. H. I. XXXX/XX o výmere 217 m2 s výmerou pripadajúcou na podiel žalobcu v rozsahu 108,5 m2 a k parcele H. I. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 74 m2 s výmerou prislúchajúcou žalobcovi v rozsahu 37 m2 opätovne posúdiť žalobný návrh v zmysle záverov, ktoré plynú z rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože záver dovolacieho súdu je záväzný aj pre súd prvej inštancie (§ 455 CSP). Podobne súd prvej inštancie vyrieši v ďalšom konaní aj záver o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 2/, 3/ a 4/ rade a žalovaným Mestom Prešov. Bude potrebné zodpovedať otázku v tom, či pri obsahu žalobného návrhu, aký bol predmetom tohto konania, bolo možné žalovanému mestu priznávať nárok na náhradu trov konania aj voči týmto stranám konania, aj keď podľa ustáleného a súdom pripusteného upraveného žalobného návrhu takýto nárok žalobcovia v 2/, 3/ a 4/ rade proti Mestu Prešov neuplatňovali. 14. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. je rozsudok KS PO č. k. 14Co/10/2022-1483 zo dňa 13.12.2022, na č. l. 19 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-890 zo dňa 25.4.2019, na č. l. 31 a nasl. je žaloba o náhradu za vecné bremeno, na č. l. 36 a nasl. je odvolanie žalobcov v 1.-5.rade voči uzneseniu OS PO sp. zn. 10C/133/2012 z 21.9.2012 spolu s návrhom na rozhodnutie, na č. l. 41 a nasl. je návrh na zmenu žaloby doručený súdu 6.6.2013, pričom tento návrh je z 5.6.2013, na č. l. 51 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k rozhodnutiu KS PO, ktoré je vyššie uvedené, na č. l. 67 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k doterajšiemu priebehu konania, na č. l. 77 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na

č. l. 87 je ZP J. C. L. č. X/XXXX, na č. l. 119 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k doterajšiemu priebehu konania, pričom zistil tento skutkový stav: 15. Žalobcovia boli v rozhodnom období vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade A., Správa katastra A., nachádzajúcich sa v k. ú. G., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba – cesta III. triedy č. XXXXXX A. – C. – O., ktorej súčasťou je aj priľahlý chodník. Žalobca v I. rade je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli vytvorené Geometrickým pánom č. XXX/XXXX, overený Správou katastra A., pod č. XXXX/XX, z pôvodnej parcely E. H. I. XXXX/X – zastavané plchy a nádvoria o výmere 2935 m2, pričom túto parcelu nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, dňa 17.4.2007, jedná sa o tieto parcely: H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2, H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, 16. Žalobca v 2. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, dňa 2.9.2009, a to parcely: XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2. 17. Žalobca v 3. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, a to parcely: H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2. 18. Žalobca v 4. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, dňa 3.9.2006, a to parcely: H. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2. 19. Žalobca v 5. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, dňa 3.9.2009, a to parcely: H. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2. 20. Žalobca v 5. rade bol spolu s pôvodným žalobcom v 6. rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu po 1, nachádzajúcej sa v k.ú. G., zapísanej na LV č. XXX, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. K. XXXX/XX, dňa 05.08.1998, a to parcely: H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2. 21. Inžinierska stavba cesty III. triedy č. XXXXXX spolu s chodníkom bola postavená aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov, na základe stavebného povolenia č. j. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným výborom – odborom dopravy v A.. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-XX. 22. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. P./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácií A.. 23. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavby cesty II. triedy č. XXXXXX A.- C. – O. na základe zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách, na ktorého s účinnosťou od 01.01.2004 prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy. 24. Keďže vlastníctvo k chodníku, ktorý sa nachádza na parcele H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcu v I. rade a čiastočne sa nachádza aj na parcele H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcov

v 5. a 6. rade je sporné – obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS PO sp. zn. 14C 75/2012), preto žalobcovia žiadajú náhradu od oboch žalovaných. 25. Pozemná komunikácia – cesta III. triedy spolu s priľahlým chodníkom bola postavená na pozemkoch žalobcov, v súlade so zákonom vzniklo na pozemkoch žalobcov vo verejnom záujme vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.. K niektorým pozemkom bolo na návrh žalovaného z 29.10.2010 aj zapísané vecné bremeno a to na LV č. XXX Q. XXXX v časti H.: Ťarchy, a to cit.: ,,Z 4121/09 – Vecné bremeno podľa § 34 a následne zák .162/1995 v znení neskorších predpisov v súlade a ustanov. Zák. č. 66/2009, § 4, ktorého obsahom je držba a užívanie nehn. parc. č. XXXX/XX pod stavbou, vrátane práva uskutočňovať stavbu alebo zmenu stavby a to v prospech: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, správca: Správa a údržba ciest PSK, Jesenná 14, 080 05 Prešov, IČO: 37936859“. 26. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z LV č. XXXX pre k. ú. G., obec A., okres A. (nachádzajúci sa na č. l. 14 spisu) ako aj z listov LV. č. XXXX, XXXX, XXXX a 2911, 915 všetky nachádzajúce sa v k.ú. G., obce A., okres A.. Rozhodnutím Národného výboru v Prešove, odbor výstavby a územného plánovania č. výst. XXX/XX-XX zo dňa 24.8.1982 došlo k územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby J. A. – vysielať, privádzač na D1 A. (č. l. 25 a nasl. spisu). Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor dopravy v A. Č. J. C.. XXXX/XX-XX zo dňa 14.3.1983 bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Obvodný úrad v A. rozhodnutím č. P./XXXX zo dňa 12.2.1992 vydal kolaudačné rozhodnutie k vyššie uvedenej stavbe. 27. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-37 zo dňa 31.9.2012 súd odmietol podanie žalobcov doručené tunajšiemu súdu 29.6.2012 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť voči pôvodnému žalovanému v 6. rade (J. A. E.) dňa 19.10.2012. 28. Voči tomuto uzneseniu sa písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 odvolali žalobcovia v 1. až 5. rade, pričom KS PO uznesením č. k. 14Co/98/2012-85 zo dňa 11.12.2012 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo odmietnuté podanie žalobcov v I. až V. rade ako aj v súvisiacom výroku o trovách v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 29. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca J. D. R. o všeobecnej hodnote vecného bremena – cesta na parcelách E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/ X, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/XX, E. I. XXXX/X, E. I. XXXX/XX Q. E. I. XXXX/XX v katastrálnom území G. v období od 1.7.2009 do 11.7.2012, vyplynulo, že všeobecná hodnota vecného bremena na vyššie uvedených parcelách v období od 1.7.2009 do 11.7.2012 predstavuje zaokrúhlene sumu 135.800 Eur. 30. Písomným podaním doručeným súdu 22.8.2014 označeným ako vyjadrenie, sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že ak by zákon neriešil poskytovanie náhrad za vzniknuté zákonné vecné bremená a bolo by možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z článku 20 ods. 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128 ods. 2 OZ, pričom dotknutý vlastník sa môže domáhať práva na poskytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva priamo s odvolaním sa na článok 11 ods. 4 listín základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu ČR PL ÚS41/1997 z 11.3.1998). Poukázali na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v súvislosti s poskytnutím náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009. Konštatovali, že v zmysle judikátu R 25/1986 bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného ale aj vtedy ak sa doterajších majetok nezmenšil hoci by k tomu došlo keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Konštatovali, že v zmysle zjednocujúceho stanoviska občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS PO z 10.1.2013 niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena a to do času kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Konštatovali, že súhlas vlastníka so zastavaním pozemku bez ďalšieho nemožno stotožniť s prejavom vôle zastavať pozemok bezodplatne. 31. Písomným podaním doručeným súdu 30.9.2014 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že poukazujúc na rozhodnutia všeobecných súdov z týchto vyplýva, že konajúce súdu priznali navrhovateľom uplatnený

nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.. 32. Písomným podaním doručeným súdu 22.2.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že je nesporné, že vlastníkom sporných nehnuteľností sú žalobcovia, ktorí z majetku úpadcu Automobilového závodu a.s. pri speňažení konkurznej podstaty formou kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.2007, ku ktorej konkurzný súd súhlas opatrením č. 5K 169/01-140 dňa 7.2.2007, keď kupujúcim bola spoločnosť CORYN s.r.o. Prešov, tak voči tomuto kupujúcemu ako aj voči jeho právnym nástupcom si nemôže pôvodný vlastník nehnuteľnosti uplatňovať nároky vyplývajúce z jeho pôvodného vlastníckeho práva (citácia z rozsudku KS PO sp. zn. 9Co/62/2012 z 8.10.2013). 33. Na pojednávaní konanom 13.3.2015, kde právny zástupca žalovaného v 1. rade vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, teda má za to, že táto premlčacia doba začala plynúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009, t. j. od 1.7.2009. Ďalej právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade podľa platnej právnej úpravy nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva prevodom aj pozemok pod chodníkom, t.j. parcelu č. XXXX/XX, preto nemohol ani následne nejakou kúpnou zmluvou platne previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. 34. Rovnako na tomto pojednávaní namietal premlčanie aj právny zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý konštatoval, že definitívny návrh bol podaný 6.6.2013, teda nárok nebol uplatnený riadne. Konštatoval, že sa jedná o situáciu kedy prevažuje verejný záujem, pričom uviedol, že oprávnený z vecného bremena by sa mal podieľa aj na nákladoch spojených s týmto vecným bremenom a už len z tohto dôvodu by bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s myšlienkou, že náhrada za vecné bremeno by sa mala platiť opakovane a ak by takáto náhrada aj vlastníkovi patrila tak len jednorázovo čo bol viackrát judikované. Konštatoval, že aj keď do roku 1983 neboli vecné bremená upravené podľa všetkých osobitných zákonov patrí za obmedzenie pri zriadení vecného bremena len jednorazová náhrada. 35. Právny zástupca žalobcov v 1. až 5. rade uviedol, že námietka premlčania nie je dôvodná, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR 4CDo/89/2008, že nemôže vzniknúť bezodplatne takéto vecné bremeno, pričom náhradu si uplatňujú vo forme jednorazovej náhrady. 36. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ešte podotkol, že ak by sa aj dospelo k záveru, že jedná o jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva tak táto patrila subjektu, ktorý vlastnil predmetnú nehnuteľnosť v čase účinnosti tohto zákona, teda že v prípade vzniku takéhoto zákonného vecného bremena patrí takýto nárok len pôvodnému vlastníkovi, ktorý bol vlastníkom v čase účinnosti zákona, pričom v takomto prípade by neboli aktívne legitimovaní žalobcovia, min. tí, ktorí nadobudli vlastnícke právo až neskôr. Konštatoval, že žalobcovia mali 3 roky na to, aby osvedčili svoj nárok s tým, aby bol aj riadne vyčíslený, pričom takáto podaná žaloba je len účelová, aby bola zachovaná lehota, pričom tento krok nemá za následok prerušenie tejto premlčacej doby. 37. Písomný podaním doručeným súdu 20.3.2015 sa vyjadrili žalobcovia, ktorí vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej právnymi zástupcami žalovaných uviedli, že z uznesenia KS PO sp. zn. 6Co/226/2012 z 11.6.2013 vyplýva, že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že vlastníkovi trpiaceho priľahlého pozemku nepatrí náhrada len preto, že sa ním stal po vzniku vecného bremena. Odvolací súd ďalej konštatoval, že sa nestotožňuje preto s právnym názorom prvostupňového súdu, že nárok na zaplatenie odmeny za užívanie vecného bremena vznikol iba pôvodnému vlastníkovi a že toto právo už nemá žalobca ako vlastník. Konštatovali, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.6.2012 bol teda podaný v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, pričom poukázali na § 82 Občianskeho súdneho poriadku (v čase podania účinného právneho predpisu) v tom zmysle, že podaním žaloby na súde je začaté konanie a začatie konanie má okrem účinkov procesných, účinky hmotno-právne v podobe zachovania lehôt, pri ktorých hmotné právo viaže existenciu subjektívneho práva na jeho uplatnenie v určitej lehote na súde a subjektívne právo je na súde uplatnené okamihom začatia konania. Teda nič nemení na závere, aby sa o tejto žalobe nekonalo keďže konanie na súde ako také je z popísanými hmotnoprávnymi procesnými dôsledkami už začaté bez ohľadu na nedostatky žalobného návrhu v zmysle § 43 OSP. Poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a ČR, ktoré podporujú tento právny názor.

38. Návrhom doručeným súdu 22.4.2015 žalobcovia navrhli, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu v 1. rade, t.j. spoločnosti CORYN s.r.o. vstúpil do konania A. B. – CORYN, Jesenná 8, 080 01 Prešov, IČO: 32925042, zapísaný v Živnostenskom registri Okr. úradu A. I. XXX-XXXX. 39. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-332 zo dňa 4.5.2015 súd zmenu v zmysle vyššie uvedeného návrhu pripustil. 40. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2015 sa vyjadrili právni zástupcovia strán sporu v podstate totožne ako na predchádzajúcom pojednávaní, pričom právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že aj keď formálne boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva nebolo by spravodlivo priznať náhradu uplatnenú v tomto konaní. Na čo reagoval právny zástupca žalobcov, že pokiaľ konkurzný súd rozhodol, že táto nehnuteľnosť bola platne prevedená na žalobcov v súvislosti s predmetom tohto konania to nemá žiaden súvis. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že pokiaľ tento majetok bol prevádzaný kúpnymi zmluvami nepatrí tento nárok ďalším nasledujúcim vlastníkom, pričom si položil otázku, či v prípade viacnásobného prevodu nehnuteľnosti by patrila takáto náhrada každému novému vlastníkovi. 41. Písomným podaním doručeným súdu 7.7.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že čo sa týka problému, že náhrada za zriadenie vecného bremena patrí len pôvodnému vlastníkovi opätovne poukázali na už spomínané odôvodnenie uznesenie KS PO sp. zn. 6Co/226/2012 z 11.6.2013. Konštatovali, že sa v tomto konaní nedomáhajú jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena ale domáhajú sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za konkrétne vymedzené časové obdobie. K nižšej nadobúdacej cene predmetných nehnuteľností namietanej žalovanými uviedli, že parcelu E. I. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2935 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. G. nadobudol právny predchodca žalobcov spoločnosť CORYN s.r.o. pôvodne žalobca v 1. rade, na základe kúpnej zmluvy od správcu konkurznej podstaty úpadcu Automobilové závody a.s. v likvidácii vo výške písomne navrhnutej kúpnej ceny. Táto kúpna cena bola potom schválená konkurzným súdom. K námietke priznania takéhoto práva v rozpore s dobrými mravmi namietanej žalovanými uviedol právny zástupca žalobcov, že táto námietka nemá oporu v zákone je iba obohratou pesničkou zástupcu žalovaného v 2. rade, keďže mu chýba právne relevantná argumentácia k uplatnenému nároku druhej strany. Čo sa týka námietky, že znalecký posudok predložený v konaní vychádza z úplne iných kritérií než aké mali byť posudzované, právny zástupca žalobcov uviedol, že zástupca žalovaného v 2. rade neuviedol konkrétne, z ktorých úplne iných kritérií vychádzal žalobcami predložený znalecký posudok, než aké mali byť posudzované. 42. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.2.2016 žalobcovia zdôraznili, že všeobecnú hodnotu vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby predmetné pozemky boli nezastavané, tzn. v stave pred ich poškodením (zastavaním), t.j. akú peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetom území – v k. ú. G.. 43. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca J. C. L. vo vzťahu k stanoveniu náhrady za právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknutému podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 u nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. G. zapísaných na LV č. XXXX nasledovne: - parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2 - parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2 - parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 - parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2 - parcela H. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2 - parcela H. I. XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2 vyplynulo, že všeobecná hodnota vecného bremena na predmetných pozemkoch za tri roky predstavuje sumu 22.900 Eur, pričom všeobecnú hodnotu pozemkov znalec stanovil na 108.000 Eur.

44. Právny zástupca žalovaného v 2. rade k tomuto znaleckému posudku písomným podaním doručeným súdu 3.3.2016 uviedol, že navrhuje, aby znalec doplnil znalecký posudok s tým, že by vychádzal z úrokovej miery 0,05% z obdobia návratnosti investície 20 rokov, pričom právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade k tomuto znaleckému posudku uviedla, že tento znalecký posudok je potrebné doplniť o formou porovnávacej metódy o pozemky, ktoré sú umiestnené v obdobných lokalitách a sú určené predovšetkým na priemyselné využitia z týchto hodnôt následne vypočítať priemernú porovnateľnú hodnotu. 45. K tomuto znaleckému posudku sa písomným podaním doručeným súdu 21.4.2016 vyjadrili aj žalobcovia, ktorí uviedli, že znalec J. L. pochybil pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou, pričom znalec mal uvádzať podľa názoru právneho zástupcu žalobcov koeficienty faktoroch nesprávnych hodnotách v rozpore s vyhláškou 492/2004. Uviedol, že metóda polohovej diferenciácie nie je v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Konštatoval, že znalec nevypracoval znalecký posudok v súlade s uznesením OS PO sp. zn. 10C/133/2012 z 17.9.2015, ktorým súd uložil znalcovi stanoviť náhradu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. na predmetných nehnuteľnostiach bez určeného obdobia avšak ako vyplýva zo znaleckého posudku znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie časovo obmedzeného vecného bremena za obdobie 3 rokov. V prílohe k písomnému podaniu doručenému súdu 1.6.2016 žalobcovia doručili súdu znalecký posudok č. XX znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo M. N. K. E., G. S., z ktorého vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena podľa období a parciel ako je špecifikované na č. l. 530 spisu je teda celkom vecné bremeno od 1.7.2009 do 11.1.2012 kvantifikované zo všetkých parciel sumou 118.975,64 Eur. Čo sa týka prípadnej jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena s neobmedzenou dobou trvania na cudzom pozemku pri predmetných parcelách by to predstavovalo sumu 2.160.255,84 Eur (č. l. 531 spisu). V tomto znaleckom posudku M. N. K. E. predloženom bez výzvy súdu žalobcami je ďalej uvedené, že znalec J. D. K. vypracoval správne znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom znalecký posudok znalca J. C. L. č. X/XXXX mal nedostatky v tom zmysle, že znalec opačne určil faktory s porovnávacím pozemkom č. X, č. X nachádzajúcim sa v k. ú. G.. Podľa tohto stanoviska znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov nevychádzal z kúpnych zmlúv, ktorých predmetom boli tie isté ohodnocované pozemky, ktoré kúpne zmluvy uzatvorili žalobcovia so spoločnosťou NDS a.s.. Záverom je v tomto stanovisku M. N. E. uvedené, že pokiaľ by znalec J. L. pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou vychádzal aj z kúpnych zmlúv predložených žalobcami bol by znalec dospel k výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu ohodnocovacích pozemkov vo vyššej hodnote. Záverom je v stanovisku konštatované, že údaje z realitných portálov sú len približné, nakoľko sa jedná o ponuku a nie o výslednú hodnotu, pričom údaje zo zmlúv sú hodnovernejšie a lepšie preukazujúce stav trhu. 46. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej žalobe tak, ako bolo doručená súdu v znení jej neskorších zmien, resp. úprav petitu, pričom znalecký posudok M. N. K. E. podľa jej právneho názoru potvrdil nárok žalobcov na priznanie náhrady za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012, teda za zriadenie vecného bremena. Poukázala na to, že judikatúra vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu je jednoznačne ustálená v tom zmysle, že znalecký ústav je najvyššou inštanciou znaleckého dokazovania. Odpovedala, že spoločnosť CORYN s.r.o. získala tieto pozemky od konkurzného správcu, čo bolo potvrdené rozhodnutím KS KE a následne boli tieto pozemky prevedené kúpnymi zmluvami na súčasných žalobcov. 47. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že zotrváme na námietke na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom chodníka, nakoľko prechod majetku zo strany štátu na samosprávu, konkrétne na Prešovský samosprávny kraj vo vzťahu k chodníku, sa netýkal chodníka, ale len ciest II. a III. triedy. Poukázala na to, že kúpne zmluvy, konkrétne z 13.8.2009 a 14.8.2009, kde určité parcely boli prevedené zo spoločnosti Coryn s.r.o. na ďalších v tomto konaní žalobcov, kde konateľom týchto spoločností, na ktorých boli prevádzané predmetné parcely bol pán T. H., o ktorom má žalovaný v 1. rade informáciu, že 23.2.2005 odišiel zo Slovenskej republiky z Košického letiska a od vtedy sa na území SR nenachádzal. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade, teda spochybnila platnosť týchto kúpnych zmlúv a teda aj vlastníctvo žalobcov ako také. Ďalej konštatovala, že právne účinky vkladu z týchto spomínaných kúpnych zmlúv nastali 2.9.2009, resp. 3.9.2009, pričom žalobcovia si uplatňujú svoj nárok od 1.7.2009, teda predtým ako nastali právne účinky a boli zavkladované kúpne zmluvy. Predmetný právny úkon je preto v rozpore s právnym poriadkom SR. Ďalej poukázala na to, že od 11.7.2012 žalovaný v 1. rade nie je ani vlastníkom

ciest III. triedy nakoľko cesta, bola prevedená na Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá ju má v správe. Zotrvala na vznesenej námietky premlčania. Konštatovala, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku J. L., vo vzťahu k znaleckému posudku M. N. K. E. predloženého žalobcami namietla, že závery v tomto znaleckom posudku vznikli z nevierohodných dokumentov predložených znaleckému ústavu, pretože pozemky neboli totožnej bonity ako napr. parkovisko a pozemok zastavaný predmetnou diaľnicou, teda cestným telesom. 48. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa stotožňujem sa s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v I. rade a len na doplnenie uviedol, že dňa 23.2.2005, teda od tohto dňa už nebol pán T. H. na území SR, pričom si dovolil tvrdiť, že podpisy na zmluvách z vysokou pravdepodobnosťou nie sú jeho. Poukázal na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 12C/18/2007 kde sa skúmali podpisy Znaleckým ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, kde bolo konštatované, že podpisy na zmluvách nie sú pána H.. Konštatoval, že z obchodného registra SR je zrejmé, kedy bol konateľom v spoločnostiach CORS spol. s r.o. a BENC s.r.o. pán T. H., pričom následne došlo aj k zmene konateľa v týchto obchodných spoločnostiach. Poukázal na čl. 2 CSP v tom zmysle, že konanie má byť spravodlivé, pričom poukázal na to, že všetci žalobcovia sú personálne prepojení s osobou žalovaného v 5. rade, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú krátkou cestou predložila súdu ako aj protistrane právna zástupkyňa žalobcov považuje za účelovú a poukázal na to, že nebola predložená v doterajšom konaní včas. 49. Na č. l. 576 spisu sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom spoločnosťou CORYN s.r.o. a postupníkmi spoločnosťami BENC s.r.o., PONECO s.r.o., fyzickou osobou A. B. a spoločnosťou CORS spol. s r.o., z ktorej vyplýva, že postupca má voči vlastníkom stavieb pozemnej komunikácie a chodníkov nachádzajúcich sa na parcele E. I. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2935 m2 Prešovskému samosprávnemu kraju a mestu Prešov nesplatenú pohľadávku, ktorú postúpil jednotlivým postupníkom tak ako bolo v zmluve špecifikované. 50. Na č. l. 587 spisu sa nachádza rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Prešove zo dňa 2.1.2007, ktorým bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt na území SR pre T. H., nar. X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie, nakoľko tento porušil povinnosti cudzinca ustanovené v § 49 zákona o pobyte cudzincov. 51. Na základe dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v Správe slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj bola uzavretá dohoda medzi SR zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským samosprávnym krajom vyššie uvedená dohoda v zmysle zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon v znení neskorších predpisov), pričom táto dohoda bola podpísaná 29.12.2003 a vyplýva z nej, že v súvislosti s prechodom vlastníckych práv cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkách Slovenskej správy ciest uvedeným v čl. 4 tejto dohody (čl. 2 dohody). 52. Následne dňa 3.7.2012 došlo k podpisu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii č. ZM/2012/ medzi prevodcom Prešovským samosprávnym krajom a nadobúdateľom Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s., pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že prevodca je vlastníkom pozemnej komunikácie III/068010 A. – K., A. C., pričom prevodca previedol vlastnícke právo k dotknutej pozemnej komunikácii na nadobúdateľa za celkovú kúpnu cenu 1 Eur bez DPH, pričom táto kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán. 53. Písomným podaním doručeným 16.10.2017 zo strany žalobcov sa títo sťažovali na prieťahy v konaní spôsobované zo strany žalovaných, pričom zároveň konštatovali, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. V tomto svojom vyjadrení primárne namietali návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnych zástupcov žalovaných, pričom poukázali aj na koncentráciu konania. Uviedli, že žalobca v 2. rade spoločnosť BENC s.r.o. a žalobca v 4. rade spoločnosť CORS s.r.o. nadobudli od spoločnosti CORYN s.r.o. nehnuteľnosti v dobrej viere. Zároveň v prílohe tohto vyjadrenia predložili potvrdenie T. H. z 12.9.2017, v ktorom okrem iného potvrdzoval, že spoločnosť BENC s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu ako kupujúci v I. rade spolu so spoločnosťou PONECO s.r.o. ako kupujúci v II. rade od predávajúceho spoločnosti CORYN s.r.o. na základe, ktorej spoločnosť BENC s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok v A. - G. na ulici A. a to parcelu E. I. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 351

m2 za kúpnu cenu 32.579,82 Eur aj s DPH a zároveň v tomto potvrdení je konštatované, že spoločnosť CORS spol. s r.o. uzavrela kúpnu zmluvu ako kupujúci v II. rade spolu s A. B. ako kupujúci v I. rade od predávajúceho spoločnosti CORYN s.r.o. B. X, XXX XX A. a to dňa 14.8.2009 na základe ktorej spoločnosť CORS spol. s r.o. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok v A. – G., na ulici A. a to parcela E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 385 m2 za kúpnu cenu 36.652 Eur aj z DPH zároveň v prílohe k tomuto svojmu vyjadreniu žalobcovia predložili znalecký posudok č. XX M. N. K. E., pričom ide o tzv. súkromný znalecký posudok, kde za všetky v žalobe uvedené pozemky pri ročnej odplate za zriadenie vecného bremena podľa období a parciel bola všeobecná hodnota tohto vecného bremena 117.243,84 Eur (č. l. 674 spisu) a jednorazová odplata za zriadenia vecného bremena podľa období a parciel jej všeobecná hodnota predstavovala za všetky pozemky spolu sumu 1.983.233,13 Eur (č. l. 675 spisu). 54. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo, že podpis za spoločnosť BENC s.r.o. na listine spoločnosti BENC s.r.o. Jesenná 8, 080 05 Prešov v Moskve 30.11.2010 patrí vtedajšiemu konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. T. H. a rovnako tak, že podpis na potvrdení T. H. v Moskve 6.5.2014 k sp. zn. 17C/109/2010 OS PO patrí vtedajšiemu konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. T. H. a napokon, že na listine ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“ zo dňa 15.1.2007 je za spoločnosť BENC s.r.o. zastúpená A. B. nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XXA. podpísaný A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., teda v záveroch tohto znaleckého posudku bolo konštatované, že podpisy na predložených sporných písomnostiach sú pravými podpismi osoby menom T. H., ako aj pravý podpisom osoby menom A. B.. 55. Na pojednávaní konanom 2.11.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu v zmysle jej zmeny z 5.6.2013, ktorá bola pripustená následne na pojednávaní. Poukázal na znalecký posudok (ZP) J. R. č. XXX/XXXX, v ktorom bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, rovnako tak poukázala na ZP M. N. K. E., či už ZP č. XX alebo XX, pričom konštatovala, že ide o znalecké ústavy, ktoré stanovili ešte vyššiu všeobecnú hodnotu vecného bremena ako v ZP J. R.. Poukázala na § 209 CSP, teda že znalecké posudky M. N. K. E. boli predložené ako tzv. súkromné ZP. Nárok považovala za oprávnený. Ešte konštatovala, že v písomnom podaní z 12.9.2017 bolo potvrdené, že konateľom tam uvedených spoločností bol pán H., rovnako tak poukázala na ZP č. XXX/XXXX, ktorý potvrdzuje pravosť podpisov pána H. a B.. Navrhla žalobe vyhovieť. Záverom ešte doplnila, že vo veci vedenej na tunajšom súde 25C/237/2016 medzi stranami sporu BENC s.r.o. a spol. c/a Prešovský samosprávny kraj o náhradu za užívanie nehnuteľnosti v tejto veci došlo k písomnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov, dňa 17.10.2017. Čo sa týka kúpnych zmlúv zo spoločnosti Coryn s.r.o. smerom k spoločnostiam BENC s.r.o. a CORS s.r.o., že poukázala na § 70 zákona č. 162/95 Z. z., z ktorého vyplýva, že záväznosť a hodnovernosť údajov katastra sa považuje za nespochybniteľnú, pokiaľ nie je nejakou inou verejnou listinou preukázané inak, čo by v danom prípade mohlo predstavovať rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva, avšak toto nie je predmetom tohto konania, pričom vlastnícke právo považovala za nesporné, čo vyplýva aj z verejného registra, podľa ktorého sa dôkazy nedokazujú. Žalobca uviedol, že si už s odstupom času nepamätá, či boli tieto zmluvy podpisované v A., alebo na N., alebo niekde inde, pravdepodobne došlo k chybe, pričom spresnil, že pri druhom podpise t. j. pána H. nebolo uvedené kde presne bola táto kúpna zmluva podpísaná. Domáhal sa jednorazovej náhrady za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012. 56. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1. rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, opätovne včasnosť podania žaloby, ďalej konštatovala, že sumy, ktoré predkladajú žalobcovia v ZP, tieto sú premrštené, pričom uviedla, že nespochybňuje spôsob výpočtu týchto jednotlivých súm, ale vstupy z akých boli tieto sumy vypočítavané, nakoľko kúpne zmluvy obsahovali tzv. vedľajšie dojednania, čo mohlo navýšiť celkovo tieto sumy. Vo vzťahu k výške uviedla, že žalobcovia zámerne predkladali zmluvy, ktoré boli spochybňované a táto výška nebola v dostatočnom rozsahu preukázané. Za predpokladu, že žalobcom by aj náhrada patrila konštatovala, že je potrebné zohľadniť všetky okolnosti nadobúdania jednotlivých pozemkov a prihliadať pri tom na princíp spravodlivosti. Dôvodila, že žalovaný v 1. rade, resp. obaja žalovaní nemohli odmietnuť tieto nehnuteľnosti, ktoré im boli delimitované zo štátu a tieto následne previedli na Národnú diaľničnú spoločnosť. Ďalej argumentovala, že žalobcovia boli uspokojení, pretože predali tieto pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti. 57. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na tom istom pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s prednesom právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade. Konštatoval, že sa mu javí nepochopiteľné, keď

žalobcovia argumentujú zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu ochranu, keď sú to práve žalobcovia, ktorí toto právo zneužívajú. K listu pána H. z 12.9.2017 uviedol, že z tohto listu v žiadnom prípade nevyplýva, že táto osoba bola nejakým spôsobom identifikovaná, či už na konzuláte, alebo inde a rovnako tak by mohol poslať akýkoľvek muž z U. takýto list. Znova argumentoval tým, že pán H. odletel zo Slovenska v roku 2005, pričom na územie SR sa už nevrátil, avšak 14.8.2009 mal v Prešove podpisovať kúpne zmluvy. Konštatoval, že ak by aj patrila jednorazová náhrada tak by patrila pôvodnému vlastníkovi, nie ďalším vlastníkom, konštatoval, že v danom prípade je potrebné poukázať aj na okolnosti obmedzujúce vznik tohto prípadného vecného bremena.. Uviedol, že pôvodným vlastníkom parcely XXXX/X k. ú. G. bola spoločnosť Coryn s.r.o. pričom išlo o kúpnu zmluvu z 13.3.2007, kde bola cena približne 1.100.000 SK. V tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci kupuje nehnuteľnosť v stave v ako sa nachádza, teda išlo o pozemok zastavaný, pozemnú komunikáciu a z toho vyplývali určité obmedzenia. Konštatoval, že stavba, teda cestné teleso, bola postavená ešte socialistickými organizáciami a bola postavená vo verejnom záujme. Dôvodil, že nárok na pripadnú náhradu za vecné bremeno mala len pôvodná spoločnosť teda Coryn s.r.o. a ďalším spoločnostiam nesvedčí aktívna vecná legitimácia, vyplýva to z rozhodnutia NS SR 3Cdo/49/2014. Konštatoval, že argumentácia nájomnými zmluvami a z toho odvodzovanej výšky vecného bremena je nesprávna, nakoľko nájomné zmluvy majú záväzkovo-právny charakter, pričom vecné bremeno má charakter vecných práv. Celkovo výkon práva uplatňovaného žalobcami považoval za účelový, pričom pozemky boli kupované len za účelom zisku a tento výkon práva považoval rovnako za v rozpore s dobrými mravmi. Doplnil, že takýto výkon práva považuje v rozpore s dobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti. 58. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2019 súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne prečítaním obsahu spisu od ostatného pojednávania, konštatujúc, že na č. l. 766 a nasl. sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.11.2017, na č. l. 772 sa nachádza zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku 30.11.2017 na č. l. 776 a nasl. sa nachádzajú kúpne zmluvy vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, na č. l. 785 sa nachádza zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii č. V. zo dňa 3.7.2012, na č. l. 805 a nasl. sa nachádzajú rovnako kúpne zmluvy a listinné dôkazy predložené na výzvu súdu katastrom nehnuteľnosti. Na č. l. 817 a nasl. sa nachádza predloženie listín žalujúcou stranou, na č. l. 831 sa nachádza písomné podanie žalobcov označené ako vznesenie námietky zaujatosti spolu s prílohami, na č. l. 846 je vyjadrenie zákonného sudcu k námietke zaujatosti k vznesenej strane v konaní, na č. l. 851 sa nachádzajú listiny Krajského súdu v Prešove č. k. 8Ncc/5/2018-851 zo dňa 28.11.2018, na č. l. .857 sa nachádza vyjadrenie žalobcov vo vzťahu k vlastníckemu právu predmetných pozemkov, napokon na č. l. 868 sa nachádza žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. 59. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, poukázal na to, že znalecký posudok č. X/XXXX znalca L. je nesprávny a v celom rozsahu odkázal na písomné vyjadrenie žalobcov z 21.4.2016. Konštatoval, že znalecké posudky č. XX a XX M. N. K. E., ktoré boli predložené ako tzv. súkromné znalecké posudky potvrdili znalecký posudok J. K. a teda aj predstavujú dôvodnosť nároku. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Záverom ešte doplnil, resp. poopravil, že tieto znalecké posudky preukazujú dôvodnosť výšky nároku. Konštatoval, že nájomné pri týchto pozemkoch bolo vo výške 15,34 Eur/1 m2. Zároveň uviedol, že tieto nájomné zmluvy odrážajú reálnu hodnotu prenájmu pozemkov. Konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte doplnil, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov v rozhodnom období. 60. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žaloba nebola podaná riadne a včas, pretože výška žalovanej sumy bola konkretizovaná až po uplynutí premlčacej doby. Konštatovala, že nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcov. Konštatovala, že znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach je neprijateľný, nakoľko vychádza z neadekvátnych nájomných zmlúv, pričom hodnota pozemkov nie je uvedená v súlade so situáciou v tomto spore, pričom mala na mysli, že ide o porovnanie súkromných parkovacích miest verzus stavu vo verejnoprospešnom záujme, teda komunikáciu. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň konštatovala, že náhrada by patrila len pôvodným vlastníkom. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte zástupkyňa žalovaného v 1. rade konštatovala, že žalovaný v 1. rade, teda Prešovský samosprávny kraj inicioval zmenu stavebnej a cestnej siete, to znamená prekategorizovanie stavby, teda cesty 3. triedy

na diaľničný privádzač s ponukou, aby Národná diaľničná spoločnosť vysporiadala pozemky pod danou stavbou. 61. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že znalecký posudok J. K. č. XXX/XXXX vychádza zo zmlúv výsostne podnikateľských, kde prenajímatelia poskytujú aj iné služby ako nájom (napr. upratovanie, upratovacie služby alebo nebytové priestory). Teda porovnávací materiál nie je vhodný. Konštatoval, že vhodným by sa prípadne javil skôr znalecký posudok J. L., pričom poukázal na to, že vyjadrenie pána H., predložené žalobcom, že svedčí o tom, že zmluvy uzavrel, nie že ich podpísal. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že má vedomosť o tom, že pán H. neovládal slovenský jazyk, pričom text je napísaný v jazyku slovenskom, čo všeobecne spochybňuje vierohodnosť vlastníckeho práva. Uviedol ďalej, že žalobca vedel, čo kupuje, teda, že tam sú aj stavby postavené vo verejnoprospešnom záujme v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Čo sa týka znaleckého posudku J. K., uviedol, že tento použil porovnávaciu metódu, ale išlo o krátkodobý nájom, pričom v spise sú aj kúpne zmluvy, kde pri nahliadaní na tieto kúpne zmluvy optikou znalca K. by vznikli mimoriadne nízke ceny pozemkov. Uviedol ešte, že pri porovnávacej metóde by mali byť predložené, resp. porovnané minimálne 3 zmluvy na porovnanie, čo spĺňa znalecký posudok J. L.. Poznamenal ešte, že M. N. K. E., ako znalecký ústav je z pohľadu žalovaných nedôveryhodná, pričom z verejne dostupných zdrojov – internet je zrejmé, že jej bola uložená pokuta za vykonávanú znaleckú činnosť. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si v prípade úspechu náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania. 62. Z písomného vyjadrenia žalobcu v 5. rade zo dňa 22.5.2023 vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu za obmedzenie zákonným vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z. z. na pozemku parc. E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2, kat. úz. G. (žalobcovi v 5. rade prislúcha podiel o výmere 108,5 m2) a parc. E. I. XXXX/XX – zastavaná plocha o výmere 74 m2 kat. úz. G. (žalobcovi v 5. rade prislúcha podiel o výmere 37 m2). Opätovne poukázal na znalecký posudok J. D. K. I. XXX/XXXX z 21.10.2012, ktorý určil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena na predmetných pozemkoch vo výške 11,37 eur/m2 pozemku ročne. Mal za to, že náhrada za zákonné vecné bremeno má byť jednorazová (jednorazovosť v sebe nesie trvalosť), pričom platí, že jednorazová náhrada sa poskytuje v rozsahu 20-násobku ročnej náhrady za obmedzenie vecným bremenom v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.. Požadoval preto v prípade parc. E. I. XXXX/ XX náhradu vo výške 24.672,90 eur (108,5 m2 x 11,37eur/m2 x 20 rokov) a v prípade parc. E. I. XXXX/ XX náhradu vo výške 8.413,80 eur (37 m2 x 11,37eur/m2 x 20 rokov). Navrhol preto prekročiť pôvodný návrh žalobcu, ktorým žiadal náhradu za zákonné vecné bremeno vyčíslenú za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012. 63. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení z 22.9.2023 uviedol, že vo vzťahu k chodníku nikdy nebol jeho vlastníkom, preto vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na právoplatne skončenú vec tunajšieho súdu vedenú pod sp. zn. 14C 75/2012 (rozsudok z 13.1.2016). Technická univerzita ako znalecký ústav síce mohol postupovať pri výpočtoch správne, avšak vychádzal z nie úplne porovnateľných podkladov, okrem iného aj z nájomných zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi. Za najvierohodnejší považoval znalecký posudok J. L.. Poukázal na to, že žaloba bola síce podaná 29.6.2012, avšak k vyčísleniu žalovanej sumy došlo až 6.6.2013, pričom žalovanému sa tento úkon s vyčíslením dostal do dispozície až 17.9.2014. Navrhol uplatniť princíp spravodlivosti a žalobu žiadal zamietnuť, eventuálne zohľadniť argumenty žalovaného v tomto vyjadrení. 64. Na pojednávaní konanom 10.9.2024 právny zástupca žalobcu v 5. rade uviedol, že žaloba bola podaná na súd 29.6.2012. Uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k vývoju judikatúry má za to, že je potrebné priznať žalobcovi v 5.rade jednorazovú náhradu, teda uplatňuje si jednorazový nárok. Uviedol, že v danej situácii vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom poukázal na podrobné vyjadrenie z 22.5.2023, na ktoré v celom rozsahu odkázal a uviedol, že neexistuje dôvod, aby žalobe nemalo byť v určitej výške vyhovené. Poukázal na to, že zákon č. 66/2009 nehovorí konkrétnosti o samotnej náhrade, ale táto náhrada bola dotvorená judikatúrou a teda rozhodnutiami súdov. Uviedol, že to, že žalobca nevyčíslil svoj nárok v samotnom žalobnom návrhu, mu nemôže byť ako také na škodu. Poukázal ešte na to, že pozemok bol žalobcom v 5.rade kúpený niekedy v roku 1998, pričom zákonné vecné bremeno vzniklo v roku 2009. Poukázal tiež na ústavnú úpravu v zmysle, že ak vznikne zákonné vecné bremeno, ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada. Poukázal ešte na to, že v žalobe bola síce uvedená nižšia suma, keďže sa predpokladala opakovaná náhrada, avšak

vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu v judikatúre sa aktuálne so žalujúcej strany požaduje priznanie nároku jednorazového, tak ako bolo vyčíslené vo vyjadrení z 22.5.2023. Sám uviedol, že k vyporiadaniu síce došlo po 3 rokoch od vzniku zákonného vecného bremena a teda sa mu javí minimálne zvláštne žiadať náhradu za 20 rokov, ktorú požadujú, keďže konštatoval, že súd je v paradoxnej situácii, kde k vyporiadaniu došlo po 3 rokoch, avšak náhrada jednorázová sa žiada za obdobie 20tich rokov. Uviedol, že právny názor o jednorazovej náhrade sa môže javiť v takýchto konkrétnych prípadoch až ako nefér. Ponechal na zvážení súdu obdobie ako aj výšku náhrady, pričom konštatoval, že podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z ZP či už M. N. E., alebo znalca J. K., kde bola náhrada ustálená vo výške 11,37 eur/m2, pričom úrok z omeškania požadoval od 2.7.2009, tzn. nasledujúci deň po tom, odkedy vzniklo zákonné vecné bremeno. Konštatoval, že žalobcovi podľa jeho názoru patrí 20násobok náhrady, pričom konštatoval, že keďže má ísť o jednorazovú náhradu je už na zvážení súdu, či ide o spravodlivo alebo nespravodlivé konanie, avšak takto to je predpokladané jednak zákonom a jednak bolo rozhodované v predchádzajúcich konaniach ustálenou súdnou praxou, najmä NS SR. Poukázal na to, že žiada priznať trovy konania voči žalovanému v 1.rade v rozsahu 100%, keďže pozemok pod chodníkom, síce nepatrí žalovanému v 1.rade, avšak aktuálne v spore nevystupuje žalovaný v 2.rade teda mesto Prešov a žalobca si nebol istý kto je pasívne vecne legitimovaný a teda toto mu nemôže byť pripisované na ťarchu, preto žiadal priznať náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100% a žalobe navrhol vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. 65. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní konštatovala, že nesúhlasí so žalobným návrhom. Poukázala na konanie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 14C/75/2012, kde JUDr. Valenčin ako predseda senátu 2krát žalobu zamietol a až tretím rozsudkom bola priznaná náhrada po zrušení KS PO. Uviedla, že v roku 2009 vzniklo zákonné vecné bremeno, avšak PSK, teda žalovaný v 1. rade nemal finančné prostriedky na úhradu takýchto nárokov a teda v roku 2013 navrhol zmenu usporiadania cestnej siete, pričom ponúkol cestu Národnej diaľničnej spoločnosti a takto sa snažil vysporiadať vzťahy v tom čase. Uviedla, že žalobca dostal odplatu pri predaji pozemkov NDS a táto bola zohľadnená v kúpnej cene, ktorú dostal od NDS. Poukázala na to, že pozemky pod chodníkom neboli nikdy vo vlastníctve žalovaného, a teda neexistuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Čo sa týka jednorazovej náhrady zo strany žalobcov uviedla, že táto do 11.7.2012 nebola preukázaná, keďže 11.7.2012 došlo k prevodu komunikácie zo žalovaného na NDS. Navrhla spravodlivé usporiadanie vzťahov. Podľa jej názoru je potrebné úrok z omeškania z potenciálne priznanej sumy priznávať a počítať až od 17.9.2014, t. j. od momentu, kedy bolo k dispozícii žalovanému konkrétne vyčíslenie v konkrétnych číslach vo vzťahu k žalovanej sume, pričom ešte uviedla, že súd by mal podľa jej názoru vychádzať zo ZP znalca, ktorého ustanovil súd, t. j. v zmysle vyčíslenia ZP J. L.. Poukázala na to, že žiada od súdu iba spravodlivé usporiadanie veci a teda min. v zohľadnení výšky nároku, ktorú požaduje žalobca. Poukázala na to, že žalobca už svoje finančné uspokojenie dostal aj z pričinením PSK a to v minulosti, kedy došlo k prevodu cestného telesa zo žalovaného na NDS, navrhla preto žalobu zamietnuť, nemala návrhy na doplnenie dokazovania. 66. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: 67. Podľa čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 68. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 69. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 70. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

71. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 72. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 73. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 74. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 75. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 76. Podľa § 151o ods. 1 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 77. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 78. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. 79. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 80. Podľa § 151p ods. 4 OZ ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. 81. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). 82. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. 83. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

84. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak 85. Podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku písm. F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD bod F.2 písm. a) Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto: Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi. 86. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 87. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. 88. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k nasledujúcim záverom: 89. Na tomto mieste súd akcentuje fakt, že v danom prípade už neprichádza do úvahy možnosť poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok v zmysle citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., nakoľko ako vyplynulo z dokazovania na pojednávaní 2.11.2017, právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že takýto výkon práva považuje za v rozpore s dobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom toto tvrdenie žalobcami nebolo popreté s dôvetkom žalobcov, že išlo o náhradu do budúcna, resp. táto kúpna cena predstavovala náhradu do budúcna, pričom v tomto spore sa domáha jednorazovej náhrady za špecifikované obdobie od rokov 2009 do 2012. Je teda zrejmé, že žalobcovia už v súčasnosti nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a preto postup podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je možné vzhľadom na scudzenie pozemkov realizovať. 90. S poukazom na žalobcami podanú žalobu, súd prvej inštancie dôvodí, že samotné podanie takejto žaloby je právom aprobovaný postup jednak v zmysle Civilného sporového poriadku a jednak podľa § 2 ods. 3 Ústavy SR. 91. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalobcovia nepredložili žiadnu ponuku realitných kancelárií, ktorá by aspoň približne kopírovala pozemky („znehodnotené“ zastavaním cestným telesom), ktoré nadobudli žalobcovia, teda je otázne, aká je reálna cena – hodnota obmedzenie, takýchto cestným telesom zastavaných pozemkov, zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní takýchto zmlúv. Nebolo teda preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že by realitné kancelárie mali v ponuke na predaj/prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom, teda len ťažko možno hovoriť o trhových cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani samotný trh takéto ponuky negeneruje. 92. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené v kúpnej cene, za akú uvedené pozemky nadobúdali žalobcovia, teda akékoľvek čo i len potenciálne vecné bremeno – iné obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalobcovia vstúpili do práv jeho právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdateľ nemohol predpokladať, že výkon jeho vlastníckeho práva bude väčší, ako bol jeho právneho predchodcu. 93. Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca uvedené pozemky scudzil zmluvami v prospech kupujúceho – Národná diaľničná spoločnosť, preto je možné prijať záver, že zisk z predaja predmetných

nehnuteľností – pozemkov nahrádza zhodnotenie finančných prostriedkov, napr. prostredníctvom úroku v peňažnom ústave. 94. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, je procesný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom musel dospieť k nasledujúcemu záveru: 95. Žaloba bola na súd podaná 29.6.2009, teda včas, pričom obmedzenie žalovaného začalo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1.7.2009 a skončilo 11.7.2012, kedy došlo k prevodu komunikácie zo žalovaného v 1. rade na Národnú diaľničnú spoločnosť. Obmedzenie teda trvalo 3 roky a 11 dní, čo pri aplikácii znaleckého posudku č. XXX/XXXX predstavuje náhradu vo výške 11,37 eur/m2 ročne vo vzťahu k parcelám E. I. XXXX/XX k. ú. G. (cesta) s výmerou 108,5m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi v 5. rade a E. I. XXXX/XX k. ú. G. (chodník) s výmerou 37m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi v 5. rade. 96. Súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, kde ide o znalecký posudok J. R., v ktorom bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, pričom znalecké posudky M. N. K. E., či už ZP č. XX alebo XX, kde ide o znalecké organizácie, tieto stanovili ešte vyššiu všeobecnú hodnotu vecného bremena ako bola ustálená v ZP J. R. a zároveň deklarovali nedostatky v znaleckom posudku J. L.. Žalovaný napokon ani nežiadal vyhotovenie znaleckého posudku znaleckým ústavom, preto súd považoval takto určenú výšku za ustálenú. 97. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi v 5. rade oproti žalovanému v 1. rade vo vzťahu k parcele E. I. XXXX/XX k. ú. G. (cesta) s výmerou 108,5 m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi v 5. rade, celkovo sumu 3.812,40 eur (108,5 m2 x 11,37 m2/ročne x 3 roky = 3.700,90 eur + 108,5m2 x 11,37eur/m2/ročne x 11 dní x 3 roky = 111,50 eur). 98. Súd nepriznal žalobcovi v 5. rade, rešpektujúc rozhodnutia vyšších súdnych autorít o ustálení jednorazovosti náhrady, odplatu za zriadenie vecného bremena za obdobie 20 rokov, ako to v svojom podaní z 22.5.2023 požadoval žalobca v 5. rade, nakoľko bolo bez rozporu, že žalobca v 5. rade bol reálne obmedzený na svojich právach od 1.7.2009 (účinnosť zákona č. 66/2009 Z. z.) do 11.7.2012 (prevod vlastníctva na NDS), čo je matematicky vyjadrené v odseku č. 97 tohto rozsudku. Obmedzenie vlastníckeho práva obdobím jemne presahujúcim 3 roky nemôže v zmysle princípu spravodlivosti zakladať nárok na jednorazovú náhradu za obdobie 20 rokov, zvlášť za situácie, že po 3 rokoch a 11 dňoch od vzniku zákonné vecného bremena došlo k predaju spornej nehnuteľnosti tretej osobe. Náhrada za vecné bremeno v trvaní 20 rokov sa svoju výškou blíži k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, čo by za predpokladu už vyplatenej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti znamenalo de facto dvojnásobnú náhradu za jednu a tú istú nehnuteľnosť. Za zmienku stojí aj fakt, samotný právny zástupca žalobcu v 5. rade na ostatnom pojednávaní uviedol, že súd je v paradoxnej situácii, kde k vyporiadaniu došlo po 3 rokoch, avšak náhrada jednorazová sa žiada za obdobie 20tich rokov. Uviedol, že právny názor o jednorazovej náhrade sa môže javiť v takýchto konkrétnych prípadoch až ako nefér. Súd prvej inštancie mal teda za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá priznanie náhrady len za čas skutočného/reálneho obmedzenia predchádzajúceho vlastníctva, všetko s ohľadom na realizovaný prevod vlastníckeho práva, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 99. Čo sa týka náhrady za pozemok E. I. XXXX/XX k. ú. G. (chodník) s výmerou 37m2 prislúchajúcou v rozhodnom období žalobcovi v 5. rade, súd žalobu vo vzťahu k žalovaným zamietol, nakoľko ako vyplýva z právoplatne skončeného konania tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 14C 75/2012, pozemky pod chodníkom neboli nikdy vo vlastníctve žalovaného, a teda neexistuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ustanovenia § 78 a 79 zákona č. 50/1976 Zb. účinné v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia t. j. 17.9.1991 nijakým spôsobom nezakladajú záver o tom, že vlastníkom sporného chodníka mala byť okresná správa ciest a následne potom v rozhodnom období žalovaný v 1. rade. Pokiaľ by mal byť vlastníkom cesty a chodníka iba jediný subjekt, tak by stavba bola samozrejme odovzdaná do užívania iba jednému subjektu, keďže však bola odovzdaná aj do Správy mestských komunikácií Prešov je nesporné, že užívateľom a následne aj vlastníkom stavby nebola iba Okresná správa ciest Prešov a následne na základe delimitácie žalovaný v 1. rade. Žalobca argumentoval aj tou skutočnosťou, že mesto Prešov, ako sa samo vyjadrilo, nebolo v rozhodnom období a ani teraz nie je vlastníkom predmetného chodníka, čo ale samo o sebe nepreukazuje skutočnosť, že vlastníkom bol práve žalovaný. V súvislosti s preukázaním pasívnej legitimácie na žalovanej strane,

t. j. vlastníctva predmetného chodníka v rozhodnom období, súd akcentuje skutočnosť, že povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť v tomto ohľade zaťažuje samotného žalobcu, nie žalovaného, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom predmetného chodníka. Treba zdôrazniť aj dohodu o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo dňa 29.12.2003, z ktorej jednoznačne vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súvislosti s prechodom vlastníckych práv k cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja, z čoho vyplýva, že prechod sa týkal ciest II. a III. triedy, nie vlastníctva k chodníkom. 100. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 101. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 102. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania po 17.9.2014, t. j. po výzve doručení zmeny žaloby žalovanému v 1. rade s finančným vyčíslením (§563 Občianskeho zákonníka). Súd preto priznal žalobcovi v 5. rade oproti žalovanému v 1. rade aj úrok z omeškania, vo výške stanovenej vykonávacím predpisom, t. j. 8,05 % ročne z priznanej sumy od 18.9.2014 (právny vzťah vznikol do 31.1.2013). 103. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 104. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 105. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 106. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 107. Čo sa týka náhrady trov konania, je potrebné zaoberať sa viacerými nárokmi na náhradu trov konania medzi viacerými stranami sporu. 108. Žalovanému v 2. rade (Mestu Prešov) súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu náhradu trov konania voči žalobcom v 2., 3. a 4. rade nepriznal, keďže si títo žalobcovia voči tomuto žalovanému žiadne nároky neuplatňovali, o čom bolo rozhodnuté výrokom III. tohto rozsudku. 109. Žalovanému v 2. rade Mestu Prešov súd priznal vzhľadom na jeho úspech v konaní (zamietnutie žaloby) voči žalobcom v 1. a 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV. tohto rozsudku), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 110. Napokon súd priznal výrokom V. tohto rozsudku úspešnému žalobcovi v 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výška nároku závisela od posúdenia súdom) voči žalovanému v 1. rade (Prešovský samosprávny kraj), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.