{"guid": "42856782-8595-4320-95ef-0a1976ed9210:1c64a54f-6e34-4493-aa50-0be7dd354076", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4", "spisova_znacka": "23C/49/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 23C/49/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 26. februára 2026, sp. zn. 23C/49/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4", "identifikacne_cislo": "3825201587", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Monika Sitariková", "sudca_id": 2958, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-sitarikova-2958", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami", "Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Co/46/2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "bac3f1bf-925e-4570-8e4a-a09dcecc9c96:74e62949-bd61-424b-bc8e-f8f2fe884eba", "datum": "2026-07-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c64a54f-6e34-4493-aa50-0be7dd354076", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n23C/49/2025\n3825201587\n26. 02. 2026\nJUDr. Monika Sitáriková\nECLI:SK:OSPD:2026:3825201587.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: STOBA s.r.o., IČO: 27 728 366, sídlo Tovární 34, 679\n32 Svitávka, Česká republika, právne zastúpený: Mgr. Juraj Janco, advokát so sídlom v Ilave, Mierové\nnámestie 52/6, IČO:36 131 806, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:00\n151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o vydanie veci, takto\nrozhodol:\nI.\nŽalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Maserati GranTurismo M145 bielej\nfarby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené\nOkresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021, a to do 15 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch\ndní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po\nprávoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2025 sa žalobca proti žalovanému domáha vydania veci - motorové\nvozidlo zn. Maserati GranTurismo M145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami\nEČV XXXXXX a 1 ks kľúča, ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach\nnad Bebravou dňa 19.04.2021. V žalobe žalobca uviedol, že je vlastníkom tohto motorového vozidla.\nVozidlo kúpil dňa 20.6.2019 v dražbe ako ojazdené a stal sa tak jeho vlastníkom v zmysle ustanovenia\n§ 1109 písm. a) zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej aj len „OZ-ČR“). Následne vozidlo\nviac ako rok užíval a kúpnou zmluvou z 9.10.2020 vozidlo predal spoločnosti Nebia s.r.o. so sídlom\nSlovnaftská 106, Bratislava za kúpnu cenu 700000,- Kč. Nakoľko bolo vozidlo v roku 2021 zaistené\npolíciou SR, kupujúci dňa 9.6.2021 od zmluvy odstúpil a žalobca mu následne dňa 23.6.2021 vrátil\nzaplatenú kúpnu cenu. Žalobca pri kúpe vozidla vychádzal z údajov v evidencii motorových vozidiel.\nAni pri väčšej než náležitej starostlivosti nemal dôvod sa domnievať, že vozidlo nepatrí predávajúcemu.\nŽalobca teda vlastnícke právo k vozidlu nesporne nadobudol. Okrem toho vozidlo nadobudol v dražbe.\nŽalobca je tak nesporne právoplatným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Uvedené vozidlo bolo\npo kontrole originality dňa 19.4.2021 spoločnosti Nebia s.r.o. podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č.\n171/1993 Z.z. zaistené OR PZ v Bánovciach nad Bebravou-obvodným oddelením PZ, s odôvodnením,\nže existuje podozrenie o pozmeňovaní jeho identifikačných znakov. Následne bola spoločnosť Nebia\ns.r.o. upovedomením č. ČVSORP-86VYS-BN-2020 zo dňa 3. 6. 2021, že vozidlo spolu s 2x EČV\nXXXXXX a 1ks kľúča upovedomená, že vozidlo bolo v zmysle ustanovenia § 92 Trestného poriadku\nprevzaté do vyšetrovania nakoľko môže slúžiť na účely dokazovania z dôvodu, že jeho výrobné číslo\nvykazuje znaky pozmeňovania. Následne došlo k uvedenému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe\nktorého sa žalobca opätovne stal vlastníkom uvedeného vozidla. Okresné riaditeľstvo PZ v Bánovciach\nnad Bebravou postúpilo prostredníctvom tamojšej okresnej prokuratúry trestný spis týkajúci sa vozidla\nna ďalšie preverovanie Krajskému riaditeľstvu policie ČR, územný odbor Olomouc, nakoľko bolo zistené,\n\nže vozidlo bolo dovezené z ČR, kde zrejme aj malo dôjsť k pozmeňovaniu identifikačných znakov\nvozidla a vec teda nemôže byť posudzovaná podľa slovenského práva. Uznesením Policie ČR, krajské\nriaditeľstvo policie Olomouckého kraja, č. KRPM-40421-30/TČ-2022-140573-306 zo dňa 17.4.2023\ndošlo k odloženiu veci nakoľko vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a vec nie je možné\nvybaviť inak. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa (na jeho druhej strane) okrem iného uvádza, že\npredmetné vozidlo bolo prvýkrát na území ČR registrované 17.8.2016 už s vyššie uvedeným VIN. V\nB. ho vlastnilo resp. prevádzkovalo celkom sedem subjektov. Do ČR bolo vozidlo privezené zo C.,\nkde bolo registrované tiež s uvedeným VIN, a to od 7.8.2012. Na D. B. tak k spáchaniu žiadneho\ntrestného činu nedošlo. K uvedenému len dodáva, že k zmene čísla VIN mohlo teda dôjsť na území\nC. pred rokom 2012, pričom je zrejmé, že minimálne od prvého prihlásenia vozidla v ČR (17.8.2016)\ntoto bolo všetkými vlastníkmi užívané v dobrej viere, že im vozidlo patrí. V zmysle ustanovenia § 1091\nby tak na strane žalobcu, pokiaľ by aj vozidlo nenadobudol v dražbe, nesporne došlo k nadobudnutiu\nvlastníctva vydržaním so započítaním držby predchádzajúcich vlastníkov. Právny zástupca žalobcu\npo doručení vyššie uvedeného uznesenia výzvou zo dňa 25.5.2023 vyzval OR PZ v Bánovciach nad\nBebravou na vrátenie vozidla s tým, že v zmysle vyššie uvedeného uznesenia bolo trestné stíhanie\nodložené. Nakoľko na uvedenú výzvu nenastala napriek viacerým neformálnym urgenciám a predloženiu\nvšetkých relevantných dokladov žiadna reakcia, podaním zo dňa 6.10.2023 uvedenú výzvu urgoval.\nOkrem iného v urgencii uviedol, že spolu s postúpením veci Polícii ČR malo byť do ČR odovzdané\ni motorové vozidlo, k čomu však nedošlo. V reakcii na uvedené bola právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručená výzva zo dňa 27.11.2023, kde o OR PZ Bánovce nad Bebravou žalobcu vyzýva, aby si v zmysle\nustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku uplatnil nárok na vozidlo v civilnom procese. Na uvedenú\nvýzvu reagoval PZ žalobcu podaním zo dňa 9.5.2024, v ktorom uviedol že na potrebu uplatňovania\nnároku v civilnom procese nevidí dôvod, nakoľko vlastnícke právo žalobcu k vozidlu je nesporné\na neexistujú o ňom pochybnosti. Poukázal pritom i na okolnosti nadobudnutia vozidla žalobcom a\nuviedol, že nesporne existujú dôvody na vydanie vozidla žalobcovi. Konštatoval tiež, že žalobca má\nzáujem na mimosúdne vybavenie veci, nakoľko podanie žaloby sa mu javí nadbytočným. Následne\nPZ žalobcu vydanie vozidla urgoval podaním zo dňa 18.10.2024, nakoľko na podanie zo dňa 9.5.2024\nnedostal žiadnu odpoveď. Namietol, že nevydaním vozidla a nekomunikáciou príslušných orgánov PZ\nSR dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu, okrem iného aj ničím neodôvodnenými prieťahmi vo veci.\nOR PZ v Bánovciach nad Bebravou zaslal právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.11.2024 opätovnú výzvu\n(datovanú 13.11.2024) na uplatnenie nároku v civilnom procese. Na opätovnú výzvu reagoval PZ žalobcu\npodaním – oznámením z 6.12.2024, kde uviedol, že žalobca by pre urýchlenie vybavenia veci eventuálne\nsúhlasil aj s postupom, ak by orgán PZ vozidlo vydal spoločnosti Nebia, s.r.o., ktorej bolo zaistené, ak\nby pochybnosti o jeho vlastníctve vychádzali s tejto okolnosti. Žalobca by si svoje vzťahy s uvedenou\nspoločnosťou následne urovnal dohodou. Tu je však potrebné uviesť, že podľa informácií, ktoré má\nžalobca k dispozícii, spoločnosti Nebia s.r.o. ani žiadnej tretej osobe výzva na prevzatie vozidla ani výzva\nna uplatnenie nároku v civilnom procese doručená nebola. Na uvedené oznámenie OR PZ v Bánovciach\nnad Bebravou reagoval podaním zo dňa 25.1.2025, nazvaným „posledná výzva na uplatnenie nároku v\ncivilnom procese“, ktoré je fakticky kópiou opätovnej výzvy zo dňa 13.11.2024 s opätovnou absenciou\nakéhokoľvek podrobnejšieho vecného zdôvodnenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca\nnadobudol predmetné vozidlo dobromyseľne, v dražbe. Žalobca je tak v zmysle relevantných ustanovení\nčeského (i slovenského) právneho poriadku nesporným a výlučným vlastníkom uvedeného vozidla. Túto\nskutočnosť fakticky akceptoval aj PZ SR, keď žalobca bol podľa našich informácií jediným subjektom,\ns ktorým OR PZ v Bánovciach nad Bebravou ohľadne vydania vozidla komunikoval. Žalobca však\nvzhľadom na postoj orgánov OR PZ nemá inú možnosť, než sa domáhať vydania vozidla súdnou cestou,\nhoci sa o zmierne riešenie opakovane snažil. K žalobe označil a pripojil listinné dôkazy.\n2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie\nv tomto konaní. Považoval vlastnícke právo k zaistenému osobnému motorovému vozidlu za\nspochybnené. Žalovaný nikdy netvrdil, že je vlastníkom zaisteného osobného motorového vozidla,\nvlastnícke právo žalobcu, či tretieho subjektu nikdy nerozporoval a ani si na sporné motorové vozidlo\nnerobí vlastnícke nároky. Činnosť príslušníkov kompetentných útvarov Policajného zboru v tejto\nsúvislosti bola uskutočňovaná výlučne v medziach zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 171/1993 Z. z.“), Trestného poriadku a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov a interných predpisov a spočívala v plnení ich pracovných povinností.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. I. ÚS 78/2016-10 zo dňa 10.02.2016\nkonštatoval, že „pasívna vecná legitimácia účastníka konania je stav vyplývajúci z hmotného práva.\nPasívne vecne legitimovaný je odporca v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,\nresp. záväzku. Jednoducho povedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť, resp. záväzok odporcu,\n\nje v konaní pasívne vecne legitimovaným, ak povinnosť alebo záväzok odporcu z hmotného práva\nnevyplýva, odporca nie je pasívne vecne legitimovaný.“ Právny názor žalovaného ohľadom nedostatku\njeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Cdo/192/2004. Je nepochybné zrejmé, že u žalovaného absentuje pasívna vecná\nlegitimácia, keďže nerozporuje vlastnícke právo skutočného vlastníka. Absentuje hmotnoprávny vzťah,\nktorý by uvedené tvrdenie potvrdzovalo. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v uvedenom jestvuje\nako „ochranca práv“ skutočného vlastníka pred skazou a poškodeným inej neoprávnenej osoby, a\npráve z uvedeného ho uschováva až do okamihu rozhodnutia súdu. Momentom rozhodnutia súdu ho\nbezodkladne vydá osobe, ktorú súd určí ako jediného a reálneho vlastníka veci. Žalovaný predmetné\nosobné motorové vozidlo nezadržiava neoprávnene, resp. bez právneho dôvodu. Žalovaný naďalej\nnamieta, že žaloba bola podaná predčasne. Z judikatúry súdov vyššej inštancie a právnej teórie\njednoznačne vyplýva, že v prípade sporov o vlastníctvo k veci má byť najskôr určené vlastnícke právo k\nveci, a až následne možno rozhodovať o jej vydaní. Samotný fakt, že existuje spor o vlastníctvo medzi\nžalobcom a že táto tretia osoba namieta vlastníctvo voči žalobcovi znamená, že žalobca nemôže byť\nv čase podania žaloby v dobrej viere, že vlastnícke právo nie je sporné. Argumentácia žalobcu, že má\nvlastníctvo preukázané, nie je dostatočná. Ak by vlastníctvo bolo nesporné, nevznikla by potreba žaloby\no vydanie veci. Rovnako tak ak žalobca prezentuje, že kúpna zmluva je jediným a racionálnym možným,\nčo zakladá vlastnícke právo k veci žalovaný uvádza, že pri právnych úkonoch je potrebné naplniť všetky\npodmienky kumulatívne, ak aj čo i len jedna je spochybnená nemožno hovoriť ako o absolútnom právnom\núkone a jeho platnosti. Tým, že o motorové vozidlo vznikol spor, žalovaný nemohol rozhodnúť o vydaní\nveci jednému z týchto subjektov bez riadneho rozhodnutia príslušného orgánu alebo bez vzájomnej\ndohody strán. Preto žalovaný zákonne zvolil postup podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z a vozidlo\nuschoval. Tvrdenie žalobcu, že nemá právny záujem na podaní určovacej žaloby, je nelogické – ak má za\nto, že vlastníctvo je sporné, určenie tohto práva je predbežnou podmienkou úspechu v žalobe o vydanie\nveci. Policajné orgány nemali inú zákonnú možnosť ako motorové vozidlo zaistiť, následne uschovať a\nvyzvať oprávnené subjekty domáhajúce sa jeho vydania na uplatnenie si vlastníckeho práva podľa § 21\nods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. na príslušnom súde, nakoľko policajné orgány nedisponujú oprávnením\nrozhodnúť o vlastníckom práve, a teda otázku vydania vozidla jednému zo subjektov, bez existencie\nprávoplatného rozhodnutia príslušného súdu o vlastníckom práve, nemôžu posudzovať. Žalovaný taktiež\nnavrhol, aby žalobcovi v prípade úspechu nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na §\n257 C.s.p. nakoľko žalovaný, resp. orgány činné v trestnom konaní v súvislosti so zaistením a následnou\núschovou motorového vozidla postupovali striktne v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky.\nNa podporu svojej argumentácie ohľadom nepriznania nároku na náhradu trov konania vzhľadom na\ndôvod osobitného zreteľa žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.\n5C/11/2019 zo dňa 30.09.2021.\n3. I v duplike žalovaný na svojej obrane zotrval a uviedol, že nemá právnu zodpovednosť za to,\nčo žalobca žiada – neexistuje medzi ním a žalobcom právny vzťah, z ktorého by mohla plynúť\nzodpovednosť. Žalovaný poukazuje na skutočnosti, že podriadené útvary žalovaného si na uvedené\nmotorové vozidlo nerobia žiadne vlastnícke nároky, ani ich nijakým spôsobom nespochybňujú. Žalobca\nvo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že nie je potrebné vyriešiť otázku vlastníckeho práva pred\nvydaním veci. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru je takýto postup v súlade iba vtedy ak\nžaloba smeruje, voči osobe, ktorá neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Na základe\nvšetkých doteraz produkovaných argumentov je zrejmé, že príslušníci Policajného zboru nezasahujú\nneoprávnene do vlastníckeho práva žiadnej osoby. Vlastnícke právo žalobcu nie je nepochybné,\nskutkový stav vylučuje jednoznačnosť vlastníctva k motorovému vozidlu a preto žalobca podľa názoru\nžalovaného nesplnil podmienky vyplývajúceho z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., keďže jeho\nprávo na vec nie je nepochybné. Na základe dostupných informácií vzniklo dôvodné podozrenie,\nže nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu mohlo prebehnúť v rozpore s právom.\nPríslušníci Policajného zboru preto využili svoju zákonnú právomoc na zaistenie veci podľa § 21 zákona\nč. 171/1993 Z. z. Žalobca hneď v úvode vyjadrenia uvádza, že, cit.: „...identifikačné znaky vozidla boli\nskutočne v minulosti pozmenené, čo je však skutočnosť, ktorá nie je medzi stranami sporná.“ Ďalej\nz vyjadrenia žalobcu vyplýva: „Žalobca si už v súčasnosti je vedomý toho, že kúpil vozidlo, ktorého\nidentifikačné znaky boli v minulosti (pred viac ako 13 rokmi) zmenené.“ Keďže vznikli pochybnosti\no tom kto je jediným a reálnym vlastníkom, príslušníci Policajného zboru nemali inú možnosť ako\nuvedené vozidlo zaistiť, poučiť žalobcu o všetkých potrebných skutočnostiach a upovedomiť ho aj\no tom že o vlastníckom práve prináleží rozhodovať len konajúcemu súdu. Príslušníci Policajného\nzboru pochybnosti o práve neodstraňujú samotným dokazovaním zameraným len na túto otázku,\npretože takáto právomoc im nepatrí. Uvedené je konštatovaním, že príslušníci Policajného zboru\n\nnemajú kompetencie a oprávnenie na rozhodovanie o určovaní či tu je alebo nie je právo. Ak nastanú\npochybnosti o práve k veci, je potrebné vec uložiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou až\ndo objasnenia práva k nej disponovalo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/60/03).\n4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nepoprel tvrdenie o tom, že vlastnícke právo k vozidlu\nsi nikto iný neuplatnil a žalovaný tiež netvrdí, že by sa podarilo vypátrať osobu, ktorá by mala k\nvozidlu vlastnícke právo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému\nmotorovému vozidlu žalovaný výslovne nepoprel a teda toto je množné považovať za skutočnosť,\nktorá je v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. nespornou. Vozidlo žalobca nadobudol v dražbe,\nteda originárnym spôsobom a okrem toho bol ako vlastník a držiteľ dobromyseľný, a to až do času,\nkeď bolo vozidlo zaistené políciou. Na to, že žalobca vlastnícke právo nesporne nadobudol, poukázal\naj Obvodní soud pre Prahu 5 v rozsudku sp.zn. 21C 103/2022-83 zo dňa 12.11.2023. Uvedeným\nrozsudkom zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody proti insolvenčnému správcovi, od ktorého žalobca\npredmetné vozidlo kúpil. V odôvodnení rozsudku sa súd, po skutkovej i právnej stránke, zaoberal\nspôsobom, akým žalobca vozidlo nadobudol (najmä odseky 3, 13, 19, 24 odôvodnenia rozsudku), ako\naj tým, že predchádzajúci vlastníci, vrátane žalobcu, nemohli mať žiadne pochybnosti o pôvode vozidla\n(ods. 2, 7, 23, 24, 33, 34). V rozsudku sa opakovane výslovne uvádza, že žalobca je nepochybným\nvlastníkom vozidla na základe toho, že ho dobromyseľne nadobudol vo verejnej dražbe (ods. 27, 35),\npričom svoje vlastnícke právo nestratil ani tým, že vozidlo bolo zaistené orgánmi PZ SR. Žalobca nikdy\nnetvrdil, že by MVSR bolo vlastníkom vozidla alebo že by to niekedy žalovaný uviedol. Tiež, vo vzťahu k\nochrane vlastníckeho práva v zmysle príslušných ustanovení OZ je úplne irelevantným, či si vlastnícke\nprávo žalobcu porušujúca strana vlastnícke právo k veci nárokuje alebo nenárokuje. Zasahovať do\nvlastníckeho práva totiž nesporne môže aj tretia osoba, nie len niekto, kto tvrdí, že je vlastníkom veci. A\ntak tomu je aj v tomto prípade. S tvrdením žalobcu, že kompetentné útvary PZ SR postupovali výlučne v\nzmysle zákona je totiž možné súhlasiť len čiastočne. Postup žalovaného (resp. OR PZ v Bánovciach nad\nBebravou, ktoré však nedisponuje právnou subjektivitou) je totiž v rozpore s ustanoveniami príslušných\nprávnych predpisov, konkrétne s ustanoveniami § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., ako aj § 97\nods. 1 Trestného poriadku .Pre držanie vozidla v úschove potom, čo toto prestalo byť potrebným pre\núčely trestného konania totiž v súčasnosti dôvod v zmysle vyššie citovaných ustanovení neexistuje.\nCitované ustanovenie § 21 ods. 9 zákona o PZ totiž pre držanie vozidla v úschove predpokladá 1.)\nexistenciu inej osoby, 2.) ktorá si na vozidlo uplatní právo. Ide o dve podmienky, ktoré musia byť splnené\nkumulatívne. Aj v takomto prípade však môže útvar PZ vec vydať osobe, ktorej právo je nepochybné,\nneurobí to iba vtedy, ak existujú pochybnosti. Čiže zákon tu dáva útvaru PZ aj rozhodovaciu právomoc\nohľadne toho, ktorej osobe vec vydá. Avšak pre uplatnenie tejto právomoci je nutné, aby boli súčasne\nsplnené obe vyššie uvedené podmienky. Čiže nestačí, keď len skutočne existuje konkrétne určená\nosoba, ktorá by si uplatňovať právo k veci mohla. Táto osoba musí to právo aj skutočne uplatniť. V\ntomto prípade však nielenže nikto iný okrem žalobcu vlastnícke právo neuplatnil, ale orgány PZ ani\nnezistili žiadnu osobu, ktorá by si vlastnícke právo eventuálne uplatniť mohla. Tvrdenie žalovaného,\nže „existuje viacero subjektov, ktoré majú potencionálne vlastnícke právo k motorovému vozidlu“ preto\nv celom rozsahu žalobca popiera. Toto je nepravdivé, je v rozpore so skutkovými okolnosťami veci a\nžalovaný preň nepredkladá jediný dôkaz. Vozidlo tak malo byť vydané žalobcovi. Žalovaný tiež uvádza,\nže „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v uvedenom jestvuje ako „ochranca práv“ skutočného\nvlastníka pred skazou a poškodeným inej neoprávnenej osoby, a práve z uvedeného ho uschováva až\ndo okamihu rozhodnutia súdu. Momentom rozhodnutia súdu ho bezodkladne vydá osobe, ktorú súd\nurčí ako jediného a reálneho vlastníka veci.“ Aj toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so skutkovým\nstavom. Ako vyplýva z predložených dokladov (ktoré všetky mal žalovaný k dispozícii už pred podaním\nžaloby), ako aj z výsledkov vlastnej činnosti PZ SR, žalobca je nesporne vlastníkom vozidla, nakoľko ho\nnadobudol verejnou dražbou. Žiadna iná osoba si vlastnícke právo k vozidlu neuplatnila, preukázateľne\na nesporne teda žiadna tretia osoba, ktorej práva by bolo potrebné chrániť držaním vozidla v úschove,\nneexistuje. S názorom žalovaného, že otázku vlastníckeho práva v tomto prípade nie je možné riešiť\nako predbežnú otázku žalobca nesúhlasí. Zo žiadneho ustanovenia procesných predpisov nevyplýva,\nže by si súd mohol ako predbežnú otázku riešiť iba otázku týkajúcu sa právneho vzťahu medzi stranami\nsporu. Z ustanovenia § 193 a 194 C.s.p. vyplýva práve opak tohto názoru. Súd si v zmysle uvedených\nustanovení môže sám posúdiť akúkoľvek otázku, s výnimkou uvedenou v § 193 C.s.p. Môže si teda\ncelkom nesporne na účely rozhodnutia o vydaní veci posúdiť aj otázku vlastníckeho práva. Uvedené\nvyplýva napr. z uznesenia NSSR z 31.3.2014, sp.zn. 5Sžr/25/2014. Úprava predbežných otázok v OSP\na prejudiciality v C.s.p. je prakticky totožná a preto je citované rozhodnutie aktuálne aj za súčasného\nprávneho stavu. Právny názor žalovaného o predčasnosti podania žaloby a o tom, že má byť najskôr\n\nžalované o určenie vlastníctva a až následne o vydanie veci považujeme za nesprávny. Ustálená prax\ntak prvostupňových ako aj vyšších súdov vychádza z toho, že v obdobných prípadoch je zákonným\nspôsobom uplatnenia nároku vlastníka veci žaloba proti Ministerstvu vnútra o vydanie veci. Návrh\nžalovaného, aby súd žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní náhradu trov konania proti žalovanému\nnepriznal považuje za nedôvodný. Žalovaný vozidlo nevydal ani potom, čo mu žalobca oznámil, že\npodal žalobu na príslušnom súde. Tým sa mohlo predísť zvyšovaniu trov právneho zastúpenia na\nstrane žalobcu. Ani toto žalovaný nespravil. Vo veci neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa\nv zmysle § 257 C.s.p., pre ktoré by súd nemal žalobcovi náhradu trov konania priznať. K rozsudku\nOkresného súdu Považská Bystrica sp. zn 5C/11/2019 zo dňa 30.09.2021 uviedol, že tento bol čo do\nvýroku o náhrade trov konania uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/100/2021-252 zo dňa\n29.11.2021 zmenený tak, že súd priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania.\n5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaný zotrval\nna svoje procesnej obrane a na ktorom vykonal dokazovanie listinami: výpis z Obchodného registra\nžalobcu, Protokol o dražbe zo dňa 15.6.2019 č. l. 10, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2020 č. l. 11,\nOdstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020 č. l. 12, Doklad o uskutočnení transakcie č. l. 13,\nPotvrdenie OR PZ BN o zaistení vozidla č. l. 14, Upovedomenie OR PZ č. l. 15, rozhodnutie Polície ČR\nč. l. 16, listiny žalobcu – výzva na vrátenie zaisteného vozidla č. l. 17-19, oznámenie OR PZ BN zo\ndňa 27.11.2023 – Výzva a uplatnenie nároku v civilnom procese č. l. 20, žiadosť žalobca č. l. 22-24,\noznámenie OR PZ BN zo dňa 13.11.2024 – Opätovná výzva a uplatnenie nároku v civilnom procese č.\nl. 25, listina žalobcu č. l. 27, listina OR PZ BN zo dňa 21.1.2025 – Posledná výzva a uplatnenie nároku\nv civilnom procese č. l. 28, oznámenie žalovaného č. l. 95, rozsudok Obvodného súdu Praha 5 č.k.\n21C/103/2022-83 č. l. 96-100.\n6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n7. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ,policajt je oprávnený zaistiť na\nvykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo\npriestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu\nčinného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po\nktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o\nzaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať\nnajviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. Podľa ust. § 92 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa\nosobitného zákona alebo v inej trestnej veci, zaistiť ako vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania,\nprevezme ju prokurátor alebo policajt a v konaní pred súdom predseda senátu.\n9. Podľa ust. § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, ak vec, ktorá bola v rámci\ntrestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a\nak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola\nodňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba,\nvydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri\npochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní,\naby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom,\nnapriek opakovanej výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia\nopakovanej výzvy, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom procese\ndo šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého\npostupu sa musí osoba podľa predchádzajúcej vety upozorniť.\n10. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia\nje teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu) vyjadruje stav\nvyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v (hmotno)právnom vzťahu.\nÚčastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu\nvecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu\nvecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak\nžalovaný je subjektom tvrdenej povinnosti, ktorá zodpovedá uplatnenému právu žalobcu. Ak sa toto v\nkonaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného.\n\n11. Nebolo medzi stranami sporné že osobné motorové vozidlo značky Maserati CT, vydania ktorého\nsa žalobca domáha je v súčasnosti v úschove orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky. Okresné\nriaditeľstvá policajného zboru nie sú samostatnými subjektmi, a rovnako odo dňa 1.1.2013 ani\nkrajské riaditeľstvá policajného zboru. Nemajú tak spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného\npráva, ktorú má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Orgány policajného zboru tak v civilnom\nsporovom konaní nemôžu vystupovať ako strana sporu, pretože nemajú spôsobilosť mať práva a\npovinnosti a z toho vyplývajúcu spôsobilosť byť stranou sporu (procesnú subjektivitu). Právnu a súčasne\nprocesnú subjektivitu v tomto prípade má len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca\nžaloval Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podal žalobu proti subjektu, ktorému svedčí pasívna\nlegitimácia.\n12. Žalobca sa domáhal vydania veci - osobného motorového vozidla značky zn. Maserati GranTurismo\nM145 bielej farby EČV XXXXXX, VIN:A.*, spolu s dvomi tabuľkami EČV XXXXXX a 1 ks kľúča (ďalej\nlen „Motorové vozidlo Maserati GT“) , ktoré bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nv Bánovciach nad Bebravou dňa 19.04.2021 z dôvodu podozrenia o pozmeňovaní identifikačných\nznakov a ktoré bolo dňom 03.06.2021 postupom podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do\nvyšetrovania, pretože môže slúžiť pre účely dokazovania z dôvodu, že na základe odborného vyjadrenia\nKEÚ PZ odboru kriminalistickej identifikácie číslo motorového vozidla vykazuje známky pozmeňovania\na o ktorej skutočnosti (prevzatie do vyšetrovania) bola dňa 03.06.2021 upovedomená obchodná\nspoločnosť Nebia s.r.o. Uvedené vyplýva z listín predložených žalobcom Potvrdenie Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou o zaistení vozidla zo dňa 19.04.2021 a\nUpovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-86/\nVYS-BN-2020 zo dňa 3.6.2021.\n13. Z Uznesenia Policie České republiky Krajského řiditeľství policie Olomouckého kraje Č.j.\nKRPM-40421-30/TČ-2022-140573-396 zo dňa 17.4.2023 vyplýva, že potom ako bol tomuto policajnému\norgánu cestou Okresného zastupiteľstva v Olomouci postúpený spis zo strany Okresnej prokuratúry\nv Bánovciach nad Bebravou k ďalšiemu preverovaniu tento policajný orgán rozhodol o odložení trestnej\nveci „podezření ze spáchání přečinu legalizace výnosů z trestné činnosti podle 216 odst. 1 písm. a)\nodst. 2 trestního zákoníku, kterého se měl dopustit neznámý pachatel, tím, že v přesně nezjištěné\ndobě, nejpozději dne 17.08.2016 měl na nezjištěném místě změnit původní nezjištěné VIN (jedinečné\nidentifikační číslo) osobního motorového vozidla tovární značky Maserati GranTurismo M145, bílé barvy,\nkteré upravil na VIN - A.* a s takto pozměněným identifikátorem jej dne 17.08.2016 zaregistrovala spol.\nL-SEIV, s.r.o., IČ 24756270, se sídlem C. XX/XXX, E. do centrálního registru vozidel ČR jako vozidlo\ndovezené ze zahraničí s tím, že vozidlo bylo následně provozováno různými společnostmi na území\nČeské republiky až do 25.06.2019, kdy bylo prodáno do zahraničí - na Slovensko, kde dne 19.4.2021\npři kontroly originality vozidla bylo na pracoviště v Bánovci nad Bebravou na Trenčínské cestě zjištěno\npodezření z pozměňování výrobního čísla (VIN) a věc oznámena policejnímu sboru Slovenské republiky,\nkterá zahájila úkony trestního řízení pro podezření ze spáchání trestného činu legalizace výnosů z\ntrestné činnosti, přičemž dodatečně byl s odkazem na místní příslušnost spatřovanou v tom, že vozidlo\n”pochází\" z České republiky postoupen spisový materiál k dalšímu prověřování do České republiky,\nneboť ve věci nejde o podezření z trestného činu a není na místě věc vyřídit jinak.“\n14. Z listín zástupcu žalobcu zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 9.5.2024 a 18.10.2024 adresovaných\nOkresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou vyplýva, že sa nimi žalobca\ndomáhal vrátenia zaistenej veci-motorového vozidla Maserati GT.\n15. Z listiny Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou ČVS:ORP-86/VYSBN-2020 zo dňa 13.11.2024, označená ako „Opätovná výzva na uplatnenie nároku v civilnom procese\n– zaslanie“, ktorá bolo žalobcovi doručená\nvyplýva že žalobca bol touto listinou týmto policajným\norgánom v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný aby si nárok na predmetnú vec- motorové\nvozidlo Maserati GT v civilnom procese.\n16. Z listín žalobcu Protokol o dražbe konanej dňa 15.06.2029, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2020\nuzatvorená medzi kupujúcim spoločnosťou Nebia s.r.o. a predávajúcim žalobcom, Odstúpenie\nspoločnosti Nebia s.r.o. zo dňa 08.06.2021 od kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2020, Doklad o uskutočnení\ntransakcie a odôvodnenia (bod 27, 24, 35) Rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5 č.j.\n21C/103/2022-83 zo dňa 12.1.2023 vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k motorovému\nvozidlu Maserati GT v zmysle ust. § 1109 písm. a) Občanského zákoníku na verejnej dražbe dobrovoľne\nkonanej dňa 15.6.2019 a stal sa jeho oprávneným vlastníkom, ktoré vlastníctvo na základe Kúpnej\nzmluvy zo dňa 9.10.2020 previedol za kúpnu cenu 700000,- Kč na spoločnosť Nebia s.r.o., ktorá však\ndňa listinou zo dňa 8.6.2021 od tejto zmluvy odstúpila a požiadala žalobcu o vrátenie kúpnej ceny\n\nbezhotovostným prevodom v prospech u.č.. SK94520000000018734205, ktorú kúpnu cenu žalobca\nspoločnosti Nebia s.r.o. dňa 23.6.2021 vrátil.\n17. Súd považoval za nesporné, že motorové vozidlo Maserati GT sa po jeho zaistení dňa 19.4.2021\nspoločnosti Nebia s.r.o. a jeho prevzatí do vyšetrovania dňa 2.6.2021 a po skončení trestného stíhania\n(rozhodnutím dňa 17.4.2023) nachádza v úschove policajného zboru SR a orgány policajného zboru\ntýmto vozidlom aj naďalej disponujú a tiež súd považoval za nesporné, že okrem žalobcu si žiadna iná\nosoba u policajného orgánu, Okresného riaditeľstva PZ v Bánovciach nad Bebravou neuplatnila nárok\nna vrátenie vozidla.\n18. Postup v prípade vrátenia v rámci trestného konania veci vydanej, odňatej, prevzatej alebo\ninak zaistenej v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa tohto\nustanovenia ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená,\nna ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa\nvráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na\nňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo\nna vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na\nvec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.\n19. Súd konštatuje, že právo na vec - motorové vozidlo Maserati GT si u policajného orgánu uplatnil\nlen žalobca. Žalobca je inou osobou ako bola osoba, ktorej motorové vozidlo Maserati GT zaistené\na neskôr podľa ust. § 92 Trestného poriadku prevzaté do vyšetrovania. Tou osobou bola spoločnosť\nNebia s.r.o., ktorá pôvodne vozidlo od žalobcu kúpila na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020.\nSpoločnosť Nebia s.r.o. však neskôr listinou zo dňa 8.6.2021 (preukázateľne potom ako došlo k zaisteniu\na prevzatiu do vyšetrovania) adresovanej žalobcovi od tejto kúpnej zmluvy so žalobcom odstúpila\n(došlo k zrušeniu Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020) a vlastníkom vozidla sa stal znova žalobca, ktorý\ntejto spoločnosti aj dňa 23.6.2021 vrátil dohodnutú kúpnu cenu. Súd mal preukázané, že spoločnosť\nNebia s.r.o. sa nikdy nedomáhala vrátenia predmetného motorového vozidla od policajného zboru\npodľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Keďže žalobca bol v konečnom dôsledku jedinou osobou, ktorá\nsa domáhala vydania veci a žiadna ďalšia taká osoba, ktorá by sa vydania motorového vozidla tiež\ndomáhala neexistovala, možno konštatovať, že neexistoval ani spor o to, kto je vlastníkom vozidla.\nŽalobca teda nemusel iniciovať súdne konanie o vlastníctvo vozidla proti inej osobe. Obranu žalovaného\nže „existuje viacero subjektov, ktoré majú potencionálne vlastnícke právo k motorovému vozidlu“ súd\npovažoval za nedôvodnú, v rozpore so skutkovými okolnosťami veci a bez podloženia ďalšími tvrdeniami\na akýmikoľvek dôkazmi zo strany žalovaného, na základe ktorých by došlo k popretiu skutkových tvrdení\nžalobcu a vlastníctve žalobcu k motorovému vozidlu Maserati GT, ktoré nadobudol na verejnej dražbe\nkonanej dňa 15.6.2021 a následne na základe právneho úkonu spoločnosti Nebia s.r.o. zo dňa 8.6.2021\nadresovaného žalobcovi „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2020“ a ktorých tvrdeniach žalobca\npredložil i dôkazy.\n20. K obrane žalovaného o predčasnosti podania žaloby a o tom, že má byť najskôr žalované o určenie\nvlastníctva a až následne o vydanie veci súd uvádza, že žalobca podľa názoru súdu zvolil vhodný nástroj\nna ochranu svojich práv a to žalobu na vydanie veci voči subjektu, ktorý má vec vo svojej faktickej moci.\nSúd tu podporne poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 78/2016.\nOtázka kto je vlastníkom motorového vozidla sa ako predbežná otázka rieši v konaní o vydanie veci,\nkeďže súd nemôže zaviazať žalovaného na vydanie vozidla žalobcovi bez toho aby dospel k záveru, že\nžalobca je skutočne vlastníkom vozidla.\n21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla v čase keď bolo zaistené\na v čase keď bolo prevzaté do vyšetrovania bola spoločnosť Nebia s.r.o. Žalobca bol jej právnym\npredchodcom, ktorý jej motorové vozidlo Maserati GT pôvodne predal. Keďže spoločnosť Nebia s.r.o.\ndňa 8.6.2021 odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom, vlastníkom vozidla sa stal znova\nžalobca a na inú osobu už vlastnícke právo žalobca k vozidlu nepreviedol a žalobca ako vlastník\nmotorového vozidla má právo s týmto osobným motorovým vozidlom nakladať a domáhať sa ochrany\nproti tomu kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Keďže nebolo medzi stranami sporné, že toto\nmotorové vozidlo je v súčasnosti v dispozícii žalovaného, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému\npovinnosť vydať motorové vozidlo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n22. Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n23. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n\n24. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n25. Žalovaný sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania domáhal aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p.,\npričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti že žalovaný, resp. orgány činné v\ntrestnom konaní v súvislosti so zaistením a následnou úschovou motorového vozidla postupovali striktne\nv súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Strana žalobcu tieto za dôvody hodné osobitného\nzreteľa nepovažovala pretože, žalovaný vozidlo nevydal ani potom, čo mu žalobca oznámil, že podal\nžalobu na príslušnom súde.\n26. Civilný sporový poriadok prikazuje v sporovom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nuplatňovať zásadu úspechu. Ustanovenie §257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady rozhodovania\no náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore (§255 C.s.p.) a má slúžiť k nastoleniu\nspravodlivosti, dopadá na prípady, kedy by nebolo spravodlivé priznať úspešnej strane sporu náhradu\ntrov konania; existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa však musí tvrdiť a preukázať strana inak\npovinná platiť náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere\nurčitého druhu konania alebo môžu byť dané určitým správaním strán sporu, prípadne sa môžu týkať\ncelkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu; aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p.\nby mala mať charakter výnimočnosti a ojedinelosti; nepriznanie náhrady trov konania nemôže odporovať\ndobrým mravom alebo spôsobovať neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu; významnými pri hodnotení\nsú taktiež okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu práva na súde, či jej podiel na vzniku spore.\n27. Ako už vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca predtým ako podal žalobu na súd sa na\nžalovaného obrátil už listinami zo dňa 25.5.2023, 6.10.2023, 18.10.2024 a 06.12.2024 za účelom\nvrátenia motorového vozidla Maserati GT a to v úmysle predísť súdnemu sporu, v ktorých listinách\nžalovanému ozrejmil svoje vlastnícke právo k tomuto vozidlu. A aj napriek tomu žalovaný motorové\nvozidlo žalobcovi nevydal, ani osobu ktorej bolo motorové vozidlo zaistené potom ako obdržal prvú výzvu\nna vrátenie motorového vozidla nevyzval a ani toto motorové vozidlo tejto osobe nevrátil. Žalobcovi ani\nv jednej listine, ktoré žalobcovi zaslal neuviedol žiadne skutkové tvrdenia v čom vidí pochybné vlastnícke\nprávo žalobcu napriek jeho tvrdeniam, ktoré podložil i listinami, a to aj potom ako mu žalobca doručil\nrozsudok z 12.1.2023, v ktorom rozsudku sa konštatuje, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného\nmotorového vozidla. Žalobca tak bol nútený uplatniť si nárok civilnou žalobou. Vzhľadom na vyššie\nuvedené súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalovaným uvádzané dôvody nepovažoval za dôvody\nhodné osobitného zreteľa a iné dôvody hodné osobitné zreteľa súd v súvislosti s rozhodovaním o nároku\nna náhradu trov konania nezistil. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu strán\nsporu (§ 255 C.s.p.). Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi voči žalovanej priznal\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n28. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom\nsúde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom\nsúde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.\nOdvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §\n77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota\nna podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\npodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov\ns prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší\nsubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd\nvyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné\nnáležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním\nsleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie\nspisovej značky tohto konania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania...\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na\nnávrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).\n\nV F. G. F., dňa 26. februára 2026\nJUDr. Monika Sitáriková\nsudkyňa", "vazby": {"stav": {"sz": "8Co/46/2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "bac3f1bf-925e-4570-8e4a-a09dcecc9c96:74e62949-bd61-424b-bc8e-f8f2fe884eba", "datum": "2026-07-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:98cb99c4-57d5-41ab-8821-55a7c2131c94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1"}, {"guid": "33abe36b-db8f-461f-8a52-1a8683404b41:65a01b50-70f7-488f-9c9a-8029e14edc6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/100/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/100/2021 z 29. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-12-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33abe36b-db8f-461f-8a52-1a8683404b41:65a01b50-70f7-488f-9c9a-8029e14edc6a"}], "citovane_v": []}