Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 23C/49/2025 3825201587 26. 02. 2026 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: STOBA s.r.o., IČO: 27 728 366, sídlo Tovární 34, 679 32 Svitávka, Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Juraj Janco, advokát so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6, IČO:36 131 806, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o vydanie veci, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2025 sa žalobca proti žalovanému domáha vydania veci - motorové vozidlo zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021. V žalobe žalobca uviedol, že je vlastníkom tohto motorového vozidla. Vozidlo kúpil dňa 20.6.2019 v dražbe ako ojazdené a stal sa tak jeho vlastníkom v zmysle ustanovenia § 1109 písm. a) zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej aj len „OZ-ČR“). Následne vozidlo viac ako rok užíval a kúpnou zmluvou z 9.10.2020 vozidlo predal spoločnosti Nebia s.r.o. so sídlom Slovnaftská 106, Bratislava za kúpnu cenu 700000,- Kč. Nakoľko bolo vozidlo v roku 2021 zaistené políciou SR, kupujúci dňa 9.6.2021 od zmluvy odstúpil a žalobca mu následne dňa 23.6.2021 vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Žalobca pri kúpe vozidla vychádzal z údajov v evidencii motorových vozidiel. Ani pri väčšej než náležitej starostlivosti nemal dôvod sa domnievať, že vozidlo nepatrí predávajúcemu. Žalobca teda vlastnícke právo k vozidlu nesporne nadobudol. Okrem toho vozidlo nadobudol v dražbe. Žalobca je tak nesporne právoplatným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Uvedené vozidlo bolo po kontrole originality dňa 19.4.2021 spoločnosti Nebia s.r.o. podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. zaistené OR PZ v Bánovciach nad Bebravou-obvodným oddelením PZ, s odôvodnením, že existuje podozrenie o pozmeňovaní jeho identifikačných znakov. Následne bola spoločnosť Nebia s.r.o. upovedomením č. ČVSORP-86VYS-BN-2020 zo dňa 3. 6. 2021, že vozidlo spolu s 2x EČV XXXXXX a 1ks kľúča upovedomená, že vozidlo bolo v zmysle ustanovenia § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania nakoľko môže slúžiť na účely dokazovania z dôvodu, že jeho výrobné číslo vykazuje znaky pozmeňovania. Následne došlo k uvedenému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe ktorého sa žalobca opätovne stal vlastníkom uvedeného vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ v Bánovciach nad Bebravou postúpilo prostredníctvom tamojšej okresnej prokuratúry trestný spis týkajúci sa vozidla na ďalšie preverovanie Krajskému riaditeľstvu policie ČR, územný odbor Olomouc, nakoľko bolo zistené,
že vozidlo bolo dovezené z ČR, kde zrejme aj malo dôjsť k pozmeňovaniu identifikačných znakov vozidla a vec teda nemôže byť posudzovaná podľa slovenského práva. Uznesením Policie ČR, krajské riaditeľstvo policie Olomouckého kraja, č. KRPM-40421-30/TČ-2022-140573-306 zo dňa 17.4.2023 došlo k odloženiu veci nakoľko vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a vec nie je možné vybaviť inak. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa (na jeho druhej strane) okrem iného uvádza, že predmetné vozidlo bolo prvýkrát na území ČR registrované 17.8.2016 už s vyššie uvedeným VIN. V B. ho vlastnilo resp. prevádzkovalo celkom sedem subjektov. Do ČR bolo vozidlo privezené zo C., kde bolo registrované tiež s uvedeným VIN, a to od 7.8.2012. Na D. B. tak k spáchaniu žiadneho trestného činu nedošlo. K uvedenému len dodáva, že k zmene čísla VIN mohlo teda dôjsť na území C. pred rokom 2012, pričom je zrejmé, že minimálne od prvého prihlásenia vozidla v ČR (17.8.2016) toto bolo všetkými vlastníkmi užívané v dobrej viere, že im vozidlo patrí. V zmysle ustanovenia § 1091 by tak na strane žalobcu, pokiaľ by aj vozidlo nenadobudol v dražbe, nesporne došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním so započítaním držby predchádzajúcich vlastníkov. Právny zástupca žalobcu po doručení vyššie uvedeného uznesenia výzvou zo dňa 25.5.2023 vyzval OR PZ v Bánovciach nad Bebravou na vrátenie vozidla s tým, že v zmysle vyššie uvedeného uznesenia bolo trestné stíhanie odložené. Nakoľko na uvedenú výzvu nenastala napriek viacerým neformálnym urgenciám a predloženiu všetkých relevantných dokladov žiadna reakcia, podaním zo dňa 6.10.2023 uvedenú výzvu urgoval. Okrem iného v urgencii uviedol, že spolu s postúpením veci Polícii ČR malo byť do ČR odovzdané i motorové vozidlo, k čomu však nedošlo. V reakcii na uvedené bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva zo dňa 27.11.2023, kde o OR PZ Bánovce nad Bebravou žalobcu vyzýva, aby si v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku uplatnil nárok na vozidlo v civilnom procese. Na uvedenú výzvu reagoval PZ žalobcu podaním zo dňa 9.5.2024, v ktorom uviedol že na potrebu uplatňovania nároku v civilnom procese nevidí dôvod, nakoľko vlastnícke právo žalobcu k vozidlu je nesporné a neexistujú o ňom pochybnosti. Poukázal pritom i na okolnosti nadobudnutia vozidla žalobcom a uviedol, že nesporne existujú dôvody na vydanie vozidla žalobcovi. Konštatoval tiež, že žalobca má záujem na mimosúdne vybavenie veci, nakoľko podanie žaloby sa mu javí nadbytočným. Následne PZ žalobcu vydanie vozidla urgoval podaním zo dňa 18.10.2024, nakoľko na podanie zo dňa 9.5.2024 nedostal žiadnu odpoveď. Namietol, že nevydaním vozidla a nekomunikáciou príslušných orgánov PZ SR dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu, okrem iného aj ničím neodôvodnenými prieťahmi vo veci. OR PZ v Bánovciach nad Bebravou zaslal právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.11.2024 opätovnú výzvu (datovanú 13.11.2024) na uplatnenie nároku v civilnom procese. Na opätovnú výzvu reagoval PZ žalobcu podaním – oznámením z 6.12.2024, kde uviedol, že žalobca by pre urýchlenie vybavenia veci eventuálne súhlasil aj s postupom, ak by orgán PZ vozidlo vydal spoločnosti Nebia, s.r.o., ktorej bolo zaistené, ak by pochybnosti o jeho vlastníctve vychádzali s tejto okolnosti. Žalobca by si svoje vzťahy s uvedenou spoločnosťou následne urovnal dohodou. Tu je však potrebné uviesť, že podľa informácií, ktoré má žalobca k dispozícii, spoločnosti Nebia s.r.o. ani žiadnej tretej osobe výzva na prevzatie vozidla ani výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese doručená nebola. Na uvedené oznámenie OR PZ v Bánovciach nad Bebravou reagoval podaním zo dňa 25.1.2025, nazvaným „posledná výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese“, ktoré je fakticky kópiou opätovnej výzvy zo dňa 13.11.2024 s opätovnou absenciou akéhokoľvek podrobnejšieho vecného zdôvodnenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nadobudol predmetné vozidlo dobromyseľne, v dražbe. Žalobca je tak v zmysle relevantných ustanovení českého (i slovenského) právneho poriadku nesporným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Túto skutočnosť fakticky akceptoval aj PZ SR, keď žalobca bol podľa našich informácií jediným subjektom, s ktorým OR PZ v Bánovciach nad Bebravou ohľadne vydania vozidla komunikoval. Žalobca však vzhľadom na postoj orgánov OR PZ nemá inú možnosť, než sa domáhať vydania vozidla súdnou cestou, hoci sa o zmierne riešenie opakovane snažil. K žalobe označil a pripojil listinné dôkazy. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Považoval vlastnícke právo k zaistenému osobnému motorovému vozidlu za spochybnené. Žalovaný nikdy netvrdil, že je vlastníkom zaisteného osobného motorového vozidla, vlastnícke právo žalobcu, či tretieho subjektu nikdy nerozporoval a ani si na sporné motorové vozidlo nerobí vlastnícke nároky. Činnosť príslušníkov kompetentných útvarov Policajného zboru v tejto súvislosti bola uskutočňovaná výlučne v medziach zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 171/1993 Z. z.“), Trestného poriadku a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a spočívala v plnení ich pracovných povinností. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. I. ÚS 78/2016-10 zo dňa 10.02.2016 konštatoval, že „pasívna vecná legitimácia účastníka konania je stav vyplývajúci z hmotného práva. Pasívne vecne legitimovaný je odporca v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp. záväzku. Jednoducho povedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť, resp. záväzok odporcu,
je v konaní pasívne vecne legitimovaným, ak povinnosť alebo záväzok odporcu z hmotného práva nevyplýva, odporca nie je pasívne vecne legitimovaný.“ Právny názor žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004. Je nepochybné zrejmé, že u žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia, keďže nerozporuje vlastnícke právo skutočného vlastníka. Absentuje hmotnoprávny vzťah, ktorý by uvedené tvrdenie potvrdzovalo. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v uvedenom jestvuje ako „ochranca práv“ skutočného vlastníka pred skazou a poškodeným inej neoprávnenej osoby, a práve z uvedeného ho uschováva až do okamihu rozhodnutia súdu. Momentom rozhodnutia súdu ho bezodkladne vydá osobe, ktorú súd určí ako jediného a reálneho vlastníka veci. Žalovaný predmetné osobné motorové vozidlo nezadržiava neoprávnene, resp. bez právneho dôvodu. Žalovaný naďalej namieta, že žaloba bola podaná predčasne. Z judikatúry súdov vyššej inštancie a právnej teórie jednoznačne vyplýva, že v prípade sporov o vlastníctvo k veci má byť najskôr určené vlastnícke právo k veci, a až následne možno rozhodovať o jej vydaní. Samotný fakt, že existuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a že táto tretia osoba namieta vlastníctvo voči žalobcovi znamená, že žalobca nemôže byť v čase podania žaloby v dobrej viere, že vlastnícke právo nie je sporné. Argumentácia žalobcu, že má vlastníctvo preukázané, nie je dostatočná. Ak by vlastníctvo bolo nesporné, nevznikla by potreba žaloby o vydanie veci. Rovnako tak ak žalobca prezentuje, že kúpna zmluva je jediným a racionálnym možným, čo zakladá vlastnícke právo k veci žalovaný uvádza, že pri právnych úkonoch je potrebné naplniť všetky podmienky kumulatívne, ak aj čo i len jedna je spochybnená nemožno hovoriť ako o absolútnom právnom úkone a jeho platnosti. Tým, že o motorové vozidlo vznikol spor, žalovaný nemohol rozhodnúť o vydaní veci jednému z týchto subjektov bez riadneho rozhodnutia príslušného orgánu alebo bez vzájomnej dohody strán. Preto žalovaný zákonne zvolil postup podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z a vozidlo uschoval. Tvrdenie žalobcu, že nemá právny záujem na podaní určovacej žaloby, je nelogické – ak má za to, že vlastníctvo je sporné, určenie tohto práva je predbežnou podmienkou úspechu v žalobe o vydanie veci. Policajné orgány nemali inú zákonnú možnosť ako motorové vozidlo zaistiť, následne uschovať a vyzvať oprávnené subjekty domáhajúce sa jeho vydania na uplatnenie si vlastníckeho práva podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. na príslušnom súde, nakoľko policajné orgány nedisponujú oprávnením rozhodnúť o vlastníckom práve, a teda otázku vydania vozidla jednému zo subjektov, bez existencie právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o vlastníckom práve, nemôžu posudzovať. Žalovaný taktiež navrhol, aby žalobcovi v prípade úspechu nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 257 C.s.p. nakoľko žalovaný, resp. orgány činné v trestnom konaní v súvislosti so zaistením a následnou úschovou motorového vozidla postupovali striktne v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Na podporu svojej argumentácie ohľadom nepriznania nároku na náhradu trov konania vzhľadom na dôvod osobitného zreteľa žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5C/11/2019 zo dňa 30.09.2021. 3. I v duplike žalovaný na svojej obrane zotrval a uviedol, že nemá právnu zodpovednosť za to, čo žalobca žiada – neexistuje medzi ním a žalobcom právny vzťah, z ktorého by mohla plynúť zodpovednosť. Žalovaný poukazuje na skutočnosti, že podriadené útvary žalovaného si na uvedené motorové vozidlo nerobia žiadne vlastnícke nároky, ani ich nijakým spôsobom nespochybňujú. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že nie je potrebné vyriešiť otázku vlastníckeho práva pred vydaním veci. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru je takýto postup v súlade iba vtedy ak žaloba smeruje, voči osobe, ktorá neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Na základe všetkých doteraz produkovaných argumentov je zrejmé, že príslušníci Policajného zboru nezasahujú neoprávnene do vlastníckeho práva žiadnej osoby. Vlastnícke právo žalobcu nie je nepochybné, skutkový stav vylučuje jednoznačnosť vlastníctva k motorovému vozidlu a preto žalobca podľa názoru žalovaného nesplnil podmienky vyplývajúceho z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., keďže jeho právo na vec nie je nepochybné. Na základe dostupných informácií vzniklo dôvodné podozrenie, že nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu mohlo prebehnúť v rozpore s právom. Príslušníci Policajného zboru preto využili svoju zákonnú právomoc na zaistenie veci podľa § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. Žalobca hneď v úvode vyjadrenia uvádza, že, cit.: „...identifikačné znaky vozidla boli skutočne v minulosti pozmenené, čo je však skutočnosť, ktorá nie je medzi stranami sporná.“ Ďalej z vyjadrenia žalobcu vyplýva: „Žalobca si už v súčasnosti je vedomý toho, že kúpil vozidlo, ktorého identifikačné znaky boli v minulosti (pred viac ako 13 rokmi) zmenené.“ Keďže vznikli pochybnosti o tom kto je jediným a reálnym vlastníkom, príslušníci Policajného zboru nemali inú možnosť ako uvedené vozidlo zaistiť, poučiť žalobcu o všetkých potrebných skutočnostiach a upovedomiť ho aj o tom že o vlastníckom práve prináleží rozhodovať len konajúcemu súdu. Príslušníci Policajného zboru pochybnosti o práve neodstraňujú samotným dokazovaním zameraným len na túto otázku, pretože takáto právomoc im nepatrí. Uvedené je konštatovaním, že príslušníci Policajného zboru
nemajú kompetencie a oprávnenie na rozhodovanie o určovaní či tu je alebo nie je právo. Ak nastanú pochybnosti o práve k veci, je potrebné vec uložiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/60/03). 4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nepoprel tvrdenie o tom, že vlastnícke právo k vozidlu si nikto iný neuplatnil a žalovaný tiež netvrdí, že by sa podarilo vypátrať osobu, ktorá by mala k vozidlu vlastnícke právo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu žalovaný výslovne nepoprel a teda toto je množné považovať za skutočnosť, ktorá je v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. nespornou. Vozidlo žalobca nadobudol v dražbe, teda originárnym spôsobom a okrem toho bol ako vlastník a držiteľ dobromyseľný, a to až do času, keď bolo vozidlo zaistené políciou. Na to, že žalobca vlastnícke právo nesporne nadobudol, poukázal aj Obvodní soud pre Prahu 5 v rozsudku sp.zn. 21C 103/2022-83 zo dňa 12.11.2023. Uvedeným rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody proti insolvenčnému správcovi, od ktorého žalobca predmetné vozidlo kúpil. V odôvodnení rozsudku sa súd, po skutkovej i právnej stránke, zaoberal spôsobom, akým žalobca vozidlo nadobudol (najmä odseky 3, 13, 19, 24 odôvodnenia rozsudku), ako aj tým, že predchádzajúci vlastníci, vrátane žalobcu, nemohli mať žiadne pochybnosti o pôvode vozidla (ods. 2, 7, 23, 24, 33, 34). V rozsudku sa opakovane výslovne uvádza, že žalobca je nepochybným vlastníkom vozidla na základe toho, že ho dobromyseľne nadobudol vo verejnej dražbe (ods. 27, 35), pričom svoje vlastnícke právo nestratil ani tým, že vozidlo bolo zaistené orgánmi PZ SR. Žalobca nikdy netvrdil, že by MVSR bolo vlastníkom vozidla alebo že by to niekedy žalovaný uviedol. Tiež, vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva v zmysle príslušných ustanovení OZ je úplne irelevantným, či si vlastnícke právo žalobcu porušujúca strana vlastnícke právo k veci nárokuje alebo nenárokuje. Zasahovať do vlastníckeho práva totiž nesporne môže aj tretia osoba, nie len niekto, kto tvrdí, že je vlastníkom veci. A tak tomu je aj v tomto prípade. S tvrdením žalobcu, že kompetentné útvary PZ SR postupovali výlučne v zmysle zákona je totiž možné súhlasiť len čiastočne. Postup žalovaného (resp. OR PZ v Bánovciach nad Bebravou, ktoré však nedisponuje právnou subjektivitou) je totiž v rozpore s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, konkrétne s ustanoveniami § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., ako aj § 97 ods. 1 Trestného poriadku .Pre držanie vozidla v úschove potom, čo toto prestalo byť potrebným pre účely trestného konania totiž v súčasnosti dôvod v zmysle vyššie citovaných ustanovení neexistuje. Citované ustanovenie § 21 ods. 9 zákona o PZ totiž pre držanie vozidla v úschove predpokladá 1.) existenciu inej osoby, 2.) ktorá si na vozidlo uplatní právo. Ide o dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Aj v takomto prípade však môže útvar PZ vec vydať osobe, ktorej právo je nepochybné, neurobí to iba vtedy, ak existujú pochybnosti. Čiže zákon tu dáva útvaru PZ aj rozhodovaciu právomoc ohľadne toho, ktorej osobe vec vydá. Avšak pre uplatnenie tejto právomoci je nutné, aby boli súčasne splnené obe vyššie uvedené podmienky. Čiže nestačí, keď len skutočne existuje konkrétne určená osoba, ktorá by si uplatňovať právo k veci mohla. Táto osoba musí to právo aj skutočne uplatniť. V tomto prípade však nielenže nikto iný okrem žalobcu vlastnícke právo neuplatnil, ale orgány PZ ani nezistili žiadnu osobu, ktorá by si vlastnícke právo eventuálne uplatniť mohla. Tvrdenie žalovaného, že „existuje viacero subjektov, ktoré majú potencionálne vlastnícke právo k motorovému vozidlu“ preto v celom rozsahu žalobca popiera. Toto je nepravdivé, je v rozpore so skutkovými okolnosťami veci a žalovaný preň nepredkladá jediný dôkaz. Vozidlo tak malo byť vydané žalobcovi. Žalovaný tiež uvádza, že „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v uvedenom jestvuje ako „ochranca práv“ skutočného vlastníka pred skazou a poškodeným inej neoprávnenej osoby, a práve z uvedeného ho uschováva až do okamihu rozhodnutia súdu. Momentom rozhodnutia súdu ho bezodkladne vydá osobe, ktorú súd určí ako jediného a reálneho vlastníka veci.“ Aj toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so skutkovým stavom. Ako vyplýva z predložených dokladov (ktoré všetky mal žalovaný k dispozícii už pred podaním žaloby), ako aj z výsledkov vlastnej činnosti PZ SR, žalobca je nesporne vlastníkom vozidla, nakoľko ho nadobudol verejnou dražbou. Žiadna iná osoba si vlastnícke právo k vozidlu neuplatnila, preukázateľne a nesporne teda žiadna tretia osoba, ktorej práva by bolo potrebné chrániť držaním vozidla v úschove, neexistuje. S názorom žalovaného, že otázku vlastníckeho práva v tomto prípade nie je možné riešiť ako predbežnú otázku žalobca nesúhlasí. Zo žiadneho ustanovenia procesných predpisov nevyplýva, že by si súd mohol ako predbežnú otázku riešiť iba otázku týkajúcu sa právneho vzťahu medzi stranami sporu. Z ustanovenia § 193 a 194 C.s.p. vyplýva práve opak tohto názoru. Súd si v zmysle uvedených ustanovení môže sám posúdiť akúkoľvek otázku, s výnimkou uvedenou v § 193 C.s.p. Môže si teda celkom nesporne na účely rozhodnutia o vydaní veci posúdiť aj otázku vlastníckeho práva. Uvedené vyplýva napr. z uznesenia NSSR z 31.3.2014, sp.zn. 5Sžr/25/2014. Úprava predbežných otázok v OSP a prejudiciality v C.s.p. je prakticky totožná a preto je citované rozhodnutie aktuálne aj za súčasného právneho stavu. Právny názor žalovaného o predčasnosti podania žaloby a o tom, že má byť najskôr
žalované o určenie vlastníctva a až následne o vydanie veci považujeme za nesprávny. Ustálená prax tak prvostupňových ako aj vyšších súdov vychádza z toho, že v obdobných prípadoch je zákonným spôsobom uplatnenia nároku vlastníka veci žaloba proti Ministerstvu vnútra o vydanie veci. Návrh žalovaného, aby súd žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal považuje za nedôvodný. Žalovaný vozidlo nevydal ani potom, čo mu žalobca oznámil, že podal žalobu na príslušnom súde. Tým sa mohlo predísť zvyšovaniu trov právneho zastúpenia na strane žalobcu. Ani toto žalovaný nespravil. Vo veci neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., pre ktoré by súd nemal žalobcovi náhradu trov konania priznať. K rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn 5C/11/2019 zo dňa 30.09.2021 uviedol, že tento bol čo do výroku o náhrade trov konania uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/100/2021-252 zo dňa 29.11.2021 zmenený tak, že súd priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaný zotrval na svoje procesnej obrane a na ktorom vykonal dokazovanie listinami: výpis z Obchodného registra žalobcu, Protokol o dražbe zo dňa 15.6.2019 č. l. 10, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2020 č. l. 11, Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020 č. l. 12, Doklad o uskutočnení transakcie č. l. 13, Potvrdenie OR PZ BN o zaistení vozidla č. l. 14, Upovedomenie OR PZ č. l. 15, rozhodnutie Polície ČR č. l. 16, listiny žalobcu – výzva na vrátenie zaisteného vozidla č. l. 17-19, oznámenie OR PZ BN zo dňa 27.11.2023 – Výzva a uplatnenie nároku v civilnom procese č. l. 20, žiadosť žalobca č. l. 22-24, oznámenie OR PZ BN zo dňa 13.11.2024 – Opätovná výzva a uplatnenie nároku v civilnom procese č. l. 25, listina žalobcu č. l. 27, listina OR PZ BN zo dňa 21.1.2025 – Posledná výzva a uplatnenie nároku v civilnom procese č. l. 28, oznámenie žalovaného č. l. 95, rozsudok Obvodného súdu Praha 5 č.k. 21C/103/2022-83 č. l. 96-100. 6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 7. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ,policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa ust. § 92 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona alebo v inej trestnej veci, zaistiť ako vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, prevezme ju prokurátor alebo policajt a v konaní pred súdom predseda senátu. 9. Podľa ust. § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba podľa predchádzajúcej vety upozorniť. 10. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu) vyjadruje stav vyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v (hmotno)právnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalovaný je subjektom tvrdenej povinnosti, ktorá zodpovedá uplatnenému právu žalobcu. Ak sa toto v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
11. Nebolo medzi stranami sporné že osobné motorové vozidlo značky Maserati CT, vydania ktorého sa žalobca domáha je v súčasnosti v úschove orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky. Okresné riaditeľstvá policajného zboru nie sú samostatnými subjektmi, a rovnako odo dňa 1.1.2013 ani krajské riaditeľstvá policajného zboru. Nemajú tak spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, ktorú má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Orgány policajného zboru tak v civilnom sporovom konaní nemôžu vystupovať ako strana sporu, pretože nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti a z toho vyplývajúcu spôsobilosť byť stranou sporu (procesnú subjektivitu). Právnu a súčasne procesnú subjektivitu v tomto prípade má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca žaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podal žalobu proti subjektu, ktorému svedčí pasívna legitimácia. 12. Žalobca sa domáhal vydania veci - osobného motorového vozidla značky zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča (ďalej len „Motorové vozidlo Maserati GT“) , ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021 z dôvodu podozrenia o pozmeňovaní identifikačných znakov a ktoré bolo dňom 03.06.2021 postupom podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania, pretože môže slúžiť pre účely dokazovania z dôvodu, že na základe odborného vyjadrenia KEÚ PZ odboru kriminalistickej identifikácie číslo motorového vozidla vykazuje známky pozmeňovania a o ktorej skutočnosti (prevzatie do vyšetrovania) bola dňa 03.06.2021 upovedomená obchodná spoločnosť Nebia s.r.o. Uvedené vyplýva z listín predložených žalobcom Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou o zaistení vozidla zo dňa 19.04.2021 a Upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-86/ VYS-BN-2020 zo dňa 3.6.2021. 13. Z Uznesenia Policie České republiky Krajského řiditeľství policie Olomouckého kraje Č.j. KRPM-40421-30/TČ-2022-140573-396 zo dňa 17.4.2023 vyplýva, že potom ako bol tomuto policajnému orgánu cestou Okresného zastupiteľstva v Olomouci postúpený spis zo strany Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou k ďalšiemu preverovaniu tento policajný orgán rozhodol o odložení trestnej veci „podezření ze spáchání přečinu legalizace výnosů z trestné činnosti podle 216 odst. 1 písm. a) odst. 2 trestního zákoníku, kterého se měl dopustit neznámý pachatel, tím, že v přesně nezjištěné době, nejpozději dne 17.08.2016 měl na nezjištěném místě změnit původní nezjištěné VIN (jedinečné identifikační číslo) osobního motorového vozidla tovární značky Maserati GranTurismo M145, bílé barvy, které upravil na VIN - A.* a s takto pozměněným identifikátorem jej dne 17.08.2016 zaregistrovala spol. L-SEIV, s.r.o., IČ 24756270, se sídlem C. XX/XXX, E. do centrálního registru vozidel ČR jako vozidlo dovezené ze zahraničí s tím, že vozidlo bylo následně provozováno různými společnostmi na území České republiky až do 25.06.2019, kdy bylo prodáno do zahraničí - na Slovensko, kde dne 19.4.2021 při kontroly originality vozidla bylo na pracoviště v Bánovci nad Bebravou na Trenčínské cestě zjištěno podezření z pozměňování výrobního čísla (VIN) a věc oznámena policejnímu sboru Slovenské republiky, která zahájila úkony trestního řízení pro podezření ze spáchání trestného činu legalizace výnosů z trestné činnosti, přičemž dodatečně byl s odkazem na místní příslušnost spatřovanou v tom, že vozidlo ”pochází" z České republiky postoupen spisový materiál k dalšímu prověřování do České republiky, neboť ve věci nejde o podezření z trestného činu a není na místě věc vyřídit jinak.“ 14. Z listín zástupcu žalobcu zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 9.5.2024 a 18.10.2024 adresovaných Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou vyplýva, že sa nimi žalobca domáhal vrátenia zaistenej veci-motorového vozidla Maserati GT. 15. Z listiny Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-86/VYSBN-2020 zo dňa 13.11.2024, označená ako „Opätovná výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese – zaslanie“, ktorá bolo žalobcovi doručená vyplýva že žalobca bol touto listinou týmto policajným orgánom v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný aby si nárok na predmetnú vec- motorové vozidlo Maserati GT v civilnom procese. 16. Z listín žalobcu Protokol o dražbe konanej dňa 15.06.2029, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2020 uzatvorená medzi kupujúcim spoločnosťou Nebia s.r.o. a predávajúcim žalobcom, Odstúpenie spoločnosti Nebia s.r.o. zo dňa 08.06.2021 od kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020, Doklad o uskutočnení transakcie a odôvodnenia (bod 27, 24, 35) Rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5 č.j. 21C/103/2022-83 zo dňa 12.1.2023 vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu Maserati GT v zmysle ust. § 1109 písm. a) Občanského zákoníku na verejnej dražbe dobrovoľne konanej dňa 15.6.2019 a stal sa jeho oprávneným vlastníkom, ktoré vlastníctvo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020 previedol za kúpnu cenu 700000,- Kč na spoločnosť Nebia s.r.o., ktorá však dňa listinou zo dňa 8.6.2021 od tejto zmluvy odstúpila a požiadala žalobcu o vrátenie kúpnej ceny
bezhotovostným prevodom v prospech u.č.. SK94520000000018734205, ktorú kúpnu cenu žalobca spoločnosti Nebia s.r.o. dňa 23.6.2021 vrátil. 17. Súd považoval za nesporné, že motorové vozidlo Maserati GT sa po jeho zaistení dňa 19.4.2021 spoločnosti Nebia s.r.o. a jeho prevzatí do vyšetrovania dňa 2.6.2021 a po skončení trestného stíhania (rozhodnutím dňa 17.4.2023) nachádza v úschove policajného zboru SR a orgány policajného zboru týmto vozidlom aj naďalej disponujú a tiež súd považoval za nesporné, že okrem žalobcu si žiadna iná osoba u policajného orgánu, Okresného riaditeľstva PZ v Bánovciach nad Bebravou neuplatnila nárok na vrátenie vozidla. 18. Postup v prípade vrátenia v rámci trestného konania veci vydanej, odňatej, prevzatej alebo inak zaistenej v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. 19. Súd konštatuje, že právo na vec - motorové vozidlo Maserati GT si u policajného orgánu uplatnil len žalobca. Žalobca je inou osobou ako bola osoba, ktorej motorové vozidlo Maserati GT zaistené a neskôr podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania. Tou osobou bola spoločnosť Nebia s.r.o., ktorá pôvodne vozidlo od žalobcu kúpila na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020. Spoločnosť Nebia s.r.o. však neskôr listinou zo dňa 8.6.2021 (preukázateľne potom ako došlo k zaisteniu a prevzatiu do vyšetrovania) adresovanej žalobcovi od tejto kúpnej zmluvy so žalobcom odstúpila (došlo k zrušeniu Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020) a vlastníkom vozidla sa stal znova žalobca, ktorý tejto spoločnosti aj dňa 23.6.2021 vrátil dohodnutú kúpnu cenu. Súd mal preukázané, že spoločnosť Nebia s.r.o. sa nikdy nedomáhala vrátenia predmetného motorového vozidla od policajného zboru podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Keďže žalobca bol v konečnom dôsledku jedinou osobou, ktorá sa domáhala vydania veci a žiadna ďalšia taká osoba, ktorá by sa vydania motorového vozidla tiež domáhala neexistovala, možno konštatovať, že neexistoval ani spor o to, kto je vlastníkom vozidla. Žalobca teda nemusel iniciovať súdne konanie o vlastníctvo vozidla proti inej osobe. Obranu žalovaného že „existuje viacero subjektov, ktoré majú potencionálne vlastnícke právo k motorovému vozidlu“ súd považoval za nedôvodnú, v rozpore so skutkovými okolnosťami veci a bez podloženia ďalšími tvrdeniami a akýmikoľvek dôkazmi zo strany žalovaného, na základe ktorých by došlo k popretiu skutkových tvrdení žalobcu a vlastníctve žalobcu k motorovému vozidlu Maserati GT, ktoré nadobudol na verejnej dražbe konanej dňa 15.6.2021 a následne na základe právneho úkonu spoločnosti Nebia s.r.o. zo dňa 8.6.2021 adresovaného žalobcovi „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020“ a ktorých tvrdeniach žalobca predložil i dôkazy. 20. K obrane žalovaného o predčasnosti podania žaloby a o tom, že má byť najskôr žalované o určenie vlastníctva a až následne o vydanie veci súd uvádza, že žalobca podľa názoru súdu zvolil vhodný nástroj na ochranu svojich práv a to žalobu na vydanie veci voči subjektu, ktorý má vec vo svojej faktickej moci. Súd tu podporne poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 78/2016. Otázka kto je vlastníkom motorového vozidla sa ako predbežná otázka rieši v konaní o vydanie veci, keďže súd nemôže zaviazať žalovaného na vydanie vozidla žalobcovi bez toho aby dospel k záveru, že žalobca je skutočne vlastníkom vozidla. 21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla v čase keď bolo zaistené a v čase keď bolo prevzaté do vyšetrovania bola spoločnosť Nebia s.r.o. Žalobca bol jej právnym predchodcom, ktorý jej motorové vozidlo Maserati GT pôvodne predal. Keďže spoločnosť Nebia s.r.o. dňa 8.6.2021 odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom, vlastníkom vozidla sa stal znova žalobca a na inú osobu už vlastnícke právo žalobca k vozidlu nepreviedol a žalobca ako vlastník motorového vozidla má právo s týmto osobným motorovým vozidlom nakladať a domáhať sa ochrany proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Keďže nebolo medzi stranami sporné, že toto motorové vozidlo je v súčasnosti v dispozícii žalovaného, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať motorové vozidlo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 22. Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 23. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. Žalovaný sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti že žalovaný, resp. orgány činné v trestnom konaní v súvislosti so zaistením a následnou úschovou motorového vozidla postupovali striktne v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Strana žalobcu tieto za dôvody hodné osobitného zreteľa nepovažovala pretože, žalovaný vozidlo nevydal ani potom, čo mu žalobca oznámil, že podal žalobu na príslušnom súde. 26. Civilný sporový poriadok prikazuje v sporovom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňovať zásadu úspechu. Ustanovenie §257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady rozhodovania o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore (§255 C.s.p.) a má slúžiť k nastoleniu spravodlivosti, dopadá na prípady, kedy by nebolo spravodlivé priznať úspešnej strane sporu náhradu trov konania; existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa však musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná platiť náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané určitým správaním strán sporu, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu; aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. by mala mať charakter výnimočnosti a ojedinelosti; nepriznanie náhrady trov konania nemôže odporovať dobrým mravom alebo spôsobovať neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu; významnými pri hodnotení sú taktiež okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu práva na súde, či jej podiel na vzniku spore. 27. Ako už vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca predtým ako podal žalobu na súd sa na žalovaného obrátil už listinami zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 18.10.2024 a 06.12.2024 za účelom vrátenia motorového vozidla Maserati GT a to v úmysle predísť súdnemu sporu, v ktorých listinách žalovanému ozrejmil svoje vlastnícke právo k tomuto vozidlu. A aj napriek tomu žalovaný motorové vozidlo žalobcovi nevydal, ani osobu ktorej bolo motorové vozidlo zaistené potom ako obdržal prvú výzvu na vrátenie motorového vozidla nevyzval a ani toto motorové vozidlo tejto osobe nevrátil. Žalobcovi ani v jednej listine, ktoré žalobcovi zaslal neuviedol žiadne skutkové tvrdenia v čom vidí pochybné vlastnícke právo žalobcu napriek jeho tvrdeniam, ktoré podložil i listinami, a to aj potom ako mu žalobca doručil rozsudok z 12.1.2023, v ktorom rozsudku sa konštatuje, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalobca tak bol nútený uplatniť si nárok civilnou žalobou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalovaným uvádzané dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a iné dôvody hodné osobitné zreteľa súd v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania nezistil. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu strán sporu (§ 255 C.s.p.). Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 28. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania... Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
V F. G. F., dňa 26. februára 2026 JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa